5Sfk/42/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): DIAGO SF s. r. o., so sídlom Železničná 7, Brezno, IČO: 36037443, právne zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101611914/2022 zo dňa 30. mája 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-20S/ 81/2022-157 zo dňa 15. februára 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

II. Konanie pred správnym súdom

V správnej žalobe tiež namietal, že žalovaný sa nezaoberal momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu obchodu, a teda momentom dodania plnenia s poukazom na naplnenie podmienok vyžadovaných zákonom o DPH na odpočítanie dane. 5. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd") rozsudkom č. k. TT-20S/81/2022-157 zo dňa 15. februára 2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok") správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP") ako nedôvodnú zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel na DPH z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH, Žalobca podľa správneho súdu nepreukázal ich splnenie. Správny súd odkázal na závery odôvodnenia rozsudku správneho súdu č. k. TT-14S/80/2022- 152 zo dňa 09.10.2023.

7. Správny súd považoval za nedôvodnú námietku nevypočutia konateľa žalobcu Ing. Slavomíra Kupčoka, pretože žalobca neuviedol, aké nové a podstatné informácie mal jeho výsluch priniesť. Ing. Slavomír Kupčok bol podľa správneho súdu vypočutý dňa 22.04.2021 a bol mu poskytnutý priestor na podanie vysvetlení. 8. Žalobnú námietku, že správca dane až v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že súbory MRP na technickom nosiči dát nevedel otvoriť a žalobca o tom nebol informovaný, považoval správny súd za nepravdivú. Správca dane sa k predloženému technickému nosiču dát a MRP súborom vyjadril na ústnom pojednávaní dňa 06.10.2020, kedy konštatoval, že súbory MRP sa nedali otvoriť, a tento technický nosič dát neobsahuje požadované doklady a dôkazy.

9. Za neopodstatnené považoval správny súd námietky o nezákonnosti použitia kontrolných výkazov spoločností vystupujúcich v dodávateľsko-odberateľskom reťazci. Správny súd neprisvedčil ani tvrdeniu žalobcu, že bol zaťažený neprimeraným dôkazným bremenom. Preverovaný bol vzťah žalobcu a dodávateľa (Diago SK s. r. o.) a žalobca bol vyzvaný výlučne na preukázanie skutočností, na ktorých sa sám podieľal. Uviedol, že konateľom oboch spoločností bol Ing. Slavomír Kupčok. 10.

Rovnako nebola pre posúdenie relevantná judikatúra smerujúca k podvodu. Judikatúra k dôkaznému bremenu v daňovom konaní bola relevantná, avšak správny súd rozpor s ňou nezistil. Neidentifikoval ani zaťaženie žalobcu neprimeraným dôkazným bremenom.

12. Daňové orgány sa podľa správneho súdu nedopustili namietaných procesných pochybení, ktorých následkom mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia, a vysporiadali sa s celým rozsahom argumentácie žalobcu. 13. Neopodstatnená bola podľa správneho súdu aj námietka žalobcu, že daňové orgány sa nevysporiadali s otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva. Rozhodnutiami daňových orgánov bola podľa správneho súdu spochybnená materiálna existencia plnenia, čo vylučuje skúmanie ďalších hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, a s tým súvisiacu otázku nadobudnutia vlastníckeho práva.

15. Vo vzťahu k tvrdeniu o konaní v dobrej viere správny súd zdôraznil, že správca dane skúmal hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočítania dane a nie podvodné konanie. Dobromyseľnosť tak nemá právnu relevanciu. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí.

16. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ") podal proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť z dôvodov, že správny súd znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP], rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP] a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu [§ 440 ods. 1 písm. h) SSP]. Žiadal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne navrhol, aby zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Daňového poriadku, ako aj s obsahom administratívneho spisu. Postupom, pri ktorom správny súd námietky žalobcu v naznačenom smere nevyhodnotil, sa podľa sťažovateľa dopustil porušenia § 139 ods. 2 SSP, - správny súd sa nesprávne stotožnil s argumentáciou žalovaného, že bola predložená len faktúra, príjemka a dodací list. Poukázal pritom najmä na predložený externý disk HDD s úplným skladovým hospodárstvom a účtovníctvom žalobcu za obdobie od 2014 do 2019. Žalovanému bolo z jeho činnosti známe, že účtovné a daňové doklady v elektronickej podobe boli zaistené OČTK dňa 16.12.2019, a správcovi dane sa dostali do dispozície dňa 23.06.2020, - sťažovateľ sa nestotožnil so záverom správneho súdu, že správca dane neporušil § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane až v rozhodnutí uviedol, že predložený technický nosič dát, ktorý obsahoval súbory MRP, nebolo možné ako dôkaz vo vyrubovacom konaní použiť. V priebehu dokazovania ani pri prerokovaní pripomienok nebol sťažovateľ v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzvaný na odstránenie nedostatkov a zrejmých rozporov v

V tejto súvislosti poukázal na aktuálnu judikatúru a závery rozhodnutí SD EÚ KemwaterProchemie (C-154/2020) a Vikingo (C-610/19), ktorých závery sú obsiahnuté i v rozhodnutí kasačného súdu sp. zn. 3Sžfk/ 15/2020 zo dňa 30.06.2022. - správny súd sa tiež podľa sťažovateľa nezaoberal jeho námietkou týkajúcou sa rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní, a jeho námietkou vo vzťahu k vedomosti o prípadnej účasti na daňovom podvode. Poukázal na závery rozhodnutia SD EÚ Vikingo (C-610/19), - odôvodnenie napadnutého rozsudku je podľa sťažovateľa zmätočné a vnútorne rozporné, keď v bode 49. rozsudku uvádza, že žalovaný zamietol nárok na odpočet z dôvodov na strane dodávateľa, a preto na uvedený prípad nemožno aplikovať rozsudok SD EU Vikingo (C-610/ 19), pričom v bode 43 rozsudku je práve táto skutočnosť uvádzaná ako dôvod zamietnutia

odpočítania dane. Nepovažoval sa rozporné spochybnenie dobromyseľnosti, odbornej starostlivosti či náležitej obozretnosti sťažovateľa a záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok. Zdôraznil, že sťažovateľ má viesť svoje účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne. Uviedol, že sťažovateľ konal neobozretne a neodborne, keď uskladnil svoje účtovníctvo v priestoroch kotolne, kde došlo k jeho poškodeniu, preto sa dostal do dôkaznej

IV. Právne posúdenie kasačným súdom

20. Kasačný súd zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že obdobné námietky sťažovateľa už boli predmetom viacerých konaní pred kasačným súdom. Tieto sa týkali záverov rovnakej daňovej kontroly, obdobného skutkového stavu a právneho posúdenia nároku na odpočet DPH (napríklad rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/27/2024 zo dňa 19.11.2024, sp. zn. 3Sfk/31/2024 zo dňa 29.05.2025, sp. zn. 1Sfk/11/2024 zo dňa 31.07.2025).

Kasačný súd na úvod poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu. Strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov (k tomu porovnaj napr. aj nasledovné rozhodnutia kasačného súdu - sp. zn. 1Svk/18/2022 zo dňa 28. marca 2024, sp. zn. 4Sfk/44/2022 zo dňa 27. júla 2023 a i., príp. analogicky rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1 AS 132/2021- 30 zo dňa 15.07.2021, č. k 1 Afs 163/2021-52 zo dňa 12.10.2021 a č. k. 3 Afs 284/2022-99 zo dňa 14.04.2023), k čomu musel kasačný súd pristúpiť vo vzťahu k niektorým sťažnostným námietkam aj v tejto veci. Súčasne Najvyšší správny súd pripomína, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi správneho súdu.

38. Skôr, ako Najvyšší správny súd pristúpi k odôvodneniu jednotlivých kasačných námietok, z dôvodu, že podstatná časť sťažovateľom vytýkaných vád sa týka práve nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, je potrebné preskúmať kvalitu odôvodnenia napadnutého

40. Kasačný súd (obdobne ako správny súd) konštatuje, že námietky vznesené v správnej žalobe boli formulované vo veľmi všeobecnej rovine, bez hlbšieho poukazu na konkrétne plnenia (dodanie tovarov- BETEX generátor a hydraulický puller) či tvrdenia a dôkazy predloženým k v tomuto zdaňovaciemu obdobiu (október 2018). Sťažovateľ v správnej žalobe síce namietal hodnotenie predložených dokladov, správna žaloba však neobsahuje konkrétne mienenú argumentáciu, v ktorej by sťažovateľ adresne rozporoval konkrétne závery správcu dane v súvislosti s hodnotením dôkazov osobitne na str. 17-19 prvostupňového rozhodnutia - v čom bolo nesprávne hodnotenie faktúr, kariet majetku, dodacích listov a odovzdávacích protokolov. Z miery všeobecnosti žalobných námietok vyplýva aj miera všeobecnosti, akou na vznesené žalobné námietky reagoval správny súd. Správny súd toto svoje východisko ozrejmil v bode 71. odkazovaného rozsudku [.

. .]. 41. Pokiaľ sťažovateľ namietal nedostatočné vyjadrenie správneho súdu k hodnoteniu predložených dôkazov správcom dane, na uvedené správny súd osobitne reagoval v bodoch 75. - 86. napadnutého rozsudku. 42. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal rozpory a nesprávnosť právneho posúdenia v bodoch 94., 96. 97. a 98. napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok má však len 95 bodov, pričom bod 94. sa týka náhrady trov konania a zo sťažnostnej námietky vyplýva, že sťažovateľ v nej uvádza tvrdenia k posúdeniu predložených dokladov v daňovom konaní.

43. K namietaným rozporom bodov 85. a 91. napadnutého rozsudku, je podstatné to, že správny súd v bode 85. odkazovaného rozsudku uviedol viaceré dôvody, nielen výlučne dôvod na strane dodávateľa („žalobca nepredložil okrem dodacieho listu žiadne dôkazy preukazujúce reálne dodanie deklarovaných plnení."), preto bod 91. napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého nárok na odpočet nebol zamietnutý z dôvodov na strane dodávateľa, neodporuje tvrdeniam v bode 85. odkazovaného rozsudku. Zároveň podstatné pre právne posúdenie veci je to, že pochybnosti správcu dane sa netýkali subdodávateľov sťažovateľa, ale jeho priameho dodávateľa. 44.

45. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu - sp. zn. 3Sžfk/24/2020, ktorý sa však vzťahoval na iný skutkový stav, kedy nebola spochybnená materiálna existencia plnenia tak, ako to je v tu prejednávanej veci (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sžfk/91/2020: „Za daného skutkového stavu preto bolo, podľa názoru kasačnému súdu, účelné vyhodnotiť aj zistenia správcu dane, ktoré vyplynuli z kontrolných výkazov.

46. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje na akúsi odbornú notorietu (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu - sp. zn. 3Sžo/56/2014 zo dňa 01. júla 2015), že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je nepochybne aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

konania. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. III. ÚS 60/04 a i.). Túto požiadavku zdôrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.

48. V súhrne napadnutý rozsudok podľa kasačného súdu spĺňa zákonný štandard podľa § 139 ods. 2 SSP. Hoci v niektorých prípadoch správny súd explicitne k jednotlivým parciálnym žalobným námietkam osobitné stanovisko nezaujal, s podstatou žalobnej argumentácie sa

50. Z uvedených dôvodov kasačný súd námietky sťažovateľa týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia, resp. zmätočnosti napadnutého rozsudku vyhodnotil ako nedôvodné. Úkony podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku - čitateľnosť elektronických súborov

Nie je teda pravdivé opakované tvrdenie sťažovateľa, že sa o nemožnosti otvoriť súborov na nosičoch dát dozvedel až z prvostupňového rozhodnutia, resp. z protokolu. 52. Vzhľadom na vyššie uvedené, bola sťažnostná argumentácia smerujúca k tomu, že nebol dodržaný postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, osobitne v súvislosti s oboznámením o nečitateľnosti predložených elektronických súborov, vyhodnotená ako nedôvodná.

54. Kasačný súd zdôrazňuje, že v správnom súdnictve v zásade platí koncentračná zásada (§ 183 SSP), v zmysle ktorej je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v ustanovení § 195 SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby.

Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane vyplývajúce z čl. 168 a nasl. Smernice 2006/112/ES sú, že (1) poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), že (2) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a že (3) prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane (prevzaté aj do zákona o DPH - § 19 ods. 1 a 2, § 49 ods. 2 a § 51 ods. 1) nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté (rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022).

Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu".

59. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bol sťažovateľ v predmetnom daňovom konaní zaťažený, nepovažuje za neprimerané. Niektoré zo vznesených pochybností sa týkali vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovanými dodávateľom (prepojenosť dodávateľa so sťažovateľom v osobe konateľa, nekontaktnosť dodávateľa a pod.). Pochybnosti sa teda netýkali subdodávateľa alebo nezrovnalostí v predchádzajúcich transakciách a stupňoch reťazca, ale vzťahu sťažovateľa s jeho priamym dodávateľom, preto sťažovateľova argumentácia rozhodnutím SD EÚ C-60/19 (Vikingo) a rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 nezodpovedá skutkovým a právnym okolnostiam prejednanej veci. Správca dane navyše spochybnil materiálnu existenciu plnenia - okrem skutočností popísanými v bode 85. napadnutého rozsudku - aj ďalšími skutočnosťami - o. i. - nedôveryhodná faktúra č. 180029 k tovaru - brúske, keď sťažovateľ predložil v priebehu daňovej kontroly dva zhodne číselne označené doklady, pri ktorých bol predmet fakturácie uvedený rozdielne.

61. Správca dane spochybnil reálnosť dodania tovarov - deklarovaných zdaniteľných obchodov. Dôkazné bremeno ich preukázania bolo následne na sťažovateľovi. V súdenom prípade bola sporná hmotnoprávna podmienka na odpočítanie dane, že predmetné plnenie (dodanie tovarov) fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (materiálna existencia plnenia). Z materiálneho hľadiska je pre právne posúdenie predmetnej veci podstatné to, že sporné okolnosti sa týkali len vzťahov medzi sťažovateľom a ním deklarovanými dodávateľom a tiež ním vystavených účtovných dokladov. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa. Od sťažovateľa možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť a preukázať podstatu ním realizovaného obchodného vzťahu a mechanizmus dodania tovarov.

Pokiaľ sťažovateľ neprodukoval žiaden relevantný dôkaz, ktorý by následne v daňovom konaní nebol správcom dane spochybnený, neuniesol svoje dôkazné bremeno. 63. K námietke, o nevykonaní opätovného vypočutia navrhovaného svedka kasačný súd uvádza, že návrh na vykonanie výsluchu svedka - osobitne ak sa jedná o jeho opätovné vypočutie - nemôže byť všeobecný, sťažovateľ mal dostatočne odôvodniť, akú konkrétnu skutočnosť mal správca dane zistiť vykonaním predmetného dôkazu.

podvodu. 65. Kasačný súd poznamenáva, že z vykonaných dôkazov nemožno vyvodiť záver, že existencia plnení (tovarov - BETEX generátor a hydraulický puller) špecifikovaných vo faktúrach v tomto zdaňovacom období bola preukázaná. Plnenia, ktoré boli predmetom dodávok na základe príslušných dodávateľských faktúr neboli - okrem pochybností na strane deklarovaného dodávateľa - ani dostatočne individualizované ani na základe objektívnych individualizačných kritérií samotných plnení (rozdielne špecifikácia tovaru na zhodne číselne označenej faktúre, neuvedenie bližšej identifikácie, aké technické zariadenie bolo dodané - napr. výrobným číslom, prípadne ďalšou technickou dokumentáciou a pod.) a takáto individualizácia nebola následne preukázaná ani na základe vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia vo vzájomných súvislostiach v priebehu daňovej kontroly/vyrubovacieho konania. Na uvedené skutočnosti poukázal aj správca dane na str. 17-18 prvostupňového rozhodnutia (k tomu pozri bod 3. tohto rozsudku).

67. Správca dane v procese daňovej kontroly vyzýval sťažovateľa na predloženie potrebných údajov za účelom preukázania, že materiálne/ hmotnoprávne podmienky práva na odpočítanie dane boli splnené. Nekládol teda sťažovateľovi dodatočné požiadavky, ktoré by mali za následok elimináciu predmetného práva. Sťažovateľ v predmetnej veci predkladal už samotné faktúry s veľkým časovým odstupom, a to na opakované výzvy správcu dane. Správca dane sa

68. Záverom kasačný súd uzatvára, že na základe vykonaného dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho spisu, ako aj administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav.

21. Kasačný súd okrem stotožnenia sa so závermi uvedenými v rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/30/2024 zo dňa 10. februára 2025, ktoré považuje za aplikovateľné i na prejednávanú vec, poukazuje aj na posúdenie Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené v uznesení sp. zn. I. ÚS 420/2025-20 zo dňa 06.08.2025, predmetom ktorého bol prieskum rozhodnutia týkajúceho sa rovnakého sťažovateľa, ale odlišného zdaňovacieho obdobia. Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že „samotným predložením faktúry a účtovných dokladov ešte nie je vyčerpané dôkazné bremeno daňového subjektu, keďže faktúra a účtovné doklady predstavujú len formálne doklady o vykonaní predmetného obchodu, pričom nepreukazujú jeho skutočnú realizáciu. Realizáciu zdaniteľného obchodu je tento daňový subjekt v rámci svojho dôkazného bremena povinný preukázať aj inými bežnými dokladmi používanými v obchodnom styku, ktoré preukazujú reálne uskutočnenia predmetného obchodu, svedeckými výpoveďami, prípadne čímkoľvek, čo by preukazovalo

V. Záver

22. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 23. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 24. Tento rozsudok prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. septembra 2025