5Sfk/65/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:1020201393.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-2S/235/2020
- IČS
- 1020201393
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Z.. S. E., C. - M. Č.. XXX, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9051/2020-640, 40273/2020 zo dňa 10. septembra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/235/2020-97 zo dňa 6. júla 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len „platobná agentúra“, prípadne „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 048732/2020/19660/2020/551 zo dňa 22. apríla 2020 v zmysle § 1 ods.1, §10 a § 23 a nasl. zákona č. 280/2017 Z.z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 280/2017 Z.z.“): a) schválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v sume 12.277,- € v zmysle § 7 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády č. 342/2014 Z.z.“), b) schválila poskytnutie podpory formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume 8.476,31 € v zmysle § 8 nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z., c) schválila poskytnutie podpory formou platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými
obmedzeniami v sume 964,18 € v zmysle § 5 nariadenia vlády č. 75/2015 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu 1 vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády č. 75/2015 Z.z.“) a súčasne uložila dodatočnú sankciu v sume 714,62 € v zmysle § 6 nariadenia vlády č. 75/2015 Z.z., d) schválila poskytnutie podpory formou úhrad finančnej disciplíny v sume 264,17 € v zmysle čl. 26 ods. 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2013 zo 17.decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (ďalej len „Nariadenie č. 1306/2013“).
2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry potvrdil. 3. Žalovaný okrem iných zistených nedostatkov uviedol, že kontrolou na mieste v dňoch 7. októbra 2019 a 8. októbra 2019 Pôdohospodárska platobná agentúra zistila, že sa na farme č. 240070 mali nachádzať dva kone s konkrétnymi životnými číslami. Kone sa však na farme
nenachádzali. Na farme č. P40991 sa malo nachádzať 26 koní, no v čase kontroly sa tam nenachádzal ani jeden. Kone sa nachádzali na iných pozemkoch, resp. na kultúrnych dieloch (ďalej aj „KD“) KD Poloma č. 0602/1 a KD Muránska planina č. 9001/1, ktoré žalobca síce deklaruje, ale sú vedené na iné farmy, ktorých žalobca nie je držiteľom.
Obdobne na farme P41610 sa mali nachádzať tri kone, ktoré však boli na výcviku na farme č. 141161 v Liptovskom Mikuláši. 4. Žalovaný vo vzťahu k námietke žalobcu tykajúcej sa neuznania koní, ktoré sa v čase kontroly na mieste nenachádzali na farme č. P41610, ale boli na výcviku na farme č. 141161 v Liptovskom Mikuláši uviedol, že žalobca mal v zmysle § 3 ods.1 vyhlášky č. 16/2012 Z.z. povinnosť nahlásiť do Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (ďalej aj „CEHZ“) premiestnenie koní z farmy žiadateľa na inú farmu. Žalobca však nenahlásil do Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat v lehote 14 dní žiadne pohyby. Hlásenia o pohybe pritom v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia sa netýkajú len účasti na chovateľskej udalosti, exhibícii alebo športovom podujatí, avšak výcvik koní podľa žalovaného medzi ne nepatrí.
Preto uvedené kone neboli započítané do prepočtu poskytnutia podpory formou platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami. Obdobné stanovisko zaujal aj pri námietke ohľadom neuznania koní, ktoré sa v čase kontroly na mieste nenachádzali na farme č. P40991, ale pásli sa na pozemkoch nachádzajúcich sa v krátkej blízkosti predmetnej farmy, pričom žalobca nebol držiteľom týchto pozemkov a presuny nenahlásil už v spomínanej 14-dňovej lehote. 5.
Podľa žalovaného obdobne prvostupňový orgán zistil, že na KD Turany 4905/1, Turany 4906/1, Turany 4907/1, Turany 4908/1 a Turany 4909/1 sa nachádza anglický park. Parky sa však nepovažujú za spôsobilú poľnohospodársku pôdu, preto boli uvedené KD vymazané zo systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (ďalej aj „LPIS“) s účinnosťou od roku 2019. Žalobca s týmto postupom nesúhlasil a podal žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy na Krajský súd v Bratislave, ktorá je vedená pod sp. zn. 4Sa/96/2019, pričom ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného o nej nebolo rozhodnuté.
6. Prijatý záver žalovaný odôvodnil s tým, že na výkon poľnohospodárskej činnosti je potrebné, aby bola poľnohospodárska plocha prístupná pre zvieratá alebo stroje tak, aby poľnohospodár mohol vykonávať poľnohospodársku činnosť; ak sa poľnohospodárska plocha využíva aj na nepoľnohospodársku činnosť, aj takáto plocha sa považuje za plochu využívanú prevažne na poľnohospodársku činnosť, ak sa poľnohospodárska činnosť môže vykonávať bez toho, aby ju intenzita, povaha, trvanie a časové rozvrhnutie nepoľnohospodárskej činnosti významne obmedzovali.
II. Konanie pred správnym súdom
7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
8. Správny súd rozsudkom sp. zn. 2S/235/2020-97 zo dňa 6. júla 2022, o správnej žalobe rozhodol tak, že správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú. 9. Žalobca nesúhlasil s vyradením pôdnych blokov KD Turany 4905/1, Turany 4906/1, Turany 4907/1, Turany 4908/1 a Turany 4909/1 zo systému LPIS (ide o pozemky, na ktorých sa podľa žalovaného nachádza tzv. anglický park). Takisto namietal, že žalovaný nepreukázal, že tri kone boli na výcviku v Liptovskom Mikuláši po dobu 14 dní, čo malo viesť ku kráteniu
dotácie. 10. Správny súd v súvislosti s pôdnymi blokmi KD Turany 4905/1, Turany 4906/1, Turany 4907/1, Turany 4908/1 a Turany 4909/1 upriamil pozornosť na ich vizualizáciu, ktorú v konaní pred správnym súdom predložil žalobca, pričom z fotodokumentácie vyvodil, že ide o uzavretý a oplotený areál so súvislou trávnatou plochou rozdelenou len cestou vyjazdenou motorovým vozidlom alebo vychodenou chodcami, pričom v trávnatej ploche rastú vysoké
stromy. Pri bráne v oplotení sa nachádza tabuľa s oznamom: „Kaštieľ a anglický park v Turčianskej Štiavničke - POKYNY PRE NÁVŠTEVNÍKOV: Nachádzate sa na súkromnom pozemku. Kaštieľ a anglický park sú kultúrnym a historickým dedičstvom nášho národa a sú chránené zákonom”; „Park je z dôvodu rekonštrukcie ZATVORENÝ do odvolania”.
Z fotodokumentácie podľa správneho súdu vyplýva, že ide o plochu, ktorá má charakter parku a navyše je tak aj nazvaná pri bráne do areálu. Záver Pôdohospodárskej platobnej agentúry a žalovaného, že ide o park preto považoval za správny.
11. Správny súd ďalej skúmal, či možno park považovať za inú ako poľnohospodársku plochu, pri ktorej možno poskytnúť dotáciu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (ďalej len „Nariadenie č. 1307/2013“), pričom odkazujúc na ustanovenie čl. 32 ods. 2 písm. a/ v spojení s čl. 32 ods. 3 písm. a/ predmetného nariadenia uviedol, že predmetné nariadenie pripúšťa poskytnúť dotáciu aj na hektár, ktorý sa čiastočne využíva aj na nepoľnohospodárske činnosti, avšak za podmienky, že v prevažujúcej časti sa tento hektár využíva na poľnohospodárske činnosti. Toto je možné len v prípade, zˇe sa polˇnohospoda´rska cˇinnostˇ na tomto hektári mo^zˇe vykona´vatˇ bez toho, aby ju intenzita, povaha, trvanie a cˇasove´ rozvrhnutie nepolˇnohospoda´rskej cˇinnosti vy´znamne obmedzovali.
