5Sfk/37/2023
ECLI:SK:NSSSR:2025:5020200202.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 30S/85/2020
- IČS
- 5020200202
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): OLIVA group s.r.o., so sídlom Doležalova 15C, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46710361, právne zastúpeného: Advokátska kancelária RAMPÁŠEK, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 1, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47257440, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100794612/2020 z 22. apríla 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/85/2020 z 28. novembra 2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/85/2020 z 28. novembra 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Predmetom prieskumu kasačného súdu je rozsudok Krajského súdu v Žiline (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) sp. zn. 30S/85/2020 z 28.11.2022, ktorým správny súd zamietol správnu žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR (ďalej aj „žalovaný“) č. 100794612/2020 z 22.04.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej aj „správca dane“) č. 102561920/2019 zo dňa 11.11.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „daň“) v sume 98566,- eur za zdaňovacie obdobie júl 2017. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom TIMOENERGY s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ“), predmetom ktorých malo byť dodanie filtračných zariadení na pitnú vodu. Odpočítanie dane nebolo uznané z dôvodu správcom dane tvrdeného nepreukázania splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi podľa správcu dane nepreukázal dodanie tovaru osobou uvedenou na faktúre a žalobca mal byť v rámci fakturačného reťazca účastný na daňovom podvode, prípadne sa mal zúčastniť zneužívajúceho konania spojeného s uplatnením práva na odpočítanie dane. 3. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný stotožniac sa so zisteniami správcu dane obsiahlo zhrnul zistený skutkový stav, venoval sa pôvodu tovaru, dodávateľskému reťazcu, preprave tovaru a jeho uskladneniu a súvisiacim peňažným tokom. Žalovaný následne najmä poukázal na to, že žalobca nevedel, kto bol výrobcom predmetných zariadení a nepredložil k nim súvisiacu dokumentáciu. Uviedol, že žalobca mal byť zvlášť opatrný v prípade obchodovania s neznámou spoločnosťou, ktorej jediným konateľom bol občan Fínskej republiky, s ktorým komunikoval telefonicky prípadne na základe e-mailov a nevenoval dostatočnú pozornosť tomu, aby získal informácie o materiálno-technických podmienkach spoločnosti, s ktorou uzatváral predmetný obchod. Poukázal na to, že žalobca nijako nepreukázal samotnú existenciu nadobudnutých filtračných zariadení, nebolo preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru, ktorý bol deklarovaný na faktúrach, a nebolo preukázané dodanie osobou uvedenou na faktúrach. Nebol zistený ani pôvod a skutočná existencia tovaru. Preverovaním u odberateľa Subnet Sp. z.o. a ani u jeho odberateľa nebola taktiež preukázaná existencia fakturovaných filtračných zariadení. Dokazovaním u dodávateľa TIMOENERGY s.r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti. Predložením faktúr a iných písomných dôkazov, vrátane úhrad, žalobca podľa žalovaného nevyčerpal svoje dôkazné bremeno. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil najmä nepreukázaním materiálnej existencie plnenia.
II. Konanie pred správnym súdom
4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. 5. Žalobca v správnej žalobe najmä namietal podstatné porušenie procesných práv žalobcu nedostatočným zistením a vyhodnotením skutkového stavu žalovaným, porušením práva vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly a navrhnúť, aby v protokole z daňovej kontroly boli uvedené vyjadrenia žalobcu, upretie práva na nahliadnutie do spisu a vyjadriť sa k dôkazom, a neoboznámenie žalobcu s výsledkami dokazovania. Uvedené podľa žalobcu znamená nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly. Namietal tiež, že správca dane preniesol vykonanie podstatnej časti dokazovania do vyrubovacieho konania. Žalovaný namietal i nezákonnosť dokazovania realizovaného vo vyrubovacom konaní.
6. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca namietal podstatnú vadu výroku spočívajúcu v absencii rozhodnutia o úhrade nákladov správy daní a v neuvedení konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. S poukazom na obsah splnomocnenia na zastupovanie v daňovom konaní namietal neúčinné doručenie napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo doručené len žalobcovi a nie jeho zástupcovi v daňovom konaní spoločnosti BMTC, s.r.o., ktorému toto nebolo doručené vôbec. Žalobca poukázal i na nezákonnosť dôkazov pôvodne zaistených Kriminálnym úradom Finančnej správy.
