5Sfk/56/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Phone trader s.r.o., so sídlom Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, IČO: 50045822, právne zastúpený: JUDr. Štefan Mesároš, advokát, so sídlom Štefánikova 84, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100984664/2019 z 26. apríla 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/11/2021-186 z 8. februára 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania ne priznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

ktorá v Maďarsku daň neodviedla a rovnako táto spoločnosť nadobudnutie deklarovaného tovaru od žalobcu nepotvrdila. Preto správca dane z hodnoty tovaru, ktorý bol nadobudnutý od nemeckých dodávateľov v celkovej hodnote 967538,36 € určil daň v sume 193507,67 €, neuznal nadmerný odpočet v sume 2,- € a v zdaňovacom období august 2016 určil daňovú povinnosť v sume 193505,67 €. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole boli žalobcovi doručené dňa 30. mája 2018.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva rovnaký záver ako bol uvedený v protokole z daňovej kontroly. 3. V rámci odvolacieho konania žalovaný postupom podľa § 74 ods. 2 a 3 Daňového poriadku uložil správcovi dane doplniť konanie o úkony, ktoré považoval za nevyhnutné pre riadne zistenie skutkového stavu. Konkrétne považoval za potrebné preveriť prostredníctvom inštitútu medzinárodného vyžiadania informácií (MVI) do Maďarskej republiky, či druhý odberateľ (spoločnosti DualTrans Kft. a UNITOTAL Kft.) skutočne podal dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia, v ktorých v pozícii druhého odberateľa deklaroval nákup tovarov od slovenského daňového subjektu s tým, že je potrebné preveriť, či bola predmetná transakcia vykázaná a taktiež, či ju Maďarsko považuje za trojstranný

4. V zmysle pokynu žalovaného správca dane zaslal vo vzťahu k spoločnosti UNITOTAL Kft. žiadosť o MVI č. 130000019122/18 (v poradí druhú), prostredníctvom ktorej bolo dožiadaným maďarským správcom dane doplnené, že DPH priznania a súhrnné výkazy boli vyplnené po zaslaní ich predchádzajúcej odpovede. Ďalej uviedli, že riaditeľ, pán J. S. je len riaditeľom na „papieri“, nemá žiadne informácie o transakciách vykonaných v mene tejto spoločnosti, nemá žiadne účtovníctvo spoločnosti, nemá žiadne obchodné alebo daňové vedomosti, nehovorí cudzími jazykmi, je pracovníkom bez zručnosti, presvedčili ho, aby bol na papieri riaditeľom tejto spoločnosti, súhrnný výkaz bol vyplnený cez daňový portál pána J. S., pričom podľa jeho vyjadrenia nevie, kto vyplnil daňové priznanie z jeho portálu. Podľa súhrnných výkazov spoločnosti UNITOTAL Kft. táto spoločnosť deklarovala IC nadobudnutie tovaru od spoločnosti Phone Trader s.r.o. s tým, že podľa súhrnných výkazov IC nadobudnutia neboli vykonané v rámci trojstranných obchodov. Ďalej maďarský správca dane uviedol, že v ich predchádzajúcej odpovedi uviedli, že spoločnosť Phone Trader s.r.o. prepravovala tovar

Kft. nevykonávala žiadnu aktivitu a nevykonala žiadne IC nadobudnutie od spoločnosti Phone Trader s.r.o. (ani v rámci trojstranného obchodu, ani v rámci priameho obchodu). 5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie správcu dane postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia po argumentácii týkajúcej sa podstaty trojstranného obchodu sa stotožnil so záverom správcu dane, že podmienky trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona o DPH splnené neboli. Mal za to, že správca dane riadne zistil skutkový stav vo veci a vec správne právne posúdil. Za rozhodujúce a ani žalobcom nespochybnené zistenie považoval skutočnosť, že žalobca na území Maďarska prevzal tovar od prepravnej spoločnosti, pričom takto nekonal na základe žiadneho splnomocnenia od druhého odberateľa a že tovar nebol prepravený priamo od dodávateľa k druhému odberateľovi. Teda žalobca na území Maďarska tovar nadobudol a následne ho podľa dokladov predal svojmu odberateľovi, čiže sa predmetná transakcia mala daňovo vysporiadať v Maďarku, teda v členskom štáte, kde skončila preprava tovaru. Keďže sa tak nestalo, vznikla žalobcovi povinnosť odviesť daň v tuzemsku, pretože tovar od zahraničných dodávateľov objednal pod slovenským identifikačným číslom pre daň. 6. K namietanej nesprávnej interpretácie zákona o DPH správcom dane v súvislosti s trojstranným obchodom žalovaný uviedol, že ani prípadné faktické prevzatie predmetného tovaru spoločnosťou UNITOTAL Kft. od žalobcu na území Maďarska neznamená, že sa tomu tak dialo v rámci trojstranného obchodu, pretože podmienky, ktoré zákon o DPH spája so zjednodušeným spôsobom zdaňovania - trojstranným obchodom - splnené neboli. Žalobca si objednal tovar od zahraničných dodávateľov pod identifikačným číslom pre daň prideleným SR, tovar bol prepravený do Maďarska kde ho žalobca prevzal, pričom na všetkých dodacích listoch od zahraničných dodávateľov a štítkoch od UPS je uvedená dodacia adresa „Phone Trader s.r.o,, Budapešť, Maďarsko“ a spoločnosť sa ako odberateľ neobjavila na žiadnych z menovaných dokumentov. Podľa názoru žalovaného v tejto súvislosti neobstojí argument žalobcu, že jeho konateľ bol schopný okamžite reagovať na príchod zásielky a prevziať ju od UPS a že preberanie tovaru na inom mieste, ako je adresa uvedená na zásielke, je bežné ako v osobnom živote. Žalovaný tiež dodal, že faktická participácia prvého odberateľa na trojstrannom obchode spočívajúca v preberaní tovaru za druhého odberateľa resp. v zabezpečovaní časti dopravy tovaru na trajektórii dodávateľ - druhý odberateľ, nezodpovedá zmyslu a účelu právnej úpravy trojstranného obchodu, ktorý má práve v prospech prvého odberateľa obchodné transakcie zjednodušiť o jeho registračnú a daňovú povinnosť v štáte skončenia prepravy. Vo vzťahu k dodatočnému podaniu daňového priznania zo strany spoločnosti UNITOTAL Kft. žalovaný uviedol, že táto spoločnosť deklarovala IC nadobudnutie tovaru a nie trojstranný obchod.

7. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu domáhajúc sa jeho zrušenia vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Ako dôvody nezákonnosti poukázal na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c/, e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z.

9. Rovnako mal za to, že bolo preukázané, že tovar bol odoslaný priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do druhého členského štátu, pričom zákon nevylučuje, aby sa na preprave pri trojstrannom obchode zúčastnil aj prvý odberateľ [§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH]. Ďalej bolo preukázané, že osoby, ktoré sa zúčastnili obchodu, boli v čase jeho realizácie identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch EÚ, bolo preukázané, že prvý odberateľ (žalobca) nebol identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa, teda v Maďarsku, kde má sídlo spoločnosť UNITOTAL Kft.

názorom žalovaného, že doklady, ktoré predložili sú vykonštruované a nepravdivé. Namietali, že neboli informovaní o výsluchu pána S. J.. V tejto súvislosti mali za to, že na takýto výsluch mal byť konateľ predvolaný, aby mu mohol klásť otázky a odstraňovať rozpory.

13. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že obchodný vzťah medzi zainteresovanými subjektami v zdaňovacom období august 2016 nemožno posúdiť ako trojstranný obchod a to napriek tomu, že ho žalobca v daňovom priznaní za uvedené obdobie takto deklaroval, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky stanovené pre trojstranný obchod. Poukázal na to, že prepravu tovaru zabezpečovali nemeckí dodávatelia na ich účet prostredníctvom UPS, čo nebolo sporné. Ani na jednej z množstva faktúr vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku nebola uvedená ani zmienka o druhom odberateľovi, ktorému mal byť tovar prepravený, resp. odosielaný tovar určený a ktorého žalobca označil ako UNITOTAL Kft.

V predmetnej veci je nepochybné, že tovar uvedený na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku pre žalobcu bol presne konkretizovaný. Toto už ale nemožno konštatovať pri nepohyblivých dodávkach na základe faktúr vystavených žalobcom pre svojho odberateľa UNITOTAL Kft., keď žalobca predložil 34 faktúr bez dane z pridanej hodnoty, ktoré vystavil v auguste 2016 pre uvedenú spoločnosť, pričom pri každej je predmet definovaný ako „ 1 mobiltefonkészülék“ a „1 jutalék“ (provízia). Žalobca teda žiadnym spôsobom nepreukázal, že predmet fakturácie medzi prvými dodávateľmi a ním (pohyblivá dodávka) je totožný s predmetom fakturácie medzi ním ako prvým odberateľom a druhým odberateľom (nepohyblivá dodávka). 15. Ďalej správny súd poukázal na to, že žalobca mal povinnosť na predmetných faktúrach uvádzať slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ktorá povinnosť vyplýva z ustanovenia § 74 ods. 1 písm. k/ zákona o DPH, pričom na faktúrach nesprávne uviedol „Trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ“.

obchod. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, ktorý vyžaduje, aby bol tovar odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, čo v predmetnej veci splnené nebolo a žalobca nepreukázal, na základe čoho jeho zástupca preberal zásielky s tovarom v Maďarsku. Mal za to, že za takýto dôkaz nemožno považovať vyhlásenia, ktoré boli predložené správcovi dane v priebehu daňovej kontroly (vyhlásenie W. D. ako konateľa žalobcu zo dňa 19.07.2017, že tovar prevzal S. J. alebo Z. A. a vyhlásenie S. J. ako konateľa spoločnosti UNITOTAL Kft. zo dňa 31.07.2017 o tom, že tovar v každom jednotlivom prípade prevzal osobne v Budapešti od konateľa žalobcu, t.j. W. D.), ktoré si navyše svojim obsahom odporujú, pokiaľ ide o tvrdenie, kto za druhého odberateľa

18. Záverom správny súd poukázal na to, že z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z., pričom nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať dodajúc, že žalobca mal možnosť sa vyjadriť ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.

19. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou navrhol kasačnému súdu jeho zrušenie a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

V tejto súvislosti zastával názor, že prepravu (odoslanie) môže urobiť nielen prvý dodávateľ, ale aj prvý odberateľ (teda spoločnosť Phone trader s.r.o.), pričom nie je zákonom určené, kde za účelom prepravy môže zásielku prevziať v logistickom reťazci.

22. Ďalej sa nestotožnil s ďalším argumentom správneho súdu, ktorý zakladal nesplnenie zákonných podmienok trojstranného obchodu a to, že nebolo preukázané, že došlo k dodaniu toho istého tovaru. Uviedol, že je nepochybné, že ako prvý odberateľ nadobudli od spoločností Yukatel GmbH Nemecko, TelePart Discount Distribution GmbH Nemecko mobilné telefóny a takto definovaný tovar - mobilné telefóny (mobiltelefonkészülék) nadobudol aj druhý odberateľ, teda spoločnosť UNITOTAL kft., Budapešť. V tejto súvislosti dodal, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom správny súd dospel k záveru, že nebola preukázaná totožnosť tovaru tvoriaceho predmet obchodu.

24. Vo vzťahu k šetreniam maďarskej finančnej správy považoval za potrebné uviesť, že toto šetrenie nebolo vykonané dostatočne tak, aby bolo z neho možné vyvodiť nespochybniteľný právny záver. Nemal vedomosť o tom, kde a za akých okolností bol vypočutý konateľ spoločnosti UNITOTAL kft. S., keď o tomto výsluchu nebol informovaný. Poukázal na to, že toto šetrenie je v rozpore s vyhlásením S. J. zo dňa 31.7.2017, z ktorého jednoznačne vyplýva, že táto spoločnosť kúpila mobilné telefóny od ich spoločnosti a že S. J. tento tovar osobne prevzal v Budapešti od konateľa spoločnosti, ktorým bol v rozhodnom období W. D..

25. Mal za to, že nadobudnutie tovaru potvrdzuje aj dodatočné daňové priznanie spoločnosti UNITOTAL kft. a tiež skutočnosť, že spoločnosť UNITOTAL kft. riadne za tovar zaplatila a to bankovými prevodmi. 26. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

27. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

29. Kasačný súd sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a aby zbytočne neopakoval priebeh skutkového stavu a argumentáciu správneho súdu obmedzí sa len na skutočnosti, ktoré považuje za potrebné zvýrazniť za účelom preukázania záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k vzneseným kasačným námietkam.

Sťažovateľ v pozícii prvého odberateľa ďalej deklaroval predaj predmetného tovaru spoločnosti UNITOTAL Kft. (tzv. druhý odberateľ) so sídlom v Maďarsku. 31. Podstata trojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45 zákona o DPH spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Jedna z týchto dodávok je dodávka tovaru s jeho prepravou (tzv. pohyblivá dodávka) a druhá dodávka, je dodávka bez prepravy (tzv. nepohyblivá dodávka). Predpokladom splnenia podmienok trojstranného obchodu na účely uplatnenia zjednodušeného postupu zdaňovania pre prvého odberateľa (sťažovateľa) je, že dodanie tovaru spolu s jeho prepravou alebo odoslaním musí byť uskutočnené v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi prvým dodávateľom a prvým odberateľom, pričom nadobúdateľom (pre zmluvné a fakturačné účely) tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, ktorý nadobudol tovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť iba prvý odberateľ

32. Z podmienok stanovených pre zjednodušený postup zdaňovania pri trojstrannom obchode (§ 45 zákona o DPH) vyplýva, že tento zjednodušený postup sa uplatňuje len pri dodaní toho istého tovaru, ktorý je prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi [§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH].

34. Z vykonaného dokazovania mal kasačný súd preukázané, že v prípade sťažovateľa nebola splnená primárna podmienka trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, keďže tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu. Bolo preukázané, že to bol práve sťažovateľ, ktorý tovar opakovane prevzal od prepravnej spoločnosti UPS v Maďarsku, pričom prepravu preukázateľne zabezpečovali prví dodávatelia na ich účet. Tieto skutočnosti sťažovateľ ani nespochybňoval, trojstranný obchod však obhajoval tým, že ustanovenie § 45 zákona o DPH nevylučuje participáciu prvého odberateľa na preprave.

V súvislosti s tvrdeným kasačný súd poukazuje na to, že sám sťažovateľ na ústnom pojednávaní dňa 14.06.2017 správcovi dane uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ. Rovnako zo zápisnice z uvedeného dňa vyplýva, že konateľ sťažovateľa prevzal tovar od kuriéra v Budapešti, vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho odberateľa, ktoré malo byť tiež v Budapešti (presná adresa je uvedená na vydaných faktúrach).

Práve táto skutočnosť bola sama postačujúca na to, aby záver o nesplnení zákonných podmienok trojstranného obchodu bol naplnený. Uvedené súčasne znamená, že zostávajúce, podporné dôvody spochybňujúce existenciu trojstranného obchodu nie sú pre danú vec relevantné a z uvedeného dôvodu nie je ani potrebné, aby sa k nim kasačný súd vyjadroval.

38. Vo vzťahu k ustanoveniu § 17 ods. 2 zákona o DPH kasačný súd dodáva, že sťažovateľ nevzniesol žiadnu sťažnostnú námietku k jeho aplikácii. 39. Aj napriek uvedenému, však kasačný súd považuje za potrebné práve vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH na daný prípad uviesť, že z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na postup podľa § 45 zákona o DPH, správcovi dane nezostávala iná možnosť, ako posudzovať samostatne obchodnú transakciu medzi dodávateľmi sťažovateľa a sťažovateľom, pričom bolo preukázané, že deklarovaný tovar bol prepravený do Maďarska s tým, že osobou disponovať s tovarom ako vlastník bol sťažovateľ a to až do momentu odovzdania tovaru svojmu odberateľovi. Rovnako bolo preukázané, že sťažovateľ si objednal tovar u svojich dodávateľov pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku.

40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu je vecne správny. Preto kasačnú sťažnosť, s poukazom na ustanovenie § 461 SSP, ako nedôvodnú zamietol.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. marca 2023