12. Pritom upriamil pozornosť aj na definíciu poľnohospodárskej činnosti legislatívne upravenej v čl. 4 ods. 1 písm. c/ Nariadenia č. 1307/2013, ktorou je (i) produkcia, chov alebo pestovanie polˇnohospoda´rskych vy´robkov vra´tane zberu, dojenia a rozmnozˇovania zvierat, a chovu zvierat na polˇnohospoda´rske u´cˇely, (ii) udrzˇiavanie polˇnohospoda´rskej plochy v stave, v ktorom je vhodna´ na pastvu alebo pestovanie bez pri´pravnej cˇinnosti nad ra´mec pouzˇitia bezˇny´ch polˇnohospoda´rskych postupov a strojov na za´klade krite´rii´, ktore´ stanovia cˇlenske´ sˇta´ty vycha´dzaju´c z ra´mca stanovene´ho Komisiou, alebo (iii) vykona´vanie minima´lnej cˇinnosti na polˇnohospoda´rskych plocha´ch prirodzene ponechany´ch v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie.
13. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že plocha parku v Turčianskej Štiavničke na pôdnych blokoch KD Turany 4905/1, Turany 4906/1, Turany 4907/1, Turany 4908/1 a Turany 4909/1 sa nevyužíva na poľnohospodárske činnosti ani v jednom z prípadov uvedených v čl. 4 ods. 1 písm. c/ Nariadenia č. 1307/2013. Žalovaný preto postupoval v súlade s Nariadením č. 1307/2013, keď pôdne bloky vyradil zo systému LPIS. 14. Žalobca ďalej podľa správneho súdu namietal odpočítanie troch koní, ktoré sa v čase kontroly nenachádzali na jeho farme č. P41610, ale na výcviku na farme č. 141161 v Liptovskom Mikuláši, s tým, že žalovaný nepreukázal, že sa kone nachádzali na výcviku po dobu 14 dní, čo by ho mohlo oprávňovať na ich odrátanie.
Podľa správneho súdu žalobca zastáva nesprávny výklad ustanovenia § 3 ods. 1 vyhlášky č. 16/2012 Z.z., keď tvrdí, že zviera má byť premiestnené 14 dní, aby bolo potrebné túto zmenu nahlásiť Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, pretože lehota 14 dní sa v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 16/2012 Z.z. nevzťahuje na obdobie „premiestnenia” zvieraťa mimo jeho domovskú farmu, ale ide o lehotu, ktorá plynie držiteľovi zvieraťa odo dňa uskutočnenia zmeny (čiže od prvého dňa premiestnenia zvieraťa) na to, aby túto zmenu nahlásil Centrálnej evidencii hospodárskych
zvierat. 15. Ak tak držiteľ zvieraťa v lehote 14 dní neurobí, musí znášať následky svojho konania spočívajúce v určitej forme sankcie, v tomto prípade v neuznaní troch zvierat na farme žalobcu, čo viedlo k inému pomeru zaťaženosti dobytčími jednotkami a kráteniu dotácie. Žalovaný nebol povinný preukazovať, že tri kone žalobcu boli premiestnené na výcviku v Liptovskom Mikuláši po dobu minimálne 14 dní.
Správny súd preto dospel k záveru, že žalovaný odrátal tri kone zo zaťaženosti dobytčími jednotkami konal v súlade s vyhláškou č. 16/2012 Z.z. a § 4 ods. 1 písm. c/ nariadenia vlády č. 75/2015 Z.z.
16. Vo vzťahu k žalobcovej argumentácií, že ostatné kone mohol v priebehu pár minút dohnať k súradniciam jeho farmy, ak by ho o to kontrolóri požiadali, správny súd uviedol, že bolo v záujme žalobcu, aby preukázal zaťaženosť dobytčími jednotkami z vlastnej iniciatívy, tak aby predišiel akýmkoľvek pochybnostiam o splnení podmienky na poskytnutie priamej podpory, pričom upriamil pozornosť na právnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, teda zákony sú určené bdelým. Správny súd zdôraznil, že kontrola na mieste trvala rozsiahle obdobie, s tým, že okrem prvostupňového orgánu ju vykonávala aj Štátna potravinová a veterinárna správa a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav potravinársky a všetky subjekty dospeli v zásade k identickým kontrolným zisteniam (pochybeniam). Žalobca pritom nepreukázal, čo mu bránilo, aby v období kontroly vykonávanej v uvedených obdobiach boli kone prítomné na jeho farme.
17. Správny súd sa v rámci konania vysporiadal aj so skutočnosťou, že žalobca sa žalobou zo dňa 2. decembra 2019 v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Sa/96/ 2019 domáhal ochrany svojich práv v súvislosti s vyradením pôdnych blokov z LPIS žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy a žiadal, aby správny súd Pôdohospodárskej platobnej agentúre uložil povinnosť doručiť správcovi LPIS návrh na späťzaradenie pôdnych blokov Turany 4905/1, Turany 4906/1, Turany 4907/1, Turany 4908/1 a Turany 4909/1 do systému LPIS ku dňu ich vyradenia. Správny súd si pre pokračovanie v tomto konaní sp. zn. 2S/235/2020 o uvedenej otázke urobil úsudok podľa § 132 ods. 1 SSP s tým, že vo veci sp. zn.
4Sa/96/2019 nebolo v čase vydania napadnutého rozsudku správneho súdu rozhodnuté, pričom nejde o otázku, ktorú by prejudiciálne nemohol riešiť. Správny súd preto s odkazom na § 132 ods. 1 SSP neprerušil konanie v predmetnej právnej veci.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
18. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Sťažovateľ zároveň podaním zo dňa 19. septembra 2022 doplnil kasačnú sťažnosť. 19. Podľa sťažovateľa správny súd dospel v súvislosti s pôdnymi blokmi k nesprávnemu záveru, že ide o park. Argumentoval, že ide o uzavretý areál so súvislou trávnou plochou na ktorej dochádza k poľnohospodárskej činnosti, čo podľa sťažovateľa preukazuje tabuľa o zatvorení parku, pričom zdôraznil, že park v podobe stromov, chodníkov a náučných tabúľ sa nachádza na okraji tejto plochy, teda mimo vyradených pôdnych blokov.
Nesúhlasil preto so záverom správneho súdu, že došlo k porušeniu čl. 32 ods.2 písm. a/, v spojení s čl. 32 ods. 3 písm. a/ nariadenia č. 1307/2013 a uviedol, že pokiaľ má správny súd pochybnosť, mal zohľadniť vyjadrenie vlastníka pozemku a dopytovať žalovaného na aké nepoľnohospodárske činnosti sa predmetný trvalý trávnatý porast využíva.
20. Na základe uvedených skutočností dôvodí, že správny súd nesprávne posúdil vyradenie predmetných pôdnych blokov, pričom argumentuje, že v danom prípade došlo k porušeniu princípu retroaktivity a princípu právnej istoty, keďže kontrolná skupina pôdne bloky zmerala na mieste ako spôsobilé a až v nasledovnom administratívnom konaní ich prvostupňový orgán bez riadneho dokazovania spätne vymazal. Obdobne kontrolná skupina podľa sťažovateľa potvrdila oprávnenosť zaťaženia a koňovité zvieratá identifikovala na inom deklarovanom bloku a tiež v meste Liptovský Mikuláš a až následné administratívne konanie tieto zvieratá neuznalo. 21.
Sťažovateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie správneho súdu ohľadom odpočítania troch koní, ktoré sa v čase kontroly nenachádzali na farme P41610, pričom uviedol, že žalovaný ani prvostupňový orgán nepreukázali, že tieto kone boli mimo súradníc farmy viac ako 14 dní. Podľa sťažovateľa neobstojí výklad ustanovenia § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 16/2012, pričom správny súd nesprávne vysvetľuje, že plynutie 14-dňovej lehoty sa nevzťahuje na premiestnenie zvieraťa. Podľa sťažovateľa žalovaný ani správny súd nepoukázal na skutočnosť, kedy sa už zviera nachádza na farme, keďže podľa sťažovateľa sa vždy musí nachádzať mimo súradníc farmy, pretože sa nemôže na ploche menšej ako 1mm (súradnica farmy) zdržiavať.
22. V tomto kontexte uviedol, že § 4 ods. 1 písm. c/ Nariadenia vlády č. 75/2015 Z.z. nevyvracia lehotu na premiestnenie zvieraťa v zmysle § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 16/2012 Z.z., a teda do doby 14 dní odo dňa premiestnia zvieraťa je zviera legálne a správne prihlásené na farme vedenej v Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, aj keď ako bolo vopred uvedené nemôže sa nachádzať na súradniciach tejto farmy. Je teda podľa neho nesprávny záver, že tieto zvieratá sa nenachádzajú na farme len preto, že sa nachádzajú mimo súradníc farmy.
23. Podľa sťažovateľa správny súd nedostatočne odôvodnil prečo nepovažoval tvrdenia žalobcu, že ostatné kone mohol v priebehu pár minút dohnať k súradniciam farmy za dostatočné, keď toto kontrolná skupina vôbec nepožadovala a kone odfotila na inom bloku žalobcom deklarovanom z dôvodu, že sa na ňom nachádzala nevypasená tráva a bolo jeho povinnosťou tieto plochy spásť. Nestotožnil sa preto so záverom, že porušil zásadu, že zákony sú určené bdelým, keďže úkon - identifikácia a fotenie koní trval len niekoľko minút, pričom sťažovateľ argumentoval, že splnil na mieste všetky požiadavky kontrolnej skupiny, ktorá v danom okamihu nenamietala odchýlku zvierat od súradníc mapy. Sťažovateľ uviedol, že nemal vedomosť, že na mieste kde kontrolná skupina fotila kone, sú súradnice inej farmy, pričom táto skutočnosť nebola preukázaná ani žalovaným, a ani prvostupňovým orgánom.
24. Správny súd si podľa sťažovateľa osvojil všetky argumenty žalovaného bez ohľadu na skutočné zistenia, ktoré sú v prospech žalobcu. Pokiaľ žalovaný a prvostupňový orgán chcel neuznať zvieratá na zaťaženie, z dôvodu, že sa nenachádzali na území farmy bolo jeho povinnosťou podľa § 26 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z.z. preukázať, že sa mimo súradníc nachádzajú viac ako 14 dní, čím by porušil povinnosť vyplývajúcu mu z Vyhlášky č. 16/2012
Z.z. Sťažovateľ rovnako spochybňoval, že fotodokumentácia, ktorú vyhotovil prvostupňový orgán sa nachádza v súradniciach okrajov pôdnych blokov, ktoré boli vyradené. 25. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožňujúc sa s právnym posúdením a prijatými závermi správneho súdu navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h/ SSP. 27. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 28. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 29. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
30. Kasačný súd na úvod právneho posúdenia konštatuje, že po preskúmaní obsahu administratívneho spisu nezistil, že by preskúmavané rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, alebo prípadne ich postup vykazoval prítomnosť dôvodov neviazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 195 SSP.
Preto kasačný súd preskúmal kasačnú sťažnosť v rámci namietaných sťažnostných bodov. 31. Sťažovateľ namietal, že správny súd dospel k nesprávnemu záveru, že správny orgán zistil vo veci skutočný stav, pričom uvádza, že rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného nebolo v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Kasačný súd vo vzťahu k danej námietke konštatuje, že ide o všeobecnú námietku, z ktorej nie je zrejmé v čom namietaný rozpor s právnymi predpismi spočíva.
Je pritom povinnosťou sťažovateľa v zmysle § 440 ods. 2 SSP, aby dostatočne konkrétne uviedol právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uviedol, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Z obsahu rozhodnutia správneho súdu je pritom zrejmé, že sa obsahom rozhodnutia prvostupňového orgánu a rovnako aj žalovaného zaoberal, pričom sa stotožnil s ich právnym posúdením ako aj procesným postupom.
32. Vo vzťahu k námietke ohľadom vyradenia pôdnych blokov KD Turany 4905/1, Turany 4906/1, Turany 4907/1, Turany 4908/1 a Turany 4909/1 zo systému LPIS, kasačný súd uvádza, že správny súd sa dostatočne s argumentáciou v podanej správnej žalobe zaoberal.
Vo vzťahu k danej námietke v správnej žalobe sťažovateľ uviedol, že dôvod na vyradenie pôdnych blokov je vymyslený, tieto pôdne bloky sú využívané len na poľnohospodársku činnosť a nič iné, pričom podľa sťažovateľa žalovaný opak nikdy nepreukázal. Sťažovateľ v správnej žalobe a ani v kasačnej sťažnosti neuvádza žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali skutkové a právne závery správnych orgánov o tejto otázke. Je pritom zrejmé, že svoju argumentáciu v podanej kasačnej sťažnosti značne rozšíril, pričom argumentuje, že kontrolná skupina na mieste sama odfotením tabule „park je z dôvodu rekonštrukcie uzatvorený do odvolania“ preukázala skutočnosť že na uvedených trvalých trávnatých porastoch nedochádza k inej ako poľnohospodárskej činnosti. Opakované zdôrazňovanie sťažovateľa, že iná ako poľnohospodárska činnosť na predmetných pôdnych blokoch nebola uskutočňovaná rovnako závery správneho súdu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného ovplyvniť nemohli. Kasačný súd uvedenú skutočnosť nemôže hodnotiť ako preukázanie vykonávania poľnohospodárskej činnosti.
33. Pokiaľ žalobca namieta, že súd v prípade pochybností ohľadom preukázania tejto skutočnosti mal vziať v úvahu vyjadrenie vlastníka, prípadne požadovať preukázanie tvrdení od žalovaného, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ v lehote na podanie správnej žaloby takýto dôkaz správnemu súdu nepredložil (predložil ho až 22.01.2021), nebolo teda povinnosťou správneho súdu na tento dôkaz prihliadať. Skutočnosť, že správny súd nepripustenie tohto dôkazu neodôvodnil v napadnutom rozhodnutí, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd sa pritom stotožnil so záverom žalovaného, že s poukazom na čl. 32 ods. 2 písm. a/ v spojení s čl. 32 ods. 3 písm. a/, že plocha parku v Turčianskej Štiavničke na pôdnych blokoch KD Turany 4905/1, Turany 4906/1, Turany 4907/ 1, Turany 4908/1 a Turany 4909/1 sa nevyužíva na poľnohospodárske činnosti ani v jednom z prípadov uvedených v čl. 4 ods. 1 písm. c/ Nariadenia č. 1307/2013.
34. Neobstojí ani tvrdenie sťažovateľa, že kontrolná skupina na mieste nerozporovala výkon poľnohopodárskej činnosti na predmetných kultúrnych dieloch, keď sám sťažovateľ vo vyjadrení k správe z kontroly na mieste považuje vyradenie kultúrnych dielov za nezákonné.
V tomto smere sťažovateľ namieta porušenie princípu právnej istoty ako aj princípu retroaktivity, avšak opäť ide o všeobecne podanú námietku, pričom v konaní nevzhliadol znaky spätného pôsobenia právnych predpisov, do minulosti, ktoré by zasahovalo do právnej istoty
sťažovateľa. Prvostupňové rozhodnutie vo svojej podstate reagovalo na jednotnú žiadosť žalobcu za rok 2019 so zoznamom poľnohospodárskych pozemkov a prílohami. 35. Kasačný súd zo zisteného skutkového stavu, ktorý zachytil z obsahu administratívneho spisu má za preukázané, že právne závery ktoré žalovaný prijal a svojim postupom de facto aj správny súd potvrdil, sú opodstatnené. Správny súd v rámci svojho rozhodnutia poukázal na fotodokumentáciu, ktorá je obsahom administratívneho spisu, a ktorá preukazuje, že park sa nevyužíva v prevažnej miere na poľnohospodárske činnosti, pričom poukázal aj na relevantné právne predpisy, ktoré poľnohospodársku činnosť definujú.
Nesplnenie daného atribútu konštatuje aj Správa z kontroly na mieste, čo je zrejmé z obsahu administratívneho spisu (č.l. 89). Podľa kasačného súdu je nevyhnutné vnímať atribút funkčného využitia parku ako rekreačnej plochy na ktorej prioritne nie je uskutočňovaná poľnohospodárska činnosť. Bolo pritom na žalobcovi, aby takto zistených skutkový stav a následné právne závery spochybnil, čo ako už kasačný súd uviedol, sťažovateľ nepreukázal. Neobstojí preto ani argumentácia
sťažovateľa s odkazom na § 26 ods.9 až ods.12 zákona č. 280/2017 Z.z. 36. Následne sťažovateľ obdobne ako v správnej žalobe rozporoval právne posúdenie správneho súdu ohľadom odpočítania troch koní, ktoré sa v čase kontroly nenachádzali na farme P41610, keďže podľa sťažovateľa žalovaný a ani prvostupňový orgán nepreukázali, že tieto kone boli mimo súradníc farmy po dobu viac ako 14 dní. V danom prípade ide o rozpor vo výklade § 3 ods.1 vyhlášky č 16/2012 Z.z., podľa ktorého: „ak dôjde k zmene vlastníka koňovitého zvieraťa, k premiestneniu koňovitého zvieraťa okrem premiestnenia pre účasť na chovateľskej udalosti, exhibícii alebo športovom podujatí, zasiela držiteľ osobe poverenej prevádzkovaním počítačovej databázy pre centrálny register hospodárskych zvierat hlásenie zmien do 14 dní odo dňa, keď ku zmene došlo. Vzor hlásenia je uvedený v prílohe č. 4.“
37. Hypotéza uvedenej právnej normy zreteľne uvádza, že premiestnenie koňovitého zvieraťa so sebou prináša povinnosť v podobe dispozície právnej normy, a to aby držiteľ zaslal hlásenie zmien do 14 dní osobe poverenej prevádzkovaním počítačovej databázy pre centrálny register hospodárskych zvierat.
Zákonodarca pritom stanovuje v danej norme aj explicitné výnimky (okrem premiestnenia pre účasť na chovateľskej udalosti, exhibícii alebo športovom podujatí), ktoré predstavujú životné situácie, kedy uvedená povinnosť držiteľovi koňovitého zvieraťa
odpadá. Keďže zákonodarca explicitne stanovuje výnimky z uplatnenia uvedeného pravidla, je možno dospieť k záveru, že akékoľvek iné premiestnenie koňovitého zvieraťa je potrebné v stanovenej 14-dňovej lehote nahlásiť a teda neobstojí námietka, že nebolo preukázané, že predmetné kone boli mimo súradníc farmy po dobu viac ako 14 dní.
Iný záver nemožno prijať ani pri argumentácií sťažovateľa ustanovením § 4 ods.1 písm. c/ nariadenia Vlády č. 75/2015. Z.z., pričom kasačný súd zdôrazňuje, že z obsahu rozhodnutia žalovaného je zrejmý záver, že sťažovateľ podmienku zaťaženia v zmysle predmetného ustanovenia rovnako nesplnil.
38. Nasledovné vysporiadanie sa s uvedenou námietkou správnym súdom, podľa ktorého: „Žalobca však zastáva nesprávny výklad ustanovenia § 3 ods. 1 vyhlášky č. 16/2012 Z.z., keď tvrdí, že zviera má byť premiestnené 14 dní, aby bolo potrebné túto zmenu nahlásiť Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat. Lehota 14 dní v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 16/2012 Z.z. sa nevzťahuje na obdobie “premiestnenia” zvieraťa mimo jeho domovskú farmu, ale ide o lehotu, ktorá plynie držiteľovi zvieraťa odo dňa uskutočnenia zmeny (čiže od prvého dňa premiestnenia zvieraťa) na to, aby túto zmenu nahlásil Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat“, kasačný súd považuje za správne a dostačujúce.
39. Sťažovateľ ďalej v rámci tohto sťažnostného bodu rozporoval závery žalovaného ako aj správneho súdu v bode 33 napadnutého rozsudku. Podľa sťažovateľa je prirodzené, že zviera sa musí vždy nachádzať mimo súradníc farmy, pretože sa na ploche menšej ako 1mm čo predstavuje súradnica farmy, nemôže zdržiavať. Kasačný súd hodnotí uvedenú námietku ako striktné a absurdné rozporovanie skutkových záverov, ktoré vyplývajú z administratívneho spisu, keď kontrolou na mieste bolo preukázané, že tieto kone evidované na farmách č. P 40991 a č. P41610 sa v čase kontroly namieste nachádzali na farmách, ktorých žiadateľ nie je držiteľom a v stanovenej lehote nenahlásil do Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat
ich premiestnenie. Preto žalovaný správne dospel k záveru o oprávnenosti nezapočítania týchto koňov do prepočtu zaťaženia dobytčích jednotiek. 40. Ide opätovne o skutkové zistenia, ktoré riadne zistila kontrola na mieste, z ktorej záverov vychádzali správne orgány ako aj správny súd. Je prirodzené, že kontrola na mieste prebehla na území kde sa farma nachádza, pričom sťažovateľovi nebola vytýkaná neprítomnosť koňov na presnej súradnici v rámci farmy, čo by nepochybne bolo absurdným záverom, ale v prípade fariem č. P40991 a č. 416410 sa v čase kontroly nenachádzal ani jeden kôň.
41. Neobstojí rovnako ani argumentácia, že sťažovateľ mohol v priebehu pár minút dohnať ostatné kone k súradniciam jeho farmy. Podstatnou okolnosťou bolo, že kone sa v čase kontroly na mieste na farmách podľa Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, na ktorých boli prihlásené nenachádzali, pričom sťažovateľ si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 16/2012 Z.z., nahlásiť premiestnenie koňovitých zvierat v stanovenej
14-dňovej lehote. Bola pritom aj identifikovaná poloha, kedy kone uvedené na farme č. 40991 sa nachádzali na iných pozemkoch (KD Poloma č. 0602/1 a KD Muránska Planina č. 9001/ 1, ktoré sťažovateľ deklaroval, ale boli na nich evidované farmy č. P30992 a č. P10924 , ktorých nie je držiteľom a z hlásenia CEHZ bolo zrejmé, že k nahláseniu presunu v stanovenej 14-dňovej lehote nedošlo. Obdobná situácia nastala v prípade troch deklarovaných koní na farme č. P41610, ktoré boli prítomné na výcviku na farme č. 141161 v Liptovskom Mikuláši, avšak bez ohlásenia premiestnenia v stanovenej lehote. Sťažovateľova argumentácia pritom nespochybňuje skutkové zistenia žalovaného a ani právne závery správneho súdu.
42. Záverom kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ nenavrhol pred správnym súdom nariadiť pojednávanie za účelom vykonania dôkazu v podobe výsluchu účastníkov kontroly za účelom preukázania zisteného skutkového stavu zisteného žalovaným.
Ako vyplýva z jeho vyjadrenia na výzvu správneho súdu doručeného dňa 28. decembra 2021, uviedol „podmieňujúci súhlas s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania, pokiaľ súd žalobe vyhovie.“ Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvedený procesný nedostatok (správny súd rozhodol bez pojednávania) nenamietal, uviedol len: „Ak mal súd pochybnosť o pravdivosti takéhoto priebehu kontroly, mal nariadiť pojednávanie a vypočutím účastníkov kontroly a svedkov zistiť skutočný stav.“ Kasačný súd pripomína sťažovateľovi, že mal jasne a jednoznačne vyjadriť správnemu súdu, že trvá na pojednávaní a v prípade ak by tak správny súd neučinil, mal túto procesnú vadu riadne namietať v kasačnej sťažnosti.
VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
43. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 44. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. novembra 2024