5Sfk/65/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Z.. S. E., C. - M. Č.. XXX, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9051/2020-640, 40273/2020 zo dňa 10. septembra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/235/2020-97 zo dňa 6. júla 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

obmedzeniami v sume 964,18 € v zmysle § 5 nariadenia vlády č. 75/2015 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu 1 vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády č. 75/2015 Z.z.“) a súčasne uložila dodatočnú sankciu v sume 714,62 € v zmysle § 6 nariadenia vlády č. 75/2015 Z.z., d) schválila poskytnutie podpory formou úhrad finančnej disciplíny v sume 264,17 € v zmysle čl. 26 ods. 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2013 zo 17.decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (ďalej len „Nariadenie č. 1306/2013“).

nenachádzali. Na farme č. P40991 sa malo nachádzať 26 koní, no v čase kontroly sa tam nenachádzal ani jeden. Kone sa nachádzali na iných pozemkoch, resp. na kultúrnych dieloch (ďalej aj „KD“) KD Poloma č. 0602/1 a KD Muránska planina č. 9001/1, ktoré žalobca síce deklaruje, ale sú vedené na iné farmy, ktorých žalobca nie je držiteľom.

Preto uvedené kone neboli započítané do prepočtu poskytnutia podpory formou platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami. Obdobné stanovisko zaujal aj pri námietke ohľadom neuznania koní, ktoré sa v čase kontroly na mieste nenachádzali na farme č. P40991, ale pásli sa na pozemkoch nachádzajúcich sa v krátkej blízkosti predmetnej farmy, pričom žalobca nebol držiteľom týchto pozemkov a presuny nenahlásil už v spomínanej 14-dňovej lehote. 5.

6. Prijatý záver žalovaný odôvodnil s tým, že na výkon poľnohospodárskej činnosti je potrebné, aby bola poľnohospodárska plocha prístupná pre zvieratá alebo stroje tak, aby poľnohospodár mohol vykonávať poľnohospodársku činnosť; ak sa poľnohospodárska plocha využíva aj na nepoľnohospodársku činnosť, aj takáto plocha sa považuje za plochu využívanú prevažne na poľnohospodársku činnosť, ak sa poľnohospodárska činnosť môže vykonávať bez toho, aby ju intenzita, povaha, trvanie a časové rozvrhnutie nepoľnohospodárskej činnosti významne obmedzovali.

II. Konanie pred správnym súdom

8. Správny súd rozsudkom sp. zn. 2S/235/2020-97 zo dňa 6. júla 2022, o správnej žalobe rozhodol tak, že správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú. 9. Žalobca nesúhlasil s vyradením pôdnych blokov KD Turany 4905/1, Turany 4906/1, Turany 4907/1, Turany 4908/1 a Turany 4909/1 zo systému LPIS (ide o pozemky, na ktorých sa podľa žalovaného nachádza tzv. anglický park). Takisto namietal, že žalovaný nepreukázal, že tri kone boli na výcviku v Liptovskom Mikuláši po dobu 14 dní, čo malo viesť ku kráteniu

stromy. Pri bráne v oplotení sa nachádza tabuľa s oznamom: „Kaštieľ a anglický park v Turčianskej Štiavničke - POKYNY PRE NÁVŠTEVNÍKOV: Nachádzate sa na súkromnom pozemku. Kaštieľ a anglický park sú kultúrnym a historickým dedičstvom nášho národa a sú chránené zákonom”; „Park je z dôvodu rekonštrukcie ZATVORENÝ do odvolania”.

11. Správny súd ďalej skúmal, či možno park považovať za inú ako poľnohospodársku plochu, pri ktorej možno poskytnúť dotáciu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (ďalej len „Nariadenie č. 1307/2013“), pričom odkazujúc na ustanovenie čl. 32 ods. 2 písm. a/ v spojení s čl. 32 ods. 3 písm. a/ predmetného nariadenia uviedol, že predmetné nariadenie pripúšťa poskytnúť dotáciu aj na hektár, ktorý sa čiastočne využíva aj na nepoľnohospodárske činnosti, avšak za podmienky, že v prevažujúcej časti sa tento hektár využíva na poľnohospodárske činnosti. Toto je možné len v prípade, zˇe sa polˇnohospoda´rska cˇinnostˇ na tomto hektári mo^zˇe vykona´vatˇ bez toho, aby ju intenzita, povaha, trvanie a cˇasove´ rozvrhnutie nepolˇnohospoda´rskej cˇinnosti vy´znamne obmedzovali.

13. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že plocha parku v Turčianskej Štiavničke na pôdnych blokoch KD Turany 4905/1, Turany 4906/1, Turany 4907/1, Turany 4908/1 a Turany 4909/1 sa nevyužíva na poľnohospodárske činnosti ani v jednom z prípadov uvedených v čl. 4 ods. 1 písm. c/ Nariadenia č. 1307/2013. Žalovaný preto postupoval v súlade s Nariadením č. 1307/2013, keď pôdne bloky vyradil zo systému LPIS. 14. Žalobca ďalej podľa správneho súdu namietal odpočítanie troch koní, ktoré sa v čase kontroly nenachádzali na jeho farme č. P41610, ale na výcviku na farme č. 141161 v Liptovskom Mikuláši, s tým, že žalovaný nepreukázal, že sa kone nachádzali na výcviku po dobu 14 dní, čo by ho mohlo oprávňovať na ich odrátanie.

zvierat. 15. Ak tak držiteľ zvieraťa v lehote 14 dní neurobí, musí znášať následky svojho konania spočívajúce v určitej forme sankcie, v tomto prípade v neuznaní troch zvierat na farme žalobcu, čo viedlo k inému pomeru zaťaženosti dobytčími jednotkami a kráteniu dotácie. Žalovaný nebol povinný preukazovať, že tri kone žalobcu boli premiestnené na výcviku v Liptovskom Mikuláši po dobu minimálne 14 dní.

16. Vo vzťahu k žalobcovej argumentácií, že ostatné kone mohol v priebehu pár minút dohnať k súradniciam jeho farmy, ak by ho o to kontrolóri požiadali, správny súd uviedol, že bolo v záujme žalobcu, aby preukázal zaťaženosť dobytčími jednotkami z vlastnej iniciatívy, tak aby predišiel akýmkoľvek pochybnostiam o splnení podmienky na poskytnutie priamej podpory, pričom upriamil pozornosť na právnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, teda zákony sú určené bdelým. Správny súd zdôraznil, že kontrola na mieste trvala rozsiahle obdobie, s tým, že okrem prvostupňového orgánu ju vykonávala aj Štátna potravinová a veterinárna správa a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav potravinársky a všetky subjekty dospeli v zásade k identickým kontrolným zisteniam (pochybeniam). Žalobca pritom nepreukázal, čo mu bránilo, aby v období kontroly vykonávanej v uvedených obdobiach boli kone prítomné na jeho farme.

4Sa/96/2019 nebolo v čase vydania napadnutého rozsudku správneho súdu rozhodnuté, pričom nejde o otázku, ktorú by prejudiciálne nemohol riešiť. Správny súd preto s odkazom na § 132 ods. 1 SSP neprerušil konanie v predmetnej právnej veci.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

Sťažovateľ zároveň podaním zo dňa 19. septembra 2022 doplnil kasačnú sťažnosť. 19. Podľa sťažovateľa správny súd dospel v súvislosti s pôdnymi blokmi k nesprávnemu záveru, že ide o park. Argumentoval, že ide o uzavretý areál so súvislou trávnou plochou na ktorej dochádza k poľnohospodárskej činnosti, čo podľa sťažovateľa preukazuje tabuľa o zatvorení parku, pričom zdôraznil, že park v podobe stromov, chodníkov a náučných tabúľ sa nachádza na okraji tejto plochy, teda mimo vyradených pôdnych blokov.

20. Na základe uvedených skutočností dôvodí, že správny súd nesprávne posúdil vyradenie predmetných pôdnych blokov, pričom argumentuje, že v danom prípade došlo k porušeniu princípu retroaktivity a princípu právnej istoty, keďže kontrolná skupina pôdne bloky zmerala na mieste ako spôsobilé a až v nasledovnom administratívnom konaní ich prvostupňový orgán bez riadneho dokazovania spätne vymazal. Obdobne kontrolná skupina podľa sťažovateľa potvrdila oprávnenosť zaťaženia a koňovité zvieratá identifikovala na inom deklarovanom bloku a tiež v meste Liptovský Mikuláš a až následné administratívne konanie tieto zvieratá neuznalo. 21.

22. V tomto kontexte uviedol, že § 4 ods. 1 písm. c/ Nariadenia vlády č. 75/2015 Z.z. nevyvracia lehotu na premiestnenie zvieraťa v zmysle § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 16/2012 Z.z., a teda do doby 14 dní odo dňa premiestnia zvieraťa je zviera legálne a správne prihlásené na farme vedenej v Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, aj keď ako bolo vopred uvedené nemôže sa nachádzať na súradniciach tejto farmy. Je teda podľa neho nesprávny záver, že tieto zvieratá sa nenachádzajú na farme len preto, že sa nachádzajú mimo súradníc farmy.

24. Správny súd si podľa sťažovateľa osvojil všetky argumenty žalovaného bez ohľadu na skutočné zistenia, ktoré sú v prospech žalobcu. Pokiaľ žalovaný a prvostupňový orgán chcel neuznať zvieratá na zaťaženie, z dôvodu, že sa nenachádzali na území farmy bolo jeho povinnosťou podľa § 26 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z.z. preukázať, že sa mimo súradníc nachádzajú viac ako 14 dní, čím by porušil povinnosť vyplývajúcu mu z Vyhlášky č. 16/2012

nedôvodnú.

30. Kasačný súd na úvod právneho posúdenia konštatuje, že po preskúmaní obsahu administratívneho spisu nezistil, že by preskúmavané rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, alebo prípadne ich postup vykazoval prítomnosť dôvodov neviazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 195 SSP.

Je pritom povinnosťou sťažovateľa v zmysle § 440 ods. 2 SSP, aby dostatočne konkrétne uviedol právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uviedol, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Z obsahu rozhodnutia správneho súdu je pritom zrejmé, že sa obsahom rozhodnutia prvostupňového orgánu a rovnako aj žalovaného zaoberal, pričom sa stotožnil s ich právnym posúdením ako aj procesným postupom.

Vo vzťahu k danej námietke v správnej žalobe sťažovateľ uviedol, že dôvod na vyradenie pôdnych blokov je vymyslený, tieto pôdne bloky sú využívané len na poľnohospodársku činnosť a nič iné, pričom podľa sťažovateľa žalovaný opak nikdy nepreukázal. Sťažovateľ v správnej žalobe a ani v kasačnej sťažnosti neuvádza žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali skutkové a právne závery správnych orgánov o tejto otázke. Je pritom zrejmé, že svoju argumentáciu v podanej kasačnej sťažnosti značne rozšíril, pričom argumentuje, že kontrolná skupina na mieste sama odfotením tabule „park je z dôvodu rekonštrukcie uzatvorený do odvolania“ preukázala skutočnosť že na uvedených trvalých trávnatých porastoch nedochádza k inej ako poľnohospodárskej činnosti. Opakované zdôrazňovanie sťažovateľa, že iná ako poľnohospodárska činnosť na predmetných pôdnych blokoch nebola uskutočňovaná rovnako závery správneho súdu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného ovplyvniť nemohli. Kasačný súd uvedenú skutočnosť nemôže hodnotiť ako preukázanie vykonávania poľnohospodárskej činnosti.

34. Neobstojí ani tvrdenie sťažovateľa, že kontrolná skupina na mieste nerozporovala výkon poľnohopodárskej činnosti na predmetných kultúrnych dieloch, keď sám sťažovateľ vo vyjadrení k správe z kontroly na mieste považuje vyradenie kultúrnych dielov za nezákonné.

sťažovateľa. Prvostupňové rozhodnutie vo svojej podstate reagovalo na jednotnú žiadosť žalobcu za rok 2019 so zoznamom poľnohospodárskych pozemkov a prílohami. 35. Kasačný súd zo zisteného skutkového stavu, ktorý zachytil z obsahu administratívneho spisu má za preukázané, že právne závery ktoré žalovaný prijal a svojim postupom de facto aj správny súd potvrdil, sú opodstatnené. Správny súd v rámci svojho rozhodnutia poukázal na fotodokumentáciu, ktorá je obsahom administratívneho spisu, a ktorá preukazuje, že park sa nevyužíva v prevažnej miere na poľnohospodárske činnosti, pričom poukázal aj na relevantné právne predpisy, ktoré poľnohospodársku činnosť definujú.

sťažovateľa s odkazom na § 26 ods.9 až ods.12 zákona č. 280/2017 Z.z. 36. Následne sťažovateľ obdobne ako v správnej žalobe rozporoval právne posúdenie správneho súdu ohľadom odpočítania troch koní, ktoré sa v čase kontroly nenachádzali na farme P41610, keďže podľa sťažovateľa žalovaný a ani prvostupňový orgán nepreukázali, že tieto kone boli mimo súradníc farmy po dobu viac ako 14 dní. V danom prípade ide o rozpor vo výklade § 3 ods.1 vyhlášky č 16/2012 Z.z., podľa ktorého: „ak dôjde k zmene vlastníka koňovitého zvieraťa, k premiestneniu koňovitého zvieraťa okrem premiestnenia pre účasť na chovateľskej udalosti, exhibícii alebo športovom podujatí, zasiela držiteľ osobe poverenej prevádzkovaním počítačovej databázy pre centrálny register hospodárskych zvierat hlásenie zmien do 14 dní odo dňa, keď ku zmene došlo. Vzor hlásenia je uvedený v prílohe č. 4.“

Zákonodarca pritom stanovuje v danej norme aj explicitné výnimky (okrem premiestnenia pre účasť na chovateľskej udalosti, exhibícii alebo športovom podujatí), ktoré predstavujú životné situácie, kedy uvedená povinnosť držiteľovi koňovitého zvieraťa

Iný záver nemožno prijať ani pri argumentácií sťažovateľa ustanovením § 4 ods.1 písm. c/ nariadenia Vlády č. 75/2015. Z.z., pričom kasačný súd zdôrazňuje, že z obsahu rozhodnutia žalovaného je zrejmý záver, že sťažovateľ podmienku zaťaženia v zmysle predmetného ustanovenia rovnako nesplnil.

39. Sťažovateľ ďalej v rámci tohto sťažnostného bodu rozporoval závery žalovaného ako aj správneho súdu v bode 33 napadnutého rozsudku. Podľa sťažovateľa je prirodzené, že zviera sa musí vždy nachádzať mimo súradníc farmy, pretože sa na ploche menšej ako 1mm čo predstavuje súradnica farmy, nemôže zdržiavať. Kasačný súd hodnotí uvedenú námietku ako striktné a absurdné rozporovanie skutkových záverov, ktoré vyplývajú z administratívneho spisu, keď kontrolou na mieste bolo preukázané, že tieto kone evidované na farmách č. P 40991 a č. P41610 sa v čase kontroly namieste nachádzali na farmách, ktorých žiadateľ nie je držiteľom a v stanovenej lehote nenahlásil do Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat

41. Neobstojí rovnako ani argumentácia, že sťažovateľ mohol v priebehu pár minút dohnať ostatné kone k súradniciam jeho farmy. Podstatnou okolnosťou bolo, že kone sa v čase kontroly na mieste na farmách podľa Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, na ktorých boli prihlásené nenachádzali, pričom sťažovateľ si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 16/2012 Z.z., nahlásiť premiestnenie koňovitých zvierat v stanovenej

42. Záverom kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ nenavrhol pred správnym súdom nariadiť pojednávanie za účelom vykonania dôkazu v podobe výsluchu účastníkov kontroly za účelom preukázania zisteného skutkového stavu zisteného žalovaným.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

43. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 44. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. novembra 2024