5Sfk/50/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:2020200249.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 48Sa/18/2020
- IČS
- 2020200249
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): Sylvia Skokánková, s miestom podnikania Jesenského 1459, Šaštín, IČO: 40202160, zastúpenej URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47244895, proti žalovanému: Colný úrad Trnava, pobočka Colného úradu Skalica, so sídlom Mallého 56, Skalica, vo veci žaloby proti inému zásahu žalovaného, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. 48Sa/18/2020-189 zo dňa 14. decembra 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie
Krajského súdu v Trnave č.k. 48Sa/18/2020-189 zo dňa 14. decembra 2021 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Uznesením č.k. 48Sa/18/2020-189 zo dňa 14.12.2021 Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) zastavil konanie postupom podľa § 99 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) dôvodiac, že v čase vydávania uznesenia bol postup, ktorý namietala žalobkyňa ako iný zásah bezpredmetný, keďže o ňom bolo rozhodnuté v rámci druhostupňového rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 541874/ 2020/CI zo dňa 04.01.2021, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného zn. 443414/2020 zo dňa 25.09.2020 o zabezpečení On-line registračnej pokladnice č. 1 spolu s Tlačiarňou Bixolon, SRP-350II, s. č. BWIOJKA19040017 vrátane modulu e-kasa s č. B1102024, dátovými káblami, napájacím adaptérom, osobným počítačom Lenovo Thinkpad s. č. R9-039WXP s napájacím adaptérom (ďalej aj len ako „ORP1“) a On-line registračnej pokladnice č. 2 spolu s Tlačiarňou Bixolon, SRP-350II, s. č. BWIOJKA19040019 vrátane modulu e-kasa s č. B1102100, dátovým káblom a napájacím adaptérom, Tlačiarne Epson TM-
T20II s. č. X39A082153, dátovým káblom a napájacím adaptérom, Switch TPLINK model TL- SG105, s. č. 219C795008462 s napájacím adaptérom, platobného terminálu Verifone VX675, s. č. M265-783-C6-EUF-3 s napájacím adaptérom, Monitor Digitus s napájacím adaptérom a k monitoru napojeného počítača bez označenia s dátovými káblami a USB kľúč (ďalej aj len ako „ORP2“). Inými slovami, krajský súd bol toho názoru, že dodatočne odpadol dôvod na pokračovanie v konaní.
2. Krajský súd konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala ochrany pred trvajúcim iným zásahom orgánu verejnej správy ktorý badala v nezákonnom miestnom zisťovaní zo dňa 23.09.2020 v spojení s nezákonne vykonanými opakovanými kontrolnými nákupmi podľa § 17 zák. č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z.z.
“) v dňoch 05.08.2020, 26.08.2020, 04.09.2020, 17.09.2020 v prevádzke žalobkyne, pričom žalovaný mal zasiahnuť do jej zákonom chránených práv ako subjektu dotknutého miestnym zisťovaním a vykonanými kontrolnými nákupmi tým, že tieto nákupy nespĺňali základné požiadavky týkajúce sa legality, legitimity a proporcionality.
3. V tejto súvislosti potom žalobkyňa argumentovala, že deklarovaný nezákonný zásah dospel až do sekundárnych nezákonných následkov spočívajúcich v zaistení vecí patriacich žalobkyni, ktoré sa nachádzali v jej prevádzke ako aj v zaistení ORP1 a ORP2, pričom práve voči týmto následkom, ktoré považovala za samostatný iný zásah, naformulovala žalobný návrh. Žalobný návrh potom znel na uloženie (úplné znenie žalobného návrhu je vyšpecifikované v bode 5 napadnutého uznesenia) zákazu ďalšieho disponovania s informáciami, listinami, dokumentami, dátami, vecami (vrátane ORP1 a ORP2) a fotografiami získanými, zadováženými a zabezpečenými v priestoroch prevádzky žalobkyne v priebehu kontrolných nákupov a počas miestneho zisťovania uskutočneného dňa 23.09.2020 (ďalej aj ako „zabezpečené veci“), povinnosti obnovenia stavu a to tak, že vylúči z ďalšieho konania vedeného žalovaným pod č.k. 443414/2020 všetky zabezpečené veci, zdrží sa akéhokoľvek ďalšieho nakladania so zabezpečenými vecami, zničí všetky a akékoľvek dokumenty, podklady, listiny, informácie a dáta získané, zadovážené a zabezpečené v priebehu kontrolných
nákupov a miestneho zisťovania a napokon, žalobcovi všetky zabezpečené veci vráti. 4. Po oboznámení sa s administratívnym spisom a ostatnými podaniami, ktoré boli v konaní pred správnym súdom predložené, krajský súd, vedený ustanovením § 135 ods. 2 písm. a/ SSP zistil skutkový stav až do momentu vydania napadnutého uznesenia, pričom skonštatoval, že síce v čase podania predmetnej žaloby bolo zo strany žalovaného vydané iba prvostupňové rozhodnutie zn. 443414/2020 zo dňa 25.09.2020 o zabezpečení ORP1 a ORP2, v čase rozhodovania krajského súdu bolo už vydané rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „Finančné riaditeľstvo“) č. 541874/2020/CI zo dňa 04.01.2021, ktorým
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V dôsledku uvedeného potom skonštatoval, že boli naplnené podmienky pre zastavenie konania postupom podľa § 99 písm. g/ SSP. 5. Krajský súd bol toho názoru, že tým, že Finančné riaditeľstvo ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 541874/2020/CI zo dňa 14.01.2021 potvrdilo prvostupňové rozhodnutie o zaistení ORP1 a ORP2 patriacich žalobkyni, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal aj postup žalovaného v rámci miestneho zisťovania a zabezpečovania dôkazov pri preverovaní používania registračných pokladníc žalobkyňou, namietaný iný zásah bol toho času bezpredmetný.
