5Sfk/53/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): BEKY, a. s., so sídlom: Podrybnícka 1, Snina, IČO: 36464350, zastúpený: JUDr. Bohumil Novák, advokát so sídlom Horná 27, Banská Bystrica, IČO: 34989765, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101064286/2020 z 19. júna 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-6S/67/2020-138 z 13. decembra 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

4. Žalobca správnou žalobou žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania. Správny súd v Košiciach (ďalej „správny súd“) rozsudkom č. k. PO-6S/67/2020-138 z 13. decembra 2023 (ďalej „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) zamietol. 5. Správny súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného nebolo nepreskúmateľné tak, ako to uvádzal žalobca. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia bolo zrejmé, že žalovaný sa v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku zameral na skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie jeho rozhodnutia, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu relevantnými pre posúdenie dôvodnosti návrhu na obnovu konania a uviedol tiež, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval. 6. Správny súd ďalej uviedol, že nedôvodná bola aj námietka nulity preskúmavaného rozhodnutia, ktorú žalovaný posúdil správne. V daňovom poriadku je nulitné rozhodnutie upravené v ustanovení § 64 ods. 2 daňového poriadku. Samotné uvedenie dodatku „pobočka Humenné“ k názvu Daňový úrad Prešov s adresou danej pobočky nespochybňuje, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil daňový úrad ako oprávnený orgán. Zo samotného rozhodnutia vyplýva, že bolo vydané Daňovým úradom Prešov, je na ňom odtlačok okrúhlej pečiatky Daňového úradu Prešov. Zákonodarca nepochybne nerozčleňoval daňový úrad pridaním jeho pobočiek navonok, ale smerom dovnútra. Preto aj pracovníci pobočky daňového úradu, hoci vykonávajú svoju činnosť na adrese odlišnej od adresy sídla daňového úradu, tak konajú ako oprávnené úradné osoby daňového úradu. Uvedenie dodatku „pobočka...“ popri označení daňového úradu v hlavičke rozhodnutia s adresou danej pobočky, nespochybňovalo, že písomnosť vydal daňový úrad ako oprávnený orgán. A taktiež túto skutočnosť nespochybňovalo ani jedno z ustanovení daňového poriadku uvedených žalobcom v žalobe a nakoniec na spochybnenie tejto skutočnosti žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz, len to tvrdil. Správny súd svoje právne posúdenie podporil aj odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/100/2016 z 16. januára 2018. 7. Podľa správneho súdu žalovaný správne právne posúdil žalobcom uplatnené skutočnosti v návrhu na povolenie obnovy konania ako skutočnosti, ktoré neboli novými skutočnosťami, a taktiež aj správne posúdil nedodržanie lehoty na podanie návrhu na povolenie obnovy konania. O podaní návrhu na obžalobu žalobca nepochybne vedel už 24. novembra 2016, kedy návrh na podanie obžaloby predložil správnemu súdu, a to Krajskému súdu v Prešove. Tvrdenie žalobcu, že sa o podaní obžaloby dozvedel až z písomnej odpovede OR PZ Humenné z 13. júna 2018, preto nezodpovedalo zistenému skutkovému stavu, a preto nemohlo obstáť. Keďže touto skutočnosťou žalobca disponoval už dňa 24. novembra 2016 a návrh na povolenie obnovy konania podal u správcu dane dňa 14. novembra 2018, tak správne žalovaný ustálil, že vo vzťahu k tejto skutočnosti neboli splnené podmienky povolenia obnovy konania, nakoľko nebola dodržaná šesťmesačná subjektívna lehota v zmysle ustanovenia § 76 ods. 4 daňového poriadku.

10. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g)

celej veci. 12. Sťažovateľ ďalej zopakoval svoju predošlú argumentáciu k skutočnosti, ktorá mala zakladať dôvodnosť obnovy konania - písomnej odpovede na výzvu vydanej Okresným riaditeľstvom PZ v Humennom ČVS: ORP-305/2-VYS-HE-2015 z 13. júna 2018.

14. Sťažovateľ ďalej konštatoval, že správca dane vyzýval orgány činné v trestnom konaní na predloženie dokladov, čo svedčí o tom, že správca dane vedel o trestnom stíhaní pána Pažúra, ale tieto skutočnosti mu nikdy neoznámil. Tým bolo preukázané, že nezisťoval riadne skutkový stav, ako aj, že nepostupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, čím porušil základné práva daňového subjektu. Už len tieto skutočnosti boli dôvodom na obnovu konania. Uvedené zároveň znamená, že ide o novú skutočnosť, o ktorej žalobca nemohol vedieť a ktorá je podstatná pre rozhodnutie vo veci samej.

