5Sfk/67/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: CALIUMI, a.s., so sídlom Záhradnícka 70, Bratislava, IČO: 44936311, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 78067/2019 zo 6. februára 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/74/2019-133 zo 16. mája 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na úplnú náhradu trov konania v kasačnom konaní.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Dôvodom bolo nepreukázanie skutočného dodania tovaru (spotrebnej elektroniky) podľa faktúr od spoločnosti TyBobo tech LLC. Podľa správcu dane nebol preukázaný pôvod tovaru ani konečný spotrebiteľ tovaru. Uviedol, že sa spotrebná elektronika „točí" v rozmedzí niekoľkých zdaňovacích období medzi preukázateľne personálne a ekonomicky prepojenými spoločnosťami BESTCENA LLC, TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku, CALIUMI, a.s. (žalobca), Bestcena Sp. z o.o., nedošlo k dodaniu tovaru, nevznikla daňová povinnosť a zároveň šlo o vytváranie činností, ktoré ako celok vytvárajú vyslovene situáciu zbavenú hospodárskej reality, ktorej cieľom je vrátenie DPH.

PhDr. Peter Veselý, PhD. nemal o prevode spoločnosti CALIUMI, a.s. na nového predsedu predstavenstva žiadne listiny alebo doklady, ktoré by potvrdzovali prevod spoločnosti a nevedel uviesť meno notárky (pred ktorou prevod spoločnosti prebehol) a ani mená zamestnancov, ktorých mal žalobca mať; - poľská spoločnosť BESTCENA Sp. z o.o. bola klasifikovaná poľskými daňovými úradmi ako zmiznutý platiteľ, nevykonávala ekonomickú činnosť, na adrese sídla nesídlila, daňové priznania nepodávala a s poľskou daňovou správou nekomunikovala; - konateľom poľskej spoločnosti BESTCENA Sp. z o.o. bol pán Štefan Ďurina; - spoločnosť BESTCENA LLC bola podľa záznamov štátu Delaware od 1. júna 2011 zrušená, pričom stále obchodovala na území Slovenska s organizačnou zložkou podniku americkej spoločnosti TyBobo tech LLC, ktorá bola ekonomicky a personálne prepojená so spoločnosťou BESTCENA LLC a so žalobcom; - v spoločnostiach BESTCENA LLC, TyBobo tech LLC (a jej organizačná zložka), CALIUMI, a.s., BESTCENA Sp. z o.o. kolovali tie isté osoby, a to pán Štefan Ďurina a PhDr.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č. 78067/2019 zo 6. februára 2019 (preskúmavané rozhodnutie) rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Žalovaný okrem iného konštatoval, že spoločnosť BESTCENA.SK nemohla dodať tovar spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka; svedkovia, ktorých žalobca navrhol vypočuť, v žalobcom predložených zápisniciach (z trestného konania) uviedli, že žalobca vykonával obchod v oblasti internetového predaja, že sa v sklade skladovala elektrotechnika, ale nevedeli uviesť, kde presne sa nachádzal sklad; nepreukázalo sa, že išlo o reálne dodávky tovaru; ani jedna spoločnosť nepredložila relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili zistenia správcu dane; okrem faktúr žalobca nepredložil žiadne iné doklady súvisiace s tovarom (napr. záručné listy, certifikáty kvality a originality a pod.). Podľa žalovaného nebol preukázaný pôvod tovaru, elektroniky, jeho preprava od dodávateľa ku konečnému spotrebiteľovi, ani jeho skladovanie.

6. Žalobca správnou žalobou žiadal zrušiť prvostupňové i preskúmavané rozhodnutie a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. 7. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd") podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP") rozsudkom č. k. 5S/74/ 2019-133 zo 16. mája 2023 (ďalej „napadnutý rozsudok") zrušil i prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, resp. odberateľov znášal ďalej dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane (poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/2/2017).

10. Podľa správneho súdu nebolo z preskúmavaného ani prvostupňového rozhodnutia zrejmé, z akého dôvodu daňové orgány vyhodnotili v neprospech žalobcu to, že poľská daňová správa kvalifikovala poľského odberateľa Bestcena Sp. z o.o. ako zmiznutého platiteľa od júna 2012, obzvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetom ich preverovania bolo daňové obdobie máj 2012, teda predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Uvedené skutkové zistenie, z ktorého vychádzal správca dane, vôbec nevypovedalo o tom, či došlo k predaju dotknutého tovaru dotknutému odberateľovi, k zaplateniu kúpnej ceny, k jeho preprave k tvrdenému odberateľovi, resp. na iné dohodnuté miesto odberu ani k prevzatiu tovaru deklarovaného odberateľovi. O týchto skutočnostiach orgány verejnej správy vôbec nevykonali žiadne dokazovanie, resp. výsledky vykonaného dokazovania o skôr spomenutých skutočnostiach do svojich rozhodnutí

11. Vo vzťahu k záveru žalovaného o tom, že nebol preukázaný pôvod preverovaného tovaru správny súd uviedol, že z preskúmavaných rozhodnutí vôbec nebolo zrejmé, kto mal tento tovar dodať dodávateľovi žalobcu. Tvrdenie žalobcu však vôbec nezodpovedalo obsahu administratívneho spisu, pretože porovnaním faktúr č. 1200243, 1200474 a 1200510, vystavených spoločnosťou TyBobo tech LLC., organizačná zložka, ako dodávateľa voči žalobcovi ako odberateľovi, a faktúry č. 1200010, v ktorej bol uvedený ako dodávateľ spoločnosť BESTCENA LLC a odberateľ TyBobo tech LLC, organizačná zložka, vyplývalo, že tovar na týchto faktúrach sa prekrýval iba v malej časti (väčšina položiek tovarov sa tam nenachádzala).

12. Správny súd ďalej poukázal na to, že skutkové zistenia vo vzťahu k preverovanému tovaru a nepreukázania jeho prepravy od dodávateľa ku konečnému odberateľovi, ani jeho skladovaniu, neboli obsiahnuté v protokole o vykonanej kontrole, ani v rozhodnutí správcu dane, ale až v preskúmavanom rozhodnutí, z ktorého vôbec nebolo zrejmé, na základe akých skutočností a správnych úvah žalovaný k takýmto záverom dospel, aké stanovisko k týmto zisteniam zaujal žalobca, a či vôbec daňové orgány poskytli žalobcovi možnosť k týmto zisteniam sa vyjadriť.

13. Podľa správneho súdu daňové orgány v rámci preverovania reálnosti dodávok venovali svoju pozornosť najmä skutočnostiam, ktoré sú mimo sféry dosahu žalobcu, avšak nevykonali dostatočne potrebné dokazovanie týkajúce sa priamo deklarovanej dodávky tovaru žalobcovi, resp. dodávky tovaru žalobcom jeho odberateľovi. Uvedené nebolo napravené ani žalovaným

Preskúmavané rozhodnutia preto neposkytujú dostatočný podklad pre vyvodenie záveru o tom, že žalobca nepreukázal oprávnenosť nároku na odpočítanie dane zo sporných faktúr v dôsledku nepreukázania reálnosti dodávok tovaru. 14. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného z vyššie uvedených úvah správneho súdu vychádzalo z nedostatočne zisteného stavu v otázke reálnosti dodania dotknutého tovaru. Rovnakými nedostatkami trpelo aj rozhodnutie správcu dane, ktoré preskúmavanému

III. Kasačná sťažnosť

15. Žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ") podal kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, teda že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 16. Sťažovateľ uviedol, že sa nestotožnil so záverom správneho súdu o nevykonaní dostatočného dokazovania, ktoré sa priamo týkalo deklarovanej dodávky tovaru žalobcovi, resp. dodávky tovaru žalobcom jeho odberateľovi a so záverom, že preskúmavané rozhodnutie sťažovateľa vychádzalo z nedostatočne zisteného stavu v otázke reálnosti dodania dotknutého tovaru. Zároveň považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný v časti, ktorá sa týkala záverov o pôvodcovi tovaru.

18. Podľa sťažovateľa sa nepotvrdila reálnosť deklarovaných obchodných transakcií a ani dodanie tovaru, ktorý si fakturovali zúčastnené spoločnosti medzi sebou, teda nebola preukázaná ani reálna existencia tovaru, čo bolo v rozpore s tvrdením správneho súdu v bode 120 napadnutého rozsudku, ktorý tvrdil vyčerpanie vlastného dôkazného bremena daňového subjektu disponovaním zodpovedajúcej faktúry, príloh s podrobným položkovitým opisom druhu a cien dodaných služieb či tovarov od určitého dodávateľa. 19. Žalobca podľa sťažovateľa neposkytoval relevantné informácie a ani dôkazy, ktoré by transakcie medzi žalobcom a spoločnosťami TyBobo tech LLC, BESTCENA.SK LLC a BESTCENA Sp. z. o.o. potvrdzovali, resp. preukázali, čím žalobca dôkazné bremeno

21. S tvrdením správneho súdu o nevykonaní relevantného dokazovania a nezistenia žiadneho skutkového stavu sťažovateľ nesúhlasil, keďže podľa jeho názoru správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, preveroval jednotlivé subjekty prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, preveroval existenciu, ekonomickú činnosť a dodanie tovaru od spoločnosti BESTCENA.SK LLC v Spojených štátoch amerických, spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku a žalobcom deklarovaného dodania tovaru poľskej spoločnosti BESTCENA Sp. z o.o. do Poľska. Správcovi dane neboli predložené dôkazy, ktoré by dodanie tovaru potvrdili (záručné listy, certifikáty originality atď.).

Existencia faktúry predstavovala len formálnu stránku a pokiaľ neboli splnené vecné podmienky na uplatnenie odpočítania dane, nebolo možné takýto nárok ani uznať. 23. Podľa sťažovateľa sú podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa (poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/63/2011). Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňoval nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, mal byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Faktúra by bola relevantným dokladom, len ak by bolo nepochybné, že obsahovala údaje odrážajúce reálne plnenie (poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 8Sžf/10/2015).

C-37/95, C-98/98, C-169/04, C-16/00) z ktorých vyplynulo, že daň z pridanej hodnoty môže byť odpočítaná iba v prípade, že prijaté zdaniteľné plnenia priamo a bezprostredne súviseli s uskutočňovanými plneniami, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. Nárok na odpočet

K nekontaktnosti poľskej spoločnosti BESTCENA Sp. z o.o. sťažovateľ uviedol, že správca dane poukázal v súvislosti s touto spoločnosťou jednak na prepojenie celého reťazca potenciálnych dodávateľov a na skutočnosť, že ani dodanie tovaru tejto spoločnosti žalobcom nebolo žiadnymi dôkazmi preukázané.

26. Sťažovateľ v kontexte bodu 123 napadnutého rozsudku uviedol, že správca dane aj sťažovateľ vychádzali zo zistení, že: - z odpovede Daňového úradu Košice z 29. januára 2013, súčasťou ktorej boli zápisnice o ústnom pojednávaní, spísané so splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku, vyplývalo, že R.. N. okrem iných informácií do zápisnice uviedla, že účtovníctvo spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku viedol B.. B. O., PhD. v programovom balíku ECOSUN SUNSOFT, ale licencia bola poskytnutá žalobcovi;

Na predloženej faktúre boli uvedené aj tovary, ktoré mala žalobcovi dodať spoločnosť TyBobo tech LLC, organizačná zložka, čo žalobca preukazoval faktúrou číslo 1200510 a ktoré mali byť dodané žalobcom spoločnosti BESTCENA Sp. z o.o. do Poľska; - z vyjadrenia žalobcu, ktorý trval na tom, že spoločnosť BESTCENA LLC nemala s preverovanými obchodmi nič spoločné, hoci bola na faktúre uvedená ako dodávateľ tovaru spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku.

