5Sfk/73/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu: v právnej veci žalobcu: Bekaert Slovakia, s.r.o., so sídlom Veľkoúľanská cesta 1332, Sládkovičovo, IČO: 36045161, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36865281, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499?500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1700401/96644/2020 z 13. augusta 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/83/2020-148 z 3. marca 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/83/2020-148 z 3. marca 2022 zrušuje a vec vracia? Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Colný úrad Trnava vykonal u žalobcu kontrolu po prepustení tovaru so zistením, že v colných vyhláseniach žalobcu č. 0586410815127 zo dňa 15.08.2018, č. 0586410815823 zo dňa 13.09.2018, č. 0586410815923 zo dňa 18.09.2018, č. 0586410816180 zo dňa 27.09.2018, č. 2586410817699 zo dňa 21.11.2018, č. 2586410817726 zo dňa 22.11.2018, č. 2586410817771 zo dňa 26.11.2018, č. 2586410817880 zo dňa 28.11.2018, č. 0586410818127 zo dňa 07.12.2018, č. 0586410818164 zo dňa 10.12.2018, č. 0586410818424 zo dňa 19.12.2018, č. 0586410818466 zo dňa 21.12.2018, č. 0586410910060 zo dňa 21.03.2019, č. 0586410910243 zo dňa 28.03.2019, č. 0586410910290 zo dňa 29.03.2019, č. 0586410910322 zo dňa 01.04.2019, č. 0586410910389 zo dňa 02.04.2019, č. 1586410910442 zo dňa 03.04.2019, č. 0587110915340 zo dňa 01.07.2019, č. 0587110915629 zo dňa 08.07.2019 a č. 0587110915674 zo dňa 09.07.2019 bol žalobcom dovážaný tovar, vedený v skladovej evidencii pod jedným

90' o „drôt z nelegovanej ocele, nepotiahnutý, s max. priečnym rozmerom presahujúcim 3 mm (5,5 mm), s obsahom uhlíka viac ako 0,6% (0,8061 - 0,8274)“ alebo „drôt z nelegovanej ocele, nepotiahnutý, s max. priečnym rozmerom presahujúcim 3 mm, s obsahom uhlíka viac ako 0,6%“ - PpTC 7217 10 9010, o ,,tyče a prúty valcované za tepla používané na kordové pneumatiky 5,5 mm dia“ - PpKN 7213 91 20. 3.

4. Na základe skutočností zistených kontrolou po prepustení tovaru Colný úrad Trnava dospel k záveru, že predmetný tovar mal byť deklarovaný ako ,,tyče a prúty valcované za tepla používané na kordové pneumatiky 5,5 mm dia" a zatriedený do PpKN 7213 91 20 00.

5. Kontrolou po prepustení tovaru Colný úrad Trnava ďalej zistil, že v prípadoch colných vyhlásení č. 2586410817699, č. 2586410817726 a č. 2586410817880 neboli uvedené náklady na dopravu, nakladanie a manipuláciu súvisiace s dopravou dovážaného tovaru, čím došlo v colných konaniach k určeniu nesprávneho základu na vyrubenie dane z pridanej hodnoty.

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Colného úradu Trnava podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol. Žalovaný sa stotožnil s posúdením Colného úradu Trnava uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

konanie. 12. Podľa sťažovateľa je argumentácia správneho súdu založená na nesprávnom právnom názore, že pre ďalšie konania sú nemenné a záväzné výsledky kontroly colného úradu vyznačené na tranzitných vyhláseniach, týkajúce sa údajov potrebných pre správne nomenklatúrne zatriedenie tovaru - druhu ocele (legovaná alebo nelegovaná), z ktorého je dovážaný tovar vyrobený a spôsobu vinutia (v pravidelných alebo nepravidelných zvitkoch).

Argumentácia správneho súdu v napadnutom rozsudku nie je podľa sťažovateľa správna, keďže za dodržanie podmienok v režime tranzitu nesie zodpovednosť dopravca vykonávajúci prepravu tohto tovaru na colný úrad určenia i príjemca tovaru. Tovarová kontrola pri ukončovaní colného režimu tranzit podľa sťažovateľa slúži na stotožnenie tovaru a nie na zisťovanie technických vlastností tovaru alebo chemického zloženia materiálu.

15. Pre správne nomenklatúrne zatriedenie tovaru a s tým spojené rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného dlhu je podľa sťažovateľa irelevantný rozsah kontroly uvedený v systéme NCTS, rovnako aj údaje o kontrole tovaru pri ukončovaní režimu tranzit.

16. Napadnutý rozsudok je podľa sťažovateľa v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/110/2013. 17. Sťažovateľ poukázal na to, že všetky dôkazy, z ktorých colný úrad pri vydávaní rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu vychádzal, sú uvedené v odôvodnení prvostupňového i druhostupňového rozhodnutia a taktiež aj vo vyjadrení k žalobe. Prvostupňový Colný úrad Trnava sa pri správnosti nomenklatúrneho zatrieďovania opieral o dôkazný materiál predložený žalobcom, a to v colných konaniach, ako aj v priebehu následnej kontroly - išlo najmä o jednotlivé písomné certifikáty materiálového zloženia - Mill Test certificate vystavené samotným výrobcom spoločnosťou POSCO, Kórejská republika, ku každej zásielke tovaru.

voľný obeh. Až po ukončení režimu tranzit začalo colné konanie s návrhom zástupcu deklaranta na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh. Colné konanie o prepustení tovaru do colného režimu voľný obeh začalo na základe colného vyhlásenia, v rámci ktorého príslušná pobočka colného úradu osvedčila deklarované údaje. Colné vyhlásenia prepustením tovaru do režimu voľný obeh sa stali zároveň rozhodnutiami príslušnej pobočky. Sťažovateľ uviedol, že údaje o legovanej alebo nelegovanej oceli a spôsobe vinutia neboli určujúcimi údajmi pre správne ukončenie režimu tranzit a je zrejmé, že pri vyznačení výsledku kontroly na tranzitnom vyhlásení a uvedení aj týchto údajov vychádzali príslušníci colného úradu určenia z údajov uvádzaných v tranzitnom vyhlásení a sprievodných dokladov. Údaje o kontrole tovaru pri ukončovaní režimu tranzit podľa sťažovateľa nepredstavujú konečné a nemenné rozhodnutie colného úradu o vlastnostiach tovaru potrebných na správne určenie nomenklatúrneho zatriedenia tovaru a vymerania colného dlhu, ktoré sú podstatné pre prepustenie do colného režimu voľný obeh.

uplatňovanie colných predpisov, na základe ktorých prišlo k dovýmeru colného dlhu a dovoznej DPH. Namietal tiež, že žalovaný nie je schopný svoje tvrdenia ohľadom zmyslu tovarovej kontroly subsumovať pod ustanovenia colných predpisov. 21. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania vyplýva, že colné orgány na základe údajov o tranzitnej operácii vykonali colné kontroly v rozsahu ako im to vyplýva z čl. 46 Colného kódexu Únie, a to čo kontrolovali aj vnímali vlastnými zmyslami a v takomto rozsahu potom vyznačili nimi vykonanú colnú kontrolu.

kontrolou. Uvedené považuje za rozporné s princípom právnej istoty. 23. K sťažovateľom uvádzanému rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/110/2013 uvádza, že tento podľa žalobcu rieši inú skutkovú situáciu, keďže v tam posudzovanom prípade sa nepreukázalo, že colné kontroly boli v predchádzajúcom colnom konaní pri ukončení colného režimu tranzit vykonávané a že tieto výsledky sa potom preniesli do bezprostredne nasledujúceho colného konania. Pre súdenú vec je podľa žalobcu toto rozhodnutie irelevantné.

25. Záverom žalobca uviedol, že v konaní pred Colným úradom Trnava do colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh v zmysle čl. 201 Colného kódexu Únie uviedol ten opis tovaru a PpTC, ktoré colné orgány predtým kontrolovali. Colnú kontrolu pri ukončení colného režimu tranzit navyše vykonával ten istý colný orgán, ktorý rozhodoval o prepustení tovaru do voľného obehu. Jedno colné konanie bezprostredne nadväzovalo na druhé colné konanie. Ak by neakceptoval tieto výsledky colných kontrol a do colného vyhlásenia by uviedol iný tovar, tak by prišlo k zamietnutiu návrhu na prepustenie tovaru a žalobca by čelil sankcii za uvádzanie nesprávnych údajov. Podľa žalobcu orgán, ktorý vykonáva kontrolu po prepustení podľa čl. 48 Colného kódexu Únie v spojení s § 12 Colného zákona, je povinný akceptovať colné kontroly vykonané inými colnými orgánmi v procese colných konaní.

26. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 18.08.2022, náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR bola pridelená na rozhodnutie senátu 5S a bola jej pridelená spisová značka 5Sfk/73/2022. 27. Kasačný súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Pôsobnosť kasačného súdu pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h/ SSP. 28. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol verejne vyhlásený 25.09.2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 29. Kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú, čoho dôsledkom je zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu a jeho vrátenie správnemu súdu na ďalšie konanie. 30. Kontrola po prepustení tovaru ako jedna z foriem colného dohľadu je upravená v čl. 48 Colného kódexu Únie, pričom jej procesný postup je bližšie špecifikovaný v § 12 Colného zákona. 31. Podľa článku 48 Colného kódexu Únie colné orgány môžu na účely colných kontrol overiť presnosť a úplnosť informácií uvedených v colnom vyhlásení, vo vyhlásení na dočasné uskladnenie, v predbežnom colnom vyhlásení o vstupe, predbežnom colnom vyhlásení o výstupe, vyhlásení o spätnom vývoze alebo oznámení o spätnom vývoze a existenciu, pravosť, presnosť a platnosť každého podporného dokladu a môžu preskúmať účtovné záznamy deklaranta a iné záznamy vzťahujúce sa na operácie s daným tovarom alebo na predchádzajúce alebo nasledujúce obchodné operácie s týmto tovarom po jeho prepustení. Pokiaľ je to ešte možné, tieto orgány môžu vykonať aj prehliadku takéhoto tovaru a/alebo z neho odobrať vzorky. 32. Podľa bodu 22 preambuly Colného kódexu Únie na všetky rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov vrátane záväzných informácií by sa mali vzťahovať rovnaké pravidlá. Všetky takéto rozhodnutia by mali byť platné v celej Únii a malo by byť možné vyhlásiť ich za nulitné, zmeniť okrem prípadov, v ktorých je ustanovené inak, alebo zrušiť, ak nie sú v súlade s colnými predpismi alebo ich výkladom. 33. Podľa § 36 ods. 4 Colného zákona ak v colnom konaní colný úrad potvrdí colné vyhlásenie podané písomne alebo colný úrad vydá iný doklad, ktorý spĺňa náležitosti podľa odseku 1, považuje sa toto vyhlásenie alebo tento doklad za rozhodnutie.

36. Nie je možné opomenúť, že jedným z účelov Colného kódexu Únie je i zabezpečiť finančné a hospodárske záujmy Európskej únie a jej členských štátov. 37. Podstatou kasačnou sťažnosťou spochybneného právneho záveru správneho súdu je, že pre ďalšie colné konania sú nemenné a záväzné výsledky kontroly colného úradu vyznačené na tranzitných vyhláseniach a týkajúce sa údajov potrebných pre správne nomenklatúrne zatriedenie tovaru. Inými slovami, úlohou kasačného súdu je posúdiť, či je možné v následných colných konaniach a špecificky v kontrole po prepustení tovaru dospieť k zmene nomenklatúrneho zatriedenia tovaru, ktorý už bol predmetom kontroly colných orgánov pri ukončení colného režimu tranzit, a to aj v prípade, ak pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh bol tovar colnými orgánmi podrobený nielen vizuálnej kontrole, ale aj kontrole, o aký konkrétny tovar ide.

39. Ako vyplýva z administratívneho spisu, podnetom na kontrolu po prepustení tovaru (č.l. 1 administratívneho spisu Colného úradu Trnava) bola skutočnosť, že colný deklarant zastupujúci žalobcu požiadal o zmenu rozhodnutí s evidenčnými číslami 0586410817771, 0586410817726, 0586410817699 a 0586410817880 v časti opis tovaru a sadzobného zatriedenia tovaru v ods. 31 „opis tovaru“ a ods. 33 (sadzobné zaradenie tovaru) z pôvodného zaradenia PpKN 7229 90 90 00 „drôt z legovanej ocele, v nepravidelných zvitkoch, s rozmerom 5,5 mm“ na zaradenie 7217 10 90 10 „drôt z nelegovanej ocele, s maximálnym priečnym rozmerom presahujúcim 3 mm“, čomu colné orgány vyhoveli. Kontrola po prepustení tovaru u žalobcu bola teda začatá a následne i rozšírená (oznámenie č. 404644/ 2019 z 09.07.2019, č.l. 27 administratívneho spisu Colného úradu Trnava) z dôvodu, že žalobca požiadal o zmenu v časti opis tovaru a sadzobné zatriedenia tovaru.

kontrol. Z § 12 ods. 20 Colného zákona vyplýva iba obmedzenie možnosti vykonať opätovnú kontrolu tovaru po prepustení, čo však nie je situácia, ktorá by bola predmetom súdenej veci. 41. Naopak, z bodu 22 preambuly Colného kódexu Únie vyplýva, že rozhodnutia v colnom konaní je spravidla možné vyhlásiť za nulitné alebo zmeniť, ak nie sú v súlade s colnými predpismi alebo ich výkladom. Po prepustení tovaru do voľného obehu uvedenému môže slúžiť i kontrola po prepustení tovaru podľa čl. 48 Colného kódexu Únie.

42. Kasačný súd v zhode so žalovaným v tejto súvislosti poukazuje na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/110/2013 z 02.07.2014, v zmysle ktorého rozhodnutie v colnom konaní o prepustení tovaru do colného režimu, teda colné vyhlásenie podávané colným deklarantom potvrdené colným úradom, nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré nemôže podliehať zmene a jeho platnosť je absolútne nepodmienená a trvalá. Colné vyhlásenie možno po prepustení tovaru za splnenia zákonných podmienok opraviť (na žiadosť deklaranta alebo z vlastného podnetu colného orgánu) alebo tiež colné vyhlásenie a údaje v ňom potvrdené colným úradom môžu byť predmetom následnej kontroly (ako tomu bolo v prejednávanom prípade) a v závislosti od jej výsledkov potom následného zákonného korigovania. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu o irelevantnosti tohto rozhodnutia na súdenú vec. Podľa kasačného súdu sú závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/110/2013 z 02.07.2014 i s ohľadom na znenie bodu 22 preambuly Colného kódexu Únie použiteľné aj v súdenom prípade

dvora EÚ tak fyzická prehliadka tovaru vykonaná pri jeho dovoze nemôže sama osebe brániť začatiu postupu preskúmania colného vyhlásenia. 44. Sťažovateľ taktiež namietal záver správneho súdu, že iba na základe tých istých sprievodných dokladov zmenil sadzobné zatriedenie, pričom nevykonal žiadne iné dôkazy ako tie, ktoré už boli vopred známe. Sťažovateľ poukázal na dôkazný materiál predložený žalobcom v colných konaniach a v priebehu následnej kontroly a na jednotlivé písomné certifikáty materiálového zloženia - Mill Test certifikáty vystavené spoločnosťou POSCO,

V zmysle § 85 ods. 8 Colného zákona odôvodnením prvostupňového rozhodnutia môže byť i odkaz na Protokol. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rovnako vyplýva, že sťažovateľ pri posudzovaní nomenklatúrneho zatriedenia tovaru vychádzal z postúpeného spisového materiálu, technickej špecifikácie tovaru, fotodokumentácie a z príslušných právnych predpisov.

Vychádzajúc z účelu Colného kódexu Únie, z čl. 48 Colného kódexu Únie a s poukazom na bod 22 preambuly Colného kódexu Únie nie je možné ani v takýchto prípadoch vylúčiť možnosť zmeny sadzobného zatriedenia tovaru tak, aby sa na všetky rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov správne vzťahovali príslušné colné pravidlá.

konania. Uvedené bude prípadne úlohou správneho súdu, ktorý v následnom konaní v rozsahu žalobných bodov opätovne posúdi zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane prípadného posúdenia jednotlivých dôkazov, z ktorých sťažovateľ a Colný úrad Trnava

V. Záver

48. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná a napadnuté rozhodnutie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 01.06.2023 výkon správneho súdnictva z Krajského súdu v Trnave. 49. Po vrátení veci bude úlohou správneho súdu v ďalšom konaní žalobu nanovo posúdiť a vecne prejednať s ohľadom na uplatnené žalobné body v súlade s právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozsudku v zmysle § 469 SSP. 50. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. septembra 2024