5Sfk/38/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200746.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/86/2020
- IČS
- 8020200746
- Citované
- 3× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Študentský servis, spol. s r.o., Košice, so sídlom Rooseveltova 6, Košice-Staré Mesto, IČO: 31730663, zastúpeného advokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom, so sídlom Gelnická 33, Košice-Staré Mesto, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102016507/2017 z 21. septembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/86/ 2020-27 z 26. augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva .
Odôvodnenie
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania
1. Daňový úrad Prešov vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie, okrem iného, aj august 2014. Po vyhotovení protokolu č. 104289478/ 2016 zo 14. novembra 2016 bol žalobcovi rozhodnutím z 18. mája 2017 č. 100971495/2017 vyrubený rozdiel na uvedenej dani za uvedený mesiac vo výške 7056,17 €. 2. Podané odvolanie, samotným žalobcom hodnotené ako „strohé“, obsahovalo všeobecne formulované nedostatky v postupe a rozhodovaní správcu dane v rozsahu v podstate dvoch viet bez ďalších úvah a poukazov. Žalovaný napadnutým rozhodnutím toto odvolanie zamietol. Odvolanie bolo podané naraz proti 12-tim rozhodnutiam správcu dane. 3. V správnej žalobe žalobca argumentoval, že toto jeho stručné odvolanie neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, konkrétne že v ňom absentovali dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania a odvolací návrh. Správca dane bol povinný žalobcu vyzvať postupom podľa § 72 ods. 5 v spojení s § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“) na odstránenie nedostatkov jeho odvolania. 4. Pôvodne bola žaloba zaregistrovaná pod sp.zn. 5S/54/2017. Krajský súd ju zamietol rozsudkom zo 7. februára 2019, č.k. 5S/53/2017-53 v spojených veciach sp.zn. 5S/53-56/2017. Tento bol rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. júla 2020, sp.zn. 4Sžfk/ 32,43,44,45/2019 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie krajskému súdu. 5. Krajský súd po vrátení veci vylúčil žalobu proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného na samostatné konanie a túto zamietol napadnutým rozsudkom. Odkázal na obdobnú vec podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), konkrétne na rozsudok toho istého správneho súdu z 26. augusta 2020, č.k. 1S/ 76/2020-49 [poznámka: kasačná sťažnosť žalobcu v tej veci je vedená na tunajšom súde pod sp.zn. 2Sfk/38/2021 a nebolo o nej k dnešnému dňu rozhodnuté]. 6. Podstatou dôvodov zamietnutia žaloby uvedeným rozsudkom boli nasledujúce úvahy. 7. Bolo uvedené, že žalobca namietal procesný postup žalovaného vedúci k vydaniu napadnutému rozhodnutia. K tomuto jedinému žalobnému bodu krajský súd uviedol, že argumentačný rozsah podaného odvolania je plne v rukách odvolateľa. Z odvolania podaného žalobcom je zrejmé, že sa v podstate (i keď nie explicitne) domáha zrušenia rozhodnutia správcu dane. Žalobca v odvolaní vznášal aj popri právnych námietkach nepotrebujúcich podporu dôkazmi i skutkové námietky, keď však tieto nepodoprel dôkazmi, tak oslabil svoju pozíciu, neaktivoval však povinnosť správcu dane vyzývať ho na odstránenie nedostatkov podaného odvolania. 8. Krajský súd poukázal aj na podobné veci sp.zn. 1Sžfk/6/2019 a sp.zn. 8Sžfk/55/2019 rozhodované Najvyšším súdom Slovenskej republiky, kde nebol žalobca so svojimi kasačnými sťažnosťami úspešný.
II. Argumentácia účastníkov konania
9. Žalobca podal proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť, uplatňujúc dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, teda nesprávne právne posúdenie veci. 10. Uvádza, že jeho odvolanie nemalo predpísané náležitosti (ako to bolo opísané v podanej správnej žalobe), a teda nebolo spôsobilé na prerokovanie žalovaným. Malo byť postupované podľa § 72 ods. 5 v spojení s § 13 ods. 8 DP a nedostatky jeho podaného odvolania mal správca dane odstraňovať v spolupráci so sťažovateľom. I keď sťažovateľ uplatňoval skutkové námietky a k týmto neoznačil žiadne dôkazy, krajský súd chybne uzavrel, že tieto dôkazy nemusia byť v odvolaní uvedené. 11. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Uviedol, že sťažovateľ v podanom odvolaní uplatňoval iba právne námietky, nie skutkové, teda povinnosť vyzývať ho na odstraňovanie nedostatkov podaného odvolania tu na strane žalovaného nebola. Odvolací návrh je zrejmý z podstaty argumentácia uplatnenej sťažovateľom v podanom odvolaní.
Žalovaný v tejto súvislosti pripomenul aj svoju povinnosť podľa § 74 ods. 2 DP prihliadať aj na námietky neuplatnené v odvolaní podanom daňovým subjektom. 12. 28. júna 2022 bol na služobnú adresu elektronickej pošty sudkyne Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Anity Filovej, sudkyne spravodajkyne v práve súdenej veci, doručená elektronická správa z adresy elektronickej pošty zapísanej v zozname Slovenskej advokátskej komory ako adresa elektronickej pošty zástupca sťažovateľa. V tejto správe pán advokát poukazoval na princíp uvedený v čl. 2 ods. 2 Ústavy a na súvisiacu judikatúru Ústavného súdu.
III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
13. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 15. decembra 2021. 14. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP), a rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
15. Kasačný súd v ďalšom poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. februára 2020, sp.zn. 1Sžfk/6/2019, týkajúceho sa posúdenie tej istej kasačnej námietky sťažovateľa, a to postupom podľa § 464 ods. 1 SSP.
16. Z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky kasačný súd pre túto vec s nevyhnutnými úpravami, prípadnými zdôrazneniami a citáciou relevantných právnych predpisov uvádza: 18. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď sa stotožnil so závermi žalovaného, že odvolanie sťažovateľa proti rozhodnutiu správcu dane bolo spôsobilé na prerokovanie, ďalej či vzhľadom na jeho obsah bol správca dane povinný odstraňovať nedostatky tohto podania a či rozhodnutím žalovaného o odvolaní boli porušené práva sťažovateľa do tej miery, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 19. [. .
.] Podľa § 13 ods. 3 Daňového poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania. Podľa ods. 8 ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13
aj a) označenie prvostupňového orgánu, b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, c) dôvody podania odvolania, d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa ods. 5 ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.
21. Odvolanie sťažovateľa v prejednávanom prípade obsahovalo okrem uvedených všeobecných náležitostí podania aj označenie prvostupňového orgánu, odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj dôvody odvolania. Senát kasačného súdu zastáva názor, že je plným právom odvolateľa oprieť svoje odvolanie o také dôvody, ktoré sám uzná za vhodné.
Môže ísť aj o dôvody všeobecné, ako to bolo v prípade sťažovateľa, ktorý v odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane namietal, že správca dane nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ďalej že rozhodnutia boli vydané na základe nesprávne posúdeného skutkového stavu, nemajú oporu v obsahu spisov a nevychádzajú zo stavu veci zisteného v daňovom konaní.
Tvrdil, že zistený skutkový stav nevytvára dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku o vyrubení rozdielu dane. Odvolateľ označil aj ustanovenia Daňového poriadku, ktoré boli podľa jeho názoru rozhodnutím a postupom správcu dane porušené.
22. S ohľadom na obsah odvolania je zrejmé, že odvolateľ namietal proti celému obsahu rozhodnutia, tak proti zisteniu skutkového stavu, ako aj proti jeho právnemu posúdeniu. Podľa mienky kasačného súdu z odvolania bez najmenších pochybností vyplýva, že odvolateľ nesúhlasil ani čiastočne s vyrubením rozdielu dane a že jeho úmysel smeroval k tomu, aby bolo uznané odpočítanie dane v plnom uplatnenom rozsahu. Odvolanie teda nepochybne obsahuje prejav vôle odvolateľa nebyť zaviazaný vyrubenou daňovou povinnosťou, inými slovami implicitne obsahuje i návrh na zrušenie rozhodnutia správcu dane (§ 72 ods. 4 písm. e/ Daňového poriadku). 23.
V súvislosti s povinnosťou odvolateľa označiť dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta iba rozpor s právnymi predpismi, súhlasí kasačný súd so sťažovateľom v tom, že s ohľadom na rozsah a všeobecnosť namietaných skutočností nie je možné jednoznačne konštatovať, že by sťažovateľ v postavení odvolateľa nesúhlasil len s právnym posúdením veci, teda že by namietal len rozpor s právnymi predpismi.
Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolateľ nesúhlasil ani so skutkovými zisteniami správcu dane, avšak bez toho, aby uviedol v odvolaní svoje konkrétne výhrady. To však neznamená, že by bolo odvolanie pre neúplnosť nespôsobilé na prejednanie.
24. Kasačný súd je toho názoru, že predpísaná obsahová náležitosť odvolania smerujúca k označeniu dôkazov preukazujúcich jeho odôvodnenosť podľa § 72 ods. 4 písm. d/ Daňového poriadku je síce formulovaná ako povinnosť („odvolanie musí obsahovať .
. .“), jej nesplnenie však nemá bez ďalšieho za následok nespôsobilosť odvolania na vecné prerokovanie odvolacím orgánom, pokiaľ je z odvolania zrejmé, čoho sa odvolateľ domáha. Neoznačenie dôkazov preukazujúcich dôvody odvolania či nepredloženie listinných dôkazov len oslabuje dôkaznú pozíciu odvolateľa a môže viesť k prípadnému nepreukázaniu jeho tvrdení o skutkových okolnostiach, nezakladá však nutne povinnosť správcu dane vyzývať odvolateľa na odstránenie nedostatkov podania postupom podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, ak je odvolanie inak spôsobilé na prerokovanie.
17. Na doplnenie argumentácie citovanej z iného rozhodnutia Najvyšší správny súd ešte uvádza, že akceptácia argumentácie sťažovateľa by v praktickej rovine dovoľovala odvolateľom podávať v podstate bez odôvodnenia odvolania v daňovom konaní, vyčkávať na príslušnú výzvu zo strany správcu dane, a tým v konečnom dôsledku predlžovať lehotu na podanie odvolania predpísanú v § 72 ods. 3 DP. Rovnako Najvyšší správny súd odkazuje (zhodne so žalovaným - bod 11 tohto rozsudku) na ustanovenie § 74 ods. 2 DP, ktorý umožňuje žalovanému prihliadnuť aj na skutkové alebo právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Inak povedané, žalovaný nie je striktne viazaný dôvodmi odvolania (k tomu pozri bod 43 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžfk/44/2019 z 27. októbra 2021).
Uvedené znamená, že pokiaľ by sa takéto okolnosti objavili v prípade sťažovateľa, nemohli by byť zo strany žalovaného opomenuté, tak ako v prípade posudzovanom v uvedenom rozsudku Najvyššieho správneho súdu. 18. Pre tieto dôvody Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol.
19. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi sa nepriznala náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona
nevyplýva. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. júna 2022