28. Ak žalobca v odvolaní tvrdil, že tovar mala spoločnosť TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku nakúpiť od spoločnosti BESTCENA.SK LLC, sťažovateľ a správca dane v rozhodnutiach uviedli informácie od daňovej správy Spojených štátov amerických týkajúce sa americkej spoločnosti BESTCENA.SK LLC, od ktorej mal byť, ako tvrdí žalobca, tovar nadobudnutý spoločnosťou TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku.

29. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že zo zistení správcu dane jednoznačne vyplývala ekonomická aj personálna prepojenosť spoločností BESTCENA LLC, BESTCENA Sp. z o.o., TyBobo tech LLC, organizačnej zložky podniku a žalobcu: - PhDr.

rovnakým sídlom. Sídlo na tej istej adrese má aj spoločnosť TyBobo tech LLC. 30. K bodu 124 a 125 napadnutého rozsudku sťažovateľ uviedol, že pri preskúmavaní rozhodnutia správcu dane sťažovateľ vychádzal zo všetkých podkladov, ktoré mal od správcu dane k dispozícii v rámci odvolacieho konania. Sťažovateľ už v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že do zápisníc, predložených žalobcom k odvolaniu, sa uvedené osoby vyjadrovali k činnosti spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku a činnosti žalobcu, uviedli informácie, že žalobca vykonával obchod v oblasti internetového predaja, že v sklade bola skladovaná elektrotechnika, ale kde presne sa nachádzal sklad, v ktorom mala byť elektronika uskladnená, nevedela uviesť ani jedna z vypočúvaných osôb a ani jedna z vypočúvaných osôb nepotvrdila, že išlo práve o tovar, ktorý mal byť nakúpený od spoločnosti TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku, od spoločnosti BESTCENA LLC, resp. od spoločnosti BESTCENA.SK LLC, a nevedeli sa jasne a podrobne vyjadriť ani k obchodnej činnosti žalobcu, a ako nadobúdateľov tovaru uvádzali úplne iné spoločnosti.

32. Sťažovateľ poukázal na to, že bolo potvrdené aj účelové konanie žalobcu, keď spoločnosť prepísal v roku 2014 na rumunského občana, ktorý bol nekontaktný, a na nových členov dozornej rady, ktorými boli taktiež rumunskí občania, ktorí o tom nemali vedomosť. Akcionárom žalobcu bola 2. februára 2017 spoločnosť so sídlom v Cyperskej republike a od 15. decembra 2017 bol predsedom predstavenstva Mgr. Róbert Šuba.

33. Sťažovateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/36/2019 zo dňa 27. októbra 2021, ktorý sa týkal správnej žaloby proti rozhodnutiu sťažovateľa v súvislosti s daňovou kontrolou u žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2013.

34. Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že voči PhDr. Petrovi Veselému, PhD., MBA ako predsedovi predstavenstva žalobcu bola podaná obžaloba (sp. zn. 1 Kv 65/14/1100-132 z 13. júla 2017) vo veci skrátenia dane vo veľkom rozsahu a neoprávnenému uplatneniu nároku na vrátenie DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012, s úmyslom zadovážiť sebe neoprávnený prospech, čím spáchal zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 4 Trestného zákona, v súbehu so zločinom neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona v znení zákona č. 313/2011 účinného do 30. septembra 2012.

rozpočtu. 35. Na záver sťažovateľ uviedol, že tak správca dane, ako aj sťažovateľ sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadali so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie tak procesného postupu správcu dane ako aj so spornými zdaniteľnými obchodmi od deklarovaných dodávateľov a v rozhodnutiach uviedli zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospeli v danej veci k správnemu právnemu záveru.

IV. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti

36. Žalobca ku kasačnej sťažnosti na úvod uviedol, že mu nie je zrejmá súvislosť medzi napadnutým rozsudkom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/36/2019 zo dňa 27. októbra 2021, keďže sa súdne konanie týkalo iného zdaňovacieho obdobia. Okrem toho poukázal na prezumpciu neviny uvedenú v čl. 50 ods. 2 Ústavy SR k osobe PhDr. Petrovi Veselému, PhD., MBA, keďže nedošlo ani k neprávoplatnému odsúdeniu a spochybnil, či je táto obžaloba významná pre toto konanie. 37. Ďalej žalobca poukázal na výpovede svedkov X. Y., W. B., B. W., W. O. a W. G. v trestnom konaní, ktoré nekorešpondujú so závermi správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí. Výpovede podľa neho preukazovali, že k deklarovanej obchodnej činnosti naozaj dochádzalo, bola reálna, tovar existoval, žalobca disponoval materiálnym i personálnym substrátom, tovar nakupoval, dodával aj skladoval. 38. Podľa žalobcu bolo tvrdenie sťažovateľa o nepotrebnosti vykonať navrhované dôkazy žalobcu a vypočuť bývalých zamestnancov žalobcu i skladníkov za nelogické, keďže tak potom nemal žalobca ako preukázať reálnosť preverovaných obchodov. Z výsluchov svedkov v trestnom konaní bolo zrejmé, že disponovali relevantnými informáciami, a že by ich výpovede mohli potvrdiť alebo vyvrátiť reálnosť preverovaných obchodov (čo malo byť povinnosťou finančných orgánov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku a § 24 ods. 2 daňového poriadku).

39. Na záver vyjadrenia žalobca uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v celom rozsahu zamietol.

40. Sťažovateľ reagoval vyjadrením, ktorým poukázal na totožnosť skutkového stavu rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/36/2019 z 27. októbra 2021 s týmto konaním, keďže, i keď išlo o iné zdaňovacie obdobie, stále bolo predmetom konania dodanie tovarov - elektroniky, v reťazci spoločností, medzi ktorými sa nachádzali aj americké spoločnosti a spoločnosť TyBobo tech LLC, s ktorými mal žalobca obchodovať aj v zdaňovacom období máj 2012.

41. Poukazom na trestné stíhanie voči PhDr. Petrovi Veselému, PhD., MBA mal sťažoval záujem poukázať na neoprávnené uplatňovanie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012, čím bol spáchaný zločin skrátenia dane poistného v súbehu so zločinom neodvedenia dane a poistného.

Okrem toho odôvodnil nevypočutie všetkých zamestnancov žalobcu a spoločnosti TyBobo tech LLC, pretože mal k dispozícii dostatok dôkazov o tom, že tovar nemohol byť dodaný spoločnosťou TyBobo tech LLC, pretože ho táto spoločnosť nemohla nadobudnúť od spoločnosti BESTCENA.SK LLC, a rovnako sa nepreukázalo ani dodanie tovaru do Poľska spoločnosti BESTCENA Sp. z o.o.

45. Sťažovateľ reagoval vyjadrením, v ktorom s opätovnými poukazmi na skutkové zistenia tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, faktúry boli fiktívne, nebola preukázaná preprava do Poľska a dodanie tovaru sa nepotvrdilo. Poukazoval na ekonomickú a personálnu prepojenosť spoločností. Tvrdil, že aj podpis na kúpnej zmluve za spoločnosť BESTENA.SK LLC je len fiktívny (imitácia čínskych znakov). Uviedol, že štatutárny zástupca žalobcu z obdobia uskutočnenia sporného obchodu bol právoplatne odsúdený zo spáchania pokračovacieho zločinu daňového podvodu.

46. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie o kasačnej sťažnosti. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP] po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote [§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP v relevantnom znení], že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná, preto ju zamietol. 47. Úlohou kasačného súdu bolo podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci (postupu a rozhodnutia žalovaného) správnym súdom a vyjadrenia jeho právnych úvah v odôvodnení rozsudku napadnutého kasačnou sťažnosťou.

Sťažovateľ zdôrazňoval, že dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane bolo nepreukázanie, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako deklaroval žalobca, resp. neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Žalovaný okrem iného konštatoval, že nepostačuje predložiť faktúry a poprel existenciu tovaru. Dá sa súhlasiť so sťažovateľom, že v preskúmavanom rozhodnutí nevyšiel z toho, že by bolo dodanie tovaru dodávateľom preukázané.

Tak bola koncipovaná aj kasačná sťažnosť. Kasačný súd uznáva, že pri nedostatku dôkazov o existencii plnenia od dodávateľa môže posilniť dôkaznú situáciu napríklad prípadné zistenie o skutočnom pohybe tovaru v reťazci, čo môže byť daňovému subjektu dokonca na prospech. Nepreukázanie pohybu tovaru na iných stupňoch predpokladaného obchodného reťazca, ani personálne prepojenie subjektov v reťazci však spravidla nemožno považovať za rozhodujúci dôkaz o tom, že sa plnenie neuskutočnilo práve na skúmanom stupni.

Na nepreukázaní ďalšieho použitia tovaru však finančné orgány svoje rozhodnutie nepostavili; konštatovali nedodanie tovaru žalobcovi. 52. V kasačnej sťažnosti opakované poukazy na nekontaktnosť spol. BESTCENA Sp. z o.o. ani na nezrovnalosti na subdodávateľských stupňoch reťazca, či ich prepojenie, rovnako poukazy na zmeny vo vlastníckych štruktúrach týchto subjektov, či trestné konanie voči predsedovi predstavenstva žalobcu nepresviedčajú o nesprávnosti právneho posúdenia správneho súdu, ktorý práve zdôrazňoval, že finančné orgány venovali pozornosť najmä skutočnostiam mimo sféry žalobcu.

súdu a považuje ich za udržateľné, keď správny súd v podstate uzavrel, že nevypočutím navrhnutých svedkov sa neumožnilo žalobcovi uniesť dôkazné bremeno o tom, že mu dodávateľ dodal tovar, a namiesto toho sťažovateľ zdôrazňoval rôzne nezrovnalosti a pochybnosti na iných stupňoch obchodovania.

Sťažovateľ v sťažnostnom bode v zásade len konštatoval, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, a nepotvrdil sa dodanie tovaru. 55. Kasačný súd preto nepovažoval kasačnú sťažnosť za spôsobilú privodiť zrušenie napadnutého rozsudku. Zároveň kasačný súd netvrdí, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, ani nepopiera, že v konaní vyšli najavo viaceré podozrivé skutočnosti, napríklad pokiaľ ide o spôsob platenia kúpnej ceny, personálne prepojenia spoločností, či dokonca údajný návrat tovaru od neskoršieho článku reťazca k skoršiemu. Tieto zistenia však priamo nespochybňujú reálnosť dodania tovaru, skôr by mohli naznačovať existenciu reťazca poznačeného daňovým podvodom, k čomu však argumentácia správcu dane neviedla. Na nepriznanie odpočítania dane z tohto právne osobitného dôvodu by však bolo potrebné dokazovaním ustáliť ďalšie relevantné skutkové okolnosti a podrobiť tento reťazový obchod tzv. Axel Kittel testu.

56. Sťažovateľom tvrdená nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v časti konštatujúcej nepreskúmateľnosti záverov žalovaného o pôvodcovi tovaru je pre vec v tomto štádiu nepodstatná, pretože ako bolo uvedené vyššie, zistenie či nezistenie tzv. pôvodcu (alebo priamo výrobcu) tovaru sa týka iného stupňa obchodného reťazca, a samo osebe nevypovedá o tom, či bol tovar dodaný žalobcovi. Preto kasačný súd tomuto sťažnostnému bodu bližšiu pozornosť nevenoval.