7. Následnými žalobnými bodmi mal žalobca za to, že preukázal dodanie tovaru dodávateľom ako i následný predaj tovaru svojmu odberateľovi. Poukázal na rozpor záverov správcu dane a žalovaného. Mal za to, že svoje dôkazné bremeno dane splnil, pričom poukázal na výpoveď svedka (prepravcu), ktorý mal vidieť tovar v nezabalenom stave a svedka (skladníka), ktorý potvrdil dodanie, uskladnenie a následnú prepravu tovaru. Namietal nepreukázanie podvodného alebo zneužívajúceho konania. Mal za to, že neskoršia nekontaktnosť dodávateľa, ktorú v čase plnenia nemohol predpokladať, znamená iba stav, keď správca dane nezistil žiadne skutočnosti podstatné pre správne určenie dane. Namietal i nesprávny výklad pojmu dodanie
tovaru. 8. Správny súd rozsudkom sp. zn. 30S/85/2020 z 28.11.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Zároveň rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
9. Správny súd poukázal na to, že v rámci napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane bola dôvodom nepriznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti TIMOENERGY s.r.o. skutočnosť, že nebolo preukázané, že dodávateľ skutočne dodal tovar uvedený na faktúre. Uzavrel, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že bol dodaný tovar uvedený na faktúrach od spoločnosti TIMOENERGY s.r.o., pričom žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočet dane z dodávateľských faktúr od uvedeného dodávateľa, je podľa správneho súdu opodstatnený. V bode 54 napadnutého rozsudku
argumentuje okrem dodávateľa TIMOENERGY s.r.o. i vo vzťahu k spoločnosti Talias, s.r.o. 10. Uviedol, že správca dane je povinný podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku oznámiť daňovému subjektu svoje pochybnosti a umožniť sa mu k nim vyjadriť. Uvedenú povinnosť správca dane splnil výzvou zo dňa 05.11.2018 (dokument č. 70 administratívneho spisu), pričom žalobca sa k pochybnostiam následne vyjadril. Správca dane môže ale nemusí vykonať ústne pojednávanie pred vydaním protokolu, uvedený postup je na jeho úvahe.
Má za to, že správca dane môže (resp. musí podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku) pokračovať v dokazovaní vo vyrubovacom konaní, pričom práve dokazovanie vykonané vo vyrubovacom konaní predstavuje postup, ktorým správca dane reagoval na námietky žalobcu a vykonaním ďalšieho dokazovania sa snažil zistiť čo najúplnejšie skutočný stav veci.
11. K namietaným procesným pochybeniam uviedol, že žalobca mal právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa so všetkými podkladmi rozhodnutia, ako aj právo vzniesť námietky či vlastné skutkové tvrdenia, resp. navrhnúť dôkazy (doplnenie dokazovania) vo vzťahu ku skutočnostiam rozhodným pre výsledok konania. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu voči spôsobu doručovania rozhodnutí ako aj iných procesných úkonov v listinnej podobe a argumentoval, že prihliadnuť na možnú spornosť plnej moci by bolo dôvodné len v prípade, ak by žalobca nestihol včas podať žalobu. Nestotožnil sa ani s námietkami vo vzťahu k výroku prvostupňového rozhodnutia a s ostatnými námietkami procesného charakteru.
12. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že preukázal reálne dodanie tovaru s poukazom na svedecké výpovede a nesprávne závery správnych orgánov, správny súd konštatoval, že v konaní sa musí preukázať nielen to, že došlo k materiálnemu plneniu, ale i tá skutočnosť, že materiálne plnenie uvedené na faktúre je to plnenie, ktoré bolo dodané a že tento skutkový stav nemôže byť preukázaný osamotene len listinnými dôkazmi. Správny súd mal za to, že nemožno prihliadnuť ako na pravdivé výpovede osôb, ktoré konali pod nepravými dokladmi, a ktoré v skutočnosti neexistujú. Uviedol, že jediným reálnym svedectvom dodávky je výpoveď prepravcu a skladníka, ktoré však nie sú spôsobilé preukázať, že išlo o tovar uvedený na
faktúrach. Takéto svedectvá nie sú podľa správneho súdu preukazné pre prijatie záveru o dodávke tovaru, tak ako to tvrdil žalobca. Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý mal povinnosť preukázať, že dodávka bola reálna.
13. K námietke o presúvaní dôkazného bremena správny súd uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu, a tieto i správne vyhodnotil.
14. Správny súd pripomenul povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od daňového subjektu rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, pričom toto vzhliadol vo vzťahu k dodávateľovi Talias, s.r.o. (bod 65 napadnutého rozsudku) a konštatoval, že daňové orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z dokazovania orientovaného na predmet daňového konania, a to v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania tovaru dodávateľom Talias, s.r.o. (bod 66 napadnutého rozsudku). Zastal názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o reálnosti predmetných obchodov a o identite tovaru uvedeného na faktúre boli správne a dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
15. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP.
Sťažnostným návrhom sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec im vráti na ďalšie konanie. Súčasne sa domáhal i náhrady trov
konania. 16. Sťažovateľ v rámci sťažnostných bodov poukázal na chyby v písaní odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu. Namietal, že správny súd označil ako dodávateľa subjekt, ktorý žalobca nepozná - spoločnosť Talias s.r.o.
Táto skutočnosť má mať podľa sťažovateľa za následok nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu. Sťažovateľ uvedenú námietku špecifikoval k bodom 54, 65, 66 odôvodnenia rozsudku správneho súdu a k poučeniu v rozsudku správneho súdu. Sťažovateľ uviedol, že spoločnosť Talias s.r.o. mu nie je známa a v dodávateľskom reťazci nefiguruje. Uvedené podľa sťažovateľa nemožno označiť za zjavné chyby v písaní, nakoľko sa nejedná iba o chybné pomenovanie, ale týmto bola podľa sťažovateľa spochybnená aj celá argumentácia a právny názor správneho súdu vo vzťahu k meritórnemu posúdeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj nároku sťažovateľa
na odpočítanie dane. Domnieva sa, že nie je s istotou zrejmé v akej miere sa uvedená argumentácia správneho súdu vzťahuje k prípadu sťažovateľa a v akom rozsahu k prípadu týkajúcemu sa spoločnosti Talias s.r.o. (so súdenou vecou nesúvisiaceho). Sťažovateľ poukázal i na zjavne nesprávne poučenie uvedené v napadnutom rozsudku o prípustnosti podania kasačnej sťažnosti, a to uvedením nesprávneho označenia krajského súdu (Krajský súd v Trenčíne) ako aj kasačného súdu, čo podľa sťažovateľa len akcentuje jeho vady.
17. Sťažovateľ považuje za nesprávny názor správneho súdu, že správca dane splnil povinnosť podľa 46 ods. 5 Daňového poriadku oboznámením žalobcu o podstatných okolnostiam výzvou zo dňa 05.11.2018. Namieta, že následne boli do administratívneho spisu doručené ďalšie listinné dôkazy a správca dane aj ďalej vykonával dokazovanie a po vykonaní týchto dôkazov už správca dane sťažovateľa nevyzval v súlade s § 46 ods. 5 Daňového
poriadku. Nesúhlasí ani s tým, že týmto oboznámením mal byť „oboznámený o „podstatných“ okolnostiach“ a namieta, že mu neboli správcom dane oznámené všetky pochybnosti. Namieta i vo vzťahu k vyhodnoteniu dĺžky trvania daňovej kontroly správnym súdom a k záverom správneho súdu vo vzťahu k námietke, že správca dane pred vyhotovením protokolu z daňovej kontroly neoboznámil po 07.12.2018 (do skončenia daňovej kontroly) sťažovateľa s priebehom, všetkými výsledkami dokazovania a závermi správcu dane, a ani tieto zistenia a dôkazy so sťažovateľom pred ukončením daňovej kontroly neprejednal na ústnom pojednávaní.
Nesúhlasí tiež so závermi vo vzťahu k tomu, že správca dane viedol ďalšie vlastné dokazovanie (mimo návrhov na dokazovanie predložených sťažovateľom) aj v rámci vyrubovacieho konania. 18. K námietke nezákonne získaných dôkazov od Kriminálneho úradu Finančnej správy argumentuje nedostatočným vysporiadaním sa s touto námietkou správnym súdom a má za to, že tieto písomné dokumenty ako aj samotný protokol z daňovej kontroly nadobudli povahu nezákonne získaného dôkazu, ktorý podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku nemožno použiť ako dôkaz v daňovom konaní.
