5Sfk/6/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej veci žalobcu: TRADESPEC, s.r.o., so sídlom Priemyselný areál, Šalgovík, Sekčovská 87, Prešov, IČO: 36463060, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Kusom, so sídlom advokátskej kancelárie Nám. osloboditeľov 10, Michalovce, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 1700401/29790/ 2017 z 02. mája 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/2/2021-44 zo 4. marca 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1700178/2016 zo dňa 15. novembra 2016, zn. 1702165/2016 zo dňa 15. novembra 2016, zn. 1702837/2016 zo dňa 15. novembra 2016, zn. 1704242/2016 zo dňa 15. novembra 2016, zn. 1704385/2016 zo dňa 15. novembra 2016 a zn. 1704486/2016 zo dňa 15. novembra 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“), ktoré ako vecne správne potvrdil. 2. Uvedenými prvostupňovými rozhodnutiami colný úrad určil colnú hodnotu žalobcom dovezeného tovaru (rôzny textilný tovar alebo obuv, presne špecifikované v prvostupňových rozhodnutiach colného úradu) náhradnou metódou postupom podľa čl. 31 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, účinného v čase vzniku colného dlhu (ďalej len „Colný kódex“) a zároveň po dodatočnom zápise dovozného cla do účtovnej evidencie podľa čl. 101 ods. 1 v spojení s čl. 104 ods. 1 a čl. 105 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v platnom znení (ďalej len „Colný kódex Únie“) žalobcovi v zmysle čl. 102 ods. 1 Colného kódexu Únie uložil povinnosť uhradiť dodatočne vymeranú sumu dovozného cla. Colný dlh vznikol podľa čl. 201 ods. 1 písm. a/ v spojení s ods. 2 Colného kódexu, podľa ktorého colný dlh pri dovoze vzniká prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu, a to okamihom prijatia colného vyhlásenia.

II. Priebeh správneho súdneho konania

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnuté rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8.

9. Krajský súd úvodom vlastného odôvodnenia napadnutého rozsudku zrekapituloval skutkové zistenia orgánov verejnej správy, podľa ktorých colný úrad prijal colné vyhlásenia žalobcu, v ktorých navrhol prepustenie tovaru z Čínskej ľudovej republiky do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty. Pri vyhodnocovaní dokladov, ktoré tvorili prílohu colných vyhlásení nadobudol colný úrad pochybnosti o správnosti a úplnosti údajov týkajúcich sa deklarovanej colnej hodnoty. Následne, postupom podľa § 181a ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993 , ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“) a § 27 ods. 2 zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Colný zákon“) vyzval žalobcu na predloženie doplňujúcich dokladov a informácií, ktorými by zdôvodnil deklarovanú colnú hodnotu tovaru. Zároveň, v súlade s čl. 73 ods. 1 veta druhá Colného kódexu prepustil

10. Ku určeniu colnej hodnoty dovážaného tovaru na základe prevodnej hodnoty tovaru postupom podľa čl. 29 Colného kódexu krajský súd s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako len „SD EÚ“) vo veci Mitsui & Co. Deutschland zo dňa 19. marca 2009, C-256/07 konštatoval, že skutočne zaplatená cena tovaru je spravidla základom pre výpočet colnej hodnoty, no táto cena je zároveň údajom, ktorý podlieha úprave, ak je tento krok potrebný na to, aby sa zabránilo určeniu svojvoľnej alebo fiktívnej colnej hodnoty. Z čl. 181a Vykonávacieho nariadenia preto pre colné orgány vyplýva možnosť, ak nie sú na základe dôvodných pochybností dostatočne presvedčené, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú sumu, alebo sumu, ktorá sa má zaplatiť, že nemusia nevyhnutne určovať colnú hodnotu dovážaného tovaru pomocou metódy prevodnej hodnoty, pričom v prípade, že pochybnosti pretrvávajú aj po prípadnom požiadaní o predloženie všetkých doplňujúcich informácií a dokumentov a po tom, ako dotknutá osoba dostala primeranú príležitosť na vyjadrenie svojho stanoviska v súvislosti s dôvodmi uvedených pochybností, môžu cenu deklarovanú v colných vyhláseniach zamietnuť.

