5Sfk/50/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): AQUATHERMAL SENEC, a. s. so sídlom Slnečné jazerá - sever, Senec, IČO: 35827289, zastúpený: Mgr. Et Mgr. Michal Bezák, advokát, so sídlom Medveďovej 1566/20, Bratislava, IČO: 42151686, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102543441/2021 z 13. decembra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-72S/11/2022-79 zo 14. marca 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

5. Žalobca správnou žalobou žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd") rozsudkom č. k. BB-72S/ 11/2022-79 zo 14. marca 2024 (ďalej „napadnutý rozsudok") správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP") zamietol.

V danom prípade osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli a ani žalobca ich netvrdil - trval na tom, že služba (sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR a INDOOR obrazovkách) mu mala byť dodaná spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o. Keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje (žalobca), bol žalobca následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil. Zo zistení správcu dane viažucich sa k dodávateľovi Euro Consulting Group, s. r. o. vyplynulo, že dodanie služby deklarovaným dodávateľom nebolo preukázané.

identifikačné údaje subdodávateľa uviesť nevedel, napriek tomu, že v zdaňovacom období jún 2019 bol v spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o., konateľom. Mgr. Peter Mezey tiež potvrdil existenciu zmluvy, čo bolo v rozpore s tvrdením L.. A. W. (bývalý výkonný riaditeľ žalobcu), ktorý uviedol, že zmluva uzatvorená nebola a fakturácia bola na základe média plánov. Mgr. Peter Mezey nevedel konkretizovať uskutočnené zdaniteľné plnenie, zdôvodniť ekonomické opodstatnenie vystavenej faktúry ani označiť osobu subdodávateľa, ktorý by sa mal na uskutočnení dodávky pre žalobcu podieľať. Uviedol iba to, že služba mala byť zabezpečená subdodávateľsky, subdodávateľov však označiť už nevedel.

9. Pokiaľ žalobca namietal, že výsluchom navrhovanej svedkyne pani P. Q. mohlo byť preukázané dodanie predmetnej služby, správny súd poukázal na to, že svedkyňa pracovala v spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA s. r. o. a spoločnosti Digitalia, s. r. o.

Ani správnemu súdu preto nebolo zrejmé, čo by mala navrhovaná svedkyňa k priamemu dodávateľovi služby Euro Consulting Group, s. r. o. ozrejmiť. 10. Na základe uvedeného správny súd podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu žalobcu, keďže podľa jeho názoru bola nedôvodná.

14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že zotrváva na svojom rozhodnutí a jeho odôvodnení a vyjadrení k žalobe. Navrhol, aby bola žaloba (zrejme myslel kasačná sťažnosť) zamietnutá. 15. Sťažovateľ sa následne vyjadril k vyjadreniu žalovaného z 11. októbra 2024, kde konštatoval, že sa pridržiava svojich chronologicky skorších podaní/vyjadrení a navrhuje, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a sťažovateľovi priznal náhradu trov konania a trov kasačného konania.

IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

17. Kasačný súd zistil, že totožné námietky sťažovateľa už boli predmetom skorších konaní (rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/34/2024 a 4Sfk/33/2024 z 22. januára 2025), ktoré sa týkali rovnakých záverov, pri obdobnom skutkovom stave i právnom posúdení nepriznaného nároku na odpočet DPH. Od posúdenia sťažnostných bodov v týchto rozhodnutiach sa neodchýlil kasačný súd ani v tomto konaní.

Sťažovateľ v podstate v kasačnej sťažnosti namieta skutočnosť, že orgány verejnej správy v jeho veci nevypočuli ako svedkyňu p. P. Q., keď tento postup správny súd napadnutým rozsudkom odobril a tak uvedené nesprávne právne posúdil. Pre úplnosť je potrebné dodať, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nenapadol vlastné meritórne posúdenie veci správnym súdom v tom zmysle, že dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH zo spornej faktúry od spoločnosti H.M_B_ Group, s. r. o. bolo primárne to, že zo strany sťažovateľa nebolo preukázané, že mu fakturované služby dodala práve uvedená spoločnosť (resp. zo strany orgánov verejnej správy bolo toto spochybnené), t. j. že nebolo preukázané, že predmetné služby boli sťažovateľovi poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (čo je jednou z hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie DPH) - k tomu pozri napr. aj bod 10 tohto rozsudku. Kasačný súd preto v tomto konaní neposudzoval správnosť záverov správneho súdu vo vzťahu k týmto jeho záverom - a v zmysle koncentračnej zásady, ktorá v súdenej veci platí podľa príslušných ustanovení SSP - zameral svoju pozornosť výlučne na

50. Kasačný súd verifikoval, či sťažovateľ v rámci konania orgánov verejnej správy výsluch p. Q. navrhol a zistil, že ten tak urobil napr. podaním zo dňa 20.11.2020. V ňom uviedol, že materiálne plnenie je možné preukázať „výsluchom konateľa spoločnosti INFRANOVA, s.r.o. Mgr. art.

S predmetným dôkazným návrhom sa správca dane vysporiadal tak, že výsluch Mgr. art. Herka na návrh sťažovateľa uskutočnil, a to dňa 14.01.2021 (č. l. 213 administratívneho spisu). Oznámením zo dňa 18.06.2021 správca dane sťažovateľa upovedomil, že dňa 08.12.2020 sa zamestnanec správcu dane telefonicky spojil s p. Q., ktorá mu oznámila, že od 01.11.2020 nie je zamestnancom spoločnosti Digitalia, s.r.o. a že „v súčasnej dobe už nemá prístup k archívnym veciam, ani v spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA s.r.o. a ani v spoločnosti Digitalia, s.r.o." (str. 11 oznámenia správcu dane zo dňa 18.06.2021, č. l. 351 administratívneho spisu). 52.

53. Správca dane následne v prvostupňovom rozhodnutí v nadväznosti na skutočnosti zistené od p. Q. v súvislosti s vykonanými dôkazmi uviedol, že táto „aktuálne nie je zamestnancom spoločnosti Digitalia, s.r.o., a to od dátumu 01.11.2020 a v súčasnej dobe už nemá prístup k archívnym veciam v spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA s.r.o. a ani v spoločnosti Digitalia, s.r.o.". Na základe uvedeného potom správca dane dospel k záveru, že uvedenú osobu ako svedkyňu nevypočuje (str. 10 rozhodnutia správcu dane č. 101492565/2021 zo dňa 13.08.2021, č. l. 373 administratívneho spisu). Práve v súvislosti s nevykonaním predmetného návrhu na doplnenie dokazovania správca dane v tom istom rozhodnutí (str. 11) uviedol, že správca dane vypočul konateľa spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA s.r.o. (pozn. kasačného súdu - p. Privrel) a že získal aj listinné dôkazy od spoločnosti Digitalia, s.r.o., a preto správca dane nesúhlasil s výsluchom p. P. Q.. 54.

55. Tu nie je možné opomenúť, že sťažovateľ na preukázanie materiálnej existencie plnenia (reklamné služby v mesiaci máj 2019) navrhol dvoch svedkov, a to Mgr. art. Stanislava Herka a p. Q.. Správca dane Mgr. art. Herka vypočul (t. j. tomuto návrhu sťažovateľa vyhovel) a naviac (berúc do úvahy, že p. Q. už prístup k archívnym kampaniam nedisponovala), správca dane si obstaral priamo od spoločnosti Digitalia, s.r.o. dôkazy k reklamným kampaniam za rozhodný časový úsek (k tomu pozri aj toto odôvodnenie vyššie). Vykonané dôkazy pritom poskytnutie reklamných služieb deklarovaným dodávateľom sťažovateľovi v mesiaci máj 2019 nepotvrdili.

V tejto súvislosti však kasačný súd zároveň pripomína, že dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH zo spornej faktúry - ako to ustálil správny súd a tento záver v kasačnej sťažnosti sťažovateľ nenapadol - bolo v zásade to, že nebolo preukázané, že by fakturované služby sťažovateľovi poskytla spoločnosť H.M_B_ Group, s.r.o. ako iná zdaniteľná osoba (a iný dodávateľ s takýmto statusom preukázaný nebol). Toto, logicky, redukuje aj nevyhnutnosť vypočutia sťažovateľom navrhnutej svedkyne, keď táto - podľa dôkazného návrhu - mala preukázať samotnú existenciu plnenia, nie status osoby dodávateľa.

59. Za vyššie uvedených okolností (ako aj okolností uvedených ďalej v tomto rozsudku) - a vychádzajúc z argumentácie sťažovateľa obsiahnutej v kasačnej sťažnosti, ktorej dôvody a rozsah sú limitom prieskumu v tomto konaní (§ 441, § 445 ods. 2 SSP) - neidentifikoval ani Najvyšší správny súd ako podstatnú vadu konania to, že p. Q. správca dane nevypočul. Na strane druhej, tento sa preukázateľne snažil - aj mimo dôkazných návrhov sťažovateľa - ďalšími dôkazmi zistiť, či príslušná služba v danom čase (máj 2019) poskytnutá bola, príp. kým, keď takto získané dôkazy žiadne relevantné skutočnosti v tomto smere nepreukázali. Proti záveru správcu dane (t. j. že listiny o minulých kampaniach získané od spoločnosti Digitalia s.r.o.) poskytnutie reklamy v mesiaci máj 2019 - a už vôbec nie spoločnosťou H.M_B_ Group, s.r.o. - nepreukazujú, sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nič nevytýka.

. .] Vyhodnotením uvedených dôkazov dospel správca dane k záveru, že ani tieto dôkazy jednoznačne nepreukazujú, že došlo k zdaniteľnému plneniu v zdaňovacom období máj 2019 spoločnosťou H.M_B_ Group, s. r. o. Naviac správny súd poznamenáva, že v danom prípade osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli a ani žalobca ich netvrdil - trval na tom, že služba (sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR a INDOOR obrazovkách) mu mala byť dodaná spoločnosťou H.M_B_ Group, s. r. o., teda nie je dôvodné sa domnievať, že službu - sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR a INDOOR obrazovkách by mala poskytnúť či už spoločnosť DIGITAL SCREEN MEDIA s. r. o., alebo Digitalia, s. r. o. [.

Je totiž zrejmé, že orgány verejnej správy ustálili a správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku potvrdil ako reťazec dodania reklamných služieb nasledovný obchodný reťazec: DIGITAL SCREEN MEDIA s. r. o. › INFRANOVA, s. r. o. › H.M_B_ Group, s. r. o. (dodávateľ sťažovateľa) › AQUATHERMAL SENEC, a. s. (sťažovateľ) - (k tomu pozri napr. body 37, 39 a i. napadnutého rozsudku). Ako to vyplýva z tohto rozsudku vyššie (a aj zo samotného dôkazného návrhu sťažovateľa - k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie), p. Q. mala pracovať pre spoločnosť DIGITAL SCREEN MEDIA s.r.o., resp. Digitalia, s.r.o., nebola zamestnankyňou spoločnosti H.M_B_ Group, s.r.o., t.j. nemala väzby na uvedené spoločnosti. Aj sám sťažovateľ ju napokon navrhol vypočuť ako osobu, ktorá bola zamestnaná pre iné subjekty (nie pre priameho dodávateľa sťažovateľa).

. Keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje (žalobca), bol žalobca následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil." (pozn. zvýraznenie textu pridané kasačným súdom pre účely tohto rozsudku).

[. . .]" a napokon súhrnne aj v bode 38 napadnutého rozsudku, kde uviedol: „Vyššie zmienené skutočnosti (chýbajúce konkrétne informácie o zdaniteľných obchodoch na strane deklarovaného dodávateľa) predstavujú pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou H.M_B_ Group, s. r. o., ktoré spochybňujú hodnovernosť listinných dôkazov predkladaných žalobcom a prenášajú dôkazné bremeno (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov) opätovne na žalobcu. Zistené pochybnosti boli komunikované žalobcovi. Tento však tiež nemal dostatočné informácie o realizácii sporných obchodov - nemal k dispozícii žiadne relevantné informácie o dodávke plnenia od H.M_B_ Group, s. r. o. Žalobca pritom neoznačil žiadnu inú osobu, ktorá by mala predmetné služby dodať a ani z administratívneho spisu nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo jednoznačne určiteľné, že skutočný dodávateľ/lia služieb a tovarov (ktorých identita nebola odhalená) by museli mať nevyhnutne postavenie zdaniteľných osôb, resp. platiteľov dane. Žalobca trval na tom, že predmetnú faktúrou fakturovanú službu mu dodal ním deklarovaný dodávateľ

Ako to totiž uviedol správny súd v napadnutom rozsudku (k tomu pozri aj toto odôvodnenie vyššie), sťažovateľ tvrdil, že mu služby poskytol deklarovaný dodávateľ H.M_B_ Group, s. r. o., resp. nikdy netvrdil, že by mu služby dodal iný dodávateľ (a kto by ním mal byť), a preto bolo jeho povinnosťou preukázať poskytnutie služby práve týmto subjektom ako zdaniteľnou osobou.

› subdodávateľ (INFRANOVA, s. r. o.) › dodávateľ sťažovateľa (H.M_B_ Group, s. r. o.) › sťažovateľ. V tomto kontexte najvyšší správny súd dopĺňa, že ani dôkazný návrh sťažovateľa (k tomu pozri bod 50 vyššie) nesmeroval k tomu, že by táto osoba bola schopná svojou svedeckou výpoveďou preukázať, že dodávateľom reklamnej služby v mesiaci máj 2019 sťažovateľovi bola spoločnosť H.M_B_ Group, s. r. o., ale to, že táto osoba by mala disponovať archívnymi kampaňami, keďže pracovala u vlastníka obrazoviek.

67. V tomto kontexte Najvyšší správny súd dopĺňa, že ak sťažovateľ namietal nepresvedčivosť, príp. nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku (k tomu pozri bod 17 vyššie), na materiálne odôvodnenie tohto kasačného bodu v skutočnosti rezignoval.

68. V súhrne preto kasačný súd uvádza, že orgány verejnej správy nepochybili, ak v podmienkach súdenej veci k výsluchu p. Q. nepristúpili. Tento postup zrozumiteľne a primerane odôvodnili. Napadnutý rozsudok správneho súdu nie je nezákonný, ak tento postup orgánov verejnej správy aproboval a nepovažoval ho za porušenie práv a právom chránených záujmov sťažovateľa. Myšlienkové pochody správneho súdu sú v napadnutom rozsudku dostatočné a jasne vysvetlené. Naviac, sťažovateľ v kasačnej sťažnosti výslovne ani nenapáda, že by orgány verejnej správy nezistili skutkové okolnosti v potrebnom rozsahu (vo všeobecnosti), ale sa pokúšal správny súd (a kasačný súd) presvedčiť fakticky o nevyhnutnosti vykonania jedného dôkazu vo veci, ktorý dôkaz však kasačný súd v podmienkach súdenej veci nevyhodnotil ako podstatný/nevyhnutý pre riadne rozhodnutie vo veci.

69. Záverom Najvyšší správny súd konštatuje, že na predmetné závery žiadnym spôsobom nedopadajú ani rozhodnutia súdov, na ktoré sťažovateľ odkázal vo svojej kasačnej sťažnosti. Rozhodnutie Najvyššieho súdu (bod 23 tohto rozsudku) nie je vo veci relevantné, keďže postup orgánov verejnej správy bol správnym súdom vyhodnotený ako zákonný, keď s týmto záverom sa kasačný súd stotožnil. Nedošlo teda k (nezákonnému) „preferenčnému režimu" ochrany daňových záujmov štátu na úkor práv daňového subjektu.

Ani sám sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neodôvodnil, od čoho odvíja svoj záver, resp. argumentáciu, že nevypočutie p. Q. správcom dane by malo byť „účelovým vyhýbaním sa" jej výsluchu (a prečo). Nie je v tomto zmysle úlohou kasačného súdu dotvárať argumentáciu sťažovateľa, príp. dohľadávať dôkazy v uvedenom smere.

19 tohto rozsudku vyššie). Verejnú správu v súdenej veci realizovali orgány verejnej správy v rozsahu zákonom zverených právomocí a spôsobom, ktorý je súladný s účinnou právnou úpravou. Tak orgány verejnej správy, ako ani správny súd napadnutým rozsudkom nevstúpili do ústavnoprávneho režimu ochrany práv sťažovateľa tak, ako to namietal v kasačnej sťažnosti. Právu daňového subjektu navrhovať dôkazy v rámci konania pred orgánmi verejnej správy zodpovedá - okrem iných - povinnosť týchto orgánov uskutočniť konanie rýchlo a hospodárne a zároveň tak, aby boli zistené všetky okolnosti podstatné pre vec (t. j. nie tzv. absolútna pravda, ale „iba" dostatočné ozrejmenie skutkových okolností relevantných pre vydanie zákonného rozhodnutia). Samotný návrh na vykonanie dôkazu správcu dane ex lege nezaväzuje k jeho vykonaniu, a to najmä v prípade, ak by bol predmetný dôkaz pre vec irelevantný, t. j. nemá dôkaznú hodnotu vo vzťahu k podstatným skutočnostiam, ktoré sú pre vec dôležité. Uvedené podmienky a predpoklady v súdenej veci splnené boli. Ich aprobácia správnym súdom teda nepredstavuje porušenie práv sťažovateľa zo strany súdu. Naviac, pre nevykonanie tohto dôkazu (výsluchu p. Q.) existovali aj materiálne dôvody, a to najmä to, že - v rozpore s predpokladom sťažovateľa - v rozhodnom čase už navrhovaná svedkyňa nedisponovala archívnymi reklamnými kampaňami realizovanými na obrazovkách, ktoré vlastnil jej niekdajší zamestnávateľ, vypovedať mala ku skutočnostiam u prvého subjektu v reťazci dodávateľov (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie), keď predmetom dokazovania malo byť to, že služby sťažovateľovi poskytol ním deklarovaný dodávateľ (nie prvý subjekt v reťazci), s ktorým svedkyňa z pracovnoprávneho hľadiska nič nemala. Toto právne racionalizuje postup správcu dane, ktorý za týchto okolností k jej výsluchu nepristúpil. 19. Kasačný súd na základe vyššie uvedených záverov kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 20. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný, preto mu kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.