Finančné riaditeľstvo totiž v rámci rozhodovania o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu Colného úradu Trnava č. 443414/2020 zo dňa 25.09.2020 preveroval aj zákonnosť postupu predchádzajúceho vydaniu tohto rozhodnutia a tento postup vyhodnotil ako zákonný a teda nevzhliadol také okolnosti, ktoré by viedli k záveru, že išlo o iný nezákonný zásah orgánu verejnej správy v rámci vykonávania kontrolnej činnosti pri dodržiavaní zákona č. 289/2008 Z.z.
6. Uzavrel, že pokiaľ žalobkyňa namieta nezákonnosť postupu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu, môže tento postup napadnúť žalobou o preskúmanie rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu za zákonom stanovených podmienok, pričom správny súd v rámci preskúmavacieho konania sa bude zaoberať aj zákonnosťou postupu prvostupňového správneho orgánu pri zabezpečovaní kontrolných nákupov ako aj zákonnosťou vykonania miestneho zisťovania prvostupňovým
správnym orgánom.
7. Voči uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa v procesnom postavení sťažovateľky včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia krajskému súdu na ďalšie konanie.
8. Namietala, že krajský súd namietaný iný zásah ako aj jej prislúchajúcu argumentáciu nesprávne vecne a právne posúdil, čím jej znemožnil uskutočniť procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň mala za to, že rozhodol na základe absolútne nesprávneho právneho posúdenia, keď na zastavenie konania neexistoval žiaden právny dôvod. Súčasne malo dôjsť k porušeniu zákazu denegatio iustitiae, pretože krajský súd nepristúpil k preskúmaniu právnej argumentácie a námietok sťažovateľky.
9. Sťažovateľka poukázala na nesprávnosť záverov vyslovených v bodoch 21, 24 a 25 napadnutého uznesenia a mala za to, že závery tam uvedené si vnútorne odporujú a priečia sa základným princípom správneho súdnictva. Krajský súd totiž konštatoval, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva č. 541874/2020/CI zo dňa 14.01.2021 o zaistení ORP1 a ORP2 nie je opatrením konečnej povahy, ale opatrením dočasnej povahy, ktorého výsledkom bude ďalší postup správneho orgánu pri vykonaní svojej zaisťovacej činnosti, ako napríklad expertíza týchto elektronických pokladní z hľadiska ich technickej spôsobilosti a podobne.
S uvedeným konštatovaním sa sťažovateľka v zásade stotožňovala, no kategoricky nesúhlasila, že vydaním rozhodnutia sa namietaný iný zásah stal bezpredmetným. Rovnako nesúhlasila, že postup, ktorý mal predchádzať vydaniu rozhodnutí orgánov verejnej správy môže napadnúť žalobou o preskúmanie rozhodnutia druhostupňového orgánu verejnej správy. Takéto závery sú pritom v rozpore s § 7 písm. e/ SSP, v ktorom zákonodarca výslovne upravil, že súdnemu prieskumu nepodliehajú opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej povahy. Prípadnú nezákonnosť takéhoto rozhodnutia pritom možno namietať iba ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo na nezákonnosti meritórneho rozhodnutia.
10. Na jednej strane teda krajský súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva je opatrením predbežnej povahy, no vzápätí odkazuje sťažovateľku na podanie správnej žaloby voči tomuto druhostupňového rozhodnutiu, pričom jeho prieskum vylučuje § 7 písm. e/ SSP. Sťažovateľka teda nemala reálnu možnosť sa voči uvedenému rozhodnutiu brániť správnou žalobou.
11. Sťažovateľka ďalej namietala, že krajský súd nevzal na zreteľ skutočnosť, že nemožno stotožňovať vyššie zmienené rozhodnutia a namietaný iný zásah. Vydaním rozhodnutia potom nenastala hypotéza predpokladaná v § 99 písm. g/ SSP keď predmet prieskumu neodpadol. Iný zásah vymedzený žalobcom naďalej trvá a stále existuje, pričom vydanie druhostupňového rozhodnutia nezákonný stav nenapravilo a ani neodstránilo, iný zásah doposiaľ nestratil účinky a nedošlo ani k faktickej konzumácii. Dôvod na zastavenie konania by bol daný napríklad pri faktickej konzumácii účinkov alebo uplynutí lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie alebo opatrenie
vydané. Na podporu svojich záverov poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp.zn. 5Sžo/64/2014 (týkajúce sa časového ohraničenia platnosti napádaného rozhodnutia orgánu verejnej správy) alebo sp.zn. 8Sžo/1/2012 (zrušenie preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy).
12. Ani v prípade, že by Finančné riaditeľstvo odvolaniu voči prvostupňovému rozhodnutiu vyhovelo, by nedošlo k vyčerpaniu celého predmetu konania vymedzeného v žalobe, keďže tento iný protiprávny zásah je obsahovo širší než zaistenie dvoch registračných pokladníc, čo je zrejmé z porovnania petitu správnej žaloby a výroku rozhodnutia žalovaného zo dňa
25.09.2020. Inak povedané, ak by aj žalovaný vrátil sťažovateľke dve registračné pokladnice v dôsledku zrušenia jeho rozhodnutia, nijako by to neovplyvnilo tú skutočnosť, že žalovaný disponuje predmetmi vymedzenými v petite podanej správnej žaloby a môže s nimi ďalej nakladať ako so zákonnými dôkazmi.
13. Krajský súd nemohol ponechať preskúmanie iného zásahu Finančnému riaditeľstvu a nemohol sa uspokojiť s jeho prieskumom v rámci posudzovania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 443414/2020 zo dňa 25.09.2020. Predmetom prieskumu zo strany Finančného riaditeľstva totiž nebol namietaný iný zásah napadnutý správnou žalobou.
14. Záverom namietala, že krajský súd odoprel sťažovateľke právo na spravodlivý proces keď opomenul uviesť dostatočné dôvody, na ktorých základe je napadnuté rozhodnutie založené. Napadnuté uznesenie presne takými vadami trpí, keďže krajský súd v jeho odôvodnení neposkytol žiadne odpovede na rozhodujúce skutočnosti tejto právnej veci a to v dôsledku svojvoľného zastavenia konania. Sťažovateľka mala za to, že krajský súd mal vykonať materiálny prieskum podanej správnej žaloby, pretože dôvody na zastavenie konania neexistovali.