12. S konkretizáciou na prejednávanú vec, s ohľadom na cenové rozdiely v žalobcom deklarovanej colnej hodnote a údajoch uverejnených Eurostat-om a poskytnutých OLAF-om, colný úrad nadobudol oprávnené pochybnosti o colnej hodnote tovaru deklarovanej žalobcom. Cena tovaru deklarovaná žalobcom bola neprimerane nízka oproti údajom uverejneným Eurostat-om a poskytnutým OLAF-om, čím bolo možné usúdiť, že žalobcom deklarované ceny boli podhodnotené. Žalobca ani na výzvu colného úradu nevyvrátil pochybnosti colných orgánov o neprimerane nízkej prevodnej cene. Krajský súd zdôraznil, že pochybnosti ktoré colný orgán nadobudol nevychádzali z prípadnej nepravosti dokladov predložených žalobcom alebo skutočnosti, či cena ktorú za tovar zaplatil bola v deklarovanej výške skutočne uhradená. Dôvodný bol preto následný postup colného úradu podľa § 181a Vykonávacieho nariadenia.

14. Colný úrad v prvostupňových rozhodnutiach v súvislosti s odôvodnením uplatnenia jednotlivých náhradných metód konštatoval, že náhradné metódy podľa čl. 30 ods. 2 písm. a/ a b/ Colného kódexu nie je možné využiť, keďže podmienky stanovené v čl. 150 a 151 Vykonávacieho nariadenia nie je možné náležite splniť. Ďalej skonštatoval nemožnosť použitia metódy colného hodnotenia aj podľa čl. 30 ods. 2 písm. c/ Colného kódexu a metódy colného hodnotenia uvedenej v čl. 30 ods. 2 písm. d/ Colného kódexu, v dôsledku čoho následne pristúpil k stanoveniu colnej hodnoty metódou uvedenou v čl. 31 ods. 1 Colného kódexu.

16. Krajský súd bol však opačného názoru ako žalovaný a teda, že tak odôvodnenie obsiahnuté v prvostupňových rozhodnutiach, ako aj v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k subsidiarite použitia metód bolo nedostatočné. Ani z jedného z uvedených rozhodnutí nevyplýva, prečo nebolo možné použiť metódy určenia colnej hodnoty tovaru obsiahnuté v čl. 30 ods. 2 písm. a/ až d/ Colného kódexu. Colný úrad bez ďalšieho skonštatoval, že podmienky stanovené v čl. 150 a 151 Vykonávacieho nariadenia nie je možné náležite splniť. Aké podmienky a z akého dôvodu ich nemožno splniť bližšie neuviedol. Odpoveď na túto

18. Vo zvyšku označil námietky žalobcu uplatnené v správnej žalobe za nedôvodné.

19. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, navrhujúc rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

21. Sťažovateľ argumentoval, že na to, aby boli splnené podmienky čl. 150 a 151 Vykonávacieho nariadenia, musí colný úrad disponovať informáciami o dovoze rovnakého alebo podobného tovaru pri predaji na rovnakej komerčnej úrovni a v takmer rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť, alebo ak takými údajmi nedisponuje, môže vychádzať z prevodnej hodnoty rovnakého alebo podobného tovaru predaného na inej komerčnej úrovni a/alebo v inom množstve, upravenej s prihliadnutím na rozdiely, vyplývajúce z komerčnej úrovne a/alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených dôkazov. 22.

23. Zároveň mal za to, že zásada subsidiarity vyplývajúca z čl. 30 ods. 1 a 31 ods. 1 Colného kódexu bola v predmetnom prípade dodržaná. Colný úrad najprv odôvodnil zákonnosť nemožnosti použitia metódy prevodnej hodnoty a následne skúmal jednotlivé „náhradné“ metódy hodnotenia v hierarchickom poradí.

Inými slovami, sťažovateľ mal za to, že by rozhodol rovnako. 25. Na výzvu krajského súdu sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril žalobca, ktorý ju pre jej nedôvodnosť navrhol zamietnuť. Poukázal na oznámenia (celkovo 13 oznámení) colného úradu o pretrvávaní dôvodných pochybností a začatí konaní o určení colnej hodnoty a dodatočného vymerania colného dlhu zo dňa 08.09.2016, z ktorých vyplýva, že pochybnosti colného úradu boli založené na údajoch zverejnených Eurostatom a OLAFom týkajúcich sa colnej hodnoty tovaru zatriedeného do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry pôvodného v rovnakej krajine pôvodu, stanovenej v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako dovoz predmetného tovaru. Nie sú preto správne tvrdenia sťažovateľa, že nezistil a nemal k dispozícii informácie o dovozoch rovnakého alebo podobného tovaru.

Z prvostupňových rozhodnutí colného úradu pritom vyplýva, že ten oprel colnú hodnotu o vývozné colné vyhlásenia s ktorými tovar vystupoval z Čínskej ľudovej republiky. Takýto postup označil za rozporný s čl. 7 ods. 2 písm. a/ a c/ Dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, v zmysle ktorého sa colná hodnota nebude zakladať na predajnej cene v krajine dovozu týkajúcej sa tovaru vyrábaného v tejto krajine a na cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu. S konkretizáciou na prejednávanú vec sa preto colná hodnota nemôže zakladať na hodnote tovaru uvedenej na vývozných colných vyhláseniach ani na údajoch uverejnených Eurostatom. 27. Žalobca sa nestotožnil ani s námietkami o formálnych vadách napadnutého rozhodnutia, keď mal za to, že porušenie zásady subsidiarity je vadou hmotnoprávnou.

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 29. Na úvod kasačný súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 30. Obsahové náležitosti rozhodnutí orgánov verejnej správy vo všeobecnosti upravuje § 47 Správneho poriadku, v zmysle ktorého musí každé rozhodnutie obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné iba za predpokladu, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania a to posilňovať dôveru účastníkov správneho konania v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať.

33. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy je v rozpore s princípom zákazu svojvôle vyplývajúceho z princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 52/99) a princípom objektivity, ktorý je imanentnou súčasťou každého základného práva alebo slobody, o ktorých sa koná (nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 9/00 a sp.zn. II. ÚS 143/02).

Belgicko). 34. Práve nedostatočné odôvodnenie prvostupňových rozhodnutí, ako aj napadnutého rozhodnutia v časti zodpovedania otázky, na ktorej stojí celé právne posúdenie orgánov verejnej správy, je predmetom preskúmania zo strany kasačného súdu.

35. Krajský súd preto v bodoch 131 a 132 napadnutého rozsudku správne dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, keďže predstavuje vo svojej podstate iba strohé odkázanie na právnu úpravu a ešte strohejšie skonštatovanie, že právnu úpravu nemožno aplikovať. Žalovaný, preskúmavajúc prvostupňové rozhodnutia colného úradu, nedostatok ich odôvodnenia nie len že nenapravil, ale pokračoval v nastolenom trende, keď bez ďalšieho označil vyššie citované odôvodnenie za náležité a obšírne.

36. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, preto nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočný podklad pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

37. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že sa rozhodnutie nezrušuje len preto, aby sa formálne zopakoval proces, ktorý nemôže účastníkovi konania priniesť výhodnejšie postavenie (bod 24 tohto rozsudku) tak vo vzťahu k nej kasačný súd zdôrazňuje, že táto nemôže platiť pri nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pretože správny súd zisťuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia práve prostredníctvom jeho odôvodnenia.

38. Kasačný súd pre zdôraznenie správnosti záverov krajského súdu (bez toho, aby ich zbytočne rekapituloval) o potrebe náležite zdôvodniť postup určovania colnej hodnoty tovaru metódami upravenými v čl. 29 až 31 Colného kódexu uvádza nasledovné.

