5Sfk/41/2021

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,správny súd“) uznesením č.k. 5Sa/12/2016-137 z 30. septembra 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 99 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zastavil konanie vo veci žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného zo dňa 17. júla 2016, vedeného pod sp. zn. 5945/2016-M.ORF, 26121/2016 (ďalej len „napadnuté opatrenie“).

sociálnych služieb, nie sú účelom zákona o dotáciách a žalobca nepreukázal havarijný stav techniky, na výmenu ktorej dotáciu požadoval. 4. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na ktoré reagoval žalovaný napadnutým opatrením, ktorým mu oznámil, že formálne aj odborné hodnotenie žiadosti „Zariadenie pre seniorov Juraja Schoppera n.o. o dotáciu“ prebehlo v súlade s podmienkami zákona o dotáciách a súvisiacich právnych predpisov. 5. Žalobca mal najmä za to, že a. napadnuté opatrenie bolo vydané v rozpore s ust. § 3 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona o dotáciách a zákon o dotáciách dáva možnosť poskytnúť dotáciu k úhrade odvodov zamestnancov, b. žalovaný pri prideľovaní dotácií porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, keďže vybraným subjektom dotáciu poskytol a teda rovnaké alebo analogické situácie riešil odchylným spôsobom, bez náležitého zdôvodnenia, čím spôsobil žalobcovi ujmu na právach a to na práve získať dotáciu na sociálne služby bez diskriminácie, c. žalovaný porušil aj ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) bod 4, § 12 ods. 7 zákona o dotáciách tým,

zákona, d. poukázal na čl. 46 ods. 2 Ústavy SR ako aj na zásadu, v zmysle ktorej všetky rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach vydaných správnym orgánom, musia byť preskúmateľné v správnom súdnictve a to vrátane rozhodnutí predbežnej povahy.

považoval správny súd za individuálny správny akt, vydaný v tzv. dotačnom konaní, ktorým žalovaný oznámil, že formálne aj odborné hodnotenie žiadosti žalobcu o poskytnutie dotácie na podporu rozvoja sociálnych služieb podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ zákona o dotáciách prebehlo v súlade s podmienkami zákona o dotáciách a potvrdil svoje rozhodnutie zverejnené na webovom sídle, že žalovanému dotáciu neschvaľuje.

z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva tým, že na poskytnutie pomoci nie je právny nárok. 8. Správny súd uviedol, že ide o poskytnutie dotácie, na ktorú v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona o dotáciách nie je právny nárok, a fakultatívnosť poskytnutia dotácie je vyvoditeľná aj z ustanovenia § 2 zákona o dotáciách, v ktorom zákonodarca v záujme zvýraznenia povahy dotačného konania zámerne zvolil termín „možno poskytnúť“.

10. Správny súd taktiež uviedol, že napadnutým opatrením žalovaný mohol zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu, no pre jeho špecifickú povahu je osobitným právnym predpisom jeho preskúmanie explicitne vylúčené. Správny súd tak dospel k záveru, že na meritórne prejednanie a rozhodnutie o žalobe nemá právomoc, keďže tá je v zmysle ust.

11. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podal žalobca v postavení sťažovateľa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/, h/ a f/ SSP. 12. K odňatiu možnosti konať pred súdom uviedol, že právne posúdenie správneho súdu, že s ohľadom na § 14 ods. 1 zákona o dotáciách nemá právomoc preskúmať opatrenie žalovaného, považuje žalobca za svojvoľné, nemajúce oporu citovanom ustanovení.

13. K porušeniu práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie namietal skutočnosť, že Ústavný súd SR pri svojom rozhodovaní uplatňuje zásadu, že všetky rozhodnutia o právach, právom chránených záujmov a povinnostiach, vydaných správnym orgánom musia byť preskúmateľné v správnom súdnictve, vrátane rozhodnutí predbežnej povahy, a jeho súvisiace argumenty zostali zo strany Krajského súdu v Bratislave nepovšimnuté. Uviedol pritom, že krajský súd sa najdôležitejšími právnymi argumentmi vznesenými žalobcom nezapodieval, a preto došlo k porušeniu jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

žiadateľom. Podľa sťažovateľa žalovaný vybraným subjektom poskytol dotáciu na úhradu odvodov zamestnancov a teda rovnaké alebo analogické situácie riešil odchylným spôsobom, pričom objektívne a rozumne tento postup neodôvodnil, a na tom základe sťažovateľ tvrdil, že došlo k porušeniu článku 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 1 Dodatkového protokolu, článku 21 ods.1 Charty základných práv a článku 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. 16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 30. novembra 2021 tak, že sa stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu a napadnuté uznesenie považuje za správne. Nesúhlasí s tým, že sťažovateľovi by bolo odopreté právo na prístup k súdu a je toho názoru, že sa nemožno odvolávať na porušenie čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. S poukazom na § 177 ods. 1 SSP a § 14 ods. 1 zákona o dotáciách podľa žalovaného nedošlo k ujme na subjektívnych právach sťažovateľa.

III. Posúdenie Najvyššieho správneho súdu SR

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 19. Správny súd napadnutým uznesením zastavil konanie vo veci sťažovateľom podanej správnej žaloby vo vzťahu k napadnutému opatreniu žalovaného a dospel k záveru, že na meritórne prejednanie a rozhodnutie žaloby nemá právomoc, keďže tá je v zmysle § 14 ods. 1 zákona o dotáciách, podľa ktorého na poskytnutie dotácie nie je právny nárok, vylúčená. Odkazoval pritom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 471/ 2014 zo dňa 30. júla 2014, v ktorom tento uplatnil výklad o vylúčení správneho súdnictva. V tomto postupe správneho súdu vzhliadol sťažovateľ svoje sťažnostné body, a to najmä vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu a k znemožneniu, aby sťažovateľ uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces. 20. Kasačný súd musí dať sťažovateľovi za pravdu, že z právomoci súdov nesmie byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 od. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Správny súd pritom sám v napadnutom uznesení uviedol, že mu je zrejmé, že napadnutým opatrením žalovaný mohol zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností sťažovateľa (táto otázka možného zásahu do práv sťažovateľa nebola predmetom posudzovania kasačného súdu) a zároveň v napadnutom uznesení uviedol, že na meritórne prejednanie a rozhodnutie žaloby nemá právomoc. Kasačný súd tak konštatuje, že napadnuté uznesenie je vnútorne rozporné. 21. Skutočnosť, že v zmysle § 14 ods. 1 zákona o dotáciách na poskytnutie dotácie nie je právny nárok, sama o sebe a bez ďalšieho nevylučuje dotačné konania z právomoci súdov, a to najmä pokiaľ z právomoci súdov nesmie byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa kasačného súdu je preto rozhodnutie Ústavného súdu

22. Z vyššie uvedených dôvodov sa kasačný súd s postupom správneho súdu, ktorý napadnutým uznesením konanie zastavil, nestotožnil, kasačné body sťažovateľa v tejto súvislosti považoval za dôvodné, čoho dôsledkom je zrušenie napadnutého uznesenia (§ 462 ods. 1 SSP) a vrátenie veci na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. júna 2023 prešiel výkon súdnictva vo vzťahu ku konaniam vo veciach, v ktorých dovtedy konal Krajský súd v Bratislave.

V napadnutom uznesení však takáto úvaha správneho súdu absentuje. Zastavenie konania z dôvodu, že správny súd nemá právomoc na meritórne prejednanie a rozhodnutie o žalobe, pokiaľ správny súd neidentifikuje iný orgán, do právomoci ktorého právomoci vec patrí, je taktiež problematické z hľadiska práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 25. Úlohou Správneho súdu v Bratislave v ďalšom konaní bude primárne objasniť, preskúmania akého opatrenia (alebo opatrení) sa sťažovateľ domáha a aké je jeho (ich) povaha.

Je však potrebné posúdiť, či napadnuté opatrenie je svojou povahou napr. (1) vybavením sťažnosti sťažovateľa podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, ako to tvrdí sťažovateľ vo svojom podaní z 25. januára 2019 (č.l. 122), alebo (2) neformálnym oznámením žalovaného, ktorým žalovaný iba informoval sťažovateľa o dôvodoch, pre ktoré mu požadovaná dotácia nebola

Následne potom, ako bude mať správny súd ustálený rozsah súdneho prieskumu a povahu napadnutého opatrenia (alebo napadnutých opatrení), bude potrebné posúdiť, či vôbec ide o opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP najmä vo vzťahu, či napadnutým opatrením sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sťažovateľa priamo dotknuté, ako i skutočnosť, či napadnuté opatrenie nie je niektorým z opatrení zo súdneho prieskumu vylúčených podľa § 7 SSP a či toto napadnuté opatrenie mohlo vôbec zasiahnuť do právnej sféry sťažovateľa tak, ako to vyžaduje § 177 ods. 1 a § 178 ods. 2 SSP.

29. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie a v kontexte s vyššie citovaným ustanovením o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd.

V Bratislave dňa 16. augusta 2023