← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 5. 2024

5Sfk/67/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200421.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trenčíne
Sp. zn. 1. inštancie
13S/146/2021
IČS
3021200421
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): AKORD, spol. s r.o., so sídlom Partizánska 89, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36015199, právne zastúpený: Highgate Law & Tax s. r. o., so sídlom Nivy Tower, Mlynské Nivy 5, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51477262, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101850408/ 2021 z 4. októbra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/146/2021-132 z 30. marca 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Rozhodnutím číslo 101850408/2021 z 4.10.2021 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) č. 100505748/2021 z 30.03.2021, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel dane v sume 119414,30 € na DPH za zdaňovacie obdobie september 2014. Žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet uplatnený v dodatočnom daňovom priznaní v sume 87780,67 € a bola mu zistená a správcom dane vyrubená daň v sume 31633,63 €.

2. Správca dane vykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ,,daň“ alebo ,,DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2014, so začiatkom kontroly určeným na deň 15.01.2015, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101872917/2017 zo dňa 05.09.2017.

Kontrolou daňových dokladov za prijaté zdaniteľné obchody boli zistené porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH tým, že si žalobca v zdaňovacom období september 2014 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v hodnote 113084,00 € z faktúr č. 2014075 až 2014080 a č. 2014082 od deklarovaného dodávateľa Štefana Oravca F&O, IČO: 43656102 (ďalej aj „deklarovaný dodávateľ“, kt. podnikateľskú činnosť ukončil vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 06.02.2016), predmetom ktorých faktúr bolo dodanie tovaru - instantnej kávy Nescafe, Granko 250/500g a cukroviniek Kinder surprise. Správca dane zistil, že uvedené faktúry boli vystavené pre platiteľa v nasledujúcom fakturačnom reťazci spoločností: české spoločnosti ESCAGOT s.r.o. a ALLIED GROCERS s.r.o. - slovenské spoločnosti DOMINOR s.r.o. - Štefan Oravec F&O - AKORD, spol. s r.o. a česká spoločnosť Intensonal Plus s.r.o. Správca dane preveroval v reťazci spoločností nákup a predaj fakturovaného tovaru od deklarovaného dodávateľa Štefan Oravec F&O, u ktorého nebol preukázaný pôvod nadobudnutia tovaru, tento nepodal daňové

priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie september 2014 a ani kontrolný výkaz, zároveň konateľ subdodávateľa DOMINOR s.r.o. Peter Božik poprel reálnu existenciu fakturovaného tovaru. Žalobca následne deklaroval intrakomunitárne dodanie podstatnej časti preverovaného tovaru českej spoločnosti Intensonal plus s.r.o., ktorá fakturovala predaj tovaru nekontaktným odberateľom v Poľsku, Maďarsku a na Slovensku, pričom toto dodanie nebolo možné overiť.

3. Kontrolou boli zistené tiež porušenia ustanovenia § 43 zákona o DPH z faktúry č. FV3142296 zo dňa 8.9.2014 v celkovej hodnote 37981,80 EUR s predmetom fakturácie žuvačky Orbit a Airwaves pre deklarovaného odberateľa CAYENE s.r.o., IČO: 24832073, na základe ktorého porušenia správca dane nepriznal žalobcovi nárok na oslobodenie od dane z

pridanej hodnoty. 4. Správca dane na základe skutkových zistení dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH a práva odpočítať daň obsiahnutého v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Správca dane v rozhodnutí opakovane akcentoval, že v posudzovanom prípade bolo primárnym dôvodom na neuznanie odpočítania DPH porušenie § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH, keď vo vzťahu k zdaniteľným obchodom uskutočnených s deklarovaným dodávateľom žalobca neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní, nakoľko nepreukázal, že sa deklarované zdaniteľné obchody uskutočnili (teda nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH). Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúr od deklarovaného dodávateľa, musel byť schopný preukázať, že mu deklarovaný tovar bol aj reálne dodaný, pričom uskutočnenie dodania tovaru, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať si daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke vystavenou dodávateľskou faktúrou.

V posudzovanom prípade správca dane vychádzal nielen z dokladov predložených žalobcom, ale aj z dôkazov, ktoré si sám zaobstaral - svedeckých výpovedí, žiadostí o súčinnosť, informácií z informačného systému finančnej správy, žiadostí o MVI, informácií z vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici).

Dôvodom neuznania sporných faktúr bolo, že tieto nemali podklad v reálnom plnení, čiže uvádzané obchody neprebehli tak, ako ich žalobca deklaroval. Správca dane nad rámec vyššie uvedeného poukázal i na možnú existenciu podvodného konania.

5. V súvislosti so spoločnosťou CAYENE, s.r.o. bolo správcom dane spochybnené dodanie tovaru do iného členského štátu odberateľovi - spoločnosti CAYENE, s.r.o, keď správca dane v danom prípade prijal záver, že k reálnemu dodaniu tovaru (žuvačky) uvedenému českému odberateľovi nedošlo spôsobom, ako ho deklaroval žalobca. Správca dane spochybnil prepravu uvádzaného tovaru od platiteľa na miesto určenia, keď vyjadrenia splnomocneného zástupcu prepravnej spoločnosti RURKI s.r.o. ohľadom miesta vykládky boli v rozpore so zisteniami českej finančnej správy ohľadom priestorov na skladovanie tovaru na predmetnej adrese, nebol predložený doklad o platbe za prepravu tovaru a správca dane zistil, že preprava nebola preukázaná žiadnym relevantným dôkazom, nebola fakturovaná a mala byť realizovaná

bezodplatne. Preverovaním u deklarovaného odberateľa CAYENE s.r.o. tak nebolo preukázané nadobudnutie tovaru od platiteľa a ani právo s tovarom nakladať ako vlastník. Spoločnosť CAYENE s.r.o. síce priznala v zdaňovacom období september 2014 nadobudnutie tovaru, avšak nebolo možné zistiť, či tovar nadobudla práve od žalobcu.

6. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím nasledovne : · Námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonnej dĺžky daňovej kontroly vyhodnotil ako nedôvodnú, keď táto trvala 354 dní, čiže bola dodržaná ročná lehota v zmysle § 46 ods. 10 daňového

poriadku. Prerušenie daňovej kontroly z dôvodu MVI bolo vykonané v súlade s daňovým poriadkom a judikatúrou Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/46/2015, sp. zn. 6Sžfk/16/2019 a sp. zn. 2Sžf/18/2014. · Ako nedôvodnú žalovaný vyhodnotil námietku žalobcu, že vyrubovacie konanie nahrádzalo

daňovú kontrolu. Poukázal na to, že jednotlivé úkony vykonané správcom dane vo vyrubovacom konaní boli realizované práve na návrh žalobcu, resp. vychádzali z jeho pripomienok k protokolu. Prostredníctvom žiadosti o MVI českej finančnej správe došlo k výsluchu svedkov - konateľa spoločnosti ESCAGOT s.r.o. Jozefa Mráza, český správca dane vypočul aj R. N., ktorého žalobca navrhol konfrontovať s Petrom Božikom a Štefanom Oravcom.

Správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul J. V. a Evu Kanyicskovú, zaslal žiadosti o MVI českej finančnej správe, týkajúce sa spoločností ESCAGOT s.r.o. a ALLIED GROCERS s.r.o. a v rámci správy daní získal informácie a dokumenty z KR PZ Banská Bystrica, v zmysle ktorých bola získaná aj zápisnica z konfrontácie medzi Petrom Božikom a Štefanom Oravcom.

· Čo sa týka namietanej dĺžky vyrubovacieho konania, toto bolo vykonané v potrebnom rozsahu a trvaní tak, aby mohlo byť vydané rozhodnutie v súlade s daňovým poriadkom. Podľa § 68 daňového poriadku správca dane vydá rozhodnutie najneskôr do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, v zmysle § 165g daňového poriadku sa však táto lehota uplatní iba na vyrubovacie konanie, ktoré bolo začaté po 31.12.2017. Správca dane naopak vychádzal platiteľovi v ústrety, o čom svedčí skutočnosť, že bol ochotný stanoviť až 8 termínov prerokovania pripomienok počas viac ako jedného roka a akceptoval dôvody uvádzané žalobcom na odročenie termínu prerokovania. · Správca dane postupoval v súlade so zákonom i s ohľadom prerokovania pripomienok a neposkytnutia nového termínu na ústne pojednávanie, keď žiadosť žalobcu považoval za opakovanú snahu žalobcu vyhnúť sa ústnemu pojednávaniu vo veci prerokovania pripomienok a tým aj predlžovania trvania vyrubovacieho konania. · Čo sa týka námietky žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho

zmätočnosť, nejasnosť a nezrozumiteľnosť, tak správca dane na strane 3 rozhodnutia jednoznačne uviedol, že daňovou kontrolou boli zistené porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, keď správca dane dospel k záveru, že nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru reťazcom deklarovaných daňových subjektov.

Z dôvodu, že k reálnemu dodaniu zo strany deklarovaného reťazca nedošlo, nevznikla ani daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH na žiadnom stupni v reťazci, a teda nevzniklo ani právo na odpočítanie dane u kontrolovaného žalobcu. Primárnym dôvodom neuznania odpočítania DPH v posudzovanom prípade bolo porušenie § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH, ale správca dane nad rámec zistil a preukázal aj existenciu podvodného konania. · K námietke žalobcu týkajúcej sa zmeny výpovede Petra Božíka správca dane uviedol, že zmenené výpovede boli podporené aj znaleckými posudkami a prokurátorom z Krajskej prokuratúry Banská Bystrica. Tvrdenie žalobcu, že osoba Peter Božík bola v trestnom konaní „chránená“, sú len ničím nepodložené domnienky žalobcu. · Ako nedôvodné vyhodnotil námietky žalobcu týkajúce sa interpretácie svedeckej výpovede Štefana Oravca v prospech správcu dane, skutočnosti, že súčasťou spisu nie je zápisnica o konfrontácii medzi obvineným a svedkom zo dňa 24.06.2016 a tvrdenia, že žalobca prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na podvode.

Uvedená zápisnica je súčasťou administratívneho spisu a čo sa osoby Štefana Oravca týka, tak tento bol už od 20.06.2013 zverejnený v zozname daňových subjektov vedenom na portáli finančnej správy, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie DPH, ktorá skutočnosť už indikovala, že si opakovane neplnil niektorú zo svojich daňových povinností. · Čo sa týka platieb za dodaný tovar uskutočňovaných vopred, správca dane tieto považoval za neobvyklé, keď daňové subjekty uhrádzali desiatky tisíc eur bez riadne uzatvorených zmlúv, objednávok a vo väčšine prípadov i bez predfaktúr. · Ako nedôvodné vyhodnotil žalovaný i ďalšie námietky žalobcu. Správca dane svoje dokazovanie zameral na preukazovanie opodstatnenia uplatnenia práva na odpočítanie dane od tuzemského dodávateľa Štefana Oravca, pričom prijal záver, že k reálnemu dodaniu tovaru nedošlo. Skutočnosť, že žalobca zaplatil Štefanovi Oravcovi za tovar nie je sama o sebe dôkazom o reálnom uskutočnení zdaniteľných plnení, keď technicky je možné vyhotoviť akúkoľvek faktúru, zmluvu, či doklad bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo aj reálne

poskytnuté. Dokazovanie týkajúce sa dodania tovaru českému odberateľovi Intensonal plus s.r.o. bolo vykonané za účelom preukázania účelu použitia nadobudnutých dodávok a na dokreslenie skutkového stavu, pričom na základe zistených skutočností správca dane nadobudol pochybnosti o reálnosti dodania sporného tovaru do iného členského štátu.

Správca dane poukázal na skutočnosť, že bez ohľadu na to, či bolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu, nebolo preukázané reálne dodanie tovaru na vstupe v reťazci ESCAGOT s.r.o. a ALLIED GROCERS s.r.o. - DOMINOR s.r.o. - Štefan Oravec F&O - žalobca, nebol preukázaný pôvod nadobudnutia tovaru a nebol preukázaný ani vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH u dodávateľa Štefan Oravec F&O a ani subdodávateľa DOMINOR s.r.o. · Pre posúdenie dodávky tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 zákona o DPH musí byť splnené, že ide o tovar v rámci odplatného zmluvného vzťahu, kedy dochádza k zmene práva nakladať s tovarom ako vlastník, tento tovar musí byť fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu určenia, čiže tovar musí fyzicky opustiť územie SR a odberateľ v inom členskom štáte musí byť osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Správca dane spochybnil práve prepravu deklarovaného tovaru od platiteľa dane do miesta určenia, keď doklad o platbe za dopravu nebol predložený, v žalobcom predložených dokladoch boli zjavné rozpory a preverovaním u deklarovaného odberateľa CAYENE s.r.o. nebolo preukázané nadobudnutie tovaru od platiteľa a ani právo s tovarom nakladať ako vlastník.

II. Konanie na správnom súde

7. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Trenčíne správnu žalobu napadnutým rozsudkom č. k. 13S/146/2021-132 z 30.03.2022 ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s nasledovným odôvodnením: · Záver správcu dane a žalovaného, že žalobca nesplnil podmienky uplatnenia nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr od dodávateľa Štefan Oravec F&O je opodstatnený a rovnako sú správne dôvody, na základe ktorých daňové orgány k tomuto záveru dospeli.

Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. pre odpočet DPH. Rovnako je správny záver žalovaného, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od DPH v zmysle § 43 zákona o DPH, keď bolo dôvodne spochybnené dodanie tovaru zo strany žalobcu jeho odberateľovi CAYENE s.r.o.

Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. pre oslobodenie od DPH. · Vo vzťahu k faktúram od dodávateľa Štefan Oravec F&O správny súd konštatoval, že v posudzovanom prípade bolo jednoznačne zistené, že sporné obchody mali prebiehať v obchodnom reťazci v zložení české spoločnosti ESCAGOT s.r.o. a ALLIED GROCERS s.r.o. - slovenské spoločnosti DOMINOR s. r. o. - Štefan Oravec F&O - žalobca - česká spoločnosť Intensonal Plus s.r.o. a vo veci vypočutý dodávateľ žalobcu Štefan Oravec sa k zdaniteľným plneniam vyjadroval len vo všeobecnej rovine, bez znalosti konkrétnych okolností, rovnako ako jeho zamestnanec Y.. Y.Á_ Z.. Peter Božík, konateľ DOMINOR s.r.o. priznal, že predmetné obchody boli len fiktívne a reálne neprebehli, deklarovaný tovar neexistoval a všetky prepravné doklady a preberacie protokoly boli sfalšované.

Za zdaňovacie obdobie september 2014 spoločnosť DOMINOR s. r. o. nepodala daňové priznanie k DPH a ani kontrolný výkaz, čiže nepriznala DPH zo sporných faktúr a neodviedla daň do štátneho rozpočtu a dňa 28.10.2014 bola spolu s ďalšími 127 spoločnosťami zlúčená do Eurotransfer, spol. s r.o.

Vychádzajúc z uvedených skutočností nemal správny súd pochybnosti o tom, že deklarovaný tovar reálne neexistoval. Pri neexistencii deklarovaného tovaru potom nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr od dodávateľa Štefan Oravec F&O, nakoľko deklarovaným zdaniteľným plneniam chýba materiálny základ. · Vo vzťahu k deklarovanému intrakomunitárnemu dodaniu tovaru pre odberateľa CAYENE s.r.o. správny súd konštatoval, že vo veci vypočutý István Róbert, konateľ spoločnosti CAYENE s.r.o. nemal ani základnú vedomosť o deklarovanom zdaniteľnom plnení a rovnako sa nepotvrdila samotná prepravu tovaru, ktorú mala zabezpečiť spoločnosť RURKI s.r.o.

. Uskutočnenie prepravy tovaru nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom, či už knihou jázd, alebo záznamom o prevádzke motorového vozidla. Ďalšou skutočnosťou, ktorá výrazným spôsobom spochybňovala deklarovaný intrakomunitárny obchod, bola cena tovaru, keď žalobca deklaroval predaj predmetného tovaru so stratou vo výške 10488,53 eur.

Vychádzajúc z uvedených skutočností bol správny súd toho názoru, že i v tomto prípade absentuje deklarovanému obchodu materiálny základ, a teda žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od DPH. · Ako neopodstatnenú správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, arbitrárne a zmätočné, keď z pohľadu správneho súdu má napadnuté rozhodnutie atribúty zákonného rozhodnutia a sú z neho nadovšetko zrejmé dôvody, pre ktoré správne orgány v posudzovanom prípade nepriznali žalobcovi nárok na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa Štefan Oravec F&O a nepriznali nárok na oslobodenie od DPH pri faktúre vystavenej odberateľovi CAYENE s.r.o. · K námietke celkovej dĺžky trvania daňovej kontroly i dĺžky vyrubovacieho konania správny súd uviedol, že i tieto považuje za nedôvodné. Daňová kontrola bola opakovane prerušovaná zo zákonných dôvodov, pričom bola ukončená v zákonom stanovenej lehote a pokiaľ ide o dĺžku vyrubovacieho konania, k tejto prispel vo významnej miere práve samotný žalobca. · Ohľadom námietky výpovede Petra Božíka správny súd uviedol, že neexistuje žiaden

zákonný dôvod považovať menovaného za nedôveryhodnú osobu.

III. Konanie na kasačnom súde

8. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/,g/, h/ SSP.

9. Kasačnú sťažnosť sťažovateľ odôvodnil nasledovne: · Porušenie práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom podľa § 440 ods. 1 písm. f/ sťažovateľ odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutia správcu dane vychádzajú zo zmätočnej a nepreskúmateľnej argumentácie, zároveň porušenie práva na spravodlivý proces odôvodnil sťažovateľ nedostatočným odôvodnením písomného vyhotovenia rozhodnutia, keď správny súd sa argumentom a námietkam sťažovateľa venuje iba stroho v bodoch 35. až 38. napadnutého rozhodnutia a nevenuje sa závažným pochybeniam žalovaného, na ktoré bol sťažovateľom upozornený, predovšetkým vo vzťahu k sťažovateľom namietanej dĺžke daňovej kontroly (ktorá, hoci formálne trvala iba 354 dní, z materiálneho hľadiska z dôvodu zneužitia procesného práva zo strany daňového subjektu a troch, nie účelných prerušení, výrazne prekročila objektívnu lehotu), dĺžke vyrubovacieho konania (ktoré trvalo 1280 dní, čo nie je možné v žiadnom prípade považovať za primerané) ako i namietanému vyhodnoteniu osoby Petra Božíka ako dôveryhodnej osoby.

· zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa namietanej dĺžke daňovej kontroly v dôsledku prerušenia konania z dôvodu MVI. Daňová kontrola mala byť v predmetnej dobe prerušená neúčelne a rovnako i vyrubovacie konanie nemôže byť časovo neohraničené ak je doba trvania daňovej kontroly ohraničená a ohraničená je už dnes aj lehota na vydanie rozhodnutia vo

vyrubovacom konaní. · Nesprávne právne posúdenie a odklon od ustálenej judikatúry sťažovateľ vidí v tom, že právo na odpočet DPH na vstupe môže byť v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ odopreté iba na základe zásady zákazu podvodu alebo zneužitia práva, a teda k odopretiu práva na odpočet môže dôjsť iba v prípade, ak je tento odpočet DPH súčasťou nejakého podvodného konania alebo zneužívajúcej praktiky.

Zdôvodnenie nepriznania práva na odpočet dane zo strany daňového úradu považuje sťažovateľ za mätúce a nezrozumiteľné, pretože z neho po právnej stránke jednoznačne nevyplýva, či sa sťažovateľ podieľal na zneužití práva, alebo na podvodnom karuselovom obchode smerujúcom k daňovému úniku. Žalovaný zjavne zmätočne na strane tri rozhodnutia uviedol, že daňovou kontrolou boli zistené porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, opomenul však pritom, že rovnako jednoznačne daňový úrad na strane 3 svojho rozhodnutia uviedol, že k daňovému úniku došlo ,,v dôsledku podvodného konania, ktorého súčasťou sa vedome stal kontrolovaný daňový subjekt.“ · V súvislosti s údajným nepreukázaním dodania od dodávateľa Štefana Oravca F&O sťažovateľ uviedol, že v odvolaní jasne a v súlade s informáciami uvedenými v administratívnom spise preukázal, že dodanie tovaru jednoznačne potvrdili Štefan Oravec vo svojej výpovedi zo dňa 21.2.2017, jeho zamestnanec pán Z., I. T., ktorý mal realizovať

prepravu tovaru z Česka do skladu Oravca v Slovenskej Ľupči, Pavel Mráz, konateľ ESCAGOT, R. N., sprostredkovateľ dodania tovaru medzi spol. Escagot, resp. Allied a DOMINOR a dodanie významnej časti predmetného tovaru bolo od daňového subjektu spoločnosti Intensonal potvrdené aj na základe databázy elektronického mýtneho systému. Naloženie tovaru pre Intensonal potvrdzuje predložená fotodokumentácia a existenciu významnej časti predmetného tovaru potvrdila aj MVI. Žalobca preukazoval a dokumentoval predaj časti tovaru od dodávateľa Oravca na Slovensku slovenským odberateľom s uplatnením slovenskej sadzby DPH, ktorú uvádzala v slovenskom DPH priznaní a kontrolnom výkaze, a to napríklad zákazníkom MILK- AGRO spol. s.r.o., NOBA - SMOKER, s.r.o., TRADIMEX spol. s r.o. a iným a nakoľko uplatnenie DPH je minimálne v tomto rozsahu neodškriepiteľné, žalobca navrhol daňovému úradu preverenie týchto odberateľov žalobcu, čo však žalovaný

nevykonal. Nie je teda pravdivé tvrdenie správneho súdu na strane 33 napadnutého rozhodnutia, že dodaniam chýbal materiálny základ. · V súvislosti so spochybňovaním intrakomunitárneho dodania českému subjektu CAYENE, s.r.o. žalobca žalovanému dôkazmi preukázal a zároveň na základe MVI bolo dokázané, že spoločnosť CAYENE, s.r.o. nadobudnutie tovaru priznala, napriek čomu správca dane žalobcovi neuznal oslobodenie od DPH. · Sťažovateľ sa odvolal na judikatúru Najvyššieho súd SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, vo svetle ktorej je možné vyvodzovať, že daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia a má k tomu zodpovedajúcu dokumentáciu.

Dôkazy preukazujúce dodanie tovaru boli žalobcom predložené, sú súčasťou administratívneho spisu a ak došlo na strane spoločnosti CAYENE, s.r.o. k daňovému podvodu, mal sa o tom správca dane zmieniť a zniesť aj dôkazné bremeno o tom, že daňový subjekt o tom mal alebo mohol

vedieť. 10. Pre vyššie uvedené dôvody sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. 11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 1.7.2022 zotrval na svojej už uplatnenej argumentácii a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

IV. Konanie pred kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h/ SSP. 13. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. mája 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 14. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou. 15. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a v medziach kasačnej sťažnosti aj rozhodnutia správnych orgánov a vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Namietané procesné pochybenia 16. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu.

Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníkov, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnená jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na určité návrhy účastníkov neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s argumentáciou účastníka

konania. 17. Kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku správneho súdu. Tento považuje za riadne odôvodnený a dávajúci odpoveď na podstatné žalobné body sťažovateľa uvedené v jeho správnej žalobe. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na body 33. a 34. napadnutého rozsudku, v ktorých sa správny súd zaoberal posúdením žalobných bodov sťažovateľa vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane sťažovateľovi a nesplneniu podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. V bode 36 napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že v oboch prípadoch zdaniteľným plneniam absentuje materiálny základ, čo je aj z pohľadu správneho súdu dostatočným dôvodom na odopretie či už práva na odpočet DPH alebo práva na oslobodenie od DPH.

Nedôvodnosť namietaných procesných pochybení správny súd skonštatoval v bode 37 napadnutého rozsudku. 18. Kasačný súd nevzhliadol ani dôvodnosť námietky o neúčelnosti a neprimerane dlhého prerušení daňovej kontroly z dôvodu procesu medzinárodnej výmeny informácií (ďalej „MVI“).

Správca dane vopred nemôže vedieť, aké informácie mu budú poskytnuté ako výsledok jeho žiadosti o MVI. Preto je nutné prihliadať najmä na skutočnosť, či sa žiadosť o MVI, ktorej následkom je prerušenie daňovej kontroly, týka preverovaných zdaniteľných

obchodov. Ako uviedol Veľký senát kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 19SVs/4/2023 z 27.03.2024 „Účelnosť medzinárodnej výmeny informácií je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda okruhu informácií, ktoré sa správca dane snaží prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu EÚ získať. Nie je pritom rozhodujúca presnosť otázok smerom k získaniu optimálnych informácií, dôležité je, či sa správca dane pýta k meritu veci, ktorú má posúdiť. Ak môžu byť požadované informácie relevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti, potom je nutné hľadieť na uplatnenie MVI a na prerušenie daňovej kontroly ako na efektívne.

Merať účelnosť MVI jej výsledkom, teda či a do akej miery boli získané informácie pri následnom rozhodovaní použiteľné alebo dokonca použité v argumentácii, je nesprávne.“. Aplikujúc tieto závery na prejednávanú vec, nie je preto podstatné, či išlo o MVI týkajúcu sa iba, ako uvádza sťažovateľ „menej podstatnej informácie vo vzťahu k plneniam tvoriacim iba 7% intrakomunitárneho dodania“, ale to, či sa preverovaného obdobia týkala a či teda môžu byť požadované informácie relevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti sťažovateľa, čo sťažovateľ nespochybňoval.

19. K otázke prípustnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly kasačný súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 - Hydina SK, v zmysle ktorého Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. Z uvedeného vyplýva, že namietané prerušenie daňovej kontroly z dôvodu MVI nebolo nezákonné pre neúčelnosť alebo neprimeranú dĺžku. Sťažnostný bod je preto nedôvodný.

20. K sťažnostným námietkam vo vzťahu k trvaniu vyrubovacieho konania a k neprerokovaniu zistení z vyrubovacieho konania so sťažovateľom kasačný súd taktiež nevzhliadol ich dôvodnosť. Daňový poriadok v znení účinnom k začatiu vyrubovacieho konania sťažovateľa, t.j. k 26.09.2017, neupravoval poriadkovú lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. To, že dĺžka vyrubovacieho konania je z pohľadu sťažovateľa neprimeraná, nemá dosah na zákonnosť vyrubovacieho konania. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje i na rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 2Sfk/75/2022 z 22.12.2023 vo veci totožného sťažovateľa. Kasačný súd zároveň pripomína, že k dĺžke vyrubovacieho konania výrazne prispelo i opakované ospravedlňovania neúčasti sťažovateľa na prerokovaní pripomienok v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku (bod 22 tohto rozsudku).

21. Kasačný súd sa nestotožnil ani so sťažnosťou námietkou, že správca dane so sťažovateľom neprerokoval zistenia z vyrubovacieho konania, pretože nevyhovel žiadosti sťažovateľa o poskytnutie náhradného termínu z dôvodu práceneschopnosti konateľa.

Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane, dohodne si so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov a ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu.

V zmysle uvedeného, keďže nedošlo k dohode o termíne prerokovania pripomienok medzi správcom dane a sťažovateľom, tento určil správca dane a sťažovateľ bol povinný určiť si na prerokovanie zástupcu, pokiaľ sa ho nemohol zúčastniť.

22. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje, že prerokovanie pripomienok správca dane určil na deň 26.02.2020 a sťažovateľ z dôvodu potreby zabezpečenia zástupcu navrhol iný termín na mesiac máj 2020, po vzájomnej dohode došlo k určeniu termín na 27.05.2020 a následne na 07.07.2020. Z dôvodu práceneschopnosti konateľa sťažovateľa správca dane určil ďalší nový termín prerokovania na 09.09.2020, sťažovateľ následne požiadal o prerušenie kontroly a ospravedlnil svoju neúčasť na prerokovaní pripomienok z dôvodu vážnej epidemiologickej situácie. Správca určil nový termín prerokovania na 30.10.2020 a následne tento po dohode so sťažovateľom zmenil na 02.12.2020. Ani tohto termínu prerokovania sa sťažovateľ s ohľadom na práceneschopnosť nezúčastnil a požiadal o termín ďalší, ktorý správca dane určil na 20.01.2021.

Zástupca sťažovateľa so správcom dane dohodol iný termín prerokovania, a to 18.03.2021. Konateľ sťažovateľa požiadal i o zmenu tohto termínu z dôvodu vážnej epidemiologickej situácie, čomu správca dane už nevyhovel. Sťažovateľ následne ospravedlnil svoju neúčasť podozrením na ochorenie manželky konateľa sťažovateľa a termínu prerokovania pripomienok určeného správcom dane sa nezúčastnil.

23. Kasačný súd má za to, že správca dane postupoval v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku, v dôsledku čoho nebolo nezákonne zasiahnuté do subjektívnych práv sťažovateľa. Kasačný súd i v tejto súvislosti poukazuje i na rozhodnutie kasačného súdu 2Sfk/75/2022 z 22.12.2023 vo veci totožného sťažovateľa. Právo na odpočítanie dane

24. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (sťažovateľovi - osobe registrovanej pre daň z pridanej hodnoty) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 a nasl. smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej implementácie v právnom poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby dodávateľa), (2)

že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

25. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o DPH. Platiteľ dane (sťažovateľ) si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň, pričom: · dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), · daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby (§ 19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH),

· daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), · zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

26. Správne orgány i správny súd ustálili, že dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane bola neexistencia materiálnych plnení, t.j. išlo o plnenia fiktívne. 27. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľa, že na zamietnutie práva na odpočítanie dane nestačí konštatácia porušenia zákona o DPH a toto zamietnutie musí byť viazané na daňový podvod alebo na zneužitie práva. Ako bolo uvedené vyššie, dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane môže byť i nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, čo vo vzťahu k sťažovateľovi s odkazom na § 49 zákona o DPH skonštatoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí a rovnako jednoznačne i správny súd v napadnutom rozsudku (bod 36 napadnutého rozsudku). Z obsahu napadnutého rozhodnutia i napadnutého rozsudku je podľa kasačného súdu jednoznačné, že dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane sťažovateľovi bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Samotné uvedenie slovného spojenia „zneužitie neutrality DPH“ v rozhodnutí správcu dane, ktoré vysvetlil žalovaný (str. 18 napadnutého rozhodnutia),

nespôsobuje nezákonnosť ani nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia ani napadnutého rozsudku správneho súdu. 28. Kasačný súd ďalej sumarizuje, že pochybnosti správcu dane vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi Štefanovi Oravcovi spočívali v spochybnení materiálnej existencie tovaru, ktorý mal byť sťažovateľovi týmto deklarovaným dodávateľom dodaný. Vo veci vypočutý dodávateľ žalobcu Štefan Oravec sa k zdaniteľným plneniam vyjadroval len vo všeobecnej rovine, bez znalosti konkrétnych okolností. Rovnako neurčito sa vyjadril i jeho zamestnanec Y.. Y. Z.. Peter Božík, konateľ spoločnosti DOMINOR s.r.o. priznal, že predmetné obchody boli len fiktívne a reálne neprebehli, deklarovaný tovar neexistoval a všetky prepravné doklady a preberacie protokoly boli sfalšované. Pochybnosti sa týkali i prepravy tohto tovaru.

Sťažovateľ neargumentoval vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena a ani následne tieto pochybnosti správcu dane relevantne nevyvrátil. Sťažnostný bod sťažovateľa (bod 39. jeho kasačnej sťažnosti, kde odkazuje na svoje Odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane) nepresvedčil kasačný súd natoľko, aby relevantne spochybnil záver správcu dane, žalovaného i správneho súdu, že predmetnému vzťahu chýbal materiálny základ, čo je jednou z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. V danej veci správca dane vyslovil relevantné pochybnosti o existencii deklarovaným dodávateľom dodaného tovaru a samotné poukazovanie sťažovateľa na ním predložené dôkazy, ktoré však priamo nereaguje na závery správneho súdu, nie je spôsobilé ich spochybniť. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti pri namietanom nesprávnom posúdení sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Rozsah vymedzenia sťažnostného bodu sťažovateľom

následne determinuje i rozsah prieskumu kasačného súdu. 29. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie.

30. Kasačný súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení.

Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že si uplatnil odpočítanie dane oprávnene. 31. K námietke o absencii posúdenia správneho súdu vo vzťahu k neovereniu si správnosti a presnosti časových údajov kasačný súd opäť poukazuje na to, že dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, a to spochybnenie materiálnej existencie plnenia. K nesplneniu týchto podmienok smerovali pochybnosti správcu dane i závery správneho súdu. Pochybnosti správcu dane neboli založené najmä na správnosti a presnosti časových údajov, ale na komplexe pochybností spočívajúcich na spochybnení materiálnej existencie tovaru svedkom Petrom Božíkom, neurčitosti vyjadrení ostatných svedkov ako i prepravy tovaru. Skutočnosť, že sťažovateľ, ako sám tvrdí „preukazoval predaj časti tovaru“ iným slovenským odberateľom, sama o sebe nepreukazuje splnenie hmotnoprávnych podmienok (materiálnej existencie tovaru) vo vzťahu medzi sťažovateľom a jeho deklarovaným dodávateľom.

32. Pochybnosti správca dane vzniesol i vo vzťahu k uplatnenému oslobodeniu pri intrakomunitárnom dodaní českému odberateľovi CAYENE s.r.o., pri ktorom nebolo preukázané splnenie podmienok tohto oslobodenia. Tieto pochybnosti sa týkali i prepravy

tovaru. Ani tento súvisiaci sťažnostný bod sťažovateľa (bod 41. jeho kasačnej sťažnosti) priamo nereagujúci na závery správneho súdu nepresvedčil kasačný súd, aby spochybnil záver správcu dane, žalovaného i správneho súdu, že nedošlo k splneniu podmienok na uplatnenie si oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Dôvodom pre nepriznanie oslobodenia nebola výlučne nekontaktnosť odberateľa CAYENE s.r.o., ale i pochybnosti o preprave tovaru, ktoré sťažovateľ nevyvrátil. Kasačný súd opäť poukazuje na potrebu vymedzenia sťažnostného bodu v zmysle § 440 ods. 2 SSP.

33. K sťažovateľovmu odkazu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 ohľadom vyčerpania dôkazného bremena kasačný súd uvádza, že v súdenom prípade bolo dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane práve nepreukázanie materiálnej existencie tovaru, pričom pochybnosti správcu dane v tejto súvislosti sťažovateľ nevyvrátil.

34. Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že vo vzťahu k totožnému sťažovateľovi v obdobnej veci iný senát kasačného súdu rozhodol rozsudkom sp. zn. 2Sfk/75/2022 z 22.12.2023 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Predmetom prieskumu kasačného súdu v konaní sp. zn. 2Sfk/75/2022 však bolo rozhodnutie iného správca dane (Daňového úradu Banská Bystrica) a rozsudok iného správneho súdu (Krajského súdu v Banskej Bystrici). Zároveň ako vyplýva z bodu 23 predmetného rozsudku, v danom konaní nebola na rozdiel od súdenej veci správcom dane spochybnená materiálna existencia tovaru.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

35. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov nestotožnil s námietkami sťažovateľa voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 36. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). 37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. mája 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 5Sfk/67/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik