5Sfk/40/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu: Y.. X. T., B.. XX.XX.XXXX, X. Y. T. XXX/X, XXX XX L. - I., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 396671/2019 zo dňa 31. júla 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/237/2019-74 zo dňa 11. novembra 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym orgánom

1. dňa 12. decembra 2018 nevyberavým spôsobom a vulgárnymi nadávkami napadol vedúcu oddelenia právneho CÚ Banská Bystrica T.. T.. I. Ď. (ďalej aj „vedúca OP CÚ BB", resp. „nadriadená"), 2. dňa 1. februára 2019 opätovne vulgárne nadával svojej nadriadenej, nazýval ju spodinou a odpadom, pričom urážal aj jej rodinu a 3. dňa 18. februára 2019 znovu nepríčetne nadával a vulgárne sa vyjadroval na adresu svojej nadriadenej a jej rodiny a vulgárne a neprimerane sa vyjadroval aj na adresu vedenia Colného

3. Vo vyjadrení k oznámeniu o začatí disciplinárneho konania uviedol, že vedúcej, jej rodinným príslušníkom, ani vedeniu nenadával, ale vrátil dar zo svadby jej rodinného príslušníka, pričom ho vraj urazila a tak je odporučil liečbu. Disciplinárne konanie navrhol

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v ktorom odmietol tvrdenia, že by nadával spomínaným osobám a podľa jeho názoru ide reakciu vedúcej právneho oddelenia, že si s ňou zrušil tykanie a vrátil dar zo svadby jej rodinného príslušníka, na čo sa mala uraziť. Konanie disciplinárnej komisie považoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, založené bez právne relevantného dôkazu a zároveň odmietol tvrdenia, že nezvládla prácu v jednotlivých aplikačných systémoch, pričom argumentoval odlišným prístupom nadriadených pri pochybeniach jeho kolegu Y.. U., ako aj počtom žalobcom vybavených spisov. Žalobca v odvolaní navrhol druhostupňovému orgánu rozhodnutie zrušiť. 5. Žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa sekcie colnej rozhodnutím č. 396671/2019 zo dňa 31. júla 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného") zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Podľa žalovaného prvostupňový orgán konal v súlade s právnymi predpismi, vychádzal zo skutočného stavu veci.

Prvostupňový orgán podľa názoru žalovaného vykonal dostatok dôkazov (najmä úradný záznam riaditeľa Colného úradu zn. 295465/2019 zo dňa 27. mája 2019, úradné záznamy vedúcej oddelenia právneho zn. 103878/2019 z 19. februára 2019, z 1. februára 2019, z 12. decembra 2018, zápisnica z 158056/2019 a z 20. marca 2019, vyjadrenie žalobcu z 5. marca 2019) a po ich vyhodnotení vo vzájomnej súvislosti rozhodol o uznaní žalobcu vinným z disciplinárneho previnenia na podklade takto zisteného skutkového stavu veci, preto odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd"), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť na ďalšie konanie, priznania odkladného účinku správnej žalobe a priznania práva na náhradu trov konania.

9. Správny súd zhrnul jednotlivé skutky z obsahu administratívneho spisu, pričom v oznámení o disciplinárnom previnení žalobcu jeho priama nadriadená T.. T.. I. T. zopakovala skutočnosti, ktoré boli obsahom ňou spísaných úradných záznamov z 12. decembra 2018, z 1. februára 2019 a z 19. februára 2019 a ktoré tvorili jeho prílohu. Z úradného záznamu zo dňa 12. decembra 2018 vyplynulo, že po obdržaní e-mailu s upozornením, že od mesiaca január 2019 si zamestnanci referátu exekúcie budú vykonávať preverovanie v Obchodnom vestníku samostatne, sa W.. Y.. T. dostavil do jej kancelárie jeho priamo nadriadenej T.. T.. I. Ď., ktorú napadol nevyberaným spôsobom a vulgárnymi nadávkami („ja sa ti na to môžem vys.

2019. Spýtala sa ho, či bude ním zabezpečené splnenie úlohy, ktorú mal predložiť v termíne do 15. februára 2019. Následne jej začal vulgárne nadávať, nazývať ju spodinou a odpadom ako aj jej rodinu, s vymletou hlavičkou a s tým, že nie je jeho úroveň. Povedal jej, že má vypadnúť z kancelárie a ísť mu okamžite schváliť dovolenku.

. . . na moje pokyny, lebo som obyčajné ho. . ., ktoré on nemusí počúvať, aj tak nič neurobí a zajtra sa hodí na chorú". Po vypočutí si ďalších nadávok a absurdných vulgarizmov na jej osobu, vedúca oddelenia právneho informovala vedenie o týchto skutočnostiach aj z dôvodu strachu o svoju osobu.

Riaditeľka colného úradu sa snažila vyriešiť situáciu a vysvetlila žalobcovi, že do dnešného dňa pani vedúca pred jej osobou nehovorila o jeho osobe nič zlé. Ešte sa vrátili k inventarizácii pohľadávok, ktorá bola realizovaná začiatkom roka, pretože vedúca oddelenia právneho ju spomenula, že už vtedy nastali problémy a ona žiadala len o plnenie úloh. Hovorila, že ani pri tejto inventarizácii žalobca nespolupracoval a nevhodne sa správal nielen k nej, ale aj ku kolegyni Š.".

motiváciou na podanie Oznámenia z 21. februára 2019, sa neukázala ako relevantný dôkaz. 14. Správny súd pritom nemá oprávnenie žalobné dôvody za žalobcu dopĺňať, vyhľadávať ich z obsahu administratívneho spisu, prípadne ich podľa obsahu administratívneho spisu konkretizovať na daný prípad. Dôvody a okolnosti, ktoré žalobcu viedli ku konaniu, ktorým porušil povinnosti colníka, nemajú žiadny právny význam vo vzťahu k skutkovému záveru, že žalobca sa správal spôsobom opísaným vo výroku prvostupňového rozhodnutia, a preto neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

Y.. U. skutočne nepotvrdil konanie žalobcu, ktoré mu bolo v disciplinárnom konaní kladené za vinu. Uvedené však nemá žiadny právny význam vo vzťahu k uplatnenej námietke nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, pretože vyjadrenie Y.. U. bolo len

16. Námietka nezákonnosti rozhodnutia žalovaného (a prvostupňového orgánu) z dôvodu, že boli vydané na základe odporúčania nezákonných orgánov, nebola dôvodná, pretože nemala oporu v interných riadiacich aktoch, v článku 26 Kolektívnej zmluvy na obdobie 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 (ďalej len „Kolektívna zmluva"), ani v platnej právnej úprave. Žalobca tvrdil, že v rozpore s článkom 26 Kolektívnej zmluvy nebola v disciplinárnej komisii riaditeľa colného úradu, ani v poradnej komisii generálneho riaditeľa sekcie colnej zastúpená nezávislá odborová organizácia zamestnancov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Správny súd poukazuje na argumentáciu žalovaného vo vyjadrení k žalobe, ktorý správne a v súlade s obsahom administratívneho spisu opísal spôsob kreovania disciplinárnej komisie riaditeľa Colného úradu a poradnej komisie žalovaného pre prerokovanie odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňových orgánov, vyjadril sa k ich charakteru a záväznosti ich odporúčaní. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo dňa 1. decembra 2016 interný riadiaci akt č. 28/2016 - Smernicu

komisie. Tento predpis stanovil, že členov poradnej komisie vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ sekcie colnej rozhodnutím. 17. Žalobca svoje argumenty o nesprávnom zložení disciplinárnej komisie riaditeľa colného úradu a poradnej komisie pre prejednanie odvolania v konaniach vo veciach služobného pomeru opiera o znenie článku 26 Kolektívnej zmluvy, z ktorého nevyplýva pre generálneho riaditeľa sekcie colnej žiadna povinnosť vo vzťahu k odborovej organizácii zamestnancov v súvislosti s prejednávaním odvolaní zamestnancov voči prvostupňovým rozhodnutiam. Disciplinárna komisia riaditeľa colného úradu bola zriadená interným riadiacim aktom riaditeľa colného úradu č. 91/2018 a zároveň boli vymenovaní jej členovia.

18. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žiadne ustanovenie zákona č. 200/1998 Z.z. neobsahuje úpravu kreovania poradnej komisie, v ktorej je odvolací orgán povinný prerokovať odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu vydanému v konaní podľa dvanástej časti zákona č. 200/1998 Z.z. - konania vo veciach služobného pomeru. Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ zákona č. 200/1998 Z. z. súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia colníkov, teda zákonodarca v ňom účelom a predmetom ich činnosti vymedzil poradné orgány, do ktorých v rámci súčinnosti nadriadení odborovým orgánom umožňujú nominovať svojich zástupcov.