15. Na výzvu krajského súdu sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril žalovaný, ktorý ju označil za účelovú, v dôsledku čoho ju navrhoval zamietnuť ako nedôvodnú. Sťažovateľka svoju argumentáciu zakladá iba na údajných procesných vadách konania, pričom ku skutkovej stránke prípadu neuviedla žiadne dôkazy vo svoj prospech. Účelovosť badal aj v snahe dosiahnuť zrušenie rozhodnutia o zabezpečení veci č. 443414/2020 zo dňa 25.09.2020 a tým sa vyhnúť trestnosti za už preukázané naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16a písm.am/ zákona č. 289/2008 Z. z.. 16. Žalovaný sa stotožnil so záverom krajského súdu, že sťažovateľka mohla podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o zabezpečení ORP 1 a ORP2 a to s poukazom na úplné znenie § 7 písm. e/ SSP, ktorý uvádza, že prieskum rozhodnutí a opatrení predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy je síce vylúčený, to však platí iba za predpokladu, že nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Sťažovateľka pritom v žalobe
ako aj v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedla nespočetné množstvo dôvodov, ktoré by jej mohli rozhodnutím žalovaného navodiť ujmu. 17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a i/ SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
Podľa § 135 ods. 2 písm. a/ SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k). Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Podľa § 37 ods. 1 Daňového poriadku správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj
mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. Podľa § 37 ods. 2 Daňového poriadku, miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy
daní. Podľa § 38 ods. 3 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane má právo urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií, a to aj na technických nosičoch dát na náklady daňového subjektu. Rovnako má právo vyhotovovať z priebehu miestneho zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Podľa § 40 ods. 1 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní. Podľa § 41 ods. 2 Daňového poriadku, do troch pracovných dní od spísania zápisnice alebo úradného záznamu podľa odseku 1 vydá správca dane, ktorý vec zabezpečil, rozhodnutie o zabezpečení veci, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia; proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie; odvolanie nemá odkladný účinok. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona vykonáva orgán finančnej správy. Pri kontrole dodržiavania ustanovení tohto zákona sa
postupuje podľa osobitných predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak, pričom na účely kontroly môže byť využitý aj pokladničný doklad, kópia originálu pokladničného dokladu, paragón, iný doklad, ktorý nie je pokladničným dokladom a obsahuje informácie o cene tovaru alebo o cene služby, a doklad podľa osobitných predpisov získaný fyzickou osobou alebo právnickou osobou aj inak ako postupom podľa osobitného predpisu; rovnako môžu byť využité aj všetky informácie uložené v systéme e-kasa. Pokladničný doklad, kópia originálu pokladničného dokladu, paragón, iný doklad, ktorý nie je pokladničným dokladom a obsahuje informácie o cene tovaru alebo o cene služby, a doklad podľa osobitných predpisov podľa druhej vety predložený orgánu finančnej správy alebo informácie uložené v systéme e-kasa sa považujú za dôkaz získaný v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom.
Finančné riaditeľstvo umožní verejnosti overiť, či boli údaje z pokladničných dokladov vyhotovených pokladnicou e-kasa klient zaslané do systému e-kasa. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z.z. , na účely kontroly dodržiavania ustanovení tohto zákona sú orgány finančnej správy oprávnené vykonať u podnikateľa nákup tovaru alebo prijať službu aj opakovane bez povinnosti spísať zápisnicu.
O každom takomto kontrolnom nákupe spíše zamestnanec finančnej správy úradný záznam. Zamestnanec finančnej správy je povinný po vykonaní posledného kontrolného nákupu preukázať sa služobným preukazom a spísať zápisnicu, v ktorej uvedie informácie o vykonaných kontrolných nákupoch. Časový úsek, v ktorom sa vykonávajú opakované kontrolné nákupy podľa prvej vety, nesmie byť dlhší ako 30
dní. Podľa § 17c ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z., colný úrad alebo daňový úrad môže zabezpečiť on-line registračnú pokladnicu vrátane akýchkoľvek prístrojov, ktoré sú k on-line registračnej pokladnici pripojené pevne alebo prostredníctvom bezdrôtovej technológie, najmä počítač, notebook, externý disk, USB kľúč, úložisko dát, peňažná zásuvka, čítačka kariet, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v on-line registračnej pokladnici alebo údajov odosielaných do systému e-kasa alebo ak on-line registračná pokladnica nespĺňa požiadavky
podľa § 4a ods. 2. Podľa § 17c ods. 7 zákona č. 289/2008 Z.z., colný úrad alebo daňový úrad postupuje pri zabezpečení a prepadnutí on-line registračnej pokladnice primerane podľa daňového poriadku, ak odseky 1 až 6 neustanovujú inak.
18. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je uznesenie krajského súdu, ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu konštatovania, že boli naplnené dôvody predpokladané ustanovením § 99 písm. g/ SSP. 19. Kasačný súd má v prvom rade za potrebné zaujať stručné stanovisko k námietke sťažovateľky, v zmysle ktorej je odôvodnenie krajského súdu rozporné, pokiaľ na jednej strane konštatoval, že rozhodnutie o zabezpečení ORP1 a ORP2 je rozhodnutím predbežnej povahy a následne ju odkázal na iniciovanie jeho prieskumu zo strany správneho súdu, pričom § 7 písm. e/ SSP takýto prieskum výslovne vylučuje.
20. Argumentácia sťažovateľky a žalovaného sa v podstate nerozchádza v tom smere, že by zmienené rozhodnutie nebolo rozhodnutím predbežnej povahy. Zabezpečenie veci totiž predpokladá prechodný zásah do práv a právom chránených záujmov dotknutého subjektu a to predovšetkým do jeho vlastníckeho práva. Avšak tým, že zabezpečenie veci je závažným zásahom do vlastníckeho práva spočívajúci v nemožnosti s vecou disponovať v dôsledku jeho faktického odňatia, malo by byť uskutočnené iba na presne vymedzený účel a trvať len nevyhnutne potrebnú dobu.
Dopady na subjektívne práva dotknutého subjektu sú pritom zrejmé. 21. Výklad týkajúci sa negatívneho vymedzenia právomoci správneho súdu podľa § 7 písm. e/ SSP, ktorý v podanej kasačnej sťažnosti zmieňuje sťažovateľka, úplne opomína zohľadniť výnimku, ktorá umožňuje správnemu súdu preskúmať zákonnosť aj rozhodnutí a opatrení predbežnej povahy (teda takých, ktorých prieskum by za iných okolností do úvahy neprichádzal), ak by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania.
V praxi totiž môže dôjsť aj k takým procesným momentom, keď priamy zásah do subjektívnych práv je spojený ešte pred vydaním meritórneho alebo konečného rozhodnutia, resp. opatrenia s prijatím predbežného rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy.
Na výnimočný súdny prieskum opatrení resp. rozhodnutí predbežnej povahy pamätá aj Ústavný súd Slovenskej republiky, z judikatúry ktorého vyplýva, že ústavný súd posudzuje problematiku predbežných opatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch a
k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností, ak došlo rozhodnutím všeobecného súdu k procesnému excesu (napríklad uznesenia sp.zn.
IV. ÚS 82/09 zo dňa 19.03.2009). Súdny prieskum predbežného opatrenia pripustil v jednom zo svojich posledných rozhodnutí aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (uznesenie z 30. septembra 2021 sp.zn. 7 Ssk 7/2021), ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 2.
22. Je paradoxné, že sťažovateľka, ktorá na jednej strane zásah do jej subjektívnych práv výslovne namietala, ani len nepripustila možnosť domáhať sa ochrany prostredníctvom žaloby smerujúcej voči rozhodnutiu, ktorým jej boli veci v jej vlastníctve zaistené. Kasačný súd teda nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej námietky a rovnako nevzhliadol, že by si krajský súd v tejto otázke protirečil. V bode 20 napadnutého uznesenia síce konštatoval, že rozhodnutie o zabezpečení ORP1 a ORP2 má len dočasnú povahu, no to automaticky nemá za následok vylúčenie jeho prieskumu zo strany správneho súdu. Dôvodnosť uplatnenej žaloby a v nej namietaného nezákonného postupu by koniec koncov posudzoval správny súd vychádzajúc z rovnakých argumentov, aké boli sťažovateľkou prezentované aj v prejednávanej veci.
Iba v dôsledku toho, že sťažovateľka nevidela možnosť súdneho prieskumu rozhodnutia o zabavení ORP1 a ORP2 neznamená, že jeho následky, ktoré so sebou nesie a sú jeho neoddeliteľnou súčasťou, sa pretransformovali do iného zásahu, ktorý by bolo možné napadnúť žalobou v osobitnom konaní.
Rovnako tak nemožno prijať za správny záver, že pokiaľ by aj reálne neexistovala možnosť prieskumu rozhodnutia či opatrenia zo strany správneho súdu, nápravy by bolo možné sa domôcť prostredníctvom žaloby proti inému zásahu. Tento inštitút totiž
pamätá na úplne iné prípady a to také, kedy ide o faktický a nezákonný postup orgánu verejnej správy bez súčasného vydania rozhodnutia alebo opatrenia. Tu sa kasačný súd plynule dostáva k druhému sťažnostnému bodu vymedzenému sťažovateľkou.
23. Kasačný súd má za to, že na to, aby mohol pristúpiť k posúdeniu dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti v jej zvyšnej časti, prv je potrebné ustáliť, či namietaný postup vôbec napĺňa pojmové znaky iného zásahu orgánu verejnej správy, vymedzené v § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, resp. či možno aspoň v niektorej jeho časti skonštatovať, že pojmové znaky napĺňa a vo zvyšku sa jedná iba o jeho pretrvávajúce účinky, ktoré sú jeho priamym následkom.
Až po kladnom zodpovedaní nastolenej otázky by bolo možné skonštatovať, že vymedzený iný zásah sa prekrýva (hoci aj čiastočne) s rozhodnutím žalovaného v spojení s druhostupňovým rozhodnutím Finančného riaditeľstva o zaistení ORP1 a ORP 2 tak, ako to tvrdí krajský súd a bol by tým odôvodnený postup podľa § 99 písm. g/ SSP.