40. Podľa vysvetľujúcej poznámky k čl. 30 ods. 2 písm. a/ a b/ Vykonávacieho kódexu, colné úrady pri uplatňovaní týchto ustanovení vezmú do úvahy, ak je potrebné, predaj rovnakého alebo podobného druhu tovarov, podľa možnosti na rovnakej obchodnej úrovni a v rovnakom množstve ako hodnotený tovar. Ak sa takýto predaj nepodarí zistiť, použije sa predaj rovnakého alebo podobného tovaru na rovnakej obchodnej úrovni, ale v inom množstve alebo predaj na odlišnej obchodnej úrovni, ale v rovnakom množstve alebo predaj na rozdielnej obchodnej úrovni a v inom množstve. Z vysvetľujúcej poznámky je teda zrejmé, že colné úrady sa majú v čo možno najväčšej miere pokúsiť dosiahnuť určenie colnej hodnoty tovaru náhradnou metódou upravenou v čl. 30 ods. 2, keď colnému úradu dávajú široké možnosti určiť túto hodnotu na základe rovnakého tovaru, prípadne aj na základe podobného tovaru, predávaného na rovnakej úrovni alebo aj na odlišnej úrovni, v rovnakom množstve alebo aj v

nepristúpi. Z odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí colného úradu pritom vôbec nie je zrejmé, či sa možnosťou aplikácie náhradnej metódy tak podrobne, ako to citované ustanovenie čl. 30 ods. 2 predpokladá, zaoberal. 41. Prihliadnuť je potrebné aj na definície rovnakého alebo podobného tovaru obsiahnuté v čl. 142 ods. 1 písm. c/ a d/ Vykonávacieho kódexu, podľa ktorého sa za rovnaký tovar považuje tovar vyrobený v tej istej krajine, ktorý je rovnaký vo všetkých znakoch, vrátane fyzikálnych vlastností, akosti a názvu. Menšie rozdiely v jeho vzhľade nevylučujú, aby tovar, ktorý inak zodpovedá definícii, bol považovaný za rovnaký; za podobný tovaru sa považuje tovar vyrobený v tej istej krajine, ktorý hoci nie je rovnaký vo všetkých znakoch, má podobné znaky a skladá sa z podobných materiálov, ktoré mu umožňujú plniť rovnaké funkcie vrátane jeho obchodnej zámeny; akosť tovaru, jeho názov a existencia obchodnej známky, patria medzi činitele, na ktoré sa prihliada pri posudzovaní podobnosti tovaru.

napríklad bezplatného tovaru, použitého tovaru, prenajatého tovaru, tovaru získaného na lízing a podobne. Takýto výklad zodpovedá aj usmerneniu k EUCDM Generálneho riaditeľstva pre dane a colnú úniu zo dňa 6. októbra 2016.

V. Záver

44. S ohľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že krajský súd postupoval vecne správne, keď zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to zaúčelom riadneho zdôvodnenia použitia metód podľa čl. 29 až 31 Colného kódexu pri určovaní colnej hodnoty tovaru. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne posúdiť námietky žalobcu uplatnené v odvolaní voči prvostupňovým rozhodnutiam colného úradu týkajúce sa dodržania subsidiarity uplatnenia metód určenia colnej hodnoty tovaru a to za dôsledného prihliadnutia na závery vyjadrené tak v napadnutom rozsudku krajského súdu ako aj v predmetnom rozsudku kasačného súdu. Orgány verejnej správy sú právnym názorom kasačného súdu vrátane právneho názoru správneho súdu viazané (§ 191 ods. 6 v spojení s § 469 SSP). 45. S poukazom na vyššie uvedené preto Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v kasačnom konaní úspech (zamietnutie kasačnej sťažnosti žalovaného) priznal nárok na náhradu trov kasačného konania a to s poukazom na ustanovenie § 467 ods. 1 SSP v spojení s §167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 47. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 31. januára 2023