5Sfk/62/2022

1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až apríl 2015 a jún až december 2015. O výsledku kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2015 vypracoval protokol č. 102637356/ 2017 z 22. decembra 2017 (ďalej len „protokol“) so zisteniami. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane vo výške 30019,16 Eur na základe faktúr za nákup tovarov a služieb, súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu (broskyňový sad) v k. ú. Z. E. a M. E. (ďalej len „ovocný sad“) od dodávateľskej spoločnosti AGROJAS Ronava s.r.o., IČO: 45394351, pričom predmetom fakturácie malo byť: priemyselné hnojivo, herbicíd, hnojivo draselné, obrobenie pôdy smakovaním, valcovanie.

„Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 30019,16 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2015. V dôsledku podaného odvolania žalovaný toto rozhodnutie svojím rozhodnutím č. 100912972/2019 zo 17. apríla 2019 zrušil a vrátil správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodu, že správca dane sa vo vyrubovacom konaní nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu.

Mal za to, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) z dôvodu, že dodávateľskej spoločnosti AGROJAS Ronava s.r.o. nevznikla daňová povinnosť tak, ako bolo uvedené na predložených faktúrach, pretože deklarovaní subdodávatelia spoločnosť GROCERY Store s.r.o., IČO: 47168544 a následne spoločnosť SIGNERA, s.r.o., IČO: 44629541 nedodali tovar a neuskutočnili dodanie služieb súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu.

Tirpák oznámil žalobcovi, že niektoré práce bude vykonávať v subdodávkach, - pri prácach v ovocnom sade boli použité stroje (traktor, bager, štiepkovač, pluhy), ktoré podľa dedukcie žalobcu boli vo vlastníctve spoločnosti SIGNERA s.r.o., pretože tá vykonávala najviac prác (neskôr však žalobca predložil zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí medzi spoločnosťou SIGNERA s.r.o. a S-DRINK, s.r.o.), - za vykonanie prác bol za spoločnosť AGROJAS Ronava s.r.o. zodpovedný p. Tirpák a za spoločnosť SIGNERA s.r.o. práce kontroloval p.

6. Správca vychádzal taktiež z vyjadrenia p. Z., ktorý uviedol, že: - bol vedúcim pracovníkom v spoločnosti GROCERY Store s.r.o., na starosti mal obchodnú činnosť a sprostredkovanie prác, splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti nemal, detailný prehlaď o fungovaní spoločnosti a vykonávaní prác na obnove ovocného sadu mala konateľka

Sirotný. 7. Správca dane vykonal ústne pojednávanie aj s p. Sirotným konateľom spoločnosti SIGNERA, s.r.o., ktorý uviedol, že: - predmetné faktúry vystavil on a všetky dodávky boli realizované subdodávateľsky, avšak žiadneho dodávateľa neuviedol, keďže si nevedel spomenúť, - doklady ani evidenciu preukazujúcu dodanie prác nepredloží, pretože ju už nemá, keďže spoločnosť SIGNERA, s.r.o. sa zlúčila so spoločnosťou CHILL - OUT s. r. o.

jej p. Z. nosil. 9. Správca dane vykonal tiež výsluch osôb, ktoré vykonávali fyzické práce na obnove ovocného sadu, ktorí zhodne uviedli, že práce vykonávali v roku 2014 a 2015, presné mesiace si však nepamätali. Ďalej uviedli, že pracovali na základe písomných dohôd so spoločnosťou SIGNERA, s.r.o., ktoré ako nezamestnaní predkladali Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov (ďalej len „úrad práce“), od ktorého si správca dane následne vyžiadal údaje o týchto

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102005874/2020 zo 17. decembra 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný zhrnul námietky žalobcu, poukázal na skutkový stav a k jednotlivým námietkam navyše dodal, že skutkový stav vyvracia reálne dodanie služieb. Podľa § 24 Daňového poriadku dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH. Žalobca nepredložil pri daňovej kontrole žiadny relevantný dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval predloženými dokladmi. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok na odpočítanie dane si uplatňuje dôvodne. Vzhľadom na výsledky dokazovania túto povinnosť sa žalobcovi nepodarilo splniť, pretože preverovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov boli tieto správcom dane relevantne spochybnené. Správca dane nespochybnil vykonanie prác, spochybnil však, že boli vykonané tým dodávateľom a jeho subdodávateľmi, ktorí sú uvedení na faktúrach.

Zistené skutočnosti správcom dane založili dôvodné pochybnosti o tom, kto skutočne dodanie tovarov a prác mal pre žalobcu vykonať. Žalobca nevysvetlil, prečo vybral spoločnosť AGROJAS Ronava s.r.o., ktorá nemala techniku ani zamestnancov na vykonanie prác a prečo spoločnosti AGROJAS Ronava s.r.o. odporučil, aby práce vykonávala spoločnosť GROCERY Store s.r.o., ktorá tiež nemala zamestnancov na výkon prác a ani

Faktúry však nepreukazujú kto, aké osoby a aký dodávateľ, tovar dodal. Žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane a nepreukázal reálnosť obchodu medzi ním, jeho dodávateľom a subdodávateľmi. 13. K námietke žalobcu, ktorý poukazoval na zápisnicu o výsluchu svedka p.

Rozhodnutie žalovaného a správcu dane tvoria jeden celok. Rozhodnutie žalovaného preto nemusí obsahovať doslovný prepis zápisníc o výsluchu svedkov. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že svedkovia podrobne popísali priebeh dodania prác, čo by malo potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných plnení. Výpovede svedkov boli všeobecné a žiadne detaily ako mali prebehnúť práce neuviedli. K tovarom a službám deklarovaným v predmetnom zdaňovacom období: priemyselné hnojivo, herbicíd, hnojivo draselné, obrobenie pôdy smakovaním, valcovanie, nebolo vo svedeckých výpovediach uvedené nič konkrétne. Správny súd mal za to, že neobstojí ani námietka žalobcu o časovom odstupe medzi uskutočnením služieb a výpoveďami svedkov, pretože v prípade dodania tovarov a služieb v takom objeme ako bolo deklarované, musel by aspoň jeden svedok uviesť nejaký detail transakcie. 15. Záverom správny súd zhrnul, že dohody o vykonaní prác a výpovede svedkov naznačujú, že práce boli vykonané, avšak nepreukazujú vzhľadom na iné zistené skutočnosti, pre koho skutočne boli vykonané a tak ako uviedol žalovaný, nepreukazujú, že z vykonania prác by spoločnosti GROCERY Store s.r.o. a následne spoločnosti AGROJAS Ronava s.r.o. vznikla daňová povinnosť. Správca dane sa vyjadril aj k faktúram vyhotoveným žalobcom pre odberateľské spoločnosti ABOVEX s.r.o. a VARHED s.r.o., pri ktorých uviedol, že tieto faktúry deklarujú, že drevná hmota získaná z rekonštrukcie ovocného sadu bola zoštiepkovaná a následne odpredaná, avšak nepreukazujú to, že práce spojené s touto činnosťou boli vykonané spoločnosťou SIGNERA s.r.o., a z vykonania ktorých by spoločnosti GROCERY Strore s.r.o. a následne spoločnosti AGROJAS Ronava s.r.o. vznikla daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu.

16. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal zrušiť tento rozsudok z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie alternatívne zmeniť tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. 17. Sťažovateľ považuje právne posúdenie správneho súdu za nesprávne a v rozpore s rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“). Z vykonaného dokazovania bolo totiž podľa neho preukázané dodanie predmetných plnení a naplnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie nároku na odpočet dane, ako po formálnej stránke tak aj po materiálnej. Správca dane neuviedol a ani nepreukázal, akým konaním mal sťažovateľ zákon o DPH porušiť, a tiež nevysvetlil príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením cit. zákona a konaním sťažovateľa. S ohľadom na judikatúru Súdneho dvora a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k zamietnutiu nároku na odpočet dane možno podľa sťažovateľa pristúpiť len v prípade, ak mu správca dane preukáže podvodné konanie a prípadnú vedomosť na tomto konaní. V opačnom prípade nemožno sťažovateľovi uprieť jeho nárok na odpočet pre akési spochybnenie faktúr dodávateľa. Osobitne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Vikingo Fővállalkozó z 3. septembra 2020, C-610/19. 18. Ďalej sťažovateľ namietal, že mu nie je zrejmé, na základe akých pochybností žalovaný a následne aj správny súd spochybňuje svedecké výpovede. Sťažovateľovi nie je zrejmé, aké iné dôkazy mali byť naznačujúce, že k dodaniu nedošlo. V tomto smere závery žalovaného, ako aj správneho súdu plne odporujú zistenému skutkovému stavu, kedy potvrdenie dodania prebehlo nielen po formálnej stránke (doklady, faktúry, daňové priznania, kontrolné výkazy), ale aj po materiálnej stránke (svedecké výpovede obchodných partnerov sťažovateľa ako aj desiatok zamestnancov, preverovanie dohôd o vykonaní práce zamestnancov na úrade práce). 19. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že žalovaný nereagoval na jeho námietku ohľadom toho, že správca dane dostatočne nevyhodnotil získané dôkazy a nevysporiadal sa s nimi tak, ako mu ukladá Daňový poriadok. Ide najmä o dohody o vykonaní prác svedkov, ktorí potvrdili vykonanie predmetných prác, ako aj podrobnosti o mieste a spôsobe výkonu týchto prác. Uvedené svedčí o tom, že svedkovia v období apríl, máj a september 2015 tieto práce vykonávali tak, ako deklarovali. Neobstojí tvrdenie správcu dane, že tieto osoby v uvedenom období predmetné práce nevykonávali. Ak aj neboli v decembri 2014 odhlásení z evidencie nezamestnaných, toto porušenie oznamovacej povinnosti nevyvracia skutočnosť, že práce vykonali. 20. Sťažovateľ mal tiež za to, že hoci predložil správcovi dane faktúry pre odberateľské spoločnosti ABOVEX s.r.o. a VARHED s.r.o., ktoré sú dôkazom, že predmetná drevná hmota získaná z rekonštrukcie ovocného sadu bola zoštiepkovaná a následne odpredaná, správca dane tento dôkaz nevyhodnotil v súlade s § 3 a 24 Daňového poriadku vo vzájomných súvislostiach. 21. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

22. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 19. júla 2022. Vec bola náhodným spôsobom pridelená piatemu senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudkyni

23. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

správcom dane. Správca dane sťažovateľovi neuznal splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH. 25. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (sťažovateľovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú, že (1) poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), že (2) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a že (3) prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

26. V rozhodnutí sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 z 30. júna 2022 kasačný súd zároveň uviedol, že vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do Zákona o DPH. Platiteľ dane si môže v zmysle Zákona o DPH odpočítať daň: 1. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), 2. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 Zákona o DPH),

27. Ustálená rozhodovacia činnosť vnútroštátnych súdov, ako aj Súdneho dvora identifikovala potom rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru a služieb). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučne tvrdenú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 44/2020 z 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft. z 3. septembra 2020, C-610/19, bod 47; vo veci Maks Pen z 13. februára 2014, C-18/13, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth zo 6. septembra 2012, C-324/11, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft. z 3. septembra 2020, C-610/19, bod 64; vo

Tiež aj správny súd podotkol, že dohody o vykonaní prác a výpovede svedkov podľa neho naznačujú, že práce boli vykonané, resp. že faktúry vyhotovené sťažovateľom pre odberateľské spoločnosti ABOVEX s.r.o. a VARHED s.r.o. deklarujú, že drevná hmota získaná z rekonštrukcie ovocného sadu bola zoštiepkovaná a následne odpredaná.

30. Súdny dvor v súvislosti s dokazovaním nesplnenia hmotnoprávnych podmienok prostredníctvom spochybnenia subdodávateľa ustálil, že okolnosťou spôsobilou vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok a následné odmietnutie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty nie je nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft. z 3. septembra 2020, C-610/19, bod 47, vo veci Maks Pen z 13. februára 2014, C-18/13, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth zo 6. septembra 2012, C-324/11, bod 49).

31. Vychádzajúc z vyššie uvedenej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora a administratívneho spisu správcu dane zastáva kasačný súd názor, že doteraz formulované pochybnosti správcu dane nie sú postačujúce pre neuznanie práva žalobcu na odpočítanie dane zo sporných obchodov a nie sú podporené dostatočne zisteným skutkovým stavom.

32. Kasačný súd poukazuje na to, že tvrdenie správcu dane, že subdodávateľská spoločnosť SIGNERA s.r.o. nedisponovala žiadnymi zamestnancami ani technickým vybavením sa javí ako predčasné, keďže toto je v rozpore s predloženými dohodami o výkone prác, ktoré boli uzatvorené medzi subdodávateľskou spoločnosťou SIGNERA s.r.o a siedmimi osobami, ktoré pracovali na základe uzatvorených dohôd (ďalej len „dohodári“) a ktoré správcovi

Ak správca dane namietal, že títo dohodári len tvrdili, avšak nepredložili dôkaz o tom, že na ovocnom sade vykonávali práce aj v roku 2014, táto skutočnosť nie je podľa kasačného súdu spôsobilá sama o sebe vyvrátiť dôkazy, ktoré sa týkajú toho, že v apríli 2015 k výkonu prác došlo, čo napokon dohodári aj konateľ subdodávateľskej spoločnosti SIGNERA s.r.o. zhodne tvrdili vo výpovediach. Rovnako sa javí ako neúplný argument správcu dane na str. 37 prvostupňového rozhodnutia, že konateľ subdodávateľskej spoločnosti SIGNERA s.r.o. nevedel uviesť mená dohodárov, keď v zmysle zhrnutia na str. 36 tento svedok explicitne uviedol meno jedného z týchto dohodárov - Y. M., o ktorom sa zároveň vyjadril, že tento mal sprostredkovať ďalších zamestnancov na dohodu. 33. Ďalej kasačný súd konštatuje, že mu nie je úplne zrejmé, akým spôsobom má vyvolať pochybnosti o deklarovanom dodaní tovarov - priemyselného hnojiva, herbicídu a hnojiva draselného, výpoveď konateľa subdodávateľskej spoločnosti SIGNERA s.r.o.

rezignovali. Správca dane sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s vyjadrením konateľa dodávateľskej spoločnosti AGROJAS Ronava s.r.o. zreprodukovanom v bode 5 tohto rozsudku, ktorý uviedol, že p. Z., ktorý bol kontaktnou osobu za subdodávateľskú spoločnosť GROCERY Store s.r.o., zabezpečoval výkon prác, prepravu a dodanie priemyselných hnojív. Taktiež sa nevysporiadal s otázkou, prečo dodávateľská spoločnosť AGROJAS Ronava s.r.o. a následne deklarované subdodávateľské spoločnosti GROCERY Store s.r.o. a SIGNERA, s.r.o. nemohli predmetný tovar sťažovateľovi dodať.

viacero zdaňovacích období. Rovnako je kasačnému zrejmé, že z dôvodu hospodárnosti je nepochybne účelné už v rámci daňovej kontroly prešetrovať viacero zdaňovacích období a sporných obchodov, pričom niektoré zo zistení správcu dane sú nepochybne použiteľné vo viacerých zdaňovacích obdobiach na spochybnenie deklarovaných obchodov.

35. Zásadnou vadou rozhodnutia žalovaného v predmetnej veci je, že si neuvedomil odlišnosť obchodného prípadu spochybneného v zdaňovacom období apríl 2015 od iných zdaňovacích období, v ktorých sťažovateľ deklaroval len dodanie služieb súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu, pričom v zdaňovacom období apríl 2015 deklaroval aj dodanie spotrebného tovaru (priemyselné hnojivo, herbicíd, hnojivo draselné) spoločnosťou AGROJAS Ronava s.r.o. sťažovateľovi. Pochybnosti správcu dane a žalovaného o dodaní prác súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu dodávateľskou spoločnosťou AGROJAS Ronava s.r.o., ktoré sú založené na výpovediach dohodárov a konateľa subdodávateľskej spoločnosti SIGNERA s.r.o., však bez ďalšieho neznamenajú a nemôžu znamenať, že spoločnosť AGROJAS Ronava s.r.o. nemohla sťažovateľovi na základe subdodávateľských vzťahov dodať predmetný tovar. Obdobnou vadou trpí aj napadnutý rozsudok správneho súdu, ktorý zamietol správnu žalobu bez toho, aby sa vyrovnal s vyššie uvedenými skutočnosťami.

efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti.

37. Kasačný súd má tak za to, že správca dane nateraz nevykonal dostatočné dokazovanie pre záver o dôvodnej pochybnosti o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia ani o jeho použiteľnosti na ďalšie zdaniteľné plnenia sťažovateľa a na prijatie záveru, že sťažovateľ nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok.

daňovým podvodom.“ 38. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft. z 3. septembra 2020, C-610/19, vyplýva, že v prípade spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (sťažovateľa) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Tu treba znovu pripomenúť, že správca dane a ani žalovaný týmto smerom dostatočne nerozviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane sťažovateľovi predovšetkým s ohľadom na možnú vedomosť sťažovateľa o účasti na daňovom podvode, ktorý by však prichádzal do úvahy až v prípade nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane.

Je však úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením materiálnej existencie plnenia - práce na obnove sadu, hnojivá a herbicíd) alebo aby preukázal sťažovateľovi spáchanie daňového podvodu, či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom alebo zneužití práva, resp. dokazovanie i prípadne doplniť a následne vydať nové rozhodnutie, ktoré bude náležite a presvedčivo

IV. Záver

40. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý

rozsudok

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP a rovnakou vadou trpí aj rozhodnutie žalovaného, ktoré nebolo vydané v súlade sú zákonom. Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 s 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. septembra 2023