5Sfk/60/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): NATALKA, o. z., so sídlom Ružinovská 4812/14, 821 01 Bratislava, IČO: 30848431, právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠČURY, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 2618, 022 01 Čadca, IČO: 47258055, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 578226/2020 zo dňa 15. decembra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/43/2021-61 zo dňa 24. apríla 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2. Správca dane uviedol, že daň z nehnuteľností bola vyrubená na základe podaného priznania k dani z nehnuteľností, dokladov a skutočností zistených správcom dane, príslušných právnych predpisov a Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 13/2019 o dani z nehnuteľností (ďalej len „VZN č. 13/2019"). 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 578226/2020 zo dňa 15. decembra 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného") tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. 4. Podľa žalovaného bol správca dane oprávnený vyrubiť daň z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie rok 2020 v zmysle zákona o miestnych daniach a VZN č. 13/2019. Proces prijímania a schvaľovania VZN č. 13/2019 bol riadne zverejnený a medializovaný, verejnosť mala možnosť sa k navyšovaniu platieb vyjadriť aj na mestskom zastupiteľstve dňa 12. decembra 2019. Navyše uviedol, že VZN č. 13/2019 bolo mestským zastupiteľstvom schválené dňa 12. decembra 2019 a bolo vyvesené na úradnej tabuli hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a zverejnené na internetovej stránke hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v dňoch od 16. decembra 2019 do 31. decembra 2019. 5. Dospel preto k záveru, že daň z nehnuteľností na rok 2020 bola žalobcovi vyrubená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

II. Konanie pred správnym súdom

7. Na základe § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola na základe zmeny právnej úpravy náhodným výberom pridelená senátu Správneho súdu v Bratislave.

9. Podstata žalobcovej argumentácie spočívala v tvrdení, že VZN č. 13/2019 nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a účinnosť, pretože obe tieto vlastnosti mohlo nadobudnúť jedine po tom, ako bolo doručené do sféry pôsobnosti jeho adresátov, a to nielen samotným vyvesením na úradnej tabuli, ale vyvesením po dobu najmenej 15 dní. Žalobca mal za to, že 15-dňová lehota na vyvesenie všeobecne záväzného nariadenia začala plynúť dňom nasledujúcim po dni jeho vyvesenia, t. j. dňom 17. decembra 2019 a uplynula dňom 1. januára 2020 o 00:00 hod.

11. Odkazujúc na § 6 ods. 9 zákona o obecnom zriadení zdôraznil, že vyvesenie všeobecne záväzného nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti, čo v skutkových aspektoch veci znamená, že platnosť VZN č. 13/2019 nastala vyvesením ex lege, a to dňa 16. decembra 2019, od kedy začala plynúť hmotnoprávna lehota (teda od 16. decembra 2019), ktorú upravuje § 6 ods. 8 zákona o obecnom zriadení. Zároveň dodal, že VZN č. 13/2019 bolo vyvesené do 31. decembra 2019, teda po dobu 16 dní, na základe čoho dospel k záveru, že bola splnená podmienka „vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní.".

o obecnom zriadení. Podľa správneho súdu nie je možné vyvodzovať zo žiadneho ustanovenia zákona o obecnom zriadení, že sa má aplikovať procesná lehota podľa Daňového poriadku, keďže § 27 ods. 2 Daňového poriadku sa aplikuje výlučne na právne vzťahy, ktoré Daňový poriadok upravuje a predpokladá. Zákon o obecnom zriadení teda v § 6 ods. 8 a 9 upravuje podmienky platnosti a účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, a to bez ohľadu na to, ako sú lehoty upravené v iných procesných predpisoch.

14. Správny súd mal pritom za to, že v prípade, ak by aj pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti, tak v novom administratívnom konaní by žalobca nedosiahol výhodnejší stav, ale došlo by len k zopakovaniu procesu s rovnakým výsledkom - vyrubením dane z nehnuteľností s novým odôvodnením. Vyhodnotil preto ako nedôvodnú aj žalobnú námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník"), ktorý je podľa neho jediným hmotnoprávnym predpisom upravujúcim začiatok plynutia takejto lehoty. Podľa sťažovateľa, teda táto hmotnoprávna lehota začala plynúť až nasledujúci deň po rozhodnej udalosti. 18. Rovnako podľa sťažovateľa, nedošlo k riadnemu ustáleniu skutkového stavu, keďže nie je zrejmý presný časový moment vyvesenia a zvesenia VZN, čo vytvára pri počítaní lehoty odo dňa vyvesenia pochybnosť, či VZN bolo vyvesené po dobu 15 dní. 19. Sťažovateľ súhlasil so správnym súdom, že vyvesenie všeobecne záväzného nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti. Vyvesenie na úradnej tabuli je však len základnou, nevyhnutnou podmienkou právoplatnosti, ale nie podmienkou dostatočnou. Dostatočnou podmienkou pre právoplatnosť všeobecne záväzného nariadenia je podľa jeho názoru až uplynutie najmenej 15-dňovej lehoty jeho vyvesenia na úradnej tabuli, pričom touto žalobnou námietkou sa správny súd vôbec nezaoberal. 20. V závere kasačnej sťažnosti, namietal sťažovateľ nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Žalovaný podľa jeho názoru vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového a právneho stavu veci. Nestotožnil sa zároveň s názorom správneho súdu, že napadnuté rozhodnutia trpia len formálnymi vadami. 21. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým rozsudkom správneho súdu. Uviedol, že správca dane v nadväznosti na § 27 ods. 2 Daňového poriadku správne počítal 15-dňovú lehotu vyvesenia VZN č. 13/2019 od 17. decembra 2019 do 31. decembra 2019, t. j. 15 dní, pretože do plynutia lehoty sa nezapočítava deň keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty - 16. decembra 2019 (deň vyvesenia). Navrhol preto, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

V takom prípade by bol správny súd povinný prerušiť konanie podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a podať ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa článku 125 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. SSP správnemu súdu neposkytuje právomoc rozhodovať vo veci abstraktnej kontroly zákonnosti ex offo, ani na návrh fyzickej osoby, alebo právnickej osoby, ktorá sa cíti nedovolene dotknutá na svojich subjektívnych právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, eventuálne aj podzákonným právnym predpisom, na základe ktorého bolo voči nej rozhodnuté orgánom verejnej správy.

Toto pravidlo v zmysle zreteľného gramatického výkladu nevyhnutne v sebe započítava do lehoty nadobudnutia účinnosti VZN aj samotný deň vyvesenia VZN na úradnej tabuli obce. Kasačný súd preto nesúhlasí so sťažovateľovou argumentáciou prezentovanou v podanej kasačnej sťažnosti a zhodne s názorom správneho súdu dospel k záveru, že začiatok plynutia lehoty uvedenej lehoty je potrebné počítať už odo dňa vyvesenia VZN.

Sťažovateľove všeobecné úvahy o potrebe subsidiárnej aplikácie § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval kasačný súd za nedôvodné, keďže sťažovateľ riadne neodôvodnil prečo je potrebné postupovať podľa počítania lehôt upravených v Občianskom zákonníku, napriek tomu, že tento právny predpis upravuje predovšetkým súkromnoprávne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami. Argument sťažovateľa, že Občiansky zákonník je jediný hmotnoprávny predpis, ktorý upravuje začiatok plynutia takejto lehoty podľa kasačného súdu sám o sebe nepostačuje.

Je v tomto smere na úvahe správneho súdu, do akej miery vyhodnotí závažnosť procesných pochybení, ako aj skutočnosti odôvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí. Z obsahu bodov 27. a 28. napadnutého rozsudku je pritom zrejmé, že správny súd svoj postup riadne odôvodnil, prichádzajúc k záveru, že aj v prípade zrušenia rozhodnutia žalovaného by podstata žalobných bodov zostala nedôvodná. Kasačný súd v tomto smere ani po preštudovaní rozhodnutí správcu dane a žalovaného nevníma závery správneho súdu ako prekvapivé, či arbitrárne.