← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·26. 3. 2026

5Sfk/67/2023

ECLI:SK:NSSSR:2026:1019200507.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
BA-5S/74/2019
IČS
1019200507
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: CALIUMI, a.s., so sídlom Záhradnícka 70, Bratislava, IČO: 44936311, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 78067/2019 zo 6. februára 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/74/2019-133 zo 16. mája 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na úplnú náhradu trov konania v kasačnom konaní.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (správca dane) rozhodnutím č. 103512685/2016/9104401/HríM z 15. júla 2016 (prvostupňové rozhodnutie) určil žalobcovi rozdiel v sume 873834,92 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012, nepriznal mu nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2012 v sume 37913,79 eur, a vyrubil mu daň v sume 835921,13 eur, po závere o porušení ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej „zákon o DPH").

2. Dôvodom bolo nepreukázanie skutočného dodania tovaru (spotrebnej elektroniky) podľa faktúr od spoločnosti TyBobo tech LLC. Podľa správcu dane nebol preukázaný pôvod tovaru ani konečný spotrebiteľ tovaru. Uviedol, že sa spotrebná elektronika „točí" v rozmedzí niekoľkých zdaňovacích období medzi preukázateľne personálne a ekonomicky prepojenými spoločnosťami BESTCENA LLC, TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku, CALIUMI, a.s. (žalobca), Bestcena Sp. z o.o., nedošlo k dodaniu tovaru, nevznikla daňová povinnosť a zároveň šlo o vytváranie činností, ktoré ako celok vytvárajú vyslovene situáciu zbavenú hospodárskej reality, ktorej cieľom je vrátenie DPH.

3. Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správca dane okrem iného zistil, že: - osoby, ktoré boli zapísané v dozornej rade žalobcu (rumunskí občania Christian-Florin Lupsan, Renáta-Andrea Lupsan a Henrich Richard Szarka), si neboli vedomí toho, že by preberali alebo založili nejakú spoločnosť na Slovensku a nepoznali spoločnosti CALIUMI, a.s., FROLIX SK, s.r.o., UNEX Prakovce, a.s., TyBobo tech LLC, BESTCENA.SK LLC alebo BARGENA Sp. z o.o., a o týchto spoločnostiach nemali akékoľvek informácie; - bývalý konateľ (správne predseda predstavenstva, pozn. kasačného súdu) a bývalý prokurista

PhDr. Peter Veselý, PhD. nemal o prevode spoločnosti CALIUMI, a.s. na nového predsedu predstavenstva žiadne listiny alebo doklady, ktoré by potvrdzovali prevod spoločnosti a nevedel uviesť meno notárky (pred ktorou prevod spoločnosti prebehol) a ani mená zamestnancov, ktorých mal žalobca mať; - poľská spoločnosť BESTCENA Sp. z o.o. bola klasifikovaná poľskými daňovými úradmi ako zmiznutý platiteľ, nevykonávala ekonomickú činnosť, na adrese sídla nesídlila, daňové priznania nepodávala a s poľskou daňovou správou nekomunikovala; - konateľom poľskej spoločnosti BESTCENA Sp. z o.o. bol pán Štefan Ďurina; - spoločnosť BESTCENA LLC bola podľa záznamov štátu Delaware od 1. júna 2011 zrušená, pričom stále obchodovala na území Slovenska s organizačnou zložkou podniku americkej spoločnosti TyBobo tech LLC, ktorá bola ekonomicky a personálne prepojená so spoločnosťou BESTCENA LLC a so žalobcom; - v spoločnostiach BESTCENA LLC, TyBobo tech LLC (a jej organizačná zložka), CALIUMI, a.s., BESTCENA Sp. z o.o. kolovali tie isté osoby, a to pán Štefan Ďurina a PhDr.

Peter Veselý PhD., či už ako zakladateľ, konateľ alebo predseda dozornej rady; - žalobca a spoločnosť TyBobo tech LLC, o. z. p. účtovali o faktúre č. 1200510 ešte pred jej vystavením, pričom v čase účtovania o preddavkoch ani jeden z daňových subjektov nemohol poznať predmetné čísla faktúr; - spoločnosť BESTCENA LLC bola nekontaktná, nemala v tuzemsku žiadnych zamestnancov ani prevádzku, s pánom Štefanom Ďurinom sa nedarilo skontaktovať, jediný kontakt uviedla pani N., ktorá uviedla, že pán Ďurina už nebol konateľom a novým konateľom sa stal „nejaký pán z Číny", ktorý chcel, aby ho p. N. zastupovala pred daňovým úradom.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č. 78067/2019 zo 6. februára 2019 (preskúmavané rozhodnutie) rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Žalovaný okrem iného konštatoval, že spoločnosť BESTCENA.SK nemohla dodať tovar spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka; svedkovia, ktorých žalobca navrhol vypočuť, v žalobcom predložených zápisniciach (z trestného konania) uviedli, že žalobca vykonával obchod v oblasti internetového predaja, že sa v sklade skladovala elektrotechnika, ale nevedeli uviesť, kde presne sa nachádzal sklad; nepreukázalo sa, že išlo o reálne dodávky tovaru; ani jedna spoločnosť nepredložila relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili zistenia správcu dane; okrem faktúr žalobca nepredložil žiadne iné doklady súvisiace s tovarom (napr. záručné listy, certifikáty kvality a originality a pod.). Podľa žalovaného nebol preukázaný pôvod tovaru, elektroniky, jeho preprava od dodávateľa ku konečnému spotrebiteľovi, ani jeho skladovanie.

Poukázal na to, že právo na odpočet dane nevzniká tým, že je daň uvedená na faktúre.

II. Konanie pred správnym súdom

6. Žalobca správnou žalobou žiadal zrušiť prvostupňové i preskúmavané rozhodnutie a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. 7. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd") podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP") rozsudkom č. k. 5S/74/ 2019-133 zo 16. mája 2023 (ďalej „napadnutý rozsudok") zrušil i prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

8. Správny súd poukázal v kontexte zásady preukazovania skutočností daňovým subjektom na nemožnosť požadovať od daňového subjektu preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal, s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponoval existenciou materiálneho plnenia, mal k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od

určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, resp. odberateľov znášal ďalej dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane (poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/2/2017).

9. V súvislosti s otázkou rozloženia dôkazného bremena správny súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/16/2018, v ktorom kasačný súd zdôraznil, že je nutné rozlišovať dôkazné bremeno daňového subjektu a správcu dane v konkrétnej veci.

10. Podľa správneho súdu nebolo z preskúmavaného ani prvostupňového rozhodnutia zrejmé, z akého dôvodu daňové orgány vyhodnotili v neprospech žalobcu to, že poľská daňová správa kvalifikovala poľského odberateľa Bestcena Sp. z o.o. ako zmiznutého platiteľa od júna 2012, obzvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetom ich preverovania bolo daňové obdobie máj 2012, teda predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Uvedené skutkové zistenie, z ktorého vychádzal správca dane, vôbec nevypovedalo o tom, či došlo k predaju dotknutého tovaru dotknutému odberateľovi, k zaplateniu kúpnej ceny, k jeho preprave k tvrdenému odberateľovi, resp. na iné dohodnuté miesto odberu ani k prevzatiu tovaru deklarovaného odberateľovi. O týchto skutočnostiach orgány verejnej správy vôbec nevykonali žiadne dokazovanie, resp. výsledky vykonaného dokazovania o skôr spomenutých skutočnostiach do svojich rozhodnutí

nezahrnuli. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane uviedol zoznam automobilov, ktoré pravdepodobne mali prepravu vykonať, avšak vo svojich skutkových zisteniach vôbec neuviedol, aký záver z tohto dôkazu vyvodil a prečo tento dôkaz mal alebo nemal vplyv na závery, ku ktorým dospel. Na vyvodenie záveru, že nebol preukázaný konečný spotrebiteľ žalobcu vo vzťahu k preverovaným faktúram nepostačovalo bez ďalšieho spochybnenie existencie konečného spotrebiteľa v období nasledujúcom po preverovanom daňovom období. Toto zistenie nemalo ani žiadnu výpovednú hodnotu k tomu, či žalobca dodal preverovaný tovar deklarovanému odberateľovi. Prípadná nekontaktnosť odberateľa žalobcu bola skutočnosťou, ktorá vôbec nespadala do okruhu skutočností, ktoré tvorili dôkazné bremeno žalobcu, a ktorú možno bez ďalšieho vykladať na ťarchu žalobcu.

11. Vo vzťahu k záveru žalovaného o tom, že nebol preukázaný pôvod preverovaného tovaru správny súd uviedol, že z preskúmavaných rozhodnutí vôbec nebolo zrejmé, kto mal tento tovar dodať dodávateľovi žalobcu. Tvrdenie žalobcu však vôbec nezodpovedalo obsahu administratívneho spisu, pretože porovnaním faktúr č. 1200243, 1200474 a 1200510, vystavených spoločnosťou TyBobo tech LLC., organizačná zložka, ako dodávateľa voči žalobcovi ako odberateľovi, a faktúry č. 1200010, v ktorej bol uvedený ako dodávateľ spoločnosť BESTCENA LLC a odberateľ TyBobo tech LLC, organizačná zložka, vyplývalo, že tovar na týchto faktúrach sa prekrýval iba v malej časti (väčšina položiek tovarov sa tam nenachádzala).

Z administratívneho spisu, ale najmä z preskúmavaných rozhodnutí vôbec nebolo zrejmé ako žalovaný a správca dane dospeli k záveru o tom, kto bol pôvodcom tovaru a v nadväznosti na to potom nebol preskúmateľný záver, že pôvodca tovaru nebol známy.

12. Správny súd ďalej poukázal na to, že skutkové zistenia vo vzťahu k preverovanému tovaru a nepreukázania jeho prepravy od dodávateľa ku konečnému odberateľovi, ani jeho skladovaniu, neboli obsiahnuté v protokole o vykonanej kontrole, ani v rozhodnutí správcu dane, ale až v preskúmavanom rozhodnutí, z ktorého vôbec nebolo zrejmé, na základe akých skutočností a správnych úvah žalovaný k takýmto záverom dospel, aké stanovisko k týmto zisteniam zaujal žalobca, a či vôbec daňové orgány poskytli žalobcovi možnosť k týmto zisteniam sa vyjadriť.

Správny súd tak nemohol akceptovať názor žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, že nebolo nutné vykonať ďalšie dôkazy, konkrétne vypočuť bývalých zamestnancov žalobcu a skladníkov, keďže podľa jeho názoru mohli mať vedomosť o tom, či sa preverovaný tovar nachádzal v skladoch žalobcu, či bol do týchto skladov premiestnený, odvezený z neho, či bol prepravovaný k deklarovanému odberateľovi ako aj to, či bol týmto odberateľom prevzatý.

13. Podľa správneho súdu daňové orgány v rámci preverovania reálnosti dodávok venovali svoju pozornosť najmä skutočnostiam, ktoré sú mimo sféry dosahu žalobcu, avšak nevykonali dostatočne potrebné dokazovanie týkajúce sa priamo deklarovanej dodávky tovaru žalobcovi, resp. dodávky tovaru žalobcom jeho odberateľovi. Uvedené nebolo napravené ani žalovaným

v preskúmavanom rozhodnutí, ktorý naviac do svojho rozhodnutia uviedol skutkové zistenia, resp. závery, ktoré do času vydania jeho rozhodnutia neboli žalobcovi prezentované ako sporné a nemohol teda vo vzťahu k nim vôbec realizovať svoje procesné práva.

Preskúmavané rozhodnutia preto neposkytujú dostatočný podklad pre vyvodenie záveru o tom, že žalobca nepreukázal oprávnenosť nároku na odpočítanie dane zo sporných faktúr v dôsledku nepreukázania reálnosti dodávok tovaru. 14. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného z vyššie uvedených úvah správneho súdu vychádzalo z nedostatočne zisteného stavu v otázke reálnosti dodania dotknutého tovaru. Rovnakými nedostatkami trpelo aj rozhodnutie správcu dane, ktoré preskúmavanému

rozhodnutiu prechádzalo.

III. Kasačná sťažnosť

15. Žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ") podal kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, teda že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 16. Sťažovateľ uviedol, že sa nestotožnil so záverom správneho súdu o nevykonaní dostatočného dokazovania, ktoré sa priamo týkalo deklarovanej dodávky tovaru žalobcovi, resp. dodávky tovaru žalobcom jeho odberateľovi a so záverom, že preskúmavané rozhodnutie sťažovateľa vychádzalo z nedostatočne zisteného stavu v otázke reálnosti dodania dotknutého tovaru. Zároveň považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný v časti, ktorá sa týkala záverov o pôvodcovi tovaru.

17. Sťažovateľ tvrdil, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie sporného zdaniteľného obchodu, ktorý bol predmetom fakturácie, a skutkový stav bol zistený a vyhodnotený v súlade s daňovým poriadkom, a so zákonom o DPH.

18. Podľa sťažovateľa sa nepotvrdila reálnosť deklarovaných obchodných transakcií a ani dodanie tovaru, ktorý si fakturovali zúčastnené spoločnosti medzi sebou, teda nebola preukázaná ani reálna existencia tovaru, čo bolo v rozpore s tvrdením správneho súdu v bode 120 napadnutého rozsudku, ktorý tvrdil vyčerpanie vlastného dôkazného bremena daňového subjektu disponovaním zodpovedajúcej faktúry, príloh s podrobným položkovitým opisom druhu a cien dodaných služieb či tovarov od určitého dodávateľa. 19. Žalobca podľa sťažovateľa neposkytoval relevantné informácie a ani dôkazy, ktoré by transakcie medzi žalobcom a spoločnosťami TyBobo tech LLC, BESTCENA.SK LLC a BESTCENA Sp. z. o.o. potvrdzovali, resp. preukázali, čím žalobca dôkazné bremeno

neuniesol. 20. Sťažovateľ poukázal na nepriznanie odpočtu dane z faktúr č. 1200243, č. 1200474 a č. 1200510 od spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku na základe dôvodného spochybnenia skutočného dodania tovaru dodávateľom deklarovaným v predložených faktúrach, ktoré bolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, preskúmavanom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení sťažovateľa k správnej žalobe.

21. S tvrdením správneho súdu o nevykonaní relevantného dokazovania a nezistenia žiadneho skutkového stavu sťažovateľ nesúhlasil, keďže podľa jeho názoru správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, preveroval jednotlivé subjekty prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, preveroval existenciu, ekonomickú činnosť a dodanie tovaru od spoločnosti BESTCENA.SK LLC v Spojených štátoch amerických, spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku a žalobcom deklarovaného dodania tovaru poľskej spoločnosti BESTCENA Sp. z o.o. do Poľska. Správcovi dane neboli predložené dôkazy, ktoré by dodanie tovaru potvrdili (záručné listy, certifikáty originality atď.).

22. Podľa sťažovateľa došlo zo strany žalobcu k porušeniu ustanovení 49 ods. 1, § 51 a § 19 ods. 1 zákona o DPH (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok), čím žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane, keďže podmienkou na uplatnenie práva na odpočítanie dane je reálne dodanie tovaru a jeho materiálna existencia, čo nebolo preukázané.

Existencia faktúry predstavovala len formálnu stránku a pokiaľ neboli splnené vecné podmienky na uplatnenie odpočítania dane, nebolo možné takýto nárok ani uznať. 23. Podľa sťažovateľa sú podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa (poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/63/2011). Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňoval nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, mal byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Faktúra by bola relevantným dokladom, len ak by bolo nepochybné, že obsahovala údaje odrážajúce reálne plnenie (poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 8Sžf/10/2015).

24. Sťažovateľ ďalej poukázal na rozsudky Európskeho súdneho dvora (napr. rozsudok ESD

C-37/95, C-98/98, C-169/04, C-16/00) z ktorých vyplynulo, že daň z pridanej hodnoty môže byť odpočítaná iba v prípade, že prijaté zdaniteľné plnenia priamo a bezprostredne súviseli s uskutočňovanými plneniami, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. Nárok na odpočet

dane na vstupe u prijatého tovaru alebo prijatých službách mohol vzniknúť iba v situácii, ak boli tieto prijaté plnenia súčasťou nákladov na uskutočnené plnenia, s ktorými bol spojený nárok na odpočet dane na vstupe. 25.

K nekontaktnosti poľskej spoločnosti BESTCENA Sp. z o.o. sťažovateľ uviedol, že správca dane poukázal v súvislosti s touto spoločnosťou jednak na prepojenie celého reťazca potenciálnych dodávateľov a na skutočnosť, že ani dodanie tovaru tejto spoločnosti žalobcom nebolo žiadnymi dôkazmi preukázané.

Dodanie tovaru tejto poľskej spoločnosti deklaroval žalobca, avšak reálne dodanie fakturovaného tovaru, jeho prevzatie a preprava nebolo preukázané, resp. potvrdené žiadnymi dôkazmi zo strany odberateľa, teda poľskej spoločnosti BESTCENA Sp. z o.o. Nepreukázanie dodania tovaru poľskej spoločnosti reálnymi dôkazmi spochybňovalo reálnu existenciu tovaru, čiže nebolo možné tvrdiť, že nekontaktnosť poľskej spoločnosti nespadala do okruhu skutočností, ktoré tvorili dôkazné bremeno žalobcu.

26. Sťažovateľ v kontexte bodu 123 napadnutého rozsudku uviedol, že správca dane aj sťažovateľ vychádzali zo zistení, že: - z odpovede Daňového úradu Košice z 29. januára 2013, súčasťou ktorej boli zápisnice o ústnom pojednávaní, spísané so splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku, vyplývalo, že R.. N. okrem iných informácií do zápisnice uviedla, že účtovníctvo spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku viedol B.. B. O., PhD. v programovom balíku ECOSUN SUNSOFT, ale licencia bola poskytnutá žalobcovi;

- R.. N. poskytla Daňovému úradu Košice doklady, súčasťou ktorých bola faktúra č. 1200010 z 31. mája 2012 za nákup elektroniky, na ktorej bola ako dodávateľ tovaru uvedená spoločnosť BESTCENA LLC, 113 Barksdale Pro Center, Newark, DE, Spojené štáty americké, a ako odberateľ spoločnosť TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku.

Na predloženej faktúre boli uvedené aj tovary, ktoré mala žalobcovi dodať spoločnosť TyBobo tech LLC, organizačná zložka, čo žalobca preukazoval faktúrou číslo 1200510 a ktoré mali byť dodané žalobcom spoločnosti BESTCENA Sp. z o.o. do Poľska; - z vyjadrenia žalobcu, ktorý trval na tom, že spoločnosť BESTCENA LLC nemala s preverovanými obchodmi nič spoločné, hoci bola na faktúre uvedená ako dodávateľ tovaru spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku.

27. Sťažovateľ nesúhlasil s vyjadrením správneho súdu, že nebolo vôbec zrejmé z preskúmavaných rozhodnutí, ako sťažovateľ a správca dane dospeli k záveru o tom, kto bol pôvodcom tovaru v nadväznosti na to, že potom nebol preskúmateľný záver, že pôvodca tovaru nie je známy, keďže žalobca sám označil dodávateľa tovaru spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka, avšak dodanie tovaru touto americkou spoločnosťou nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi, teda ani pôvod tovaru nebol známy.

28. Ak žalobca v odvolaní tvrdil, že tovar mala spoločnosť TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku nakúpiť od spoločnosti BESTCENA.SK LLC, sťažovateľ a správca dane v rozhodnutiach uviedli informácie od daňovej správy Spojených štátov amerických týkajúce sa americkej spoločnosti BESTCENA.SK LLC, od ktorej mal byť, ako tvrdí žalobca, tovar nadobudnutý spoločnosťou TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku.

Z odpovede americkej daňovej správy vyplynulo, že neexistoval žiadny náznak, že spoločnosť BESTCENA.SK LLC alebo nejaký z jej riaditeľov, funkcionárov alebo zástupcov sa fyzicky nachádzal v Spojených štátoch amerických na adrese záznamu a podľa prieskumu americkej daňovej správy bolo zistené, že neexistuje žiadny náznak o prítomnosti alebo o akejkoľvek obchodnej činnosti spoločnosti BESTCENA.SK LLC v Spojených štátoch amerických.

29. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že zo zistení správcu dane jednoznačne vyplývala ekonomická aj personálna prepojenosť spoločností BESTCENA LLC, BESTCENA Sp. z o.o., TyBobo tech LLC, organizačnej zložky podniku a žalobcu: - PhDr.

Peter Veselý PhD. bol predsedom predstavenstva žalobcu, zastupoval americkú spoločnosť BESTCENA LLC, hlavného dodávateľa elektroniky, viedol účtovníctvo spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku. - Štatutárnym zástupcom poľskej spoločnosti BESTCENA Sp. z o.o. a spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku bol pán Štefan Ďurina, ktorý zastupoval aj americkú spoločnosť BESTCENA LLC, a bol predsedom dozornej rady žalobcu. - Spoločnosť BESTCENA LLC a spoločnosť BESTCENA.SK LLC sú americké spoločnosti s

rovnakým sídlom. Sídlo na tej istej adrese má aj spoločnosť TyBobo tech LLC. 30. K bodu 124 a 125 napadnutého rozsudku sťažovateľ uviedol, že pri preskúmavaní rozhodnutia správcu dane sťažovateľ vychádzal zo všetkých podkladov, ktoré mal od správcu dane k dispozícii v rámci odvolacieho konania. Sťažovateľ už v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že do zápisníc, predložených žalobcom k odvolaniu, sa uvedené osoby vyjadrovali k činnosti spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku a činnosti žalobcu, uviedli informácie, že žalobca vykonával obchod v oblasti internetového predaja, že v sklade bola skladovaná elektrotechnika, ale kde presne sa nachádzal sklad, v ktorom mala byť elektronika uskladnená, nevedela uviesť ani jedna z vypočúvaných osôb a ani jedna z vypočúvaných osôb nepotvrdila, že išlo práve o tovar, ktorý mal byť nakúpený od spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku, od spoločnosti BESTCENA LLC, resp. od spoločnosti BESTCENA.SK LLC, a nevedeli sa jasne a podrobne vyjadriť ani k obchodnej činnosti žalobcu, a ako nadobúdateľov tovaru uvádzali úplne iné spoločnosti.

31. K bodu 128 napadnutého rozsudku sťažovateľ uviedol, že nesúhlasí so záverom správneho súdu, že skutkový stav bol zistený nedostatočne. Zo spisového materiálu vyplynulo, že správca dane dôkladne a podrobne preveroval všetky skutočnosti, súvisiace s fakturovanými zdaniteľnými plneniami, pričom využil všetky zákonom stanovené a dovolené možnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobcovi nárok na odpočet dane z faktúr č. 1200243, č. 1200474 a č. 1200510 vystavených spoločnosťou TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku, uplatnených v zdaňovacom období máj 2012 nevznikol.

32. Sťažovateľ poukázal na to, že bolo potvrdené aj účelové konanie žalobcu, keď spoločnosť prepísal v roku 2014 na rumunského občana, ktorý bol nekontaktný, a na nových členov dozornej rady, ktorými boli taktiež rumunskí občania, ktorí o tom nemali vedomosť. Akcionárom žalobcu bola 2. februára 2017 spoločnosť so sídlom v Cyperskej republike a od 15. decembra 2017 bol predsedom predstavenstva Mgr. Róbert Šuba.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nebolo zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel správny súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov, čím odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé.

33. Sťažovateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/36/2019 zo dňa 27. októbra 2021, ktorý sa týkal správnej žaloby proti rozhodnutiu sťažovateľa v súvislosti s daňovou kontrolou u žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2013.

Aj v tomto zdaňovacom období išlo o dodanie tovarov - elektroniky - v reťazci spoločností, medzi ktorými sa nachádzali aj vyššie uvedené americké spoločnosti a spoločnosť TyBobo tech LLC. Krajský súd v Bratislave v uvedenom rozsudku okrem iného poukázal aj na podmienky materiálnej existencie zdaniteľného plnenia, t. j. že preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane, čo nebolo splnené.

34. Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že voči PhDr. Petrovi Veselému, PhD., MBA ako predsedovi predstavenstva žalobcu bola podaná obžaloba (sp. zn. 1 Kv 65/14/1100-132 z 13. júla 2017) vo veci skrátenia dane vo veľkom rozsahu a neoprávnenému uplatneniu nároku na vrátenie DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012, s úmyslom zadovážiť sebe neoprávnený prospech, čím spáchal zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 4 Trestného zákona, v súbehu so zločinom neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona v znení zákona č. 313/2011 účinného do 30. septembra 2012.

Spoločnosť TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku figurovala ako dodávateľ tovarov žalobcovi aj v iných zdaňovacích obdobiach spolu so spoločnosťou BESTCENA.SK LLC a ďalšími spoločnosťami navzájom personálne a ekonomicky prepojenými, ktoré boli uvedené v rozhodnutiach správcu dane a sťažovateľa, a ktoré vytvárali umelé reťazce a vystavovali fiktívne faktúry za účelom neoprávneného uplatňovania odpočtov DPH, čoho výsledkom boli nadmerné odpočty, ktoré si prostredníctvom daňových priznaní k DPH nárokovali zo štátneho

rozpočtu. 35. Na záver sťažovateľ uviedol, že tak správca dane, ako aj sťažovateľ sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadali so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie tak procesného postupu správcu dane ako aj so spornými zdaniteľnými obchodmi od deklarovaných dodávateľov a v rozhodnutiach uviedli zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospeli v danej veci k správnemu právnemu záveru.

Všetky zistené skutočnosti a dôkazy boli podrobne uvedené v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sťažovateľa. Z uvedených dôvodov sťažovateľ považoval napadnutý rozsudok za nesprávny, ako aj rozporný so základným princípom konania ustanoveným v § 5 ods. 3 SSP, podľa ktorého súd pri rozhodovaní má dbať na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

IV. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti

36. Žalobca ku kasačnej sťažnosti na úvod uviedol, že mu nie je zrejmá súvislosť medzi napadnutým rozsudkom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/36/2019 zo dňa 27. októbra 2021, keďže sa súdne konanie týkalo iného zdaňovacieho obdobia. Okrem toho poukázal na prezumpciu neviny uvedenú v čl. 50 ods. 2 Ústavy SR k osobe PhDr. Petrovi Veselému, PhD., MBA, keďže nedošlo ani k neprávoplatnému odsúdeniu a spochybnil, či je táto obžaloba významná pre toto konanie. 37. Ďalej žalobca poukázal na výpovede svedkov X. Y., W. B., B. W., W. O. a W. G. v trestnom konaní, ktoré nekorešpondujú so závermi správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí. Výpovede podľa neho preukazovali, že k deklarovanej obchodnej činnosti naozaj dochádzalo, bola reálna, tovar existoval, žalobca disponoval materiálnym i personálnym substrátom, tovar nakupoval, dodával aj skladoval. 38. Podľa žalobcu bolo tvrdenie sťažovateľa o nepotrebnosti vykonať navrhované dôkazy žalobcu a vypočuť bývalých zamestnancov žalobcu i skladníkov za nelogické, keďže tak potom nemal žalobca ako preukázať reálnosť preverovaných obchodov. Z výsluchov svedkov v trestnom konaní bolo zrejmé, že disponovali relevantnými informáciami, a že by ich výpovede mohli potvrdiť alebo vyvrátiť reálnosť preverovaných obchodov (čo malo byť povinnosťou finančných orgánov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku a § 24 ods. 2 daňového poriadku).

39. Na záver vyjadrenia žalobca uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v celom rozsahu zamietol.

V. Ďalšie vyjadrenia

40. Sťažovateľ reagoval vyjadrením, ktorým poukázal na totožnosť skutkového stavu rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/36/2019 z 27. októbra 2021 s týmto konaním, keďže, i keď išlo o iné zdaňovacie obdobie, stále bolo predmetom konania dodanie tovarov - elektroniky, v reťazci spoločností, medzi ktorými sa nachádzali aj americké spoločnosti a spoločnosť TyBobo tech LLC, s ktorými mal žalobca obchodovať aj v zdaňovacom období máj 2012.

Vo vyššie uvedenom rozsudku správny súd poukázal aj na podmienky materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane, čo nebolo splnené. Okrem toho poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/35/2022 z 14. júna 2023, ktorým bola kasačná sťažnosť žalobcu zamietnutá.

41. Poukazom na trestné stíhanie voči PhDr. Petrovi Veselému, PhD., MBA mal sťažoval záujem poukázať na neoprávnené uplatňovanie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012, čím bol spáchaný zločin skrátenia dane poistného v súbehu so zločinom neodvedenia dane a poistného.

42. K výpovediam svedkov, ktorých žalobca menoval vo vyjadrení, sťažovateľ uviedol, že uvedené osoby nepotvrdili dodanie tovaru od spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku, resp. od spoločnosti BESTCENA LLC. Svedkovia sa nevedeli vyjadriť ani k obchodnej činnosti žalobcu a ako nadobúdateľov tovaru uvádzali úplne iné spoločnosti.

Okrem toho odôvodnil nevypočutie všetkých zamestnancov žalobcu a spoločnosti TyBobo tech LLC, pretože mal k dispozícii dostatok dôkazov o tom, že tovar nemohol byť dodaný spoločnosťou TyBobo tech LLC, pretože ho táto spoločnosť nemohla nadobudnúť od spoločnosti BESTCENA.SK LLC, a rovnako sa nepreukázalo ani dodanie tovaru do Poľska spoločnosti BESTCENA Sp. z o.o.

43. Na záver sťažovateľ uviedol, že dôkazné bremeno bolo v prvom rade na žalobcovi, ktorý si uplatňoval nárok na odpočítanie dane, pričom žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol. 44. V priebehu konania pred kasačným súdom potom žalobca v ďalšom vyjadrení uviedol, že kasačná sťažnosť je podľa neho neprípustná a iba účelovo je označená ako podaná kvôli nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Sťažovateľ podľa neho nesprávne pochopil prenos dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, a nenamieta podľa sťažovateľa aplikáciu právnej normy. Tiež okrem iného uviedol, že spoločnosť Ty bobo tech LLC, o ktorej sťažovateľ tvrdil, že bola zrušená, preukázateľne naďalej existuje pod rovnakým registračným číslom. Poukázal tiež na to, že rozsudkom najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/46/2025 z 24. júna 2025 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/36/ 2019 z 27. októbra 2021 ako aj tam preskúmavené rozhodnutie žalovaného a správcu dane, na ktoré sťažovateľ odkazoval na podporu svojich stanovísk.

45. Sťažovateľ reagoval vyjadrením, v ktorom s opätovnými poukazmi na skutkové zistenia tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, faktúry boli fiktívne, nebola preukázaná preprava do Poľska a dodanie tovaru sa nepotvrdilo. Poukazoval na ekonomickú a personálnu prepojenosť spoločností. Tvrdil, že aj podpis na kúpnej zmluve za spoločnosť BESTENA.SK LLC je len fiktívny (imitácia čínskych znakov). Uviedol, že štatutárny zástupca žalobcu z obdobia uskutočnenia sporného obchodu bol právoplatne odsúdený zo spáchania pokračovacieho zločinu daňového podvodu.

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

46. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie o kasačnej sťažnosti. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP] po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote [§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP v relevantnom znení], že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná, preto ju zamietol. 47. Úlohou kasačného súdu bolo podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci (postupu a rozhodnutia žalovaného) správnym súdom a vyjadrenia jeho právnych úvah v odôvodnení rozsudku napadnutého kasačnou sťažnosťou.

48. Kasačný súd posudzoval zákonnosť napadnutého rozsudku v medziach kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd vec nesprávne posúdil, a čiastočne tvrdil aj nepreskúmateľnosť rozsudku. 49.

Sťažovateľ zdôrazňoval, že dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane bolo nepreukázanie, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako deklaroval žalobca, resp. neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Žalovaný okrem iného konštatoval, že nepostačuje predložiť faktúry a poprel existenciu tovaru. Dá sa súhlasiť so sťažovateľom, že v preskúmavanom rozhodnutí nevyšiel z toho, že by bolo dodanie tovaru dodávateľom preukázané.

To však priamo netvrdil ani správny súd, lenže ten videl problém v tom, ako bolo vedené dokazovanie, akých skutočností sa týkalo, ako bolo odôvodnené jeho vyhodnotenie, a osobitne, že neboli vypočutí relevantní svedkovia. 50. Nemožno opomenúť, že spochybňovanie dodania a existencie tovaru postavili finančné orgány (okrem všeobecného záveru o nepredložení dostatočných dôkazov) najmä na konštrukcii, že tovar nemohol subdodávateľ (či už malo ísť o spol. BESTCENA LLC alebo BESTCENA.SK LLC) dodať dodávateľovi žalobcu, a na zdôrazňovaní personálnych prepojení spoločností.

Tak bola koncipovaná aj kasačná sťažnosť. Kasačný súd uznáva, že pri nedostatku dôkazov o existencii plnenia od dodávateľa môže posilniť dôkaznú situáciu napríklad prípadné zistenie o skutočnom pohybe tovaru v reťazci, čo môže byť daňovému subjektu dokonca na prospech. Nepreukázanie pohybu tovaru na iných stupňoch predpokladaného obchodného reťazca, ani personálne prepojenie subjektov v reťazci však spravidla nemožno považovať za rozhodujúci dôkaz o tom, že sa plnenie neuskutočnilo práve na skúmanom stupni.

Týmto kľúčovým obchodom bolo v okolnostiach veci dodanie od TyBobo tech LLC, organizačná zložka, žalobcovi. 51. Pre preukázanie vzniku práva na odpočítanie dane je relevantné aj zisťovanie, či boli nadobudnuté tovary (alebo služby) použité na vlastné zdaniteľné obchody, teda napríklad, či tovar dodal ďalej ako platiteľ dane (§ 49 ods. 2 zákona o DPH).

Na nepreukázaní ďalšieho použitia tovaru však finančné orgány svoje rozhodnutie nepostavili; konštatovali nedodanie tovaru žalobcovi. 52. V kasačnej sťažnosti opakované poukazy na nekontaktnosť spol. BESTCENA Sp. z o.o. ani na nezrovnalosti na subdodávateľských stupňoch reťazca, či ich prepojenie, rovnako poukazy na zmeny vo vlastníckych štruktúrach týchto subjektov, či trestné konanie voči predsedovi predstavenstva žalobcu nepresviedčajú o nesprávnosti právneho posúdenia správneho súdu, ktorý práve zdôrazňoval, že finančné orgány venovali pozornosť najmä skutočnostiam mimo sféry žalobcu.

53. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zrozumiteľne nevysvetlil, v čom bola nesprávna kľúčová časť právneho posúdenia správneho súdu, kde súd konštatoval, že neobstojí názor sťažovateľa, že nebolo potrebné vypočuť bývalých zamestnancov žalobcu a skladníkov, ktorí práve mohli mať vedomosť o pohybe tovaru a jeho skladovaní. V podstate sťažovateľ v rozhodnutí i v kasačnej sťažnosti len tvrdil, že výpovede svedkov, zachytené v zápisniciach z trestného konania, nepotvrdili, kde sa nachádzal sklad, nepotvrdili, že išlo práve o tovar, ktorý mal byť kúpený od dodávateľa TyBobo tech LLC a jeho subdodávateľov. K výpovedi pani Y. z trestného konania uviedol, čo všetko jej výpoveď obsahovala, ale uzavrel to tým, že neboli predložené dôkazy o vykonávaní prepravy tovaru. Nevysvetlil však, prečo sa uspokojil s takto neúplnými výpoveďami svedkov z trestného konania, a nevypočul ich sám, pričom by mal aj žalobca právo klásť svedkom otázky. Kasačný súd v tomto zmysle rozumie úvahám správneho

súdu a považuje ich za udržateľné, keď správny súd v podstate uzavrel, že nevypočutím navrhnutých svedkov sa neumožnilo žalobcovi uniesť dôkazné bremeno o tom, že mu dodávateľ dodal tovar, a namiesto toho sťažovateľ zdôrazňoval rôzne nezrovnalosti a pochybnosti na iných stupňoch obchodovania.

54. Obdobne sťažovateľ v kasačnej sťažnosti (okrem deklarovaného nesúhlasu) nevysvetlil, v čom malo byť nesprávne právne posúdenie správneho súdu, ktorý konštatoval, že správca dane síce uviedol zoznam automobilov, ktoré mali vykonať prepravu, ale neuviedol, čo z toho vyvodil, a aký mal tento dôkaz vplyv na jeho závery. Pritom správny súd vyhodnotil, že žalobca označil aj relevantné dôkazy, konkrétne mená vodičov a CMR doklady.

Sťažovateľ v sťažnostnom bode v zásade len konštatoval, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, a nepotvrdil sa dodanie tovaru. 55. Kasačný súd preto nepovažoval kasačnú sťažnosť za spôsobilú privodiť zrušenie napadnutého rozsudku. Zároveň kasačný súd netvrdí, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, ani nepopiera, že v konaní vyšli najavo viaceré podozrivé skutočnosti, napríklad pokiaľ ide o spôsob platenia kúpnej ceny, personálne prepojenia spoločností, či dokonca údajný návrat tovaru od neskoršieho článku reťazca k skoršiemu. Tieto zistenia však priamo nespochybňujú reálnosť dodania tovaru, skôr by mohli naznačovať existenciu reťazca poznačeného daňovým podvodom, k čomu však argumentácia správcu dane neviedla. Na nepriznanie odpočítania dane z tohto právne osobitného dôvodu by však bolo potrebné dokazovaním ustáliť ďalšie relevantné skutkové okolnosti a podrobiť tento reťazový obchod tzv. Axel Kittel testu.

Poukazy sťažovateľa, že v reťazci došlo k úniku dane, môžu mať význam práve pri preukazovaní existencie daňového podvodu, nemajú však priamy vzťah k otázke, či bol tovar dodaný tak, ako bolo deklarované. K relevantnosti skutkových zistení týkajúcich sa ostatných stupňov reťazca, a rozlišovaniu medzi nesplnením hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane a účasťou na daňovom podvode sa vyjadril najvyšší správny súd napríklad v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022 (23/2022 ZNSS).

56. Sťažovateľom tvrdená nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v časti konštatujúcej nepreskúmateľnosti záverov žalovaného o pôvodcovi tovaru je pre vec v tomto štádiu nepodstatná, pretože ako bolo uvedené vyššie, zistenie či nezistenie tzv. pôvodcu (alebo priamo výrobcu) tovaru sa týka iného stupňa obchodného reťazca, a samo osebe nevypovedá o tom, či bol tovar dodaný žalobcovi. Preto kasačný súd tomuto sťažnostnému bodu bližšiu pozornosť nevenoval.

57. Pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozsudku sú nepodstatné i poukazy sťažovateľa na odsúdenie bývalého predsedu predstavenstva žalobcu (za jeho konanie v iných zdaňovacích obdobiach), a rovnako aj neskoršie zmeny vo vlastníckych štruktúrach žalobcu, pretože pre správny súd bol rozhodujúci stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v relevantnom znení). Napokon, ani to, že sa určitá osoba dopustí daňového trestného činu v oblasti DPH, nemusí nevyhnutne preukazovať, že nedošlo k dodaniu deklarovaného tovaru. 58. Nateraz teda možno uzavrieť, že v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov bez relevantného odôvodnenia boli skutkové závery o nepreukázaní dodania tovaru predčasné. Bude úlohou finančnej správy podľa možností doplniť dokazovanie, umožniť žalobcovi unesenie dôkazného bremena, prípadne celú situáciu po doplnení dokazovania nanovo právne kvalifikovať. Ak dôjde opäť k záveru o nepreukázaní existencie tovaru z tvrdeného zdaniteľného obchodu, bude potrebné tento záver riadne odôvodniť. 59. Na základe týchto úvah najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. 60. Najvyšší správny súd podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP priznal nárok na náhradu trov žalobcovi, ktorý bol v konaní o kasačnej sťažnosti úspešný, proti neúspešnému sťažovateľovi. 61. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. marca 2026

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 5Sfk/67/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik