5Sfk/67/2022

1. Rozhodnutím číslo 101850408/2021 z 4.10.2021 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) č. 100505748/2021 z 30.03.2021, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel dane v sume 119414,30 € na DPH za zdaňovacie obdobie september 2014. Žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet uplatnený v dodatočnom daňovom priznaní v sume 87780,67 € a bola mu zistená a správcom dane vyrubená daň v sume 31633,63 €.

Kontrolou daňových dokladov za prijaté zdaniteľné obchody boli zistené porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH tým, že si žalobca v zdaňovacom období september 2014 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v hodnote 113084,00 € z faktúr č. 2014075 až 2014080 a č. 2014082 od deklarovaného dodávateľa Štefana Oravca F&O, IČO: 43656102 (ďalej aj „deklarovaný dodávateľ“, kt. podnikateľskú činnosť ukončil vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 06.02.2016), predmetom ktorých faktúr bolo dodanie tovaru - instantnej kávy Nescafe, Granko 250/500g a cukroviniek Kinder surprise. Správca dane zistil, že uvedené faktúry boli vystavené pre platiteľa v nasledujúcom fakturačnom reťazci spoločností: české spoločnosti ESCAGOT s.r.o. a ALLIED GROCERS s.r.o. - slovenské spoločnosti DOMINOR s.r.o. - Štefan Oravec F&O - AKORD, spol. s r.o. a česká spoločnosť Intensonal Plus s.r.o. Správca dane preveroval v reťazci spoločností nákup a predaj fakturovaného tovaru od deklarovaného dodávateľa Štefan Oravec F&O, u ktorého nebol preukázaný pôvod nadobudnutia tovaru, tento nepodal daňové

3. Kontrolou boli zistené tiež porušenia ustanovenia § 43 zákona o DPH z faktúry č. FV3142296 zo dňa 8.9.2014 v celkovej hodnote 37981,80 EUR s predmetom fakturácie žuvačky Orbit a Airwaves pre deklarovaného odberateľa CAYENE s.r.o., IČO: 24832073, na základe ktorého porušenia správca dane nepriznal žalobcovi nárok na oslobodenie od dane z

V posudzovanom prípade správca dane vychádzal nielen z dokladov predložených žalobcom, ale aj z dôkazov, ktoré si sám zaobstaral - svedeckých výpovedí, žiadostí o súčinnosť, informácií z informačného systému finančnej správy, žiadostí o MVI, informácií z vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici).

5. V súvislosti so spoločnosťou CAYENE, s.r.o. bolo správcom dane spochybnené dodanie tovaru do iného členského štátu odberateľovi - spoločnosti CAYENE, s.r.o, keď správca dane v danom prípade prijal záver, že k reálnemu dodaniu tovaru (žuvačky) uvedenému českému odberateľovi nedošlo spôsobom, ako ho deklaroval žalobca. Správca dane spochybnil prepravu uvádzaného tovaru od platiteľa na miesto určenia, keď vyjadrenia splnomocneného zástupcu prepravnej spoločnosti RURKI s.r.o. ohľadom miesta vykládky boli v rozpore so zisteniami českej finančnej správy ohľadom priestorov na skladovanie tovaru na predmetnej adrese, nebol predložený doklad o platbe za prepravu tovaru a správca dane zistil, že preprava nebola preukázaná žiadnym relevantným dôkazom, nebola fakturovaná a mala byť realizovaná

6. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím nasledovne : · Námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonnej dĺžky daňovej kontroly vyhodnotil ako nedôvodnú, keď táto trvala 354 dní, čiže bola dodržaná ročná lehota v zmysle § 46 ods. 10 daňového

daňovú kontrolu. Poukázal na to, že jednotlivé úkony vykonané správcom dane vo vyrubovacom konaní boli realizované práve na návrh žalobcu, resp. vychádzali z jeho pripomienok k protokolu. Prostredníctvom žiadosti o MVI českej finančnej správe došlo k výsluchu svedkov - konateľa spoločnosti ESCAGOT s.r.o. Jozefa Mráza, český správca dane vypočul aj R. N., ktorého žalobca navrhol konfrontovať s Petrom Božikom a Štefanom Oravcom.