Navyše, ako už bolo vyššie uvedené, komisie boli zriadené internými predpismi, ktoré nemohli byť predmetom súdneho prieskumu v tomto preskúmavanom konaní. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalovaného, že rozhodnutia v disciplinárnom konaní boli vydané po prerokovaní veci nezákonnými orgánmi

20. Správny súd nezohľadnil právne závery vyslovené v súdnych rozhodnutiach, na ktoré poukázal vo svojej argumentácií žalobca, práve z dôvodu odlišného skutkového stavu súdnych rozhodnutí s prejedávanou vecou. 21. Podanou správnou žalobou žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím alebo, aby správny súd upustil od uloženia disciplinárneho opatrenia, teda sa alternatívne domáhal sankčnej moderácie v zmysle § 198 ods. 1 písm. b/ SSP. Keďže nedošlo k naplneniu zákonom stanovených dôvodov sankčenj moderácie, súd nemohol jeho návrhu vyhovieť.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

23. Sťažovateľ je toho názoru, že správny súd nevykonal dokazovanie takým spôsobom, aby zistil skutočný stav veci, ale osvojil si argumentáciu žalovaného bez ďalších relevantných dôkazov, teda rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 24. Ďalej podľa názoru sťažovateľa správny súd nesprávne posúdil postavenie odborovej organizácie v poradných orgánoch zriadených žalovaným vo vzťahu k vplyvu na jeho zákonom napadnutého rozhodnutia, pričom správny súd sa mal v danej otázke odkloniť od ustálenej judikatúry kasačného súdu.

A to napriek tomu, že takáto účasť dotknutej odborovej organizácie mala podľa názoru sťažovateľa vyplývať z článku 26 Kolektívnej zmluvy platnej a účinnej v čase, kedy mal sťažovateľ spáchať dané skutky. Podľa názoru sťažovateľa sa s touto otázkou správny súd riadne nevysporiadal, keďže kreáciu disciplinárnej komisie vo vzťahu znenie predmetného článku nerozporoval, hoci kolektívna zmluva je sama o sebe relevantným prameňom práva s normatívnymi účinkami.

27. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ uzatvára, že kpt. Stanislav Varga nie je a ani nebol členom Nezávislej odborovej organizácie zamestnancov Finančného riaditeľstva SR, avšak nevie uviesť v ktorej odborovej organizácii členom je. 28. Žalovaný vo vyjadrení kasačnej sťažnosti zotrval naďalej vo svojich záveroch s tým, že považuje stav danej právnej veci za objektívne zistený a dostatočne odôvodnený, preukázaný dôkazmi, ktoré dostatočne špecifikoval. Vo vzťahu k údajnej diskriminácií sťažovateľa žalovaný uviedol, že sťažovateľ vo svojom podaní neuviedol ani jeden diskriminačný znak, či ďalšie relevantné dôvody ktoré by preukazovali odlišné zaobchádzanie. Rovnako zdôraznil, že právomoc vo veciach diskriminačných sporov nie je daná v rámci správneho súdnictva, ale civilného súdnictva. Vo vzťahu k namietanej kreácií disciplinárnej komisie žalovaný uvádza, že právna úprava zákona č. 200/1998 Z.z., ako aj znenie predmetnej Kolektívnej zmluvy nepredstavuje právo žalobcu voči nadriadenému, ale oprávnenie odborového orgánu voči zamestnávateľovi. Zároveň uvádza, že predmetné komisie sú fakticky len poradným orgánom,

IV. Právne posúdenie

30. Kľúčovými právnymi otázkami v predmetnej veci boli, (i) či správny súd, žalovaný a prvostupňový správny orgán riadne zistili a vyhodnotili skutočný stav veci, ak dospeli k záveru, že sa sťažovateľ dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 48 ods. 1 v spojení s § 43 a § 44 ods. 3 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z.z. a zároveň (ii) či došlo k významnej procesnej vade spočívajúcej v nesprávne obsadenej poradnej komisií žalovaného.

32. Podľa § 44 ods. 3 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom na toto konanie Colník je povinný pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom.

34. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom na toto konanie Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností colníka, ak nie je trestným činom alebo priestupkom. 35. Podľa § 49 písm. b/ zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom na toto konanie Disciplinárnym opatrením je zníženie služobného platu až o 15% najdlhšie na tri mesiace,

neuloží. 37. Podľa § 227 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

2019. 39. Podľa článku 26 Kolektívnej zmluvy na obdobie 01.01.2018 do 31.12.2018: „Zamestnávateľ umožní PV sekcie colnej správy a PV sekcie územných správ, NOOZ, ZO OZ MO AIOS v osobitných prípadoch aj zástupcom závodných výborov účasť v stálych a dočasných poradných orgánoch prezidenta finančnej správy (členov zastupujúcich SLOVES určí PV). Riaditelia colných úradov, riaditelia daňových úradov, riaditeľ Kriminálneho úradu Finančnej správy umožnia zástupcom závodných výborov NOOZ a ZO OZ MO AOIS účasť v stálych a dočasných poradných orgánoch riaditeľov colných úradov, riaditeľov daňových úradov, riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy (členov zastupujúcich základnú organizáciu SLOVES určí príslušný závodný výbor)"

41. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľky uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačný súd na zdôraznenie správnosti a zákonnosti rozsudku správneho súdu uvádza nasledovné:

Z predložených úradných záznamov a iných dôkazov nachládajúcich sa v administratívnom spise mal kasačný súd za dostatočne preukázané, že došlo k opakovanému spáchaniu daných skutkov ktoré spočívali prevažne vo vulgárnych slovných útokoch na vedúcu právneho oddelenia Colného úradu

Vo vyjadrení k oznámeniu o začatí disciplinárneho konania rovnako neuviedol relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že vedúcej nenadával. 43. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol konkrétne skutkové okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať pochybenie správneho súdu pri zisťovaní skutočného stavu veci a spochybniť tak závery rozsudku správneho súdu. Námietky sťažovateľa sú v danom bode príliš všeobecné na to, aby ich kasačný súd vyhodnotil ako dôvodné.

45. Sťažovateľovu námietku ohľadom legitimity zloženia poradnej komisie, s ktorou malo byť jeho odvolanie prerokované, kasačný súd považuje za nedôvodnú a stotožňuje sa s názorom žalovaného, že hoci z čl. 26 kolektívnej zmluvy vyplýva v osobitných prípadoch umožnenie účasti odborových orgánov v stálych a dočasných poradných orgánoch prezidenta finančnej správy, uvedené je potrebné vykladať aj v zmysle § 218 ods. 1 písm. c/ zákona č. 200/ 1998 Z.z., ktoré v zásade reguluje kedy ide o osobitné prípady. Vychádzajúc z cit. ustanovenia ide o situácie, kedy je predmetom prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia príslušníkov finančnej správy a v prejednávanej veci nejde o žiadnu z týchto oblastí. Podľa názoru kasačného súdu je poradná komisia podľa § 232 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z.z. osobitným typom komisie, nespadajúcim do rozsahu pôsobnosti ustanovenia §218 ods.1 písm. c/ zákona č. 200/1998 Z.z.

47. Nemožno tiež opomenúť, že právo účasti v poradnej komisií je právo odborovej organizácie, nie však samotného sťažovateľa. Domáhať sa ho preto môže len odborová organizácia. 48. Z povahy námietky sťažovateľa týkajúcej sa zloženia poradnej komisie vyplýva, že táto sa týka výhradne otázky správnosti procesného postupu, nie však správnosti záverov správnych orgánov. Reflektujúc zmysel a význam procesných pravidiel je na mieste zdôrazniť, že procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť.

49. Z týchto dôvodov považuje kasačný súd námietku sťažovateľa týkajúcu sa neprávneho zloženia poradnej komisie za nedôvodnú. 50. Kasačný súd sa v ostatnom stotožňuje s posúdením krajského súdu a konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, prejednal vec v medziach podanej žaloby, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. S predmetnými námietkami sa krajský súd dostatočne vysporiadal a vyvodil správne právne a skutkové závery, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejedávanej

V. Záver

51. Kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa a

rozsudok

krajského súdu považuje za vecne správny, vychádzajúc zo správneho právneho posúdenia veci, súladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou a v postačujúcej miere odôvodnený. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 52. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 53. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. septembra 2023