19. K námietke nezákonnosti doručovania písomností, ktorú mal správny súd nesprávne posúdiť, uviedol, že došlo k nesprávnemu spôsobu doručovania písomností, a to tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo doručené v písomnej podobe poštovou prepravou (a nie elektronickými prostriedkami) a priamo a len sťažovateľovi, hoci bol zastúpený zástupcom v daňovom konaní BMTC, s.r.o., ktorému nebolo napadnuté rozhodnutie žalovaného vôbec
doručené. Doručovanie napadnutého rozhodnutia v rozpore s Daňovým poriadkom považuje za závažnú vadu konania odôvodňujúcu jeho zrušenie. 20. Sťažovateľ má za to, že preukázal prijaté plnenie od dodávateľa TIMOENERGY, ako aj materiálnu existenciu plnenia, a to listinnými dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami osôb (predovšetkým prepravcu a skladníka), ktoré výslovne a nezávisle na sebe potvrdili existenciu tovaru, a fotodokumentáciou debien, v ktorých sa mal tovar prepravovať.
Správny súd podľa sťažovateľa nevenoval dostatočnú pozornosť a nevyhodnotil riadne výpovede vyššie uvedených svedkov a stroho sa obmedzil len na konštatovanie, že ich výpovede nie sú spôsobilé preukázať, že išlo o tovar uvedený na faktúrach, hoc videli nejaké zariadenie, ktoré vyzeralo ako filter.
Nesúhlasil, že by sa mal zachovať neobozretne, pričom neskoršiu nekontaktnosť dodávateľských spoločností sťažovateľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, a preto mu nemôže byť kladená za vinu. Poukázal na to, že dodávateľ v čase realizovania obchodov nefiguroval ani v žiadnom verejnom registri dlžníkov a sťažovateľ preto nemal dôvod o dodávateľovi, jeho dôveryhodnosti a jeho schopnostiach dodať tovar pochybovať.
21. Sťažovateľ má za to, že postupoval pri výbere obchodného partnera zodpovedne a s náležitou starostlivosťou, pričom si obchodného partnera aj náležite preveril. Preveril jeho identitu, zachytil vzájomnú komunikáciu písomnou zmluvou s náležitou dokumentáciou ohľadom uskutočňovania obchodnej transakcie a nastavil štandardný spôsob úhrady ceny za tovar alebo služby. Sťažovateľovi následne nie je zrejmé, prečo žalovaný ako aj správny súd ignorovali podstatu obchodu, t.j. že riadne prebehlo dodanie tovaru, za osobnej prítomnosť zástupcov sťažovateľa a dodávateľa, v súlade so zmluvou, na základe vystavených dodávateľských faktúr, pričom kúpna cena bola dodávateľovi riadne uhradená na bankový účet.
Namieta, že správne orgány v daňovom konaní nevyprodukovali žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že by sťažovateľ vedel alebo mohol vedieť, že skutočným dodávateľom nie je spoločnosť TIMOENERGY, s.r.o. alebo že mu nie je dodávaný tovar uvedený na faktúrach. Namieta i nesprávny výklad pojmu „dodanie tovaru“. 22. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázal na svoju argumentáciu aplikovanú v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
23. Prejednávaná vec bola dňa 19.04.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“ alebo „kasačný súd“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR a bola jej pridelená spisová značka 5Sfk/37/2023.
24. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 25. Predtým než kasačný súd pristúpil ku kasačným bodom týkajúcim sa merita veci, považoval za potrebné v prvom rade posúdiť námietky sťažovateľa týkajúce sa porušenia jeho procesných práv nesprávnym procesným postupom správneho súdu, ktoré malo vyústiť v porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré sťažovateľ namieta, spočíva v tom, že argumentácia a právny názor správneho súdu vo vzťahu k meritórnemu posúdeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj nároku sťažovateľa na odpočítanie dane sa vzťahuje k prípadu deklarovaného dodávateľa spoločnosti Talias s.r.o. (so súdenou vecou nesúvisiaceho).
26. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nie každý nesprávny postup správneho súdu musí nevyhnutne znamenať aj zásah do práva na spravodlivý proces. Pre vyvodenie záveru, či je dôvodné uplatnenie sťažnostného bodu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačný súd pristúpil k vyhodnoteniu, či postup správneho súdu bol tak intenzívnym zásahom do práv, že je ho možné vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces účastníka
konania. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu.
27. Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti súd považoval za podstatné a akým spôsobom ich právne posúdil.
Správny súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel. Odôvodnenie napadnutého rozsudku sa vo viacerých bodoch (body 54, 65 a 66 odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu) týka iného s vecou nesúvisiaceho deklarovaného dodávateľa a iného zdaňovacieho obdobia (január 2019) a nie je zrejmé, či a v akom rozsahu sa teda týka vo veci deklarovaného dodávateľa TIMOENERGY, s.r.o.
28. I keď sa javí, že zo strany správneho súdu došlo iba k chybe v písaní, kasačný súd sa vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bolo podstatnou otázkou splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane práve vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi TIMOENERGY, s.r.o. a zdaňovaciemu obdobiu júl 2017 a nie spoločnosti Talias s.r.o. a zdaňovacieho obdobia január 2019 (so súdenou vecou nesúvisiaceho) a posúdenie vo vzťahu k tomuto s vecou nesúvisiacemu dodávateľovi nie je ojedinelé ale opakované (body 54, 65 a 66 odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu), stotožňuje s názorom sťažovateľa, ktorému nie je s istotou zrejmé, v akom rozsahu sa argumentácia správneho súdu vzťahuje na súdenú vec sťažovateľa a v akom na nesúvisiacu vec s deklarovaným dodávateľom Talias s.r.o.
29. Pokiaľ by kasačný súd na vadou zaťažené časti odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu neprihliadal (bod 54 sa venoval dôkaznému bremenu a hmotnoprávnym podmienkam odpočítania dane, bod 65 otázke due dilligence a bod 66 záverom vo vzťahu k dodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom a vykonanému dokazovaniu), napadnutý rozsudok by v rozsahu požadovanom sťažovateľom v jeho sťažnostných bodoch preskúmať nedokázal. Práve odôvodnenie napadnutého rozsudku uvedené v bodoch 54 a 66 napadnutého rozsudku sa venovalo podstate veci - dôkaznému bremenu a splneniu podmienok na odpočítanie dane
sťažovateľom. Preto je potrebné i uznať dôvodnosť námietky sťažovateľa uplatnenej v kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 SSP pokiaľ ide o posúdenie podstatných žalobných bodov a právnych argumentov sťažovateľa vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi TIMOENERGY, s.r.o. Kasačný súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 30. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach sťažovateľom podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom správny súd má svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť k skutkovým tvrdeniam a právnym argumentom sťažovateľa, a to vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi TIMOENERGY, s.r.o. Úlohou správneho súdu bude vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi TIMOENERGY,
s.r.o. najmä ustáliť, čo bolo zo strany finančných orgánov dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane sťažovateľovi (pričom kasačný súd poukazuje na posun záverov žalovaného v napadnutom rozhodnutí oproti záverom správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí), a následne i preskúmať, či tieto závery finančných orgánov obstoja.
Z napadnutého rozhodnutia žalovaného sa javí, že dôvodom neuznania práva na odpočítanie dane sťažovateľovi bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH) najmä vo vzťahu k nepreukázaniu samotnej existencie sťažovateľom nadobudnutých filtračných zariadení, a preto bude potrebné sa vysporiadať i s tým, či boli zo strany správcu dane a žalovaného pochybnosti vo vzťahu k existencii tovaru dostatočné, či sťažovateľ uniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k materiálnej existencii tovaru a či teda závery žalovaného o nepreukázaní materiálnej existencie plnenia a splnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane obstoja. Kasačný súd poukazuje na to, že iný senát kasačného súdu v obdobnej veci sťažovateľa (zdaňovacie obdobie august 2017) rozhodol rozsudkom sp. zn. 2Sfk/29/2023 z 26.06.2024.
31. Zaoberať sa kasačnými námietkami týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom bolo v tomto štádiu konania predčasné, a to najmä s poukazom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorým je jeho nepreskúmateľnosť.
V. Záver
32. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov stotožnil s námietkami sťažovateľa voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Zároveň však nepovažoval za dôvodné zaoberať sa vecnou stránkou kasačnej sťažnosti, keďže vzhliadol dôvodnosť sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Žiline v oblasti správneho súdnictva - § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení tohto rozsudku. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP). 33. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania o kasačnej sťažnosti sťažovateľa (§ 467 ods. 3 SSP). 34. Tento rozsudok prijal senát kasačného súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. apríla 2025