5Sfk/43/2023

1. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2Sa/5/2022-82 zo dňa 25.01.2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom konanie vedené pod sp. zn. 2Sa/5/2022 v súlade s ust. § 99 písm. a/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) v poradí prvým výrokom zastavil a v poradí druhým výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania. 2. V konaní pred správnym súdom vedeným pod sp. zn. 2Sa/5/2022 sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy v súlade s ust. § 252 a nasl. SSP žalobca domáhal vydania zákazu žalovanému pokračovať vo výkone daňovej exekúcie v rámci daňového exekučného konania č. 110000345783 zadržaním vodičského preukazu žalobcu; uloženia povinnosti žalovanému obnoviť stav pred nariadením daňovej exekúcie zadržaním vodičského preukazu žalobcu a uloženia povinnosti žalovanému správnemu súdu v lehote jedného mesiaca od doručenia predmetného uznesenia doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom tak, ako mu bolo súdom uložené. 3. Podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 02.01.2023 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že dňa 02.06.2022 Krajský súd v

4. Žalovaný dňa 24.02.2023, t.j. včas, podal voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sa/5/2022-82 zo dňa 25.01.2023 kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, dôvodiac, že správny súd v konaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca nesprávne vyhodnotil situáciu, keď podal žalobu proti inému zásahu verejnej správy a správny súd v Košiciach mal podľa ustanovenia § 261 SSP jeho žalobu zamietnuť. Žalovaný žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie konania a namieta priznanie trov konania žalobcovi. Poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sa/27/2019-119 zo dňa 12.5.2020 žalovaný argumentoval, že daňové exekučné konanie predstavuje administratívne konanie zavŕšené vydaním rozhodnutia, prípadne opatrenia, ktoré sú spôsobilé byť samostatným predmetom súdneho prieskumu a tým je vylúčené, aby sa jednalo o faktický úkon správcu dane, a teda iný zásah. Voči daňovej exekučnej výzve zákon pripúšťa odvolanie a voči rozhodnutiu odvolacieho orgánu je prípustná všeobecná správna žaloba. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/120/2018 preskúmaval konkrétne rozhodnutie, t.j rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č.101635524/ 2014 zo dňa 21.08.2018, ktorým sa rozhodovalo o zákonnosti daňovej exekučnej výzvy č. 101137256/2018 zo dňa 11.06.2018 na základe všeobecnej správnej žaloby a nie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy a žalovaný má za to, že odvolávať sa na zrušenie daňovej exekučnej výzvy č. 101137256/2018 zo dňa 11.06.2018, i keď vydanej v rámci jednej exekúcie, je v tomto konaní irelevantné. Navyše daňové exekučné konanie odložené rozhodnutím č. 102811860/2022 zo dňa 17.10.2022 je odložené dočasne a žalovaný po doručení odpovedí na všetky otázky rumunskej finančnej správe bude v daňovom exekučnom konaní pokračovať. V nadväznosti na uvedené žalovaný navrhol kasačnému súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konanie. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení z 20.03.2023 navrhol kasačnú sťažnosť odmietnuť, eventuálne zamietnuť, nakoľko kasačná sťažnosť podaná voči výroku o zastavení konania je nedôvodná, keď správny súd nemohol rozhodnúť inak, ako konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zastaviť a žalobca má za to, že krajský súd rozhodol správne aj o náhrade trov konania, keď žalobca vzal žalobu späť výlučne pre správanie sa žalovaného po podaní inak dôvodnej žaloby.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sa/5/2022-82 zo dňa 25.01.2023 ako aj predchádzajúce konanie pred správnym súdom, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a v rozsahu uplatnených dôvodov (§ 453 ods. 2 SSP). Zároveň kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť bola podaná v zákonnej lehote (§ 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP).

súhlasom žalobcu. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

8. Ohľadom legitimácie na podanie kasačnej sťažnosti a posúdenia otázky zavinenia zastavenia konania kasačný súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Svk/17/2022 z 27.02.2023, ktorý v bode 7 tohto uznesenia konštatoval: ,,Podľa § 442 ods. 1 SSP môže kasačnú sťažnosť podať účastník, len ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech. Sťažnostná legitimácia žalovaného je odvodená od skutočnosti, že vo veci samej bolo podanej žalobe vyhovené alebo mu bola uložená určitá povinnosť. Naopak, rozhodnutie o zamietnutí žaloby a všetky procesné rozhodnutia, ktorými sa konanie skončilo, t. j. odmietnutie žaloby, ako aj zastavenie konania, sú zásadne rozhodnutiami vydanými v neprospech žalobcu (porov. uznesenia tun. súdu sp. zn. 7Ssk/201/2022 alebo sp. zn. 4Sžk/25/2021 a tam citovanú prejudikatúru). V predmetnej veci napadnutým uznesením bolo vo výroku I konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zastavené. Zastavenie konania sa považuje za rozhodnutie v neprospech žalobcu, nie v neprospech žalovaného a zrušením tohto výroku by sa ani nijako nezlepšilo právne postavenie žalovaného, preto žalovaného nemožno považovať za subjekt

SSP. Kasačnú sťažnosť žalovaného tak v uvedenom rozsahu kasačný súd vyhodnotil ako neprípustnú a preto ju v tejto časti odmietol podľa § 459 písm. b/ SSP. 10. Podľa § 170 písm. b/ SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. Podľa § 171 ods. 1 SSP však platí, že ak účastník konania procesne zavinil zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom

materiálne. Procesné hľadisko znamená, že sa neposudzuje (vecná) dôvodnosť žaloby a podstatou materiálneho výkladu je nevnímanie úkonov účastníkov konania len z formálneho pohľadu. Takýto materiálny aspekt potom znamená, že povahu zavineného zastavenia konania treba pričítať aj prípadu, keď žalobca zobral správnu žalobu späť z dôvodu, že ňou napadnuté rozhodnutie bolo medzičasom zrušené v inom konaní (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.

IV. Záver

13. Kasačný súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného proti výroku I uznesenia správneho súdu o zastavení konania je neprípustná, preto ju v tejto časti odmietol podľa § 459 písm. b) SSP. Vo zvyšnej časti považoval kasačný súd právne závery správneho súdu za správne. Správny súd postupoval v súlade so zákonom, keď konanie v dôsledku späťvzatia žalobného návrhu žalobcom zastavil a v zmysle § 171 ods. 1 SSP priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť proti výroku II. uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sa/5/2022-82 zo dňa 25.01.2023 podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 14. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov v tomto konaní. 15. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. februára 2024