5Sfk/54/2025

1. Žalovaný vykonal u žalobcu v období od 20. mája 2019 do 19. augusta 2019 podľa ustanovení § 109, § 112 písm. c), § 137 ods. 2 písm. c) a § 146 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní"), zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kontrole v štátnej správe") a podľa § 140, § 147 písm. c), § 187 ods. 4 a § 187e ods. 6 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „nový zákon o verejnom obstarávaní") kontrolu použitého postupu pri uzatváraní nasledovných zmlúv: - zmluvy o poskytovaní služieb č. 30072008 zo dňa 30. júla 2008 so spoločnosťou MEPOS, s.r.o., Fiľakovská cesta, Lučenec, IČO: 31595758 vrátane všetkých dodatkov (ďalej len „zmluva 1"), - zmluvy o dielo č. 08/06/2009 zo dňa 01. júla 2009 so spoločnosťou SVOMA, s.r.o., Podjavorinská 21 , Lučenec, IČO: 36622796 vrátane všetkých dodatkov (ďalej len „zmluva 2"), - zmluvy na poskytnutie služby zo dňa 20. apríla 2009 so spoločnosťou EcoFemina, s.r.o., Podjavorinskej 8, Lučenec, IČO: 36621617 vrátane všetkých dodatkov (ďalej len „zmluva 3"), - zmluvy o prevádzkovaní pohrebísk zo dňa 30. decembra 2009 so spoločnosťou Lipa Lučenec, s.r.o., M. Rázusa 21, Lučenec, IČO: 36621609 vrátane všetkých dodatkov (ďalej len „zmluva

4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 10643-6000/2018-OD/6 zo dňa 19. augusta 2019 v spojení so zápisnicou o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 10643-6000/2018-OD/9 zo dňa 21. novembra 2019. Zároveň sa domáhal priznania práva na úplnú náhradu trov konania. 5. Žalobca v rámci argumentácie uplatnenej v správnej žalobe namietal, že protokol v spojení so zápisnicou o prerokovaní protokolu predstavuje rozhodnutie o výsledku kontroly, ktoré žalobcovi ukladá povinnosti, a to na základe neúčinného právneho predpisu. Žalobca vyjadril presvedčenie, že rozhodovanie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, resp. nemá oporu v získaných podkladoch, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a pri kontrole došlo k nesprávnemu uplatňovaniu zákonných ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 6. Na základe § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave svoju činnosť dňa 1. júna 2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola na základe zmeny právnej úpravy náhodným výberom pridelená senátu Správneho súdu v Bratislave. 7. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd") uznesením č. k. BA-6S/19/2020-87 zo dňa 24. apríla 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie") rozhodol tak, že správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol ako neprípustnú. 8. Správny súd v rámci svojho právneho posúdenia dospel s poukazom na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžfk/45/2020 zo dňa 24. novembra 2021 k záveru, že správnou žalobou napadnutý protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu ako správne akty predbežnej povahy nie sú samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Predmetom súdneho prieskumu by podľa správneho súdu mohlo byť až konečné rozhodnutie vyvodzujúce sankcie alebo iné postihy za kontrolou zistené nedostatky. 9. Na tomto závere podľa správneho súdu nič nemení ani skutočnosť, že žalobcovi boli v zápisnici o prerokovaní protokolu uložené povinnosti podľa § 13 ods. 6 zákona o kontrole v štátnej správe, keďže ide iba o formálne uložené a všeobecne formulované povinnosti, ktoré boli vo svojej podstate nevykonateľné, a preto neboli spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. Zároveň sa v danom prípade jednalo o kontrolu realizovanú s väčším časovým odstupom po uzavretí jednotlivých zmlúv, a teda od žalobcu ani nebolo možné objektívne očakávať reálne prijatie akýchkoľvek opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. 10. Vzhľadom k uvedenému správny súd vyhodnotil, že správna žaloba smeruje proti správnym aktom, ktorých prieskum v rámci správneho súdnictva nie je s poukazom na § 7 písm. e) SSP prípustný, keďže ide o akty predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

11. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ") podal proti napadnutému uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd však z obsahu sťažnostného bodu č. 2 zistil zo strany sťažovateľa aj uplatnenie dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu kasačný súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 12. Sťažovateľ v rámci prvého sťažnostného nesúhlasil s prijatým názorom správneho súdu, že protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu v preskúmavanej veci sú správne akty predbežnej povahy a nie sú samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Sťažovateľ argumentoval obdobne ako v správnej žalobe s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29. novembra 2012, v zmysle ktorého: „súdny prieskum povinností uložených podľa § 13 ods. 6 zákona o kontrole v štátnej správe je prípustný". Sťažovateľ v tomto smere zdôraznil, že žalovaný nevykonal kontrolu zákonne, keďže došlo k nesprávnemu uplatňovaniu ustanovení o konaní pri vykonávaní kontroly (kontrola nebola vykonaná v súlade s ustanovením § 146 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, tak ako podľa správnosti vykonaná mala byť). Podľa sťažovateľa aj samotný žalovaný v konaní pred správnym súdom uznal, že postupoval podľa právneho predpisu, ktorý nadobudol účinnosť v čase po 1. januári 2010, pričom žalovaný mal postupovať podľa predpisu platného do 31. decembra 2009. 13. Sťažovateľ zastával názor, že práve nezákonnosť vykonania kontroly zo strany žalovaného, v spojení so skutočnosťou, že záver kontroly má byť podkladom pre prípadné ďalšie rozhodovacie procesy spôsobuje to, že v tomto konkrétnom prípade je preskúmanie zákonnosti protokolu a zápisnice o prerokovaní protokolu, zo strany správneho súdu možné. 14. Sťažovateľ zdôraznil, že nie je možné bagatelizovať povinnosti, ktoré mu boli uložené v rámci kontroly, keďže mu bolo uložené vykonanie konkrétnych úkonov do konkrétneho času. Uvedená skutočnosť podľa jeho názoru nasvedčuje, že protokol v spojení so zápisnicou o prerokovaní protokolu predstavuje individuálny správny akt, ktorý konštatuje porušenie zákona o verejnom obstarávaní a z dôvodu, že ukladá žalobcovi aj povinnosti, zasahuje do jeho práv a povinnosti.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 2 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté

uznesenie

správneho súdu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 19. Predmetom kasačného prieskumu je napadnuté uznesenie správneho súdu, ktorým správny súd odmietol správnu žalobu ako neprípustnú, keď dospel k záveru, že správnou žalobou napadnutý protokol spolu so zápisnicou o prerokovaní protokolu nepredstavujú spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Kasačný súd preto posudzoval správnosť uvedených záverov správneho súdu, a to v rozsahu sťažovateľom uplatnených kasačných námietok. 20. Kasačný súd k predmetnej problematike vo všeobecnosti uvádza, že súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že správne súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 21. V zmysle § 7 písm. e) SSP nie je prípustný súdny prieskum rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy, ktoré sú predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov subjektov, ktorým sú určené. Bolo preto úlohou sťažovateľa preukázať, že správnou žalobou napadnutý protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu preukázateľne zasiahli do jeho subjektívnych práv. 22. Kasačný súd sa v tomto smere dôsledne oboznámil so sťažovateľovou argumentáciou uvedenou v prvom sťažnostnom bode podanej kasačnej sťažnosti, pričom nespochybňuje, že

Pracovníci kontroly nemajú na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). Kasačný súd preto zastáva názor, že pokiaľ z opatrení uložených v zápisnici z prerokovania protokolu [.

[. . .]. Protokol a následne zápisnica o prerokovaní protokolu, v ktorej sú ukladané takto formulované opatrenia, tak predstavujú len podklady, z ktorých môže žalovaný vychádzať pri ukladaní poriadkovej pokuty podľa § 16 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, samy osebe však nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do subjektívneho práva sťažovateľa" (pozri uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Svk/6/2023 zo dňa 27. júna 2024 - bod 21.). 23.

Z danej rozhodovacej činnosti je podľa kasačného súdu rovnako zrejmé, že povahou obdobne uložené povinnosti zo strany žalovaného ani predchádzajúca rozhodovacia činnosť najvyšších súdnych autorít nevyhodnotila ako zásah do subjektívnych práv účastníka konania.

25. Kasačný súd v tomto smere dodáva, že spôsobilým predmetom súdneho prieskumu by v danom prípade bolo až samotné rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt v zmysle § 16 zákona o kontrole v štátnej správe alebo v zmysle § 149 zákona o verejnom obstarávaní. V rámci takéhoto prieskumu by bolo povinnosťou príslušného správneho súdu preskúmať zákonnosť podkladov, o ktoré sa napadnuté rozhodnutie opiera, ak by bola v žalobe vytýkaná ich nezákonnosť, pričom správny súd by v danom štádiu konania nepochybne mohol posudzovať aj namietanú nezákonnosť vykonania kontroly, či správnosť použitia účinného

26. Sťažovateľ ďalej v rámci druhého sťažnostného bodu namietal, že správny súd odmietol ním podanú správnu žalobu bez nariadenia pojednávania, hoci o jeho nariadenie v správnej žalobe výslovne požiadal. Kasačný súd k uvedenej námietke sťažovateľa poznamenáva, že správny súd je povinný nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP len vtedy, ak rozhoduje vo veci samej, teda meritórne. Keďže v predmetnom prípade preskúmaval kasačný súd uznesenie o odmietnutí správnej žaloby (§ 98 ods. 1 písm. g) SSP), teda procesné rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, správny súd nebol povinný podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadiť v predmetnej veci pojednávanie, i keď to sťažovateľ požadoval. Nenariadenie pojednávania v rozpore so žiadosťou sťažovateľa preto v tejto veci nemôže zakladať kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP (porov. uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa, sp. zn. 1Svk/25/2022 zo dňa 17. februára 2023 - bod 17. a 19., a uznesenie Najvyššieho

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov

27. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia. 28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP. Kasačný súd sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. marca 2026