← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·31. 3. 2025

5Sfk/59/2023

ECLI:SK:NSSSR:2025:2021200016.1

ZrušujeVracia na ďalšie konanieprerusuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
TT-14S/4/2021
IČS
2021200016
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD. v právnej veci žalobcu: KASATKIN Recovery, k. s., so sídlom Záhradnícka 29, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50382888, správca konkurznej podstaty úpadcu: BBK AGRO, s. r. o., Rudohorská 33, Banská Bystrica, IČO: 44095066, právne zastúpeného: KASATKIN & PARTNERS s. r. o., so sídlom Záhradnícka 29, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47255021, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101742697/2020 z 13. novembra 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/4/2021-83 zo dňa 1. decembra 2022 v znení opravného uznesenia Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/4/ 2021-121 zo dňa 18. júla 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/4/2021-83 zo dňa 1. decembra 2022 v znení opravného uznesenia Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/4/2021-121 z 18. júla 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj „správca dane“) vykonal u úpadcu BBK AGRO, s. r. o., ktorého správcom konkurznej podstaty je spoločnosť KASATKIN Recovery, k. s. (ďalej aj „žalobca“), daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie august 2012. Daňová kontrola bola začatá 15.11.2012 na základe oznámenia č. 9211401/ 5/3137906/2012 zo dňa 29.10.2012. Odo dňa 15.08.2013 bola daňová kontrola z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií [podľa nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zo dňa 07. októbra 2010 (ďalej aj „nariadenie č. 904/2010“)] prerušená v zmysle § 61 ods. 1 zákona 563/ 2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,Daňový poriadok“). Dňa 22.11.2016 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, o ktorej skutočnosti bol žalobca oboznámený oznámením č. 104337547/2016.

O výsledkoch daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol z daňovej kontroly č. 1770921/2016 zo dňa 09.12.2016, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 12.12.2016.

2. Správca dane po tom, čo jeho skoršie rozhodnutia zo dňa 03.08.2017 a 27.02.2019 boli rozhodnutiami žalovaného zo dňa 19.03.2018 a 16.09.2019 zrušené a vrátené na ďalšie konanie, rozhodnutím č. 101191160/2020 zo dňa 17.07.2020 podľa ustanovenia § 68 ods. 6 Daňového poriadku žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 110604,00 eur. Správca dane spochybnil žalobcovo právo na uplatnenie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri intrakomunitárnom dodaní tovaru - kryštálového cukru - maďarským odberateľom 1. SDA SOVEREIGN Distribution AG s. r. o.,

IČ DPH: HU22602112, 2. RAFFAI-TRADE Kft., IČ DPH: HU22955087 a 3. Blue Eagle Kft., IČ DPH: HU23384022. 3. Správca dane identifikoval, že v mesiaci august 2012 obchodný reťazec obchodujúci s kryštálovým cukrom tvorili dodávatelia žalobcu - spoločnosti: 1. SOVEREIGN SLOVAKIA s. r. o., IČO: 44646097 (ktorého dodávateľom bola spoločnosť LINTMAN s. r. o.) a 2.

KON - RAD spol. s r. o., IČO: 00684104 (ktorého dodávateľmi boli spoločnosti VITAPACE spol. s r. o. a Štefan Oravec F&O) › žalobca › 3 odberatelia so sídlom v Maďarsku: 1. SDA SOVEREIGN Distribution AG, 2. RAFFAI-TRADE Kft. a 3. Blue Eagle Kft.

Správca dane identifikoval zapojenie sa žalobcu do uvedeného reťazca tým, že žalobca obstaral tovar od priamych dodávateľov, ktorí tovar nakúpili od ďalších subdodávateľov. Žalobca bol posledným článkom, ktorý aplikoval oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru pre maďarské spoločnosti SDA SOVEREIGN Distribution AG, RAFFAI-TRADE Kft. a Blue Eagle Kft. Správca dane prijal záver, že obchody, ktoré sa mali uskutočniť medzi žalobcom a jeho odberateľmi so sídlom v Maďarsku, sú spojené s daňovým podvodom, resp. únikom. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora C273/11 Mecsek Gabona, v zmysle ktorého sa čl. 138(1) smernice o DPH má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa predávajúcemu zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci európskeho spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania alebo, že vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto

podvode. Žalobca neučinil dostatočné opatrenia pri výbere svojich odberateľov a vlastným neobozretným a neopatrným počínaním a zanedbaním povinností sa vystavil riziku zapojenia do podvodného konania. Správca dane uzatvoril, že žalobca mal vedieť, že ním uskutočnené intrakomunitárne dodania pre maďarských odberateľov SDA SOVEREIGN Distribution AG, RAFFAI-TRADE Kft. a Blue Eagle Kft. boli súčasťou podvodu a preto žalobcovi neuznal oslobodenie od dane z dodania tovaru pre uvedených odberateľov v zmysle § 43 zákon o DPH a dodávky tovaru posúdil v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH ako tuzemské dodanie tovaru. 4. Žalovaný rozhodnutím číslo č. 101742697/2020 z 13.11.2020 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) rozhodnutie správcu dane ako správneho orgánu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, vyhodnotiac odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné, poukazujúc v podrobnostiach na skutkové a právne závery správcu dane.

II. Konanie pred správnym súdom

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), domáhajúc sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (ako i prvostupňového rozhodnutia správcu dane), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania mu práva na náhradu trov konania. 6. Žalobca namietal nezákonnosť daňovej kontroly, protokolu a z nich vyplývajúcich následných administratívnych rozhodnutí, zdôvodňujúc ich prekročením zákonom maximálne povolenej doby na výkon daňovej kontroly, vrátane nezákonne dlhého prerušenia kontroly z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií. 7. V rámci obchodov realizovaných v zdaňovacom období august 2012 žalobca uviedol, že konal dostatočne obozretne, realizované obchody si preveril a nezanedbal svoju povinnosť riadneho hospodára, čo vyplýva aj zo zistených skutočností a predložených dôkazov. Zistenie správcu dane, že časť tovaru bola z Maďarska dodávaná späť na Slovensko do SOVEREIGN SLOVAKIA s. r. o. síce indikuje možnú prítomnosť údajného konania spojeného s podvodom na DPH v tejto časti, ale presne v takýchto prípadoch musí podľa žalobcu správca dane preukázať daňovému subjektu, že sa takýchto plnení úmyselne zúčastňoval, alebo že o nich mal mať vedomosť. Nič z uvedeného však správca dane podľa žalobcu nepreukázal, neuniesol na neho prenesené dôkazné bremeno, a teda nárok daňového subjektu odoprel nedôvodne a neoprávnene. 8. V súvislosti s tvrdením správcu dane, že tovar - kryštálový cukor, určený odberateľovi SDA SOVEREIGN Distribution AG mal pochádzať od spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s. r. o., IČO: 46356495, poukazujúcim na personálne prepojenie týchto spoločností, najmä prostredníctvom osoby Z. V., a v súvislosti so zistením správcu dane, že v prípade maďarských odberateľov nedošlo v danom prípade k priznaniu intrakomunitárneho dodania, odvedeniu dane a k podaniu daňového priznania, keď zároveň sú tieto spoločnosti nekontaktné, žalobca uviedol, že nenesie akúkoľvek zodpovednosť za skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov, resp. subdodávateľov SOVEREING SLOVAKIA s. r. o. a LINTMAN s. r. o., ako aj u jeho odberateľov. Žalobca nie je s uvedenými spoločnosťami nijakým spôsobom prepojený, nemal vedomosť o ich činnosti ani o negatívnych zisteniach správcu dane týkajúcich sa uvedených subjektov. Namietol, že správca dane svoje tvrdenia nepodoprel žiadnymi dôkazmi, z ktorých by vyplývalo účelové vsunutie žalobcu do obchodného reťazca. Správca dane podľa žalobcu neuniesol svoje dôkazné bremeno, nesprávne právne posúdil predmetnú vec, nevykonal dokazovanie v rozsahu, ako ho mal vykonať, zle resp. nesprávne/ nedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie, ktoré je z uvedeného dôvodu nepreskúmateľné a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci. 9. Žalobca namietal, že správca dane sa nevysporiadal s ním predloženými dôkazmi, opomenul navrhovaný výsluch - výpoveď svedkyne F.. E. a považoval za neprípustné, aby správca dane, majúc vedomosť o relevantných dôkazoch zabezpečených v trestnom konaní, tieto zámerne ignoroval a selektívne si z trestného spisu vyberal len niektoré dôkazy bez toho, aby objektívne a komplexne posúdil celý skutkový a právny stav.

10. V ďalšom bode správnej žaloby žalobca namietol nesprávny výklad hospodárskych výsledkov žalobcu, kedy správca dane zamieňal hodnotu základu dane s hodnotou zisku. 11. Krajský súd rozsudkom č. k. 14S/4/2021-83 zo dňa 01.12.2022 v znení opravného uznesenia Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/4/2021-121 z 18.07.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalobu žalobcu postupom podľa §190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

12. Námietku neprimeranej dĺžky daňovej kontroly a jej prerušenia z dôvodu potreby získať informácie podľa osobitného predpisu z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny formou dožiadania príslušných orgánov maďarskej daňovej správy správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, poukazujúc na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/45/2015 zo dňa 27.07.2016 (R 60/2016) ako i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25.10.2016. 13.

Správny súd mal za preukázané, že pokiaľ išlo o posúdenie splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH za tuzemské zdaniteľné plnenie deklarované dodávateľom SEVEREIGN SLOVAKIA s. r. o., keď v rámci výkonu daňovej kontroly bol podľa správneho súdu spochybnený reálny základ deklarovaných zdaniteľných plnení od spoločnosti SEVEREIGN SLOVAKIA s. r. o. žalobcovi. Záver správcu dane, že nebola dostatočne preukázaná existencia tovaru ako i deklarované zdaniteľné obchody, vyhodnotil správny súd ako správny.

Z odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že dodávky cukru pre maďarských odberateľov neboli potvrdené, štatutári uvedených spoločností boli nekontaktní, daňové priznania nepodali a daň neodviedli, správca dane preto správne konštatoval, že oslobodené dodávky do iného členského štátu neboli preukázané. V súvislosti s deklarovaným dodaním kryštálového cukru spoločnosťami SOVEREIGN SLOVAKIA s. r. o. a KON - RAD spol. s r. o. a následne maďarským odberateľom správny súd uviedol, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že predloženým daňovým dokladom absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

Na prijatie uvedeného záveru bol z pohľadu správneho súdu skutkový stav zistený dostatočne. K miere dôkazného bremena a tvrdeniu o znášaní dôkazného bremena správcom dane, pokiaľ ide o preukázanie vedomosti, že sa žalobca zúčastňuje na transakcii, postihnutej daňovým podvodom, poukázal konajúci súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 30.01.2018, v zmysle ktorého je správca dane oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Žalobca mal správcovi dane preukázať, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti, uvedené však žalobca správcovi dane nepreukázal (R 39/2018).

14. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd zdôraznil, že na hmotnoprávne podmienky uvedené v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ako aj podmienky na priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH, sa viaže nárok na odpočet dane.

Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný v deklarovanom množstve a čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8 zákona o DPH).

Rovnako ak si platiteľ uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, musí byť schopný preukázať dodanie tovaru nadobúdateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte a taktiež musí preukázať, že preprava a fyzické dodanie tovaru boli prostredníctvom prepravcov reálne uskutočnené tak, ako deklarujú predkladané daňové a prepravné doklady.

15. Za daných okolností správny súd nemohol prisvedčiť požiadavke žalobcu na uznanie uplatneného nároku na odpočítanie DPH, keďže sa nepodarilo preukázať deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru odberateľom registrovaným na DPH v inom členskom štáte a teda neboli splnené ani podmienky vyžadované v § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH na priznanie oslobodenia k čomu správny súd poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Z vykonaného dokazovania mal správny súd preukázané, že žalobcom predloženým daňovým dokladom absentuje reálny základ a neboli žalobcom odstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení. S poukazom na konštatované závery správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

16. Žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť tvrdiac, že správny súd porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a zároveň sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. h) SSP.

17. Sťažovateľ poukázal na to, že v predmetnom konaní daňová kontrola začala dňa 15.11.2012 a skončila sa dňa 12.12.2016, teda trvala viac ako 4 roky, pričom z toho bola odo dňa 15.08.2012 do 22.11.2016 prerušená, čo je viac ako 3 roky a tri mesiace.

Ohľadom porušenia zásady proporcionality pri využití inštitútu medzinárodnej výmeny informácií s dopadom na neprimeranú dĺžku prerušenia, ako aj na samotný výkon daňovej kontroly sťažovateľ poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/34/2014 a sp. zn. 14S/2/2016, týkajúcich sa iných daňových kontrol u totožného žalobcu, kedy súd vo veci žaloby proti nečinnosti, keď žalovanými boli prieťahy spôsobené pri výkone daňovej kontroly, žalobcovi vyhovel a uložil správcovi dane povinnosť daňovú kontrolu ukončiť.

Podľa názoru sťažovateľa bol protokol o výsledku daňovej kontroly získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku pre daňové konanie ako nezákonný dôkaz nemôže byť použitý.

18. V ďalšej argumentácii sťažovateľ poukázal na nedostatočné zistenie skutkového stavu potrebného pre prijatie rozhodnutia o nepriznaní nároku na žalobcom uplatnený odpočet za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2012, ako i nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu správnymi orgánmi a súdom. V súvislosti s dodávateľom žalobcu - spol.

SOVEREIGN SLOVAKIA s. r. o., keď daňové orgány založili svoje tvrdenia a posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane na negatívnych zisteniach vzťahujúcich sa k spoločnosti LINTMAN s. r. o. s kladeným dôrazom na tvrdení o nespolupráci uvedeného subdodávateľa s orgánmi verejnej správy a zároveň na zistení, že v prípade maďarských odberateľov nedošlo v danom prípade k priznaniu intrakomunitárneho dodania a odvedeniu dane do štátneho rozpočtu, žalobca uviedol, že ako nezávislý subjekt nenesie akúkoľvek zodpovednosť za skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov, resp. subdodávateľov, ako aj

odberateľov. Poukázal na to, že síce správne orgány vyhodnotili skutkovú situáciu tak, že žalobca bol účelovo vložený do obchodného reťazca spoločností SOVEREIGN SLOVAKIA, s. r. o. a LINTMAN s. r. o., kde malo dochádzať k údajným podvodným plneniam v súvislosti s DPH, resp. k zneužitiu dane, ale nijako nepreukázali, že žalobca sa týchto údajných podvodných konaní úmyselne zúčastňoval, že by o nich vedel alebo že o nich mal vedieť a správny súd sa s touto argumentáciou žalobcu nevysporiadal, resp. k nej zaujal nesprávne

stanovisko. Za predpokladu, že platí domnienka, že žalobca sa zúčastnil podvodných konaní, je potrebné preukázať, že daňový subjekt mal čo i len vedomosť o takýchto údajných podvodných konaniach vo vzťahu k DPH. Žalobca nemal vedomosť a ani prostriedky na získanie vedomosti o celom obchodnom reťazci popisovanom správcom dane a nemal ako nadobudnúť informácie o prípadnej nekalej činnosti iných článkov reťazca, keďže mimo svojich dodávateľov a odberateľov s ďalšími spoločnosťami uvádzanými správcom dane nebol v kontakte.

S odkazom na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu ČR, Ústavného súdu Českej republiky a § 24 Daňového poriadku žalobca zastáva názor, že daňový subjekt nie je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré nastali u jeho odberateľov, resp. dodávateľov, alebo u iných od daňového subjektu nezávislých osôb. 19. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa zo dňa 02.05.2023 v plnom rozsahu pridržal svojich dovtedajších stanovísk a kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú

zamietnuť. K žalobcom tvrdenej nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu neprimeranej dĺžky vybavenia žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci C-186/20 HYDINA SK, týkajúci sa výkladu nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 v nadväznosti na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, kde v bode 43 uvedeného rozhodnutia súdny dvor uviedol, že toto nariadenie neupravuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly ani podmienky prerušenia takejto kontroly, ak sa začne postup výmeny informácií stanovaný daným nariadením.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

21. Predtým, než kasačný súd pristúpil ku kasačným bodom týkajúcim sa merita veci, považoval za potrebné v prvom rade posúdiť námietky sťažovateľa týkajúce sa porušenia jeho práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

22. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces spočíva v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku a nevysporiadaní sa s podstatnými žalobnými bodmi týkajúcimi sa žalobcovej vedomosti o tom, že tento bol účelovo vložený do obchodného reťazca spoločností, kde malo dochádzať k údajným podvodným plneniam v súvislosti s DPH, pričom správne orgány nijakým spôsobom nepreukázali, že žalobca sa takýchto podvodných konaní úmyselne zúčastňoval, že by o nich vedel alebo že by o nich mal vedieť. Správny súd sa s uvedenou argumentáciou žalobcu, t. j. vo všeobecnosti s otázkami týkajúcimi sa preukázania vedomosti a účasti sťažovateľa na daňovom podvode riadne nevysporiadal.

23. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nie každý nesprávny postup správneho súdu musí nevyhnutne znamenať aj zásah do práva na spravodlivý proces. Pre vyvodenie záveru, či je dôvodné uplatnenie sťažnostného bodu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačný súd pristúpil k vyhodnoteniu, či postup správneho súdu bol tak intenzívnym zásahom do práv sťažovateľa, že je ho možné vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces účastníka konania.

Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z ktorého je dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníkov, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnená jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na určité návrhy účastníkov neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s argumentáciou účastníka konania.

24. Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti súd považoval za podstatné a akým spôsobom ich právne posúdil.

Správny súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel. Kasačný súd má za to, že odôvodnenie rozsudku správneho súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, v nedostatočnej miere reflektuje na podstatné námietky uvádzané sťažovateľom v jeho správnej žalobe.

25. Sťažovateľ v bode 10 kasačnej sťažnosti namieta nevysporiadanie sa správnym súdom v napadnutom rozsudku s otázkou preukázania vedomosti a účasti sťažovateľa na daňovom podvode vo vzťahu k zodpovednosti za konanie subjektov zapojených v podvodnom reťazci, úmyslom žalobcu zúčastniť sa daňového podvodu a preverovania si obchodných partnerov žalobcu, t. j. všeobecne otázkou posúdenia účasti sťažovateľa na správcom dane tvrdenom daňovom podvode, čo malo byť primárnym dôvodom pre nepriznanie oslobodenia od dane pri sťažovateľom deklarovaných intrakomunitárnych dodaniach tovaru - kryštálového cukru.

26. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie dane alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva. 27.

Správny súd svoje posúdenie zameral predovšetkým na posúdenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane a na otázku preukázania dodania tovarov konkrétnymi deklarovanými dodávateľmi (body 60, 65, 67 napadnutého rozsudku). Vo všeobecnosti sa

správny súd daňovému podvodu venoval najmä v bodoch 68, 75 a 76 napadnutého rozsudku, avšak bez konkretizácie na súdenú vec. Následne v bode 73, 74 a 77 správny súd opäť posudzoval otázku hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vo vzťahu k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena a tým, že existencia tovaru sa žalobcovi nepodarila preukázať.

Správny súd uzatvoril, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočet dane a právo na oslobodenie od dane ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom.

28. Správca dane v rozhodnutí č. 101191160/2020 z 17.07.2020 a žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí však prijali záver, že žalobca mal vedieť, že ním uskutočnené intrakomunitárne dodania pre odberateľov SDA SOVEREIGN Distribution AG, RAFFAI-TRADE Kft. a Blue Eagle Kft. boli súčasťou podvodu, ktorý tieto spoločnosti spáchali. Z uvedeného dôvodu sťažovateľovi nebolo uznané oslobodenie od dane z intrakomunitárneho dodania tovaru - kryštálového cukru - pre deklarovaných odberateľov a dodávky tovaru boli posúdené ako tuzemské dodanie (str. 35 a nasl. rozhodnutia správcu dane č. 101191160/2020 z 17.07.2020 a str. 48 napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 101742697/ 2020 z 13.11.2020). Týmto dôvodom sa však správny súd okrem všeobecnej zmienky o daňovom podvode v bodoch 68, 75 a 76 napadnutého rozsudku riadne nezaoberal, i keď sťažovateľ vo svojej správnej žalobe so záverom správcu dane o jeho tvrdenej účasti na daňovom podvode a o jeho vedomosti o tomto daňovom podvode nesúhlasil a k týmto zisteniam správcu dane smerovali i žalobné body sťažovateľa. Z napadnutého rozsudku správneho súdu nie je zrejmé, ako správny súd posúdil žalobné body sťažovateľa týkajúce sa najmä jeho vedomosti o správcom dane tvrdenom daňovom podvode a jeho samotnej účasti na tomto daňovom podvode. Rovnako z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu správny súd zameral svoje posúdenie práve na splnenie alebo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, existenciu deklarovaného tovaru - reálneho plnenia, čo nebolo primárnym dôvodom pre neuznanie oslobodenia od dane z intrakomunitárneho dodania tovaru pre deklarovaných odberateľov a určenie rozdielu v sume nadmerného odpočtu sťažovateľovi. 29. Sťažnostný bod sťažovateľa je preto dôvodný.

V. Záver a trovy konania

30. V zmysle vyššie uvedeného je možné uznať dôvodnosť námietky sťažovateľa uplatnenej v kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 SSP, pokiaľ ide o posúdenie podstatných žalobných bodov a právnych argumentov sťažovateľa. 31. Kasačný súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva vo vzťahu ku konaniam vo veciach, v ktorých dovtedy konal Krajský súd v Trnave. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom správny súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť, a to hlavne v otázke dôvodov, pre ktoré nebolo uznané oslobodenie od dane z intrakomunitárneho dodania tovaru pre deklarovaných odberateľov ako i v otázke posúdenia účasti sťažovateľa na daňovom podvode, a to v rozsahu príslušného žalobného bodu sťažovateľa. 32. Kasačný súd dodáva, že zaoberať sa kasačnými námietkami týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom ako i tvrdeným odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu bolo v tomto štádiu konania predčasné, a to najmä s poukazom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorým je jeho nepreskúmateľnosť. 33. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 31. marca 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 5Sfk/59/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik