5Sfk/43/2024

1. Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov (ďalej „správca dane“) vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu apríl 2017 vydal rozhodnutie č. 100187183/2020 zo 17. januára 2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „Daňový poriadok“) žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“ alebo „DPH“). 2. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol preskúmavaným rozhodnutím č. 100832668/2020 z 30. apríla 2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“), ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II. Konanie na správnom súde

3. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na toho času vecne a miestne príslušný súd - Krajský súd v Košiciach, v rámci ktorej sa popri iných rozhodnutiach domáhal aj preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Uznesením Správneho súdu v Košiciach (ďalej „správny súd“) č. k. KE-7S/155/2020-259 zo dňa 21. júla 2023, bolo rozhodnutie žalovaného vylúčené na samostatné konanie a súdne konanie o preskúmanie tohto rozhodnutia bolo následne ďalej vedené pod sp. zn. 3Sf/11/2023.

horeuvedenej veci; - plnomocenstvom zo dňa 14. októbra 2019 na zastupovanie vo vyrubovacom konaní, vec vedená na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov pod č. 102236516/2019, na zastupovanie na Daňovom úrade Košice, kde 14. októbra 2019 o 9:30 hod. sa uskutoční ústne pojednávanie so svedkom Tomášom Struhárom, bývalým konateľom spoločnosti RKI Média s. r. o. a RKI spol. s r. o., na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci, menovaného advokáta splnomocnil v plnom rozsahu práv a povinností; - plnomocenstvom zo dňa 07. januára 2020 na zastupovanie vo vyrubovacom konaní, vec vedená na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov, zdaňovacie obdobie február až december 2017, Protokol č. 101551394/2019 zo dňa 25. júna 2019, na zastupovanie na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov vo veci prerokovania pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole č. 10151394/2019 z 25. júna 2019 v súvislosti s daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2017, prerokovanie pripomienok

6. V odôvodnení uznesenia poukázal na právnu úpravu žaloby opomenutého účastníka a doručovania podľa § 30 a § 31 Daňového poriadku a skonštatoval, že správnu žalobu vyhodnotil ako prostriedok právnej ochrany podľa § 179 SSP a v nadväznosti na to pristúpil k skúmaniu základných podmienok takéhoto typu žaloby, a to správnosť tvrdenia žalobcu, podľa ktorého mu malo byť doručené napadnuté rozhodnutie, pretože mu svedčil status účastníka konania a skutočnosť, že od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie 29. apríla 2020, a správna žaloba bola podaná 10. júla 2020, a teda od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky, podmienka zachovania lehoty tak bola splnená.

Týmto žalobca právneho zástupcu splnomocnil na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci, a to v plnom rozsahu práv a povinností. Z tohto možno podľa správneho súdu jednoznačne vyvodiť záver, že právny zástupca žalobcu bol oprávnený podať v mene žalobcu odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane a keďže bol splnomocnený aj na všetky práva a povinnosti s tým súvisiace, dospel k záveru, že bol splnomocnený aj na prijímanie rozhodnutia

Je pravdou, že sa nejedná o plnomocenstvo všeobecnej povahy, splnomocňujúce právneho zástupcu na úplne všetky úkony súvisiace s daňovým konaním, avšak nie je možné ani dospieť k záveru, že právny zástupca žalobcu bol splnomocnený výlučne na konanie pred Daňovým úradom Košice - pobočka Trebišov - čo vyvracia práve udelenie plnomocenstva aj na podanie odvolania, prípadne len na podanie odvolania bez následného oprávnenia konať za žalobcu v odvolacom konaní. Potvrdzuje to tiež postup správcu dane, ktorý upovedomenie o postúpení veci na rozhodnutie odvolaciemu orgánu doručoval právnemu zástupcovi žalobcu.

Dôležitosť perfektného doručenia vyplýva aj z ust. § 63 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Poukázal tiež na § 31 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, v zmysle ktorého je správca dane povinný doručiť daňovému subjektu do vlastných rúk každú písomnosť, ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by mohlo byť spojené s právnou

spojené. Po overení správnosti tvrdenia žalobcu, že mu rozhodnutie žalovaného nebolo riadne doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania konalo, a svedčí mu status opomenutého účastníka daňového konania a zachovania lehoty troch rokov, správny súd rozhodol o uložení povinnosti žalovanému doručiť rozhodnutie žalobcovi.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu

12. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nezrozumiteľnosť výroku uznesenia, pretože sťažovateľ doručoval rozhodnutie práve žalobcovi, a nie jeho splnomocnencovi, a to podľa obsahu plnomocenstva doručeného 07.01.2020, z ktorého vyhodnotil, že zástupca nebol splnomocnený aj na doručovanie, resp. prevzatie rozhodnutia žalovaného.

13. Nesúhlasil so záverom správneho súdu o naplnení znakov opomenutého účastníka konania, pretože podľa § 179 ods. 1 SSP je definícia opomenutého účastníka určená jednoznačne tak, že opomenutým účastníkom je ten, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako účastníkom administratívneho konania

14. Sťažovateľ nemal za sporné, že plnomocenstvo zo dňa 07.01.2020 nemožno podľa obsahu považovať za všeobecné. Žalobca splnomocnil advokáta na zastupovanie vo vyrubovacom konaní vo veci vedenej na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov a na zastupovanie vo veci prerokovania pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole v súvislosti s označenou daňovou kontrolou, ďalej na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v plnom rozsahu práv a povinností. Nejedná sa o všeobecné plnomocenstvo, pretože jeho rozsah je presne vymedzený a rovnako je tomu v prípade predchádzajúcich plnomocenstiev zo dňa 20.06. a 14.10.2019. Sťažovateľ nerozporoval, že žalobca vyššie uvedeným plnomocenstvom splnomocnil právneho zástupcu aj na podanie odvolania, ktoré sa podáva prvostupňovému orgánu, avšak má za to, že žalobca splnomocnil svojho zástupcu len na konanie vedené na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov.

16. Poukázal tiež na skutočnosť, že žaloba bola podaná v lehote troch rokov od vydania rozhodnutia (zo dňa 30.04.2020), keď žaloba bola podaná 10. júla 2020. Správny súd vydal napadnuté uznesenie až po viac ako štyroch rokoch od vydania rozhodnutia a podania žaloby dňa 19.08.2024. Správny súd doručil sťažovateľovi rovnopis žaloby s výzvou na vyjadrenie, a predloženie administratívneho spisu dňa 12.12.2023, a teda sťažovateľ mal vedomosť o žalobe až po štyroch rokoch od podania žalobcom.

Odôvodnenie

napadnutého uznesenia tiež nespĺňa požiadavku presvedčivosti rozhodnutia. 18. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že správny súd pochybil, keď uložil žalovanému povinnosť opakovane doručiť rozhodnutie žalobcovi, ale mal žalovanému uložiť povinnosť doručiť rozhodnutie jeho právnemu zástupcovi - JUDr. Jurajovi Kusovi.

Podľa § 30 ods. 3 Daňového poriadku správny súd správne dospel k záveru, že správny súd mal rozhodnutie o odvolaní doručovať výlučne právnemu zástupcovi žalobcu. 19. Žalobca tvrdil, že žalovaný postupoval pri doručovaní v rozpore so zákonom, a z tohto dôvodu rozhodnutie nenadobudlo kvalitu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Kasačnému súdu žalobca navrhol, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že ukladá žalovanému povinnosť doručiť právnemu zástupcovi žalobcu, JUDr. Jurajovi Kusovi, rozhodnutie žalovaného, a to do sídla advokáta, Nám. osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce dôvody jej odmietnutia. Po konštatovaní jej včasnosti, ako aj splnení ostatných podmienok konania, preskúmal napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov v zmysle § 453 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c/, § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Podľa § 30 ods. 3 Daňového poriadku, ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu a jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. 21. Kasačný súd, viazaný obsahom kasačnej sťažnosti, na základe a v medziach sťažnostných bodov preskúmal napadnuté uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici a dospel k záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti. Kľúčovým bolo zodpovedať otázkou, či sťažovateľova argumentácia uplatnená v kasačnej sťažnosti je spôsobilá spochybniť závery správneho súdu o uložení povinnosti doručiť opomenutému účastníkovi - žalobcovi - napadnuté rozhodnutie žalovaného orgánu daňovej správy. 22. Kasačný súd v nadväznosti na tvrdené nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom považoval za nevyhnutné v prvom rade posúdiť, či správny súd správne vyhodnotil obsah plnomocenstiev, stanovujúcich rozsah práv a povinností právneho zástupcu žalobcu počas daňového konania. Z obsahu plnomocenstva zo dňa 7. januára 2020 (č. l. 18) je zrejmé, že zástupca žalobcu, JUDr. Juraj Kus bol splnomocnený na: - zastupovanie vo vyrubovacom konaní, vec vedená na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov, zdaňovacie obdobie február až december 2017, Protokol č. 101551394/2019 z 25. júna 2019. - zastupovanie na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov vo veci prerokovania pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole č. 10151394/2019 z 25. júna 2019 v súvislosti s daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2017, prerokovanie pripomienok vytýčené na deň 7. januára 2020 o 10.00 hod. - na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci, menovaného advokáta žalobca splnomocnil v plnom rozsahu práv a povinností. 23. Kasačný súd vzhľadom na znenie tretieho bodu takto rozčleneného znenia plnomocenstva považuje v okolnostiach veci za udržateľný záver správneho súdu, že právny zástupca žalobcu bol oprávnený podať v mene žalobcu odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane a nakoľko bol splnomocnený aj na všetky práva a povinnosti s tým súvisiace, bol splnomocnený aj na zastupovanie v odvolacom konaní a i na doručenie (prijatie) rozhodnutia o odvolaní.

V označenej veci kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. Senát 5S kasačného súdu ďalej poukazuje (§ 464 ods. 1 SSP) na uznesenie, sp. zn. 5Sfk/44/2024 zo dňa 29.10.2024, s ktorým sa v podstatnom stotožňuje: „24. Sťažovateľ uvedený obsah plnomocenstva namieta s tvrdením, že žalobca splnomocnil svojho zástupcu len na konanie vedené na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov.

25. Kasačný súd nad rámec uvedeného poukazuje na znenie § 9 ods.1 prvá veta Daňového poriadku: „Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné“. Je teda zrejmé, že aj samotný zákonodarca inštitút plnomocenstva v prípade nejasností stavia do polohy v prospech daňového subjektu.

vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa žalobca zhoduje so sťažovateľom, že výrok uznesenia správneho súdu je potrebné zmeniť v intenciách uvedenej sťažnostnej námietky. Uvedený postup však pre správne posúdenie veci nebol prípustný, keďže nemožno vykladať výrok napadnutého uznesenia reštriktívne, ale práve v širších súvislostiach, ktoré kasačný súd už vyššie dostatočne vysvetlil.

Podľa kasačného súdu nie je možné podmieňovať aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka od skutočnosti, striktne formálne skutočnosťou, že ide len o osobu s ktorou sa skutočne nekonalo. Takýto výklad sa dostáva do nelogickej polohy, pretože pokiaľ sa s účastníkom konania v rámci administratívneho konania nekonalo, je zrejmý predpoklad, že rovnako mu rozhodnutie, prípadne opatrenie ako individuálny správny akt, ktorý je výsledkom správneho konania nebude doručené. Kasačný súd je presvedčený, že význam inštitútu žaloby opomenutého účastníka pokrýva rovnako prípady, keď orgán verejnej správy s určitou osobou ako účastníkom konania riadne konal, avšak opomenul doručiť rozhodnutie alebo opatrenie (v prejedávanom prípade opomenul doručiť riadne právnemu zástupcovi administratívneho konania).

žalobcovi. Žalovaný nesprávnym postupom v rozpore s § 25 ods. 5 správneho poriadku opomenul doručiť rozhodnutie o odvolaní právnemu zástupcovi žalobcu, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Z uvedených dôvodov žalobca v súlade s § 250b ods. 2 O.s.p. sa v žalobe domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť napádané rozhodnutie žalovaného jeho právnemu zástupcovi. Pokiaľ súd prvého stupňa takýto návrh žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný, vykonal súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou a v merite veci rozhodol rozsudkom, vec po právnej stránke nesprávne posúdil.“ 29. Čo sa týka námietky oneskorene podanej správnej žaloby, kasačný súd pripomína, že správny súd vyhodnotil podanú správnu žalobu podľa obsahu, ako správnu žalobu opomenutého účastníka s odkazom na § 179 ods. 1 SSP, čomu zodpovedná samotný výrok napadnutého uznesenia. Ako už kasačný súd vyhodnotil vyššie v bode 23 a 24, považuje skutkový stav veci za dostatočne dôvodný na založenie aktívnej legitimácie správnej žaloby

Za splnenia týchto okolností v spojení so skutočnosťou, že správny súd nepreskúmaval v tomto konaní napadnuté rozhodnutie žalovaného meritórne, považuje kasačný súd okolnosť uplynutia lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby za irelevantnú. Opačný prístup by mal za následok porušenie práva na prístup k súdu. Okolnosť nie riadneho doručenia napadnutého rozhodnutia pritom zavinil sám žalovaný, pričom povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu a nie priamo žalobcovi nemožno vnímať ako právny formalizmus, ale ako garanciu riadneho oboznámenia sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, pričom od tohto momentu je priamo závislé aj potenciálne podanie správnej žaloby, pomocou ktorej sa žalobca môže domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Ak však sťažovateľ týmto spôsobom naznačuje, že v konaní mohlo dôjsť k prieťahom, kasačný súd poukazuje, že bolo právom žalovaného využiť inštitút sťažnosti adresovanej predsedovi súdu v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prostredníctvom

25. Kasačný súd k sťažovateľom uplatnenému kasačnému dôvodu odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP konštatuje, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neoznačil žiadne rozhodnutia, predstavujúce ustálenú kasačnú prax, vo vzťahu ku ktorej malo dôjsť k odklonu vydaním napadnutého uznesenia správneho súdu a preto chýbal podklad na to, aby sa touto námietkou mohol kasačný súd ďalej zaoberať.

Francúzsko z 19.02.1998). Správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery o splnení podmienok na konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka konania, ktoré náležite aj odôvodnil.

29. Napokon kasačný súd poznamenáva, že v zmysle § 9 ods. 4 Daňového poriadku v prípade, ak má správca dane pochybnosti o plnomocenstve, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie.