5Sfk/8/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200267.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/74/2021
- IČS
- 4021200267
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Phone trader s.r.o., so sídlom Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, IČO: 50045822, právne zastúpený: JUDr. Štefan Mesároš, advokát, so sídlom Štefánikova 84, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100713899/2019 z 21. marca 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/74/ 2021-200 zo dňa 21. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo (ďalej aj ako „správca dane“, prípadne „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia Máj 2016, Jún 2016, Júl 2016, August 2016, September 2016, Október 2016, November 2016, December 2016, o ktorej výsledku vyhotovil protokol č. 101050007/2018 zo dňa 28. mája 2018. Na základe výsledkov daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 101435050/2018 zo dňa 25. júla 2018, ktorým podľa § 68 ods.5 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške 205800,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016. 2. Správca dane neuznal žalobcovi odpočet DPH z vystavených faktúr, z dôvodu, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z.z.“), a