5Sfk/69/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:8019200755.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/84/2019
- IČS
- 8019200755
- Citované
- 4× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ASSESSOR o.z., so sídlom Holländerova 12605/19, Prešov, IČO: 42036909, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Karabaš, advokát so sídlom Ružová 10, Sabinov, IČO: 42029759, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42?499?500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102187819/2019 z 18. septembra 2019, č. 102187728/ 2019 z 18. septembra 2019, č. 102187607/2019 z 18. septembra 2019, č. 102187545/2019 z 18. septembra 2019, č. 102187453/2019 z 18. septembra 2019 a č. 102187343/2019 z 18. septembra 2019 o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/84/2019 - 80 z 28. apríla 2022, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2016, o ktorej vyhotovil protokol č. 100233649/2019 z 18. januára 2019. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa XADRAK, s.r.o. vystavených na základe zmluvy z 30.12.2013 za triedenie odpadu (vytriedené vrecia big bag).
2. Daňový úrad Prešov konkrétne rozhodnutím číslo 101093096/2019 z 10.05.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4790,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016, rozhodnutím číslo 101093171/2019 z 10.05.20219 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4940,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016, rozhodnutím číslo 101093251/2019 z 10.05.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4515,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2016, rozhodnutím číslo 101093338/2019 z 10.05.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5990,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016, rozhodnutím číslo 101093666/2019 z 10.05.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5595,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016 a rozhodnutím číslo 101093725/2019 z 10.05.2019, vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4295,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016 (ďalej „prvostupňové rozhodnutia“). 3. Preskúmavanými rozhodnutiami č. 102187819/2019 z 18.09.2019, č. 102187728/2019 z 18.09.2019, č. 102187607/2019 z 18.09.2019, č. 102187545/2019 z 18.09.2019, č. 102187453/ 2019 z 18.09.2019 a č. 102187343/2019 z 18.09.2019 rozhodol žalovaný o odvolaniach žalobcu proti vyššie špecifikovaným prvostupňovým rozhodnutiam Daňového úradu Prešov tak, že rozhodnutia Daňového úradu Prešov potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“). 4. Daňový úrad Prešov v prvostupňových rozhodnutiach a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach dôvodili, že žalobca nepreukázal prijatie služieb od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti XADRAK, s.r.o. Vyjadrenia konateľov spoločností zapojených v obchodnom reťazci považovali za účelové, príliš všeobecné a nepodložené žiadnymi dôkazmi. Spoločnosť XADRAK, s.r.o. a ani jej subdodávateľské spoločnosti nemali materiálne, personálne a ani technické podmienky pre realizáciu deklarovaných služieb. Naopak z vykonaného dokazovania podľa názoru žalovaného vyplynulo, že Daňový úrad Prešov preukázal vykonanie služieb spoločnosťou ASSESS, s.r.o. Túto skutočnosť oprel o prílohy odberateľských faktúr obsahujúce zoznam zamestnancov vykonávajúcich triedenie odpadu a vyjadrenie Sociálnej poisťovne, že ide o osoby, ktoré boli prihlásené na povinné odvody ako zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o. Združenie ASSESSOR, o.z. a spoločnosť ASSESS, s.r.o. sú personálne prepojené v osobe konateľa pána Jozefa Urda.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
5. Proti napadnutým rozhodnutiam žalovaného podal žalobca správne žaloby na Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil tak napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane. Namietal, že napadnuté rozhodnutia sú postavené na spochybnení subdodávateľov spoločnosti XADRAK, s.r.o. a spochybňoval názor, že práce pre odberateľa - Technické služby mesta Prešov, a.s. boli vykonané zamestnancami spoločnosti ASSESS, s.r.o. a nie spoločnosťou XADRAK, s.r.o. Namietal pritom, že konateľ spoločnosti XADRAK, s.r.o. potvrdil dodanie služieb pre žalobcu. Vedúca prevádzky odberateľa - Technických služieb mesta Prešov, a.s. tiež potvrdila, že triedenie odpadu vykonávali pracovníci žalobcu. Z týchto zistení podľa názoru žalobcu vyplýva, že reálnym dodávateľom služieb pre žalobcu bola spoločnosť XADRAK, s.r.o. a nie spoločnosť ASSESS, s.r.o.
6. Namietal, že preukázal existenciu materiálneho plnenia a pochybnosti správcu dane a žalovaného sú postavené len na skutočnostiach týkajúcich sa subdodávateľov. Poukázal na to, že správca dane vykonal miestne zisťovanie u spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a.s., v rámci ktorého preveroval plnenia do takej miery, že namiesto miestneho zisťovania malo byť vykonané ústne pojednávanie. Na miestnom zisťovaní totiž kládol zamestnancom odberateľa otázky v rozsahu ich výsluchu, na ktorý mal byť žalobca predvolaný.
7. Správny súd uznesením sp. zn. 5S/84/2019-77 z 28.04.2022 spojil veci pôvodne vedené na správnom súde pod sp. zn. 5S/84/2019, 5S/85/2019, 5S/86/2019, 5S/87/2019, 5S/88/20190 a 5S/89/2019 na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 5S/84/2019. V tejto veci následne rozsudkom 5S/84/2019-80 z 28. apríla 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu žalobcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny súd podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odkázal na rozsudok správneho súdu v konaní sp. zn. 5S/78/2019.
8. V rozsudku č. k. 5S/78/2019-80 z 31.03.2022 išlo o konanie žalobcu proti žalovanému vo veci daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobia január až jún 2016, kde sa posudzovali rozhodnutia žalovaného, ktorými rovnako neboli uznané odpočítania dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti XADRAK, s.r.o. za triedenie odpadu (vytriedené vrecia big bag).
9. Správny súd v odkazovanom rozsudku uviedol, že správca dane preverením obchodného reťazca zistil, že žiadny z konateľov zapojených spoločností (JK&OŠ s.r.o./W.I_S_ CONTROL s.r.o. - MARFI, s.r.o. - XADRAK, s.r.o.) nevedel uviesť mená osôb, ktoré mali služby vykonať, nevedeli bližšie informácie o poskytovaných službách, nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov, v rozhodujúcom období ani nemali dostatok zamestnancov, resp. žiadnych. Zástupcovia spoločností JK&OŠ s.r.o./W.I_S_ CONTROL s.r.o nevedeli uviesť subdodávateľov svojich spoločností a ani iné spoločnosti nedeklarovali dodanie pre týchto subdodávateľov. Správca dane naopak, prostredníctvom prílohy odberateľských faktúr (zoznamu zamestnancov) a vyjadrenia Sociálnej poisťovne, zistil, že práce/služby vykonali zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o., ktorá je personálne (cez konateľa) prepojená so žalobcom. Medzi spoločnosťou ASSESS, s.r.o. a obchodným reťazcom deklarovaným žalobcom pritom nie je žiadny zmluvný vzťah.
Tento obchodný reťazec preto nemohol viesť k dodaniu prác/služieb žalobcovi. Žalobca teda nepreukázal, že mu deklarované plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúre a v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno. Predloženie samotných faktúr bez opory v reálnom plnení podľa názoru správneho súdu nepostačuje pre priznanie práva na odpočítanie dane. Správny súd uviedol, že v predmetnej veci nebola spochybnená realizácia služby, ale to, že služba bola dodaná v reťazci deklarovaných dodávateľov.
10. Podľa názoru správneho súdu nebola dôvodná ani námietka spochybnenia vykonania miestneho zisťovania v spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a.s. namiesto ústneho pojednávania. Správny súd zastával názor, že aj zápisnica z miestneho zisťovania je postačujúcim a zákonným dôkazom pre potreby daňovej kontroly. Tento dôkaz bol vykonaný nahliadnutím do spisov zo súvisiacich daňových kontrol a nešlo pritom o jediný dôkaz, ale jeden z viacerých dôkazov. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného považoval správny súd za
postačujúce.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
11. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nedostatočne odôvodnený podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že budú zrušené napadnuté rozhodnutia žalovaného a vec vrátená na ďalšie konanie. 12. Sťažovateľ tvrdí, že konal v dobrej viere a v daňovom konaní nebola spochybnená reálna existencia materiálneho plnenia a pochybnosti správcu dane sa sústredili len na subdodávateľov sťažovateľa, vo vzťahu k čomu nemôže niesť dôkazné bremeno a ani zodpovednosť. 13. Podľa názoru sťažovateľa je nesprávny právny záver správneho súdu, že plnenie big bagov nevykonala spoločnosť XADRAK, s.r.o. v rámci subdodávateľského reťazca, ale spoločnosť ASSESS, s.r.o. Uviedol, že konatelia zúčastnených subjektov (spoločnosti XADRAK, s.r.o. a subdodávateľa MARFI, s.r.o.) potvrdili dodanie prác a služieb v subdodávateľskom reťazci. Vedúca prevádzky odberateľa - spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a.s. tiež potvrdila, že práce boli vykonané zamestnancami sťažovateľa. Správny súd neprihliadal ani na podľa sťažovateľa zásadný dôkaz - rekapituláciu miezd zamestnancov spoločnosti ASSESS, s.r.o. za obdobie roku 2016, ktorá preukazuje, že spoločnosť ASSESS, s.r.o. reálne nezabezpečovala vykonanie predmetných služieb. Sťažovateľ preto zdôrazňuje, že v daňovom konaní podľa jej názoru bolo preukázané reálne dodanie služieb spoločnosťou XADRAK, s.r.o. 14. Namieta tiež, že správny súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkou, že miestne zisťovanie v spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a.s. bolo vo svojej podstate výsluchom svedkov, ktorý sa však musí uskutočniť na ústnom pojednávaní, na ktorom mal sťažovateľ právo byť prítomný. Správca dane a žalovaný však účelovo kamuflovali výsluch svedkov miestnym zisťovaním bez účasti sťažovateľa. 15. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s právnymi závermi správneho súdu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.
IV. Posúdenie kasačného súdu
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
17. Zhrňujúc kasačné body sťažovateľa je úlohou kasačného súdu posúdiť, či bol správny záver správneho súdu o tom, že správca dane relevantne spochybnil dodanie služieb deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou XADRAK, s.r.o. a či bola v predmetnej veci relevantná námietka týkajúca sa obchádzania inštitútu ústneho pojednávania miestnym zisťovaním v priestoroch odberateľa - Technických služieb mesta Prešov, a.s.
18. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
Kasačný súd zistil, že obdobné veci sťažovateľa a žalovaného boli predmetom posúdenia kasačného súdu v konaní 5Sfk/114/2022 (zdaňovacie obdobie august 2015) a v konaní 3Sfk/137/2022 (zdaňovacie obdobie september 2015), v ktorých správny súd rovnako odkazoval na rozsudok správneho súdu v konaní sp. zn. 5S/78/2019. Kasačný súd preto podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 3Sfk/137/2022 z 21. novembra 2023, ktorý v kontexte so sťažnostnými bodmi sťažovateľa uviedol: „IV.B K pochybnostiam správcu dane a žalovaného
45. Kasačný súd konštatuje, že podstatou v predmetnej veci bolo spochybnenie skutočného dodávateľa služieb/prác (triedenia odpadu do big bagov) pre sťažovateľku, resp. pre jej konečného odberateľa - Technické služby mesta Prešov, a.s. Správca dane a žalovaný v podstatnom tvrdia, že skutočným dodávateľom prác pre sťažovateľku bola personálne spriaznená spoločnosť ASSESS, s.r.o., nie deklarovaný dodávateľ XADRAK, s.r.o. Sťažovateľka v správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti spochybňuje v zásade len tento záver a tvrdí, že skutočným dodávateľom bola spoločnosť XADRAK, s.r.o.
46. Súc viazaný vymedzením spornej právnej otázky zo strany sťažovateľky kasačný súd konštatuje, že pochybnosť správcu dane a žalovaného je postavená na tom, že zamestnanci uvedení na zozname, ktorý bol prílohou faktúry od sťažovateľky pre spoločnosť Technické služby mesta Prešov, a. s., boli podľa evidencie Sociálnej poisťovne vedení ako zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o. (body 13 až 15 tohto rozsudku). Skutočnosť, že práce mali vykonávať práve osoby uvedené na prílohe odberateľskej faktúry potvrdil vo svojom vyjadrení aj konateľ sťažovateľky (bod 5 tohto rozsudku). Pochybnosť správcu dane a žalovaného je posilnená tiež zistením, že spoločnosti XADRAK, s.r.o., MARFI, s.r.o. a SER - MAR, s.r.o. nemali evidovaných žiadnych zamestnancov, ktorými by mohli deklarované práce vykonávať
(bod 13 tohto rozsudku). 47. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľky, že takto formulovanú pochybnosť vyvrátila. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na vyjadrenia konateľov spoločností XADRAK, s.r.o. a MARFI, s.r.o. kasačný súd v zhode so správcom dane a žalovaným uvádza, že tieto sú príliš všeobecné a nie sú podporené účtovníctvom predmetných spoločností. I keď konatelia predmetných spoločností potvrdzovali dodávanie deklarovaných plnení, nevedeli uviesť zamestnancov, ktorí tieto plnenia vykonávali, v akom type pracovného pomeru (či obdobného pomeru), kto im zabezpečoval materiálne a technické podmienky pre výkon práce či osoby, ktoré nad pracovníkmi vykonávali dohľad. Nešlo pritom o veľké spoločnosti, pri ktorých by bola pochopiteľná delegácia pracovných úloh a zástupcovia predmetných spoločností ani neuviedli iné osoby, ktoré by mali na zodpovednosti predmetné obchodné vzťahy.
48. Pochybnosti správcu dane a žalovaného nebolo spôsobilé vyvrátiť ani vyjadrenie vedúcej prevádzky Technických služieb mesta Prešov, a.s., že triedenie odpadu do big bagov vykonávali zamestnanci sťažovateľky. Zo zistení a údajov od Sociálnej poisťovne totiž vyplýva, že osoby vykonávajúce práce podľa prílohy odberateľskej faktúry neboli zamestnanci sťažovateľky, ale zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o.
49. Kasačný súd dáva do pozornosti, že „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom
dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).
Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017). 50. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/ 2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len
po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).
51. V súlade s vyššie uvedeným kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správca dane a žalovaný v daňovom konaní vzniesli pochybnosti o splnení podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane (bod 46 tohto rozsudku), bolo dôkazným bremenom sťažovateľky tieto dôkazy vyvrátiť buď priamo predložením relevantných dôkazov alebo návrhom vykonania ďalších dôkazov.
52. Podľa názoru kasačného súdu pochybnosti správcu dane nevyvracia ani sťažovateľkou akcentovaný dôkaz - rekapitulácia miezd zamestnancov spoločnosti ASSESS, s.r.o. za rok 2015. Kasačný súd dáva do pozornosti, že k nezrovnalostiam ohľadne formálne deklarovaných odpracovaných hodín zamestnancami pre spoločnosť ASSESS, s.r.o. a reálne vykonanými prácami môže dôjsť z rôznych dôvodov, napr. z dôvodu administratívnej chyby či z dôvodu tzv. „čiernej práce“ alebo z dôvodu porušenia pracovnoprávnych predpisov (vyplácanie mzdy „na ruku“, odpracovanie väčšieho množstva hodín, ako je deklarované na výplatnej páske a pod.). Samotná rekapitulácia miezd spoločnosťou ASSESS, s.r.o. preto podľa názoru kasačného súdu bez ďalšieho nedokazuje faktické množstvo vykonanej práce a ani to, či boli práce vykonané dotknutými osobami uskutočnené pre spoločnosť ASSESS, s.r.o. ako oficiálneho, legálneho zamestnávateľa alebo pre inú spoločnosť. Takýto dôkaz preto bez ďalšieho nemá potenciál vyvrátiť pochybnosť správcu dane a žalovaného v tejto veci postavenú na (i) zozname
zamestnancov, ktorý tvorí prílohu odberateľskej faktúry, (ii) o ktorých konateľ sťažovateľky vyhlásil, že vykonali práce, ktoré mali byť dodávané spoločnosťou XADRAK, s.r.o., (iii) pričom boli evidovaní ako zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o. a (iv) deklarovaní dodávatelia a subdodávatelia nemali evidovaných v Sociálnej poisťovni žiadnych zamestnancov.
Rekapitulácia miezd predložená sťažovateľkou teda nie je dôkazom, ktorým by sťažovateľka uniesla svoje dôkazné bremeno a vyvrátila relevantné pochybnosti/nezrovnalosti zistené správcom dane. 53. Kasačný súd si uvedomuje, že samotná skutočnosť, že určité osoby sú evidované ako zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o. bez ďalšieho neznamená, že nemohli vykonávať aj ďalšie práce pre iný subjekt, ktorý si nemusel plniť svoje zákonné povinnosti k Sociálnej
poisťovni. V tomto smere by preto nepochybne mohli byť ako dôkaz relevantné svedecké výpovede zúčastnených pracovníkov, ktorí by najlepšie vedeli popísať, s kým mali uzatvorené dohody, pre koho vykonávali práce, kto im zabezpečoval materiálne podmienky (ochranné a iné pracovné prostriedky), prípade výpoveď osoby vykonávajúcej nad nimi dohľad.
Takýto dôkaz však sťažovateľka na obhajobu ňou uplatneného nároku nenavrhla vykonať. Nie je pritom úlohou administratívnych orgánov, správneho súdu a ani kasačného súdu nahrádzať procesnú pasivitu sťažovateľky, na ktorej ležalo dôkazné bremeno - teda procesnú zodpovednosť za vysvetlenie relevantných nezrovnalostí zistených správcom dane a
žalovaným. 54. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že pochybnosti správcu dane a žalovaného nie sú postavené len na skutočnostiach týkajúcich sa subdodávateľov sťažovateľky. Pochybnosti správcu dane a žalovaného sú postavené na zisteniach týkajúcich sa priamo vyjadrení a dôkazov predkladaných sťažovateľkou - odberateľské faktúry pre Technické služby mesta Prešov, a.s. a ich príloha (zoznam zamestnancov), vyjadreniach konateľa sťažovateľky a zisteniach, že osoby, ktoré mali vykonávať práce sú zamestnancami spoločnosti ASSESS, s.r.o., s ktorou sťažovateľka nemala zmluvný vzťah. V záujme objektívneho zistenia skutkového stavu správca dane rozšíril svoje zisťovanie aj na dodávateľov a subdodávateľov sťažovateľky, v snahe obnoviť hodnovernosť jej tvrdení. Avšak žiadne zo zistení týkajúce sa jej dodávateľa (spoločnosti XADRAK, s.r.o.) a jej subdodávateľov (spoločnosti MARFI, s.r.o. a SER - MAR, s.r.o.) nemalo potenciál vyvrátiť správcom dane zadefinované pochybnosti, skôr tieto pochybnosti posilnili (body 46 až 48 tohto rozsudku).
55. Aj v tejto časti bola preto kasačná sťažnosť sťažovateľky nedôvodná.
IV. C K relevancii námietky týkajúcej sa obchádzania inštitútu ústneho pojednávania miestnym zisťovaním
56. Ostatnou námietkou sťažovateľky bolo, že správca dane vykonaním miestneho zisťovania v priestoroch odberateľa Technických služieb mesta Prešov, a. s. a kladením otázok prítomným zamestnankyniam obchádzal inštitút ústneho pojednávania a neprizval naň sťažovateľku. 57. Sťažovateľka v tejto časti namieta procesné pochybenie. Reflektujúc zmysel a význam procesných pravidiel je na mieste zdôrazniť, že procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011 a iné). 58. Kasačný súd dáva v súvislosti s nastolenou námietkou do pozornosti, že správca dane a žalovaný nespochybnili reálnosť vykonaných služieb/prác pre Technické služby mesta Prešov, a.s. Pochybnosti správcu dane a žalovaného sa v predmetnej veci vôbec netýkali Technických služieb mesta Prešov, a.s. a v podstatnom neboli postavené ani na zisteniach správcu dane zo sporného miestneho zisťovania. Pochybnosti správcu dane v predmetnej veci boli založené na skutočnostiach zistených z podkladov priamo od sťažovateľky a na zisteniach týkajúcich sa evidencie konkrétnych zamestnancov (bod 46 tohto rozsudku). 59. Zohľadňujúc už uvedené východiská týkajúce sa procesných nedostatkov, bez záveru o tom, či spochybnené miestne zisťovanie bolo alebo nebolo zákonným dôkazom, kasačný súd konštatuje, že nejde o rozhodujúci dôkaz v predmetnom konaní. Aj po jeho vylúčení by naďalej v plnom rozsahu obstáli závery správcu dane a žalovaného, ako aj podstatné skutkové zistenia, na ktorých sú ich závery postavené (týmto zisteniam sa kasačný súd venoval bližšie v časti IV.B tohto rozsudku). Podľa názoru kasačného súdu preto nejde o takú vadu, ktorá by mala negatívny dopad na právnu situáciu sťažovateľky a mohla by jej, v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia, priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Kasačný súd preto aj v tejto časti považoval kasačnú sťažnosť sťažovateľky za nedôvodnú.„
IV. Záver a trovy konania
19. Pre vyššie uvedené dôvody Najvyšší správny súd SR kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 20. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd SR podľa § 467 ods. 1 a 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1, keď žalobca (sťažovateľ) nebol v konaní pred kasačným súdom úspešný. Kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, prečo by mal úspešnému žalovanému podľa § 168 SSP priznať právo na náhradu trov kasačného konania. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. novembra 2023