· Čo sa týka namietanej dĺžky vyrubovacieho konania, toto bolo vykonané v potrebnom rozsahu a trvaní tak, aby mohlo byť vydané rozhodnutie v súlade s daňovým poriadkom. Podľa § 68 daňového poriadku správca dane vydá rozhodnutie najneskôr do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, v zmysle § 165g daňového poriadku sa však táto lehota uplatní iba na vyrubovacie konanie, ktoré bolo začaté po 31.12.2017. Správca dane naopak vychádzal platiteľovi v ústrety, o čom svedčí skutočnosť, že bol ochotný stanoviť až 8 termínov prerokovania pripomienok počas viac ako jedného roka a akceptoval dôvody uvádzané žalobcom na odročenie termínu prerokovania. · Správca dane postupoval v súlade so zákonom i s ohľadom prerokovania pripomienok a neposkytnutia nového termínu na ústne pojednávanie, keď žiadosť žalobcu považoval za opakovanú snahu žalobcu vyhnúť sa ústnemu pojednávaniu vo veci prerokovania pripomienok a tým aj predlžovania trvania vyrubovacieho konania. · Čo sa týka námietky žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho

Z dôvodu, že k reálnemu dodaniu zo strany deklarovaného reťazca nedošlo, nevznikla ani daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH na žiadnom stupni v reťazci, a teda nevzniklo ani právo na odpočítanie dane u kontrolovaného žalobcu. Primárnym dôvodom neuznania odpočítania DPH v posudzovanom prípade bolo porušenie § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH, ale správca dane nad rámec zistil a preukázal aj existenciu podvodného konania. · K námietke žalobcu týkajúcej sa zmeny výpovede Petra Božíka správca dane uviedol, že zmenené výpovede boli podporené aj znaleckými posudkami a prokurátorom z Krajskej prokuratúry Banská Bystrica. Tvrdenie žalobcu, že osoba Peter Božík bola v trestnom konaní „chránená“, sú len ničím nepodložené domnienky žalobcu. · Ako nedôvodné vyhodnotil námietky žalobcu týkajúce sa interpretácie svedeckej výpovede Štefana Oravca v prospech správcu dane, skutočnosti, že súčasťou spisu nie je zápisnica o konfrontácii medzi obvineným a svedkom zo dňa 24.06.2016 a tvrdenia, že žalobca prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na podvode.

poskytnuté. Dokazovanie týkajúce sa dodania tovaru českému odberateľovi Intensonal plus s.r.o. bolo vykonané za účelom preukázania účelu použitia nadobudnutých dodávok a na dokreslenie skutkového stavu, pričom na základe zistených skutočností správca dane nadobudol pochybnosti o reálnosti dodania sporného tovaru do iného členského štátu.

Správca dane spochybnil práve prepravu deklarovaného tovaru od platiteľa dane do miesta určenia, keď doklad o platbe za dopravu nebol predložený, v žalobcom predložených dokladoch boli zjavné rozpory a preverovaním u deklarovaného odberateľa CAYENE s.r.o. nebolo preukázané nadobudnutie tovaru od platiteľa a ani právo s tovarom nakladať ako vlastník.

7. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Trenčíne správnu žalobu napadnutým rozsudkom č. k. 13S/146/2021-132 z 30.03.2022 ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s nasledovným odôvodnením: · Záver správcu dane a žalovaného, že žalobca nesplnil podmienky uplatnenia nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr od dodávateľa Štefan Oravec F&O je opodstatnený a rovnako sú správne dôvody, na základe ktorých daňové orgány k tomuto záveru dospeli.

Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. pre oslobodenie od DPH. · Vo vzťahu k faktúram od dodávateľa Štefan Oravec F&O správny súd konštatoval, že v posudzovanom prípade bolo jednoznačne zistené, že sporné obchody mali prebiehať v obchodnom reťazci v zložení české spoločnosti ESCAGOT s.r.o. a ALLIED GROCERS s.r.o. - slovenské spoločnosti DOMINOR s. r. o. - Štefan Oravec F&O - žalobca - česká spoločnosť Intensonal Plus s.r.o. a vo veci vypočutý dodávateľ žalobcu Štefan Oravec sa k zdaniteľným plneniam vyjadroval len vo všeobecnej rovine, bez znalosti konkrétnych okolností, rovnako ako jeho zamestnanec Y.. Y.Á_ Z.. Peter Božík, konateľ DOMINOR s.r.o. priznal, že predmetné obchody boli len fiktívne a reálne neprebehli, deklarovaný tovar neexistoval a všetky prepravné doklady a preberacie protokoly boli sfalšované.

Vychádzajúc z uvedených skutočností nemal správny súd pochybnosti o tom, že deklarovaný tovar reálne neexistoval. Pri neexistencii deklarovaného tovaru potom nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr od dodávateľa Štefan Oravec F&O, nakoľko deklarovaným zdaniteľným plneniam chýba materiálny základ. · Vo vzťahu k deklarovanému intrakomunitárnemu dodaniu tovaru pre odberateľa CAYENE s.r.o. správny súd konštatoval, že vo veci vypočutý István Róbert, konateľ spoločnosti CAYENE s.r.o. nemal ani základnú vedomosť o deklarovanom zdaniteľnom plnení a rovnako sa nepotvrdila samotná prepravu tovaru, ktorú mala zabezpečiť spoločnosť RURKI s.r.o.

Vychádzajúc z uvedených skutočností bol správny súd toho názoru, že i v tomto prípade absentuje deklarovanému obchodu materiálny základ, a teda žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od DPH. · Ako neopodstatnenú správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, arbitrárne a zmätočné, keď z pohľadu správneho súdu má napadnuté rozhodnutie atribúty zákonného rozhodnutia a sú z neho nadovšetko zrejmé dôvody, pre ktoré správne orgány v posudzovanom prípade nepriznali žalobcovi nárok na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa Štefan Oravec F&O a nepriznali nárok na oslobodenie od DPH pri faktúre vystavenej odberateľovi CAYENE s.r.o. · K námietke celkovej dĺžky trvania daňovej kontroly i dĺžky vyrubovacieho konania správny súd uviedol, že i tieto považuje za nedôvodné. Daňová kontrola bola opakovane prerušovaná zo zákonných dôvodov, pričom bola ukončená v zákonom stanovenej lehote a pokiaľ ide o dĺžku vyrubovacieho konania, k tejto prispel vo významnej miere práve samotný žalobca. · Ohľadom námietky výpovede Petra Božíka správny súd uviedol, že neexistuje žiaden

III. Konanie na kasačnom súde

9. Kasačnú sťažnosť sťažovateľ odôvodnil nasledovne: · Porušenie práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom podľa § 440 ods. 1 písm. f/ sťažovateľ odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutia správcu dane vychádzajú zo zmätočnej a nepreskúmateľnej argumentácie, zároveň porušenie práva na spravodlivý proces odôvodnil sťažovateľ nedostatočným odôvodnením písomného vyhotovenia rozhodnutia, keď správny súd sa argumentom a námietkam sťažovateľa venuje iba stroho v bodoch 35. až 38. napadnutého rozhodnutia a nevenuje sa závažným pochybeniam žalovaného, na ktoré bol sťažovateľom upozornený, predovšetkým vo vzťahu k sťažovateľom namietanej dĺžke daňovej kontroly (ktorá, hoci formálne trvala iba 354 dní, z materiálneho hľadiska z dôvodu zneužitia procesného práva zo strany daňového subjektu a troch, nie účelných prerušení, výrazne prekročila objektívnu lehotu), dĺžke vyrubovacieho konania (ktoré trvalo 1280 dní, čo nie je možné v žiadnom prípade považovať za primerané) ako i namietanému vyhodnoteniu osoby Petra Božíka ako dôveryhodnej osoby.

vyrubovacom konaní. · Nesprávne právne posúdenie a odklon od ustálenej judikatúry sťažovateľ vidí v tom, že právo na odpočet DPH na vstupe môže byť v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ odopreté iba na základe zásady zákazu podvodu alebo zneužitia práva, a teda k odopretiu práva na odpočet môže dôjsť iba v prípade, ak je tento odpočet DPH súčasťou nejakého podvodného konania alebo zneužívajúcej praktiky.

prepravu tovaru z Česka do skladu Oravca v Slovenskej Ľupči, Pavel Mráz, konateľ ESCAGOT, R. N., sprostredkovateľ dodania tovaru medzi spol. Escagot, resp. Allied a DOMINOR a dodanie významnej časti predmetného tovaru bolo od daňového subjektu spoločnosti Intensonal potvrdené aj na základe databázy elektronického mýtneho systému. Naloženie tovaru pre Intensonal potvrdzuje predložená fotodokumentácia a existenciu významnej časti predmetného tovaru potvrdila aj MVI. Žalobca preukazoval a dokumentoval predaj časti tovaru od dodávateľa Oravca na Slovensku slovenským odberateľom s uplatnením slovenskej sadzby DPH, ktorú uvádzala v slovenskom DPH priznaní a kontrolnom výkaze, a to napríklad zákazníkom MILK- AGRO spol. s.r.o., NOBA - SMOKER, s.r.o., TRADIMEX spol. s r.o. a iným a nakoľko uplatnenie DPH je minimálne v tomto rozsahu neodškriepiteľné, žalobca navrhol daňovému úradu preverenie týchto odberateľov žalobcu, čo však žalovaný

Dôkazy preukazujúce dodanie tovaru boli žalobcom predložené, sú súčasťou administratívneho spisu a ak došlo na strane spoločnosti CAYENE, s.r.o. k daňovému podvodu, mal sa o tom správca dane zmieniť a zniesť aj dôkazné bremeno o tom, že daňový subjekt o tom mal alebo mohol

IV. Konanie pred kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h/ SSP. 13. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. mája 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 14. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou. 15. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a v medziach kasačnej sťažnosti aj rozhodnutia správnych orgánov a vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníkov, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnená jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na určité návrhy účastníkov neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s argumentáciou účastníka

Nedôvodnosť namietaných procesných pochybení správny súd skonštatoval v bode 37 napadnutého rozsudku. 18. Kasačný súd nevzhliadol ani dôvodnosť námietky o neúčelnosti a neprimerane dlhého prerušení daňovej kontroly z dôvodu procesu medzinárodnej výmeny informácií (ďalej „MVI“).

obchodov. Ako uviedol Veľký senát kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 19SVs/4/2023 z 27.03.2024 „Účelnosť medzinárodnej výmeny informácií je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda okruhu informácií, ktoré sa správca dane snaží prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu EÚ získať. Nie je pritom rozhodujúca presnosť otázok smerom k získaniu optimálnych informácií, dôležité je, či sa správca dane pýta k meritu veci, ktorú má posúdiť. Ak môžu byť požadované informácie relevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti, potom je nutné hľadieť na uplatnenie MVI a na prerušenie daňovej kontroly ako na efektívne.

19. K otázke prípustnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly kasačný súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 - Hydina SK, v zmysle ktorého Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. Z uvedeného vyplýva, že namietané prerušenie daňovej kontroly z dôvodu MVI nebolo nezákonné pre neúčelnosť alebo neprimeranú dĺžku. Sťažnostný bod je preto nedôvodný.

21. Kasačný súd sa nestotožnil ani so sťažnosťou námietkou, že správca dane so sťažovateľom neprerokoval zistenia z vyrubovacieho konania, pretože nevyhovel žiadosti sťažovateľa o poskytnutie náhradného termínu z dôvodu práceneschopnosti konateľa.

V zmysle uvedeného, keďže nedošlo k dohode o termíne prerokovania pripomienok medzi správcom dane a sťažovateľom, tento určil správca dane a sťažovateľ bol povinný určiť si na prerokovanie zástupcu, pokiaľ sa ho nemohol zúčastniť.

Zástupca sťažovateľa so správcom dane dohodol iný termín prerokovania, a to 18.03.2021. Konateľ sťažovateľa požiadal i o zmenu tohto termínu z dôvodu vážnej epidemiologickej situácie, čomu správca dane už nevyhovel. Sťažovateľ následne ospravedlnil svoju neúčasť podozrením na ochorenie manželky konateľa sťažovateľa a termínu prerokovania pripomienok určeného správcom dane sa nezúčastnil.

24. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (sťažovateľovi - osobe registrovanej pre daň z pridanej hodnoty) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 a nasl. smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej implementácie v právnom poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby dodávateľa), (2)

25. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o DPH. Platiteľ dane (sťažovateľ) si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň, pričom: · dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), · daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby (§ 19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH),

26. Správne orgány i správny súd ustálili, že dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane bola neexistencia materiálnych plnení, t.j. išlo o plnenia fiktívne. 27. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľa, že na zamietnutie práva na odpočítanie dane nestačí konštatácia porušenia zákona o DPH a toto zamietnutie musí byť viazané na daňový podvod alebo na zneužitie práva. Ako bolo uvedené vyššie, dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane môže byť i nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, čo vo vzťahu k sťažovateľovi s odkazom na § 49 zákona o DPH skonštatoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí a rovnako jednoznačne i správny súd v napadnutom rozsudku (bod 36 napadnutého rozsudku). Z obsahu napadnutého rozhodnutia i napadnutého rozsudku je podľa kasačného súdu jednoznačné, že dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane sťažovateľovi bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Samotné uvedenie slovného spojenia „zneužitie neutrality DPH“ v rozhodnutí správcu dane, ktoré vysvetlil žalovaný (str. 18 napadnutého rozhodnutia),

Sťažovateľ neargumentoval vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena a ani následne tieto pochybnosti správcu dane relevantne nevyvrátil. Sťažnostný bod sťažovateľa (bod 39. jeho kasačnej sťažnosti, kde odkazuje na svoje Odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane) nepresvedčil kasačný súd natoľko, aby relevantne spochybnil záver správcu dane, žalovaného i správneho súdu, že predmetnému vzťahu chýbal materiálny základ, čo je jednou z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. V danej veci správca dane vyslovil relevantné pochybnosti o existencii deklarovaným dodávateľom dodaného tovaru a samotné poukazovanie sťažovateľa na ním predložené dôkazy, ktoré však priamo nereaguje na závery správneho súdu, nie je spôsobilé ich spochybniť. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti pri namietanom nesprávnom posúdení sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Rozsah vymedzenia sťažnostného bodu sťažovateľom

30. Kasačný súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení.

32. Pochybnosti správca dane vzniesol i vo vzťahu k uplatnenému oslobodeniu pri intrakomunitárnom dodaní českému odberateľovi CAYENE s.r.o., pri ktorom nebolo preukázané splnenie podmienok tohto oslobodenia. Tieto pochybnosti sa týkali i prepravy

33. K sťažovateľovmu odkazu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 ohľadom vyčerpania dôkazného bremena kasačný súd uvádza, že v súdenom prípade bolo dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane práve nepreukázanie materiálnej existencie tovaru, pričom pochybnosti správcu dane v tejto súvislosti sťažovateľ nevyvrátil.

Predmetom prieskumu kasačného súdu v konaní sp. zn. 2Sfk/75/2022 však bolo rozhodnutie iného správca dane (Daňového úradu Banská Bystrica) a rozsudok iného správneho súdu (Krajského súdu v Banskej Bystrici). Zároveň ako vyplýva z bodu 23 predmetného rozsudku, v danom konaní nebola na rozdiel od súdenej veci správcom dane spochybnená materiálna existencia tovaru.