Po zrušení rozhodnutí finančných orgánov už bol spoločnosti SUNDERMANN s. r. o. aj reálne vyplatený nadmerný odpočet, ktorý vznikol odpočítaním dane za nákupy tovaru od spoločnosti AGRODREVO s. r. o. 17. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a preto navrhol, aby kasačný súd podľa ustanovenia § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

18. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“) ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie [§ 11 písm. h) SSP]. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) v zákonnej lehote [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v rozhodujúcom znení] a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), vo veci nenariadil pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 19.

Správny súd rozsudkom zamietol správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o zamietnutí návrhu na obnovu daňového konania. Obnova konania bola zamietnutá z totožných dôvodov, ako tomu bolo v prejednávanej veci. 20. Žalobcom uvádzané dôvody obnovy konania nespĺňajú predpoklady ustanovené v § 75 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, keďže nejde o skutočnosti, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia správcu dane v pôvodnom konaní. Preto kasačný súd, vzhľadom na splnenie predpokladov ustanovených pre postup podľa § 464 ods. 1 SSP, už len odkazuje na relevantnú časť právneho posúdenia k podstatným námietkam žalobcu, ktorú zároveň cituje z rozsudku sp. zn. 4Sfk/21/2024 z 23. októbra 2024: „62. Skôr ako kasačný súd pristúpi k odôvodneniu svojho rozsudku, poukazuje na to, že odkaz sťažovateľa na rozhodnutie najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2020, resp. sp. zn. 1Sžfk/ 51/2017 je pre účely tohto konania irelevantný. Ako to sťažovateľovi ozrejmil už správny súd

63. Obdobne, kasačný súd sa nemohol vecne venovať ani všeobecnej kasačnej námietke obsiahnutej na str. 10 (posledný odsek) kasačnej sťažnosti, keď sťažovateľ poukázal na to, že správny súd sa nevysporiadal s niektorými jeho námietkami prezentovanými na ústnom pojednávaní dňa 26.03.2024. Úlohou najvyššieho správneho súdu nie je v kasačnom konaní vlastnou činnosťou vyhľadávať, ako argumentoval sťažovateľ na ústnom pojednávaní (na správnom súde), čo z toho bolo podstatné a k čomu správny súd v napadnutom rozsudku zaujal stanovisko, resp. k čomu z - na ústnom pojednávaní prezentovaných úvah - sa správny súd vyjadril, príp. nevyjadril. V tomto zmysle bol potom zo strany sťažovateľa formulovaný abstraktný kasačný bod, ktorý sám osebe nevykazuje potrebnú mieru konkrétnosti na to, aby sa mu kasačný súd mohol v merite venovať. Uvedené - na strane druhej - nezbavuje kasačný súd povinnosti venovať sa tým nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sťažovateľ v kasačnej sťažnosti konkrétne namietol a kvalifikovane vytkol ako nedostatok napadnutého

. . . 77. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené vyššie v bodoch 70. až 76., v zhode so žalovaným, kasačný súd dopĺňa, že samotný list orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018, ktorý sťažovateľ označil ako „hlavný“ dôkaz pre obnovu konania, nie je v skutočnosti dôkazom toho, že Vladimír Pažur v rámci príslušných obchodov so spoločnosťou BEKY a.s. naozaj konal v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o. (ako je to uvedené v návrhu na podanie obžaloby, príp. v liste orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018). Uvedená listina je úradným potvrdením toho (vo vzťahu k správcovi dane), že návrh na podanie obžaloby bol podaný, na akom skutkovom, resp. právnom základe sa tak stalo a že žiadosti správcu dane o poskytnutie súvisiacich podkladov nie je možné vyhovieť, keďže tieto sa nachádzajú na príslušnom súde pre účely trestného konania.

. . . 80. . . . samotný list orgánu Policajného zboru (13.06.2018) naviac ani nie je ani dôkazom toho, že Vladimír Pažur za spoločnosť AGRODREVO s.r.o. so spoločnosťou BEKY a.s. naozaj konal. Jedná sa „iba“ o podozrenie (predpoklad) orgánu činného v trestnom konaní, o ktorom je potrebné, aby bolo právoplatne rozhodnuté súdom.

Na strane druhej, prvostupňové rozhodnutie neobsahuje označenie sídla správcu dane. 86. V súvislosti s týmto kasačným bodom poukazuje najvyšší správny súd na to, že sa s ním (ako so žalobnou námietkou) dostatočne vysporiadal správny súd v odkazovanom rozsudku (sp. zn. PO-6S/60/2020 zo dňa 14. novembra 2023) - k tomu pozri aj bod 14. tohto rozsudku

88. V súdenej veci sám sťažovateľ uznáva, že „jeho“ správcom dane je Daňový úrad Prešov. Ako nezákonnosť rozhodnutia vníma to, že v záhlaví rozhodnutia je uvedený Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné, Štefánikova 18, 066 39 Humenné.

Dokonca aj z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že toto je formulované na úrovni daňového úradu (napr. str. 6, predposledný odsek prvostupňového rozhodnutia: „V súlade s vyššie uvedeným, Daňový úrad Prešov konštatuje.

. .] Podstatné však podľa krajského súdu je, že žalobná námietka, podľa ktorej prvostupňové rozhodnutie vydala organizačná zložka správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica, a to pobočka Zvolen, nemá oporu v obsahu preskúmavaných rozhodnutí. Prvostupňové rozhodnutia sú na hlavičkovom papieri organizačnej zložky Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen. Samotné rozhodnutie ale je označené nadpisom „Rozhodnutie“ a za nadpisom v súlade s § 63 ods. 3 Daňového poriadku pokračuje záhlavie rozhodnutia označením orgánu, ktorý rozhodnutie vydal textom „Daňový úrad Banská Bystrica na základe zákona č. 330/2011 Z. z.

. .].“. Rozhodnutia sú opatrené úradnou okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Banská Bystrica so štátnym znakom. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutia vydal správca dane Daňový úrad Banská Bystrica, preto nemohli obstáť námietky týkajúce sa nedostatku vecnej príslušnosti správcu dane.“.

Sťažovateľ uvádza, že podľa § 63 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku musí rozhodnutie obsahovať „označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal“. Zároveň však sám pod pojem „označenie orgánu“ subsumoval akoby zákonnú požiadavku vymedzenia sídla správcu dane. Takúto náležitosť však zákon v ustanovení § 63 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku výslovne

Ak by preto aj kasačný súd akceptoval výklad sťažovateľa, že aj uvedenie adresy je zákonnou náležitosťou rozhodnutia (čo však zákon výslovne neurčuje), v okolnostiach súdenej veci by nepochybne išlo o formálnu vadu, pre ktorú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy nemajú byť zrušované (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - 4Sž/98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002 „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“, podobne napr. 10Sžp/16/2013 zo dňa 28. mája 2014 a iné).

. .]“. Rozhodnutia správnych orgánov, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní, boli vydané počas účinnosti novej právnej úpravy organizácie orgánov finančnej správy, keď zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 5 ods. 6 určuje, že „(6) Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh riaditeľa daňového úradu zriaďuje a zrušuje

2016, a preto ani kasačný súd konajúci v tejto veci nevidel dôvod, aby sa od týchto záverov najvyššieho súdu odklonil. 95. V podmienkach súdenej veci má teda kasačný súd za preukázané, že vo veci konal orgán verejnej správy, ktorý bol príslušný na konanie a rozhodovanie. Naviac, ak by špecifikácia pobočky v záhlaví rozhodnutia (a naopak neuvedenie adresy správcu dane) malo predstavovať vadu rozhodnutia, ide o formálnu vadu, ktorá je opraviteľná zákonným postupom a nebolo by preto dôvodné kvôli tejto vade predmetné rozhodnutia správnych orgánov zrušovať (k tomu pozri aj bod 93. tohto rozsudku, resp. § 63 ods. 12 Daňového poriadku „(12) Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania“). 96. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nie je potom relevantné ani ďalej podrobne reagovať na námietku sťažovateľa k otázke nedostatku právnej subjektivity pobočky správcu dane ako dôvodu, prečo táto vo veci nemohla konať (i keď len pre doplnenie kasačný súd vo všeobecnosti uvádza, že inštitúty „právna subjektivita“ a „administratívna subjektivita“ sú dva odlišné pojmy), keď celá námietka sťažovateľa uvedená v bode 7. kasačnej sťažnosti o nulite prvostupňového rozhodnutia z tam uvedených dôvodov, je neopodstatnená, nedôvodná. 97. Kasačný súd sa ďalším záverom obsiahnutým v napadnutom rozsudku nevenoval (a to najmä otázke zákonnosti, resp. správnosti záverov správneho súdu k druhému dôvodu návrhu na obnovu konania - rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 22.10.2015 vo veci C-277/14 zo dňa 22. októbra 2015 vo veci PPUH Stehcemp sp. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslav Stefanek proti Dyrektor Izby Skarbowej w Łódźi), keď tieto sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nenamietal. 98. Vzhľadom na skutočnosť, že právna argumentácia sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku v spojení s odkazovaným rozsudkom (a z dôvodu zvýšenia presvedčivosti súvisiacich právnych záverov aj čiastočne doplnená ďalšími úvahami kasačného súdu v tomto rozsudku) nebola dôvodná a rovnako neboli dôvodné ani námietky sťažovateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom, najvyšší správny súd podanú kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol (§ 461 SSP).“ 21. Kasačný súd na základe vyššie uvedených záverov kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania. Žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal z dôvodu neúspechu vo veci. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože to nie je možné spravodlivo požadovať napriek tomu, že bol v konaní úspešný. 23. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.