24. V konaní o žalobe proti inému zásahu je totiž nutné rozlišovať medzi jednotlivými typmi iných zásahov a prihliadať na ich špecifiká, ktoré pre konajúce správne súdy z tohto vymedzenia vyplývajú. Od ustálenia typu iného zásahu sa následne odvíjajú požiadavky na formuláciu žalobného návrhu, ktorý má odrážať žalobcov zámer a teda pred čím konkrétne sa domáha poskytnutia ochrany. Rôznorodosť postupov ktoré v rámci konaní orgánov verejnej správy existujú vyžadujú vždy individuálne a dôsledné posúdenie, pretože aj malý detail či odchýlka, môžu byť hraničným momentom pre skonštatovanie, že sa orgán verejnej správy dopustil iného zásahu alebo práve naopak.
25. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP sa iným zásahom orgánu verejnej správy rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
26. V § 252 ods. 1 a 2 SSP zákonodarca následne podrobnejšie vymedzuje typy iných zásahov, pred ktorými sa môže žalobca domáhať ochrany a ktoré sa môžu v praxi orgánov verejnej správy vyskytovať. Aj keď pri prvom pohľade sa môže zdať, že citované ustanovenie pojednáva iba o inom zásahu trvajúcom (ods. 1) a inom zásahu už skončenom (ods. 2), z ods. 1 citovaného ustanovenia vyplýva aj ďalší typ a to zásah síce skončený, no ktorého následky alebo účinky sa preniesli do dlhodobého pôsobenia. Hoci už iný zásah v čase podania žaloby netrvá a bol dokonaný, jeho následky sú pre dotknutý subjekt aj naďalej citeľné a to v takej miere, že sa proti takémuto inému zásahu domáha ochrany zo strany správneho
súdu. Samostatne možno prihliadať aj na iný zásah skončený, u ktorého môže hroziť jeho opakovanie. Ďalšími úvahami možno dospieť k záveru, že sa môžu vyskytovať aj prípady, kedy môžu po sebe nasledovať aj viaceré samostatné, nadväzujúce iné zásahy (skončené a nasledované ďalšími trvácimi), ktoré sa môžu iba javiť ako jeden trváci iný zásah.
27. Predpoklad existencie skončeného iného zásahu s trvajúcimi následkami vyplýva zo samotného znenia ustanovenia § 252 ods. 1 SSP, podľa ktorého sa žalobca môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak jeho následky trvajú.
Logicky potom možno vyvodiť, že na to aby mohli existovať už iba pretrvávajúce následky iného zásahu, sám iný zásah musí odznieť. Obdobne je to pri inom zásahu, ktorého opakovanie hrozí. 28. Sťažovateľka bola toho názoru, že žalovaný sa voči nej dopustil viacerých iných zásahov, keď vykonal viaceré kontrolné nákupy, na ktoré nadväzovalo miestne zisťovanie.
Tento postup označila za skončené iné zásahy, voči ktorým sa už však (podľa jej tvrdení) nemohla brániť podanou žalobou proti inému zásahu (kasačnému súdu nie je celkom zrejmé prečo, nakoľko, vynímajúc jeden kontrolný nákup uskutočnený dňa 05.08.2020, by dvojmesačnú subjektívnu lehotu na podanie žaloby stihla). V bode 40 žaloby preto výslovne uviedla, že jej žaloba nesmeruje voči vyššie uvedeným zásahom, ale smeruje voči trvajúcemu inému zásahu z nich vychádzajúcemu a nadväzujúcemu, a to v podobe prevzatia a ďalšieho disponovania s informáciami, listinami, dokumentami, dátami, vecami, fotografiami a ORP1 a ORP2.
Celé odôvodnenie a popis tohto namietaného iného zásahu sa však zameriava iba na demonštrovanie nezákonnosť kontrolných nákupov a miestneho zisťovania, v ktorých sťažovateľka badala svojvoľnosť a nerešpektovanie postupov stanovených zákonom. Sťažovateľka sa vôbec nevenovala odôvodneniu, prečo by samotné disponovanie vecami, ktoré výslovne a dôsledne oddelila od kontrolných nákupov a miestneho zisťovania, malo byť iným zásahom. Tu sa preto
naskytá otázka, či iný zásah tak, ako ho vymedzila sťažovateľka, nie je v skutočnosti iba následkom vykonaných iných zásahov v podobe kontrolných nákupov a miestneho zisťovania. Samotný faktický postup v podobe iného zásahu a jeho pretrvávajúce následky totiž nemožno zamieňať.
29. Kasačný súd je toho názoru, že treba zvoliť odlišný náhľad na skúmanie zákonnosti disponovania s ORP1 a ORP2 a disponovania s informáciami, listinami, dokumentami, dátami, vecami a fotografiami vyhotovenými a prevzatými v priebehu kontrolných nákupov a miestneho zisťovania.
30. V prípade ORP1 s ORP2 je zrejmé, že predpokladom disponovania s nimi bolo ich zabezpečenie a to na základe rozhodnutia žalovaného č. 443414/2020 zo dňa 25.09.2020 ktoré bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva č. 541874/ 2020/CI zo dňa 04.01.2021 Právna úprava zabezpečenia on-line registračných pokladníc postupom podľa §17c a nasl. zákona č. 289/2008 Z.z. v spojení s § 40 až § 43 Daňového poriadku predpokladá, že zaistením veci dôjde k jej odňatiu a prechodnému disponovaniu, pričom je v právomoci colného úradu požiadať o expertízu takto zabezpečenej on-line registračnej pokladnice a zistené poznatky preukazujúce (ne)dodržiavanie ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z. následne použiť v ďalšom konaní, napríklad v konaní o uložení sankcie. Nesprávne sú potom úvahy sťažovateľky, že účinok, ktorý rozhodnutie bezprostredne vyvoláva, sa voči nej prejavuje ako iný zásah. Kasačný súd zdôrazňuje, že v odôvodnení žaloby sťažovateľka brojila práve voči účinkom rozhodnutia spočívajúcim v prevzatí on-line registračných pokladníc a ich ďalšieho disponovania s nimi.
31. Kasačný súd nevylučuje, že v priebehu miestneho zisťovania môže dôjsť zo strany žalovaného k nezákonnému zásahu, kedy prekročí rozsah svojich oprávnení a faktickým úkonom zasiahne do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu.
Takýmto zásahom však nemôže byť účinok rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v súvislosti s ním, ktorý je navyše predpokladaný zákonom. 32. Vo vzťahu k fotodokumentácii vyhotovenej v priebehu miestneho zisťovania ako aj vo vzťahu ku takto získaným informáciám, listinám, dokumentom, dátam a veciam z kontrolných nákupov, ktorými žalovaný aj naďalej disponuje, je kasačný súd toho názoru, že ani v tomto rozsahu sa namietaný postup nejaví ako samostatný iný zásah ale iba ako jeho priamy následok. Či už sa jedná o postup žalovaného spočívajúci v kontrolných nákupoch alebo v miestnom zisťovaní, zákon č. 289/2008 Z. z. ako aj Daňový poriadok predpokladajú určité oprávnenia, ktoré žalovanému priznávajú a to práve v záujme naplnenia ich účelu, ktorým je kontrola, získanie dôkazov a zistenie skutočností potrebných pre prípadné nadväzujúce konania.
33. Z ustanovenia § 38 Daňového poriadku pritom žalovanému výslovne vyplývajú oprávnenia, ktoré v priebehu miestneho zisťovania môže uplatniť, mimo iného, oprávnenie vyhotovovať z priebehu miestneho zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam ako aj urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií, a to aj na technických nosičoch dát.
34. V zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. možno na účely kontroly využiť aj pokladničný doklad, kópiu originálu pokladničného dokladu, paragón alebo iný doklad, ktorý nie je pokladničným dokladom a obsahuje informácie o cene tovaru alebo o cene služby, a doklad podľa osobitných predpisov získaný fyzickou osobou alebo právnickou osobou aj inak ako postupom podľa osobitného predpisu. Možno konštatovať, že zabezpečenie dokladov a ďalších informácií v priebehu kontrolných nákupov je jedným z ich hlavných účelov.
35. V danom prípade teda nie je možné odizolovať disponovanie (ktorému predchádzalo ich získanie) s vymedzenými vecami od úkonov vykonaných v rámci miestneho zisťovania a kontrolných nákupov, keď nezákonnosť disponovania sťažovateľka odôvodňuje výlučne iba skutočnosťami majúcimi pôvod vo vykonaných kontrolných nákupoch a miestnom zisťovaní. Vykonanie iného zásahu orgánom verejnej správy nemožno odôvodňovať iba tým, že tento využil svoje oprávnenia vyplývajúce mu z právnych predpisov.
36. Kasačný súd uzatvára, že zo sťažovateľkou namietaného postupu nebolo možné vyvodiť záver, že by sa skutočne jednalo o iný zásah, ktorého sa mal dopustiť žalovaný a to z dôvodu, že sa jednalo iba o priame účinky možného iného zásahu, ktorý však výslovne nežiadala preskúmať a ochrany pred ktorým sa nedomáhala. V dôsledku uvedeného bolo potom nesprávne rozhodnutie krajského súdu, ktorý ešte pred tým, aby vôbec vyslovil jednoznačný záver o tom, že sťažovateľkou namietané konanie (v celosti) je iným zásahom, prešiel rovno ku konštatovaniu odpadnutia dôvodov pre ďalšie konanie vo veci.
37. Do popredia sa preto dostáva aj námietka sťažovateľa, či vôbec boli naplnené podmienky na zastavenie konania postupom podľa § 99 písm. g/ SSP, resp. v ponímaní úvah kasačného súdu, či vôbec mohlo dôjsť k ich naplneniu v prípade osobitného konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Kasačný súd konštatuje, že čiastočne sa možno stotožniť s argumentáciou sťažovateľa, že zákonodarca pamätal na iné situácie ako je tá prejednávaná, ktoré považoval za potrebné pokryť práve zmieneným ustanovením § 99 písm. g/ SSP, podľa ktorého krajský súd konanie zastavil.
38. Osobitý charakter iných zásahov ako aj ich pôsobenie na práva a právom chránené záujmy subjektov má dopady na spôsob, akým sa môže správny súd počas prebiehajúceho konania vysporiadať so situáciou prípadného upustenia od vykonávania namietaného iného zásahu alebo pominutia jeho účinkov. Faktická povaha iného zásahu totiž spravidla predpokladá jeho nestálosť a teda zmenu skutkového stavu, hoci aj počas prebiehajúceho konania.
Na takéto prípady pamätá ustanovenie § 260 SSP (v spojení s § 99 písm. h/ SSP), ktoré explicitne uvádza, že pokiaľ žalovaný po podaní žaloby voči trvajúcemu inému zásahu (resp. aj voči ukončenému inému zásahu ktorého následky trvajú) upustil od iného zásahu resp. odstránil jeho následky, správny súd po vyjadrení žalobcu konanie zastaví. Jedná sa teda o určitú obdobu právnej úpravy odpadnutia predmetu prieskumu. Vyústením zmeny skutkového stavu samozrejme nemusí byť zakaždým zastavenie konania ale žalobca sa môže domáhať aj zmeny žaloby z negatórnej na určovaciu (takýto postup odobril Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4 Sžk 28/2021 zo 14. decembra 2021 zverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 20/2022).
39. V prejednávanej veci však podľa názoru krajského súdu nastala iná situácia a to tá, že zákonnosť namietaného iného zásahu a jemu predchádzajúceho postupu žalovaného posúdil iný orgán a teda odpadol dôvod jeho ďalšieho prieskumu zo strany správneho súdu.
Zjavne sa nejedná o totožnú situáciu ako vyššie načrtnutú, kedy faktický iný zásah alebo jeho pretrvávajúce účinky skutočne prestanú existovať. 40. Vychádzajúc z povahy iných zásahov, podľa názoru kasačného súdu nie je možné, že by nastala taká situácia, kedy by jedno a to isté konanie orgánu verejnej správy bolo na jednej strane predmetom prieskumu zákonnosti ako rozhodnutia (teda aj konania ktoré jeho vydaniu predchádzalo a účinkov ktoré by vyvolávalo) a na druhej strane (zároveň) ako iného zásahu. Možno konštatovať, že spravidla prípustnosť prieskumu rozhodnutia vylučuje prípustnosť prieskumu iného zásahu a naopak. Odpadnutie predmetu prieskumu preto v prejednávanej veci neprichádza do úvahy, keďže rozhodnutie a iný zásah sa nemôžu dostať do vzájomnej kolízie ale existujú samostatne a nezávisle od seba.
41. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd nesprávne zvolil načrtnutý postup zastavenia konania podľa § 99 písm. g/ SSP aj v dôsledku nedostatočného prvotného posúdenia namietaného postupu žalovaného v ktorom žalobca badal iný zásah.
42. S ohľadom na uvedené, kasačný súd považuje kasačnú sťažnosť za čiastočne dôvodnú a preto v zmysle § 462 ods. 1 SSP zrušuje napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie, v ktorom opätovne posúdi žalobu v rozsahu prezentovaných žalobných bodov a rozhodne v súlade s vyššie uvedenými právnymi závermi kasačného súdu, že o iný zásah v prejednávanej veci nejde.
43. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 44. O trovách kasačného konania rozhodne krajský súd podľa § 467 ods. 3 SSP v spojení s § 167 SSP. 45.
Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. októbra 2022