5Sfk/7/2022

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101062965/2021 z 17. júna 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 100221931/2021 z 8. februára 2021, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane určený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2019 v sume 10326,51 €. 2. Dôvodom, na ktorom daňové orgány zhodne založili svoje rozhodnutia, bolo uplatnenie práva na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Lignum 68 Gmbh a z faktúr od dodávateľa Gentleman agreement s.r.o. v rozpore s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). 3. V súvislosti s odpočítaním dane z faktúr od dodávateľa Lignum 68 Gmbh nemal správca dane za preukázané, že prijaté služby prenájmu vozidiel žalobca použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. 4. V súvislosti s odpočítaním dane z faktúr od dodávateľa Gentleman agreement s.r.o. nemal správca dane za preukázané, že deklarované služby boli reálne poskytnuté. Sporné faktúry boli podľa správcu dane vyhotovené iba formálne a ich obsah neodrážal skutočnosť. Navyše predmet fakturácie bol na sporných faktúrach nejednoznačný, bez bližšej špecifikácie, pričom žalobca a dodávateľ služieb Gentleman agreement s.r.o. fakturované činnosti vysvetľovali rozdielne, čím sa faktúry stali nevierohodnými dokladmi.

II. Konanie na krajskom súde

7. Zdôraznil, že faktúra je dostatočným dokladom pre odpočet dane a pokiaľ správca dane odmietne právo na odpočet dane musí preukázať, že došlo k podvodnému konaniu, o ktorom žalobca vedel alebo mal vedieť. Toto však správca dane nijakým spôsobom nepreukázal. K tvrdeniu žalovaného, že faktúry sú nedôveryhodné preto, že z nich nie je zrejmý bližší charakter fakturovaných prác žalobca uvádza, že vystaviteľom faktúry je dodávateľ služby, ktorý nesie zodpovednosť za obsahovú stránku faktúry a žalobca ako odberateľ nemôže niesť zodpovednosť za vady vystavenej faktúry.

9. Za výrazný nedostatok považoval žalobca to, že konateľovi spoločnosti Gentleman agreement s.r.o. Z. W. F. prekladal pred správcom dane z jazyka slovenského do maďarského a naopak nie tlmočník, ale jeho účtovníčka P. J.. 10.

12. Zdôraznil, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní.

14. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo tak i krajský súd dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zdaniteľné plnenia nedodala žalobcovi spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. považoval za opodstatnený. Reálne uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení žalobca podľa krajského súdu nepreukázal tak ako to tvrdí v žalobe.

15. Vo vzťahu k sporným faktúram od dodávateľa Lignum 68 Gmbh správny súd konštatuje, že pokiaľ správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi nárok na odpočet z týchto faktúr, učinili tak v súlade so zákonom, nakoľko žalobca napriek výzve správcu dane nezdokladoval, že výdavky vynaložené na obstaranie služby na vstupe sú súčasťou nákladových prvkov jeho zdaniteľných obchodov na výstupe. Nakoľko teda žalobca nepreukázal, že prijaté služby prenájmu vozidiel použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, nemohol mu byť nárok na odpočítanie dane uznaný ako oprávnený.

19. Taktiež uviedol, že ďalšie zistené pochybnosti sa týkali subdodávateľov jeho dodávateľa, ktorých si on uveriť nemohol. Nemal ani potrebné kapacity ani dôvody poverovať či subjekt, o ktorého si objednal služby, má reálne kapacity na ich poskytnutie. Dôkazné bremeno, či u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane a správca dane ho neuniesol. 20. Za nesprávny považoval názor správneho súdu, podľa ktoré faktúra nie je jediným podkladom na odpočítanie dane. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Nidera Handelscompagnie BV (C 385/09) v ktorom Súdny dvor EÚ skonštatoval, že právo na uplatnenie odpočítania dane musí spĺňať jedinú formálnu podmienku a to existenciu faktúry. Podmieňovanie tohto nároku inými skutočnosťami je v rozpore s právom Európskej únie. Správca dane tak nebol oprávnený požadovať ďalšie dôkazy k preukázaniu skutočností v nich uvedených. Poukázal i na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 a C-142/11.

IV. Právne názory kasačného súdu

25. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o DPH. Platiteľ dane (sťažovateľ) si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: · dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), · daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), · daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), · zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

Keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľ), bol sťažovateľ povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil. Sťažovateľ si túto svoju dôkaznú povinnosť následne nesplnil, keďže sa obmedzil iba na svoje tvrdenie, že predložil všetky listinné dôkazy ktorými disponoval a keďže predložil správcovi dane perfektné daňové doklady, nebol správca dane oprávnený požadovať ďalšie dôkazy k preukázaniu skutočností uvedených v predložených dokladoch.

2019). 28. K otázke dôkazného bremena pritom existuje početná a v zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v rozsudkoch sp.zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp.zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp.zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH je dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej

29. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.

Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).

vyšli najavo. Sťažovateľ po tom, ako správca dane nadobudol pochybnosti pri dodávateľovi Gentleman agreement s.r.o. (spochybnená druhá hmotnoprávna podmienka - materiálna existencia plnenia) a pri dodávateľovi Lignum 68 Gmbh (spochybnená tretia hmotnoprávna podmienka - že prijaté plnenie je použité v rámci ekonomickej činnosti), rezignoval na ďalšie preukazovanie uplatneného nároku na odpočítanie DPH, keď, de facto, považoval za dostatočné jeho samotné uplatnenie a predloženie účtovných dokladov. Na predloženie

31. Kasačný súd nemôže dať za pravdu sťažovateľovi, pokiaľ namieta, že správca dane ho neprimerane zaťažil dôkazným bremenom vo vzťahu k skutočnostiam u dodávateľa, na ktoré nemá dosah. Od sťažovateľa bolo spravodlivé požadovať, aby preukázal materiálne podmienky uplatneného práva na odpočet dane zo faktúr od sporných dodávateľov Gentleman agreement s.r.o. a Lignum 68 Gmbh. Správca dane ani žalovaný od neho pritom nevyžadovali vykonávanie komplexných šetrení spoločností dodávateľov, ale len dodržiavanie primeranej obozretnosti spočívajúcej v zabezpečení primeraného množstva dôkazných prostriedkov pre preukázanie splnenia podmienok uplatňovaného nároku. Sťažovateľ toto nesplnil a svoj nárok na odpočítanie dane preto nepreukázal, hoci na jeho preukázanie bol správcom dane vyzvaný (výzva na predloženie dôkazov č. 100692679/2020 z 17. marca 2020, č.l. 8 administratívneho spisu správcu dane).

33. Sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení splnenia hmotnoprávnych podmienok a rozloženia dôkazného bremena je preto nedôvodný. 34. Sťažovateľom tvrdené rozhodnutia Súdneho dvora EÚ ním tvrdené právne názory nepotvrdzujú. V rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-385/09 Nidera Handelscompagnie BV tento posudzoval situáciu okamihu registrácie pre daň osoby, ktorá spĺňa hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, k čomu však v prejednávanom prípade vôbec nedošlo - pri dodávateľovi Gentleman agreement s.r.o. bola spochybnená druhá hmotnoprávna podmienka a pri dodávateľovi Lignum 68 Gmbh tretia hmotnoprávna podmienka.

35. Sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP spočívajúci v odklone od vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ preto taktiež nie je dôvodný. 36. Kasačný súd s ohľadom na uvedené konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku, podľa možností a vychádzajúc zo správnej žaloby, zaoberal všetkými relevantnými námietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej veci. Kasačný súd preto v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ani rozhodnutí správnych

38. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.