5Sfk/44/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu Mgr. Petra Macha, PhD., vo veci žalobcu (sťažovateľ): H.. V. S., bytom J. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 36837857, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100482339/2022 z 15. marca 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/33/ 2022-116 z 8. decembra 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

nepriznal príjmy minimálne vo výške 268851,64 eur, pričom tieto zistenia bližšie konkretizoval. 2. Žalobca so zisteniami správcu dane nesúhlasil a trval na tom, že pre účely taxislužby boli najazdené len tie kilometre, ktoré uviedol počas daňovej kontroly. V rámci ústneho pojednávania dňa 3. marca 2020 správca dane vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní preukázal svoje tvrdenia. Zároveň správca dane poučil žalobcu, že ak v stanovenej lehote nesplní svoju dôkaznú povinnosť, podľa § 48 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určí daň podľa pomôcok. Dňa 18. marca 2020 žalobca doručil správcovi dane podanie, v ktorom uviedol, že vzhľadom na problémy spôsobené novým koronavírusom sa mu nepodarilo odkonzultovať vyjadrenie ku kontrole s jeho daňovou poradkyňou.

Dňa 23. októbra 2020 správca dane doručil žalobcovi Oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok. V podaní z 2. novembra 2020 žalobca žiadal, aby sa k daňovej kontrole mohol vyjadriť pred začatím určovania dane podľa pomôcok, nakoľko kvôli opatreniam v súvislosti s Covid-19 bola daňová kontrola pozastavená a že nebol vyrozumený o tom, že je daňová kontrola nanovo spustená, teda mu bola odopretá možnosť vyjadriť sa.

4. Správca dane dňa 15. januára 2021 vypracoval Protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 19. januára 2021. Žalobca podal vyjadrenie k protokolu dňa 5. februára 2021, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas so závermi a zisteniami uvedenými v protokole. Správca dane sa vo vyrubovacom konaní už nezaoberal návrhmi žalobcu, ani neprihliadol na predložené doklady z dôvodu, že správca dane môže účtovné doklady a iné doklady predložené daňovým subjektom využiť ako pomôcky za predpokladu, že ich tento predloží v priebehu určenia dane podľa pomôcok (§ 48 ods. 4 Daňového poriadku).

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že z dôvodu dodržania postupu podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku sú námietky žalobcu týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti, splnenia si dôkaznej povinnosti a podobne bezpredmetné a nie je potrebné sa nimi v odvolaní zaoberať. Žalovaný tiež skonštatoval, že boli dodržané zákonné podmienky na určenie dane podľa pomôcok, správca dane dodržal zákonný postup pri určovaní dane podľa pomôcok, pričom prihliadol aj na okolnosti, z ktorých pre žalobcu vyplývali výhody tak, ako to vyžaduje § 48 ods. 5 Daňového poriadku.

7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 8. Vo vzťahu dodržania zákonných podmienok na určenie dane podľa pomôcok žalobca namietal, že došlo k bezdôvodnému prechodu na spôsob určenia dane podľa pomôcok. Uviedol, že v rámci ústneho pojednávania konaného dňa 3. marca 2020 správca dane vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní preukázal svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení. Žalobca uviedol, že výzvu správcu dane berie na vedomie a že sa do 15 dní vyjadrí. Následne dňa 18.03.2020 žalobca doručil správcovi dane podanie, v ktorom žalobca uviedol, že vzhľadom na problémy spôsobené novým koronavírusom sa mu nepodarilo odkonzultovať vyjadrenie ku kontrole s jeho daňovou poradkyňou a preto požiadal o predĺženie termínu na vyjadrenie do 05.04.2020. Dňa 16.04.2020 žalobca požiadal o prerušenie kontroly z dôvodu mimoriadnych opatrení ohľadne koronavírusu. Správca dane dňa 23.10.2020 doručil žalobcovi Oznámenie o určení dane podľa pomôcok. V podaní, ktoré správca dane eviduje pod č. 609000065/2020 žalobca žiadal, aby sa k daňovej kontrole mohol vyjadriť pred začatím určovania dane podľa pomôcok, čo mu ale umožnené nebolo. Správca dane reagoval na podanie listom zo dňa 06.11.2020 s vysvetlením úkonov správcu dane s tým, že jeho postup je v súlade s platnými predpismi a taktiež uviedol, že v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 Daňového poriadku, ak v priebehu určenia dane podľa pomôcok predloží účtovné a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Správca dane taktiež uviedol, že kontrola bola prerušená v zmysle platných právnych predpisov v období od 17.04.2020 do 30.09.2020 a lehota na predloženie dôkazov v zmysle zápisnice z 3. marca 2020 uplynula dňom 15.10.2020. 9. Žalobca mal za to, že keďže požiadal o prerušenie daňovej kontroly, tá sa na jeho žiadosť prerušila odo dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti až do dňa skončenia pandémie, t.j. do 30.09.2020, potom sa na žalobcu, resp. predmetný prípad vzťahuje § 4 zákona č. 67/ 2020 Z. z.. To znamená, že zmeškanie lehoty, ktorá uplynula počas obdobia pandémie sa odpustí, ak daňový subjekt zmeškaný úkon vykoná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Žalobca zdôraznil, že sa v žiadnom prípade nemohlo jednať o termín 15.10.2020, tak ako uvádza správca dane. Podľa názoru žalobcu mal správca dane vyčkať na vyjadrenie žalobcu a až následne, ale najskôr po 31.10.2020 prejsť na kontrolu dane podľa pomôcok, rozhodne ale nie už dňa 23.10.2020. Preto mal žalobca za to, že správca dane mu neoprávnene zabránil podať vyjadrenie ku kontrole do 31.10.2020. Žalobca tvrdil, že správca dane nemal najmenší dôvod prejsť z riadnej daňovej kontroly na kontrolu dane podľa pomôcok, ak by správca dane postupoval podľa zákonných zásad a princípov daňového konania, ktoré sú pre neho záväzné. Zásada súčinnosti a objektívneho vyhodnocovania dôkazov a tvrdení daňového subjektu je základom daňovej kontroly. Správca dane je povinný klásť kontrolovaným daňovým subjektom zrozumiteľné a jasné otázky, v zmysle dotknutých právnych predpisov a viesť daňovú kontrolu tak, aby zistil čo najspoľahlivejšie základ dane.

napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s jeho administratívnom spisom alebo v ňom nemá oporu. 12. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 11S/33/2022-116 z 8. decembra 2022 správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“).

Zastal názor, že charakteristickým znakom postupu správcu dane pri určení dane podľa pomôcok je, že sa tu neuplatňuje zásada súčinnosti (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku). Určovanie dane podľa pomôcok je postup, ktorý správca dane môže uplatniť v dôsledku neplnenia resp. nesplnenia si povinností daňovým subjektom. Ak nie je možné stanoviť základ dane a výšku v súčinnosti s daňovým subjektom, správca dane základ dane môže zistiť a daň určiť sám, a to na základe pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará. Pomôcky teda obstaráva správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom. Posúdenie pomôcok je ponechané taktiež na úvahe správcu dane. Vzhľadom k tomu, že k určovaniu dane podľa pomôcok dochádza vtedy, ak daňovú povinnosť nebolo možné stanoviť dokazovaním, v priebehu určenia dane podľa pomôcok už k dokazovaniu nedochádza a daňový subjekt už nemá právo ani preukázať svoje

Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, informovať daňový subjekt, určuje daň podľa pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu.

Dal do pozornosti žalobcu, že daňové orgány chránia fiškálne záujmy štátu, ich úlohou je vykonávať dozor, aby si daňové subjekty splnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že skutočnosti, t. j. rozhodné údaje, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, to platí aj pre údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, daň určí správca dane podľa pomôcok, pričom vychádza z dostupných podkladov. V preskúmavanej veci žalobca so správcom dane nespolupracoval, resp. skutočnosti ním uvádzané sa ukázali v procese určenia dane ako nepravdivé a nesprávne a preto boli splnené zákonom stanovené podmienky na určenie dane podľa pomôcok.

žalobcu. Správca dane na základe dokladov predložených žalobcom a dôkazov, ktoré si sám zaobstaral, zistil rozpor medzi údajmi uvedenými v daňovom priznaní, tvrdeniami žalobcu a získanými dôkazmi. Všetky tieto pochybnosti, ako aj výpočet tržieb, správca dane uviedol vo výzve zo dňa 8. januára 2020, kde žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam a predloženie dôkazov o tom, aké konkrétne motorové vozidlá používal na činnosť taxislužby, aby preukázal spotrebu pohonných hmôt a tiež skutočnosť, že údaje v daňovom priznaní a v predloženom peňažnom denníku sú správne, vierohodné a úplné. Preukázanie uvedených skutočností tvorí dôkazné bremeno žalobcu. Žalobca sa síce k výzve vyjadril, jeho vyjadrenie ako aj ostatné vyjadrenia na ústnych pojednávaniach boli nekonkrétne, zahmlievajúce, bez vypovedacej schopnosti, nepredložil žiadne konkrétne doklady a dôkazy, len uviedol, že so zistenými skutočnosťami nesúhlasí. Žalobca bol na ústnom pojednávaní dňa 3. marca 2020 opakovane vyzvaný na predloženie dôkazov, ale opätovne žiadne dôkazy nepredložil.

zákonný. Preto uzavrel, že právne posúdenie v danej veci bolo správne a námietky žalobcu ohľadne bezdôvodného prechodu na určenie dane podľa pomôcok sú neopodstatnené. 17. K napadnutému rozhodnutiu žalovaného správny súd zdôraznil, že ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48 Daňového poriadku. Odvolací orgán v tomto prípade preveruje len to, či správca dane dodržal zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok.

18. Vo vzťahu k námietke ohľadne prekročenia lehoty na výkon daňovej kontroly, ktorá bola vyhodnotená ako nedôvodná, správny súd poukázal na to, že podľa Oznámenia o daňovej kontrole z 10. júna 2019 začala daňová kontrola u žalobcu dňa 17. júla 2019.

K námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov správny súd rovnako prijal záver o jej neopodstatnenosti. Rozhodnutia daňových orgánov nie sú postihnuté vadou nepreskúmateľnosti, daňové orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom pre ich rozhodnutia, ako aj úvah, ktorými boli vedení pri hodnotí dôkazov.

Podľa správneho súdu bolo dokazovanie vykonané riadne a dostatočne, daňové orgány postupovali v súlade s § 3 ods. 1 a ods. 3 v nadväznosti na § 24 ods. 4 Daňového poriadku. 21. Správny súd považoval právne posúdenie veci daňovými orgánmi za správne a súladné so zákonom a v celom rozsahu sa s ním stotožnil. Rovnako konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, ako aj z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že v predmetných konaniach boli podmienky na aplikáciu § 48 Daňového poriadku splnené.

22. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu

pomôcok. 24. K námietke týkajúcej sa spôsobu prerokovania pripomienok k Protokolu z daňovej kontroly z 15. januára 2021 sťažovateľ uviedol, že dňa 16. februára 2021 správca dane uskutočnil ústne pojednávanie, z ktorého bola spísaná zápisnica s tým, že k prerokovaniu pripomienok na ústnom pojednávaní nedošlo. Sťažovateľ tvrdil, že na tomto ústnom pojednávaní mu bol predložený vopred pripravený text, ktorý mal správca dane vopred spísaný ako písomnú reakciu na vyjadrenie z 3. februára 2021 k zisteniam uvedeným v protokole. Kompletný text zápisnice z ústneho pojednávania bol vytlačený bez možnosti sťažovateľa prispieť k zmene jej zásadného obsahu. Nejednalo sa o ústne prerokovanie a dialóg medzi správcom dane a sťažovateľom, o aký by malo v skutočnosti ísť, čo vyplýva už zo samotného doslovného výkladu slovného spojenia „ústne pojednávanie“. Jednalo sa iba o prečítanie vopred pripraveného textu. Sťažovateľ takýto postup správcu dane označil ako ďalšie oboznámenie stanoviska správcu dane k priebehu daňovej kontroly bez možnosti podrobnejšieho oboznámenia sa s jeho obsahom zo strany sťažovateľa.

Následne podrobne poukazoval na skutkové okolnosti týkajúce sa prepočtov a záverov správcu dane majúc za to, že správny súd a ani daňové orgány sa žiadnym relevantným spôsobom nevyjadrili k dôvodom, na základe ktorých nebrali do úvahy námietky sťažovateľa týkajúce sa zistených skutočností majúc za to, že v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania bolo dokazovanie vykonávané výlučne v jeho neprospech a podstatné okolnosti svedčiace v prospech sťažovateľa boli nedôvodne

Sťažovateľ mal za to, že na základe relevantných dokumentov preukázal svoje tvrdenia, čím si popri povinnosti tvrdenia splnil aj povinnosť tieto svoje tvrdenia dokázať, teda si splnil svoju dôkaznú povinnosť. Sťažovateľ záver o údajnom neunesení dôkazného bremena, ktoré prijali daňové orgány a správny súd, vyhodnotil ako vágne a nedostatočne odôvodnené.

28. Sťažovateľ odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu odôvodnil konkrétnymi citáciami rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so záverom, že sa správny súd nedôvodne od tejto odklonil majúc za to, že v danom konkrétnom prípade došlo k viacerým pochybeniam, tak zo strany správcu dane, žalovaného, ako aj správneho súdu, ktoré sťažovateľovi neboli na žiadnom mieste relevantné zdôvodnené. 29. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý skonštatoval, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuvádza žiadne okolnosti, ku ktorým by sa už nevyjadril. Navrhol kasačnú sťažnosť ako bezdôvodnú zamietnuť. 30. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 10. mája 2023 a bola pridelená do senátu 5 S v zložení JUDr. Petra Príbelská, PhD., JUDr. Anita Filová (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Juraj Vališ, LL. M. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. Podpredseda Najvyššieho správneho súdu uznesením sp. zn. KPp 37/23 z 243. júla 2023 na základe oznámenia sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., tohto podľa § 87 ods. 1 a ods. 2 SSP vylúčil z prejednávania a rozhodovania veci. Ďalším (zastupujúcim) členom senátu sa tak v súlade s Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky stal sudca Mgr. Peter Mach, PhD.

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

33. Na úvod kasačný súd poukazuje na to, že vo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti už uviedol (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 13/2020 zo dňa 25. mája 2021, body 23 a 24, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 9/2020 zo dňa 14. decembra 2021), že: „Pri určovaní dane podľa pomôcok totiž nedochádza k dokazovaniu v zmysle čo najúplnejšieho zisťovania a preverovania rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane. Začatie tohto procesu je skutočne následkom pasivity daňového subjektu a jeho nespolupráce so správcom dane pri zisťovaní podkladov pre správne rozhodnutie o daňovej povinnosti. V tomto postupe správca dane určuje daň na základe jemu dostupných informácií získaných z rôznych listín, obsahu výpovedí fyzických osôb v iných konaniach, zo stanovísk správcov daní či bankových subjektov alebo i z vlastných poznatkov zo zdaňovania dotknutého subjektu či podobných daňových subjektov, pričom takéto pomôcky zhromažďuje aj bez súčinnosti s dotknutým daňovým subjektom. Ten môže do procesu určovania dane kedykoľvek vstúpiť a ponúknuť správcovi dane vlastné

. . Dôležitým právnym následkom začatia procesu určovania dane podľa pomôcok je obmedzenie rozsahu práv daňového subjektu v súvislosti s hodnotením informácií vyplývajúcich z použitých pomôcok, a to v tom zmysle, že daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa len k tomu, či boli dodržané zákonné podmienky pre použitie tohto spôsobu určenia dane a k okolnostiam, z ktorých vyplývajú pre daňový subjekt výhody, ak sú spôsobilé privodiť preň priaznivejšie rozhodnutie o daňovej povinnosti. Podobné obmedzenie platí aj v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení dane podľa pomôcok (§ 74 ods. 5 Daňového poriadku).“

35. Obsahom administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že správca dane v rámci daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017 vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého boli dôvodne spochybnené údaje, ktoré sťažovateľ uviedol v daňovom priznaní. Sťažovateľ bol s pochybnosťami správcu dane podrobne oboznámený, ale tieto neodstránil, nepredložil správcovi dane relevantné dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia preukázal.

37. Dňa 3. marca 2020 sa uskutočnilo ústne pojednávanie za účasti sťažovateľa, predmetom ktorého bola reakcia sťažovateľa na výzvu správcu dane. Z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že sťažovateľ nesúhlasil so zisteným rozdielom medzi priznanými zdaniteľnými príjmami a príjmami na základe vykonaného dokazovania, ktorý správca dane vyčíslil vo výške 268851,64 eur. Sťažovateľ tvrdil, že čo sa týka používania registračných pokladníc v jednotlivých vozidlách, tieto boli často pokazené, že vozidlá používala pre vlastnú potrebu jeho manželka a dcéra, trval na tom, že vozidlá pre účely taxislužby najazdili toľko kilometrov, koľko uviedol v daňovom priznaní, resp. s malou odchýlkou.

Svoje tvrdenia sťažovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia podporili. Zo zápisnice súčasne vyplýva, že správca dane vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní svoje tvrdenia preukázal a súčasne bol poučený, že pokiaľ svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z Daňového poriadku nesplní, správca dane určí daň podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Sťažovateľ na to uviedol, že to berie na vedomie a že sa do 15 dní vyjadrí.

39. Daňová kontrola bola prerušená od 17. apríla 2020 do skončenia obdobia pandémie, t. j. do 30. septembra 2020 (§ 2 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z.). Správca dane dňa 19. októbra 2020 sťažovateľovi oznámil, že pristúpil k určeniu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 podľa pomôcok, keďže nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, teda daňový subjekt (sťažovateľ) si nesplnil pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. Oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok žalobca prevzal dňa

Sťažovateľ dňa 2. novembra 2020 doručil emailom správcovi dane podanie, ktorým reagoval na oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok. Podaním požiadal, aby sa k daňovej kontrole ešte pred začatím určovania dane podľa pomôcok mohol vyjadriť, keďže kvôli opatreniam v súvislosti s COVID-19 bola daňová kontrola prerušená a nebol vyrozumený o tom, že sa v daňovej kontrole pokračuje, čím mu bola odopretá možnosť vyjadriť sa.

pomôcky. Sťažovateľ žiadne doklady správcovi dane v rámci konania o určení dane podľa pomôcok nepreložil. Správca dane dňa 15. januára 2021 vydal protokol, zo záverov ktorého vyplýva, že použitím pomôcok uvedených v protokole bola daň určená vo výške 18999,66 eur, priznaná daňová povinnosť bola 184,88 eur, teda rozdiel predstavoval sumu 18815,18 eur. Protokol, súčasťou ktorého je aj výzva na vyjadrenie sa podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku, teda len vo vzťahu k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, bol sťažovateľovi doručený dňa 19.

napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správne súdy, ktorým je aj súd kasačný, tak v rozsahu uplatnených žalobných či sťažnostných námietok posudzujú, či boli dodržané zákonné podmienky na určovanie dane podľa pomôcok podľa § 48 Daňového poriadku, respektíve, či bolo dôvodné prejsť z daňovej kontroly na určenie dane podľa pomôcok.

Vychádzajúc práve z obmedzeného rozsahu súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného, kasačný súd v rozsahu uplatnenej sťažnostnej námietky vyhodnocoval, či postup správcu dane, ktorým prešiel podľa § 48 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku z daňovej kontroly na určenie dane podľa pomôcok z dôvodu, že si sťažovateľ nesplnil svoju zákonnú povinnosť preukázať svoje tvrdenia, na základe čoho, nebolo možné daň správne zistiť, bol postupom zákonným.

tak daňových orgánov, ako aj správneho súdu, že v danom prípade sa pristúpilo k určeniu dane podľa pomôcok až po zistení objektívnej nemožnosti určiť daň z dôvodu nepredloženia potrebných daňových dokladov, na základe ktorých by správca dane mohol daň správne v stanovenej lehote určiť.

47. K argumentácii sťažovateľa, že lehota na vyjadrenie mu s poukazom na ustanovenie § 4 zákona č. 67/2020 Z. z. nemohla uplynúť do 31.10.2020, teda do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, kasačný súd uvádza, že § 4 citovaného zákona stanovuje podmienky, pri splnení ktorých sa odpustí zmeškanie lehoty, ktorá uplynula počas obdobia pandémie. Prvou podmienkou odpustenia zmeškania lehoty je uskutočnenie zmeškaného úkonu a druhou podmienkou je, že tento zmeškaný úkon bol vykonaný najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, t. j. do

V. Záver

52. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa, napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a v postačujúcej miere za odôvodnený. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

53. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd postupom podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Kasačný súd tak rozhodol z dôvodu, že sťažovateľ úspech v kasačnom konaní nemal a súčasne nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania. 54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 20. februára 2025