5Sfk/58/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200517.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- NR-11S/123/2021
- IČS
- 4021200517
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): marand plus, s. r. o., so sídlom Levická 7, Nitra, IČO: 47617292, právne zastúpený: Advokátska kancelária CIMRÁK s. r. o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36868876, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100438672/2021 zo dňa 15. marca 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-11S/123/2021-160 zo dňa 31. júla 2024, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-11S/123/2021-160 zo dňa 31. júla 2024 zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj „správca dane") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február až december 2016, január až december 2017, január až december 2018, január až jún 2019, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101345628/2020 zo dňa 21. augusta 2020 (ďalej aj „protokol"). 2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutím č. 101578071/2020 zo dňa 14. októbra 2020 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/ 2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok") vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4.400,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017. Správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a deklarovanými dodávateľmi Salanci - LMS s. r. o., IČO: 47043326, Adept School, s. r. o., IČO: 36732192 a AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o., IČO: 45417997. Správca dane nemal za preukázané, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich žalobca deklaroval. 3. Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane č. 101578071/2020 zo dňa 14. októbra 2020 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 100438672/ 2021 zo dňa 15. marca 2021 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. Konštatoval, že zdaniteľné plnenia deklarované v obchodných vzťahoch tuzemských dodávok neboli preukázané a skutočné dodanie tovaru a služieb v definovaných obchodných vzťahoch sa nepotvrdilo. Ak nedošlo k dodaniu tovarov a služieb, jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť, a preto žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov.
II. Konanie na správnom súde
4. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, domáhajúc sa zrušenia rozhodnutia žalovaného, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. 5. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd"), na ktorý s účinnosťou od 01. júna 2023 v súlade s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešiel výkon právomocí z Krajského súdu v Nitre, napadnutým rozsudkom č. k. NR-11S/123/2021-160 zo dňa 31. júla 2024 správnu žalobu žalobcu postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP") ako nedôvodnú zamietol. Správny súd uviedol, že vec bola na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená dňa 7. júna 2023 senátu 4S Správneho súdu v Bratislave. Na základe uznesenia predsedníčky súdu č. k. NR-11S/123/2021-139 zo dňa 4. septembra 2023 bol sudca JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD. vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci a náhodným výberom bola určená nová členka senátu sudkyňa JUDr. Ina Šingliarová. Dodatkom č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 bol do senátu 4S zaradený sudca JUDr. Martin Hraboš, ktorý bol zároveň vo veci predsedníčkou senátu určený ako sudca spravodajca danej veci. Z uvedených dôvodov v prejednávanej veci senát 4S konal a rozhodoval v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu JUDr. Ina Šingliarová a JUDr. Martin Hraboš. 6. V súlade s ust. § 140 SSP správny súd poukázal na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn. NR-11S/118/2021 zo dňa 25. apríla 2024, týkajúce sa rovnakých účastníkov konania a obdobných skutkových okolností, s ktorým sa v plnej miere stotožnil a stručne zopakoval jeho dôvody. Na žalobcom doplnené nové žalobné body, súdu predložené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby správny súd v súlade s § 62 ods. 1 SSP v spojení s § 134 ods. 1 SSP neprihliadal.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
7. Žalobca (ďalej aj „sťažovateľ") podal proti rozsudku správneho súdu č. k. NR-11S/123/
2021-160 zo dňa 31. júla 2024 kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. e/, f/, g/, h/ SSP v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, eventuálne aby zmenil rozhodnutie správneho súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi voči žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania.
8. V úvode kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal a kasačný bod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP vzhliadol v tom, že správny súd doslova opísal odôvodnenie iného rozsudku a zamenil iba časové údaje, keď napadnutý rozsudok je totožný s rozsudkom Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/118/2021, čo sťažovateľ považoval za dôkaz jeho arbitrárnosti a porušenie zásady nestrannosti a nezávislosti.
9. Pokiaľ správny súd v napadnutom rozsudku skonštatoval, že nemohol prihliadať na novú argumentáciu, ktorú žalobca predniesol prostredníctvom písomného vyjadrenia k replike žalovaného, sťažovateľ namietal, že podstatou tejto námietky bolo, že žalovaný neumožnil žalobcovi nahliadnuť do celého spisového materiálu, keď po vydaní napadnutého rozhodnutia (zo dňa 9. marca 2021) boli do administratívneho spisu doložené ďalšie doklady, a to najmä príloha č. 79 datovaná k 18. máju 2021. Sťažovateľ namietal, že časť spisu nebola v čase vydania rozhodnutia o odvolaní zažurnalizovaná a nebolo mu umožnené sa k tejto časti dokazovania vyjadriť. Pokiaľ uvedené správny súd zadefinoval ako nový žalobný dôvod, sťažovateľ uviedol, že až do doručenia administratívneho spisu do súdneho konania nemal odkiaľ vedieť, že spis žalovaného nebol kompletný a až neskôr boli do neho pridávané ďalšie listiny.
Sťažovateľ je toho názoru, že správny súd nemôže poskytnúť právnu ochranu postupu žalovaného, keď preukázateľne nepredložil a ani nemal k dispozícii všetky podklady potrebné pre rozhodnutie a len ich dodatočne doplnil. 10.
Nesprávne právne posúdenie napadnutého rozsudku sťažovateľ videl v tom, že na jednej strane správny súd uviedol, že bolo povinnosťou sťažovateľa preukázať ekonomické opodstatnenie skúmaných transakcií, ale na strane druhej odobril postup žalovaného, kedy odmietol vykonať navrhované dôkazy. Tiež namietal to, že správny súd uznal zákonnosť postupu, keď sa z iných konaní, ktorých žalobca nebol účastníkom, boli predkladané zápisnice z výsluchov svedkov a žalobcovi nebolo umožnené vypočuť týchto svedkov ani navrhovať
vlastných. 11. K zákonnosti dôkazov sťažovateľ namietol, že počas výkonu daňovej kontroly boli vykonané viaceré výsluchy svedkov, z ktorých vyvodil prvostupňový správny orgán záver o neodôvodnenom uplatnení odpočtu DPH sťažovateľom. Opätovne uviedol, že správca dane vykonal výsluch pani Hlozákovej (konateľka subjektu Adept School, s. r. o.) bez toho, aby bol o tom sťažovateľ upovedomený. Zároveň aj skutočnosti získané z písomného vyjadrenia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o. boli realizované formou písomného výsluchu, pri ktorom nemohol sťažovateľ klásť otázky, namietol takisto telefonický výsluch svedkov - odberateľov realizovaný správcom dane. Nesúhlasil s argumentom správneho súdu, že nie každý „aktér" daňového konania je automaticky aj svedok, najmä ak ide o konateľov firiem.
12. Správny súd podľa sťažovateľa vo vzťahu k ustanoveniu § 24 ods.4 Daňového poriadku neaplikoval súvzťažné ustanovenie § 45 ods.1 písm. e) Daňového poriadku majúc za to, že mu bolo zjavne upreté právo klásť otázky svedkom, ktorí boli vypočutí správcom dane, čo je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti. Poukázal na príslušnú judikatúru a zdôraznil, že výsluch svedkov - odberateľov žalobcu, bol realizovaný Kriminálnym úradom Finančnej správy a on ani jeho štatutár nebol účastníkom žiadneho trestného konania v danej veci.
Podľa jeho názoru mohla byť zápisnica z výsluchu svedkyne použitá len ako nepriamy dôkaz, ktorý mal správca dane v daňovom konaní riadne preveriť, a to formou osobného výsluchu za účasti sťažovateľa. Správny súd nesprávne interpretoval žalobcom označené zákonné ustanovenia, najmä § 24 ods. 4 Daňového poriadku vo vzťahu k vykonaným dôkazom, čím došlo k naplneniu dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
13. Podľa sťažovateľa ostáva sporným aj to, či predmetom miestneho zisťovania môže byť „ústne pojednávanie" tak, ako to uvádza žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 21. januára 2022, pričom výslovne uvádza „výpoveď" Ing. Hlozákovej.
Namietol nezákonnosť tohto podstatného dôkazu. 14. Sťažovateľ namietol, že správca dane nevykonal riadne navrhnutý výsluch I., pričom dôvody nevykonania tohto výsluchu nedostatočne odôvodnil. Nestotožnil sa s názorom správneho súdu, ktorý považoval za dostatočnú zápisnicu z výsluchu tohto svedka zo dňa 10. júla 2019 a jeho čestné vyhlásenie zo dňa 12. júla 2019. Uviedol, že motívy svedka nevypovedať pred orgánom činným v trestnom konaní nemusia byť totožné s potenciálnymi motívmi pred správnym orgánom mimo trestného konania. Sťažovateľ tiež namietal, že správca dane napriek zjavnému návrhu sťažovateľa nezabezpečil pre konanie dôležitý dôkaz - výsluch I.a a na zabezpečenie tohto dôkazného prostriedku nevyužil zákonné nástroje.
15. Sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP sťažovateľ videl v tom, že mu žalovaný neumožnil nahliadnuť do celého spisového materiálu, čo bolo zistené až v rámci nahliadnutia do súdneho spisu po doručení vyjadrenia žalovaného. Obdobne je zo spisu zrejmé, že účtovníctvo žalobcu nebolo až do 10. marca 2021 súčasťou spisu, nakoľko sa nachádzalo na KUFS a vyvstáva preto otázka, na základe čoho odvolací orgán rozhodol, keď nemal k dispozícii podstatnú časť dôkazov.
16. Sťažovateľ poukázal i na to, že v otázke aspektov výsluchu svedka argumentoval viacerými rozhodnutiami kasačného súdu - sp. zn. 6Sžf/28/2011, 6Sžf/33/2012, 6Sžf/32/2021, 6Sžf/34/2012 alebo 3Sžf/12/2012 a správny súd sa s touto ustálenou rozhodovacou praxou v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, čím došlo k naplneniu kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP).
17. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP sťažovateľ namietol v súvislosti nezákonným zložením senátu rozhodujúceho vo veci. Poukázal na zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu sp. zn.: PLz. ÚS 2/2015 a spôsob prideľovania spisu vedeného pod sp. zn. 11S/123/2021 na Správnom súde v Bratislave. Súdny spis bol náhodným výberom pridelený do senátu 4S v zložení JUDr. Lucie Tóth, Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Mgr.
Juraj Štorcel, PhD., ktorý bol nahradený JUDr. Inou Šingliarovou. Rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatku č. 4 boli všetky veci Správneho súdu v Bratislave nanovo prerozdelené, podľa sťažovateľa bez zákonného dôvodu a bez toho, aby bolo zabezpečené, že spis zostane pridelený rovnakému
sudcovi spravodajcovi. Týmto prerozdelením bol spis pridelený opäť senátu 4S ale už v zložení JUDr. Lucie Tóth, JUDr. Ina Šingliarová a JUDr. Martin Hraboš, pričom podľa rozvrhu práce v znení dodatku č. 4 mala byť členom senátu Mgr. Milada Artnerová a nie JUDr. Ina Šingliarová. Za sudcu spravodajcu bol určený JUDr. Hraboš ako nový člen senátu. Sťažovateľovi nie je zrejmé, na základe akého pravidla zostala v senáte aj po prerozdelení JUDr. Šingliarová.
Bez ohľadu na to je ale podľa sťažovateľa zjavné, že v rozpore s vyššie uvedeným zjednocujúcim stanoviskom ústavného súdu sa menila osoba sudcu spravodajcu, v rozpore s pôvodným pridelením. Sťažovateľ tiež namietol, že nebol informovaný o dôvodoch zmeny zákonného sudcu - JUDr. Mgr.
Juraja Štorcela, PhD., ktorý dôvod nie je zaznamenaný ani v ESS, pričom v konaní sp. zn. 11S/128/2021 nebol tento sudca menený a v senáte zostal až do schválenia dodatku č. 4. k rozvrhu práce na rok 2024.
18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť pojednávanie a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
20. Predtým, než kasačný súd pristúpil ku kasačným bodom týkajúcim sa merita veci, považoval za potrebné v prvom rade posúdiť námietku sťažovateľa, podľa ktorej mal rozhodovať vo veci nesprávne obsadený senát správneho súdu (§ 440 ods. 1 písm. e) SSP).
21. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 22.
Kasačný súd zistil, že predmetom právneho posúdenia týkajúceho sa nesprávne obsadeného súdu už bola obdobná vec totožného žalobcu s totožne nastolenou právnou otázkou uvedenou v bode 19 tohto rozsudku, vedená pod sp. zn. 4Sfk/42/2024. Kasačný súd preto postupom podľa § 464 ods. 1 SSP v ďalšom poukazuje na odôvodnenie rozsudku sp. zn. 4Sfk/ 42/2024 zo dňa 21. mája 2025, v ktorom prejednávaná vec bola totožne na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2024 Správneho súdu v Bratislave pridelená senátu 4S v novom zložení (konkrétne JUDr. Lucia Tóth, Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Bc. Martin Hraboš) a v ktorom síce ako sudkyňa neurčená rozvrhom práce nevystupuje JUDr. Ina Šingliarová, ale JUDr. Michaela Machová, PhD. S uvedeným rozsudkom sa kasačný súd v celom rozsahu stotožnil a neidentifikoval žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal od tejto argumentácie odchýliť. Nasledovne uvádza jeho vybrané časti: ,,34. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že náhodné prerozdelenie vecí Dodatkom č. 4 k rozvrhu
práce správneho súdu na rok 2024 nebolo v súlade so zákonnými dôvodmi, podľa § 51 ods. 4 zákona o súdoch, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami a výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov.
35. Z judikatúry ústavného súdu i Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť, že súčasťou záruk spojených s právom na zákonného sudcu je aj požiadavka transparentnosti a predvídateľnosti pridelenia veci zákonnému sudcovi, ktoré musí byť regulované priamo v rozvrhu práce (formálny aspekt), ako aj požiadavka stability súdu zabraňujúca svojvoľnému odňatiu veci zákonnému sudcovi po tom, ako mu bola pridelená.
Obe tieto požiadavky musia byť reálne, transparentné, určené vopred a musia obsahovať záruky proti ich zneužitiu (materiálny aspekt), aby mohlo dôjsť k naplneniu práva na zákonného sudcu. 36. Kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci zmena pridelenia veci sledovala zákonný cieľ - v tomto prípade ním bolo osobitne dosiahnutie rovnomernej zaťaženosti sudcov v dôsledku výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov (súlade s § 51 ods. 4 písm. c/ zákona o súdoch) po kreovaní dvoch nových senátov (namiesto pôvodných šiestich senátov -z ktorých tri senáty boli štvorčlenné a ďalšie dva dvojčlenné so zastupujúcimi predsedníčkami senátu). V súlade s § 51 ods. 4 písm. b/ zákona o súdoch, pri zmene v zložení senátu má predseda súdu možnosť ponechania veci v pôvodnom senáte, čo bol aj prípad Dodatku č. 4 k rozvrhu práce správneho súdu na rok 2024. V dôsledku tejto skutočnosti by v prípade neprerozdelenia vecí došlo k nerovnomernému zaťaženiu pôvodných šiestich senátov a ich členov najstaršími vecami oproti dvom novo vytvoreným senátom s nulovým zostatkom. Zároveň podľa § 51
ods. 4 písm. b/ zákona o súdoch, sa alternatívna možnosť prerozdelenia veci do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca, umožňuje len za súčasného splnenia podmienky, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná záťaž senátov na súde, teda zákonodarca aj v tomto ustanovení zdôrazňuje potrebu rovnomernej zaťaženosti, čo bolo v predmetnej veci postupom upraveným Dodatkom č. 4 k rozvrhu práce správneho súdu na rok 2024 aj
dosiahnuté. 37. Zmena v obsadení zákonného senátu bola v predmetnej veci vykonaná v súlade s platným rozvrhom práce na základe vonkajších faktorov (dosiahnutie rovnomernej zaťaženosti sudcov, zmena v obsadení súdu, kreovanie nových senátov, sfunkčnenie jednotlivých senátov - účinnosťou tejto zmeny rozvrhu práce päť sudcov správneho súdu začalo vykonávať funkciu predsedov senátu, pričom do času zmeny rozvrhu práce dva senáty správneho súdu mali výlučne zastupujúce predsedníčky senátu), pričom ako podstatná okolnosť sa javí to, že k nej došlo za súčasného procesu kreovania, senátov, ako aj samotného - v rozhodnom čase ešte stále na novovznikajúceho Správneho súdu v Bratislave, resp. súdu, ktorý už formálne existoval, nebol personálne plne obsadený. Predmetná zmena teda nebola poznačená okolnosťami, ktoré by mohli indikovať úmysel ovplyvniť výsledok sporu.
38. Zmena pridelenia veci bola zároveň vykonaná transparentným a zákonným spôsobom (náhodný výber minimálne z dvoch senátov, konkrétne z troch senátov). 39. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že nie je možné zo spisu zistiť, či vec ostala pridelená rovnakému sudcovi spravodajcovi, uvedená námietka je nedôvodná. Z obsahu súdneho spisu (predloženie súdneho spisu na rozhodnutie o zaujatosti sudcu - č. l. 104, údaje na spisovom obale) vyplýva, že pôvodným sudcom spravodajcom vo veci na správnom súde bol JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD. a po jeho vylúčení bola vec pridelená sudkyni spravodajkyni Mgr.
Milade Artnerovej, čo vyplýva z upozornenia na nečinnosť súdu na č. l. 109. 40. Navyše, právny záver zjednocujúceho stanoviska Ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 2/2015 z 18. marca 2015 nekonštatuje v abstraktnej rovine, že iné prerozdelenie už pridelenej veci - t. j. také prerozdelenie, kedy sa mení sudca spravodajca - nie je ústavnoprávne akceptovateľné. Ústavný súd vo veci sp. zn. PLz. ÚS 2/2015 posudzoval dva protichodné výklady v konkrétnych veciach, kedy bol zachovaný sudca spravodajca a menil sa celý senát, t. j. nedospel k záveru, že by také prerozdelenie veci, pri ktorom dôjde nielen k zmene v zložení senátu, ale aj k zmene sudcu spravodajcu, bolo ústavne neakceptovateľné tak, ako to tvrdil sťažovateľ. 41.
Zároveň je nutné dodať, že ústavný súd v zjednocujúcom stanovisku posudzoval prípady pridelenia veci inému senátu v súlade s iným zákonným znením § 51 ods. 4 písm. b/ zákona o súdoch („Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami."), pričom toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 01.09.2014 doplnené, resp., boli špecifikované časti vety za bodkočiarkou („Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde.").
Ako kasačný súd uviedol vyššie, ustanovenie § 51 ods. 4 písm. b/ zákona o súdoch v znení platnom od 01.09.2014 - v prípade zmeny zloženia senátu - umožňuje aj ponechanie veci v pôvodnom senáte. K následnému prerozdeleniu veci došlo až na základe dôvodu podľa § 51 ods. 4 písm. c/ zákona o súdoch
42. Vydanie rozhodnutia nesprávne obsadeným súdom je neprípustným odklonom od princípu zákonného sudcu. Právo na zákonného sudcu zaručuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 1 vety prvej, podľa ktorej nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Uvedený ústavný príkaz je neopomenuteľnou podmienkou riadneho výkonu súdnej moci. 43. Nesprávnym obsadením súdu sa rozumejú aj prípady, ak rozhodoval senát či sudca neurčený rozvrhom práce (k tomu pozri § 3 ods. 3 a 4 zákona o súdoch).
44. Z Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozsudku, teda 31. júla 2024 (ďalej aj „rozvrh práce správneho súdu"), s obsahom ktorého sa kasačný súd za účelom posúdenia opodstatnenosti kasačnej námietky oboznámil, vyplýva, že do senát „4S" tvorili v rozhodnom čase predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Bc. Martin Hraboš.
Z obsahu súdneho spisu (zápisnica o vyhlásení rozhodnutia - č. l. 130, prvopis napadnutého rozsudku - č. l. 135 a doložky o autorizácii - č. l. 143) vyplýva, že napadnutý rozsudok bol vydaný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členiek senátu Mgr. Milady Artnerovej a
JUDr. Michaely Machovej, PhD. 45. Je síce pravdivé konštatovanie správneho súdu, že na základe rozhodnutia predsedníčky súdu č. k. NR-11S/141/2021 - 106 zo dňa 04.09.2023 bol JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD. vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci a následne bola náhodným výberom určená nová členka senátu JUDr. Michaela Machová, PhD., avšak to nič nemení na skutočnosti, že v čase rozhodovania o napadnutom rozsudku sudca JUDr.
Mgr. Juraj Štorcel, PhD., nebol členom senátu 4S, preto jeho vylúčenie z rozhodovania o predmetnej veci nemohlo mať vplyv na zloženie senátu. Inak povedané, sudkyňa JUDr. Michaela Machová, PhD. mala zastupovať sudcu JUDr. Mgr.
Juraja Štorcela, PhD. (z dôvodu, že tento bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto veci), avšak momentom, keď zastúpený sudca prestal byť členom senátu rozhodujúceho vo veci, zaniklo členstvo v senáte zastupujúcej sudkyni.
46. Kasačnému súdu je zároveň známe, že (tak, ako to aj namietal sťažovateľ v kasačnej sťažnosti) v inej veci rozhodol senát 4S správneho súdu rozsudkom č. k. NR-11S/128/2021 - 141 zo dňa 31. júla 2024 v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Bc. Martin Hraboš. Oba rozsudky boli vydané v ten istý deň (t. j. člen senátu JUDr. Bc. Martin Hraboš bol v rozhodnom čase prítomný na súde), avšak v inom zložení senátu 4S, keď v tu prejednávanej veci rozhodoval senát v zložení podľa rozvrhu práce v predchádzajúcom (neúčinnom) znení.
47. Z Dodatku č. 4 rozvrhu práce správneho súdu na rok 2024 zároveň vyplýva, že veci pôvodne pridelené senátu 4S boli pridelené na prejedanie a rozhodnutie novo zloženým, resp. novo obsadeným senátom (senátu č. 7 v pomere 74, senátu č. 7 v pomere 13 a senátu č. 8 v pomere 13). O tom, že prejednávaná vec bola pridelená senátu 4S v novom zložení, svedčia aj potvrdenia zo dňa 22.5.2024 o generovaní náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré súd uložené v elektronickom súdnom spise. Neobstojí teda výklad správneho súdu o tom, že členka senátu JUDr. Michaela Machová, PhD. bola dňa 19.09.2023 určená náhodným výberom, keď následne dňa 22.5.2024 bola v zmysle zmeny rozvrhu práce predmetná vec pridelená senátu 4S podľa Dodatku č. 4 rozvrhu práce správneho súdu na rok 2024.
Vec bola teda opätovne pridelená senátu 4S, ale už v zložení v zmysle Dodatku č. 4 rozvrhu práce správneho súdu na rok 2024. 48. Z uvedených dôvodov má kasačný súd za preukázané, že v uvedenom prípade rozhodovala členka senátu neurčená rozvrhom práce, a tak došlo k vade spôsobujúcej zmätočnosť konania pred správnym súdom.
. ."
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
23. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že vo veci vedenej pred správnym súdom pod sp. zn. NR-11S/123/2021 rozhodovala ako členka senátu JUDr. Ina Šingliarová neurčená rozvrhom práce, čím došlo k vade spôsobujúcej zmätočnosť konania pred správnym súdom. Čo sa týka sťažovateľom namietaného právneho posúdenia predmetnej veci, v dôsledku nevyhnutnosti zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie správnemu súdu, kasačný súd nepristúpil k posúdeniu zvyšných sťažnostných námietok. V rámci ďalšieho konania vo veci správny súd vec rozhodne opätovne v zložení určenom rozvrhom práce správneho súdu v znení účinnom v rozhodnom čase. 24. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a v kontexte s vyššie citovaným ustanovením o trovách kasačného konania, o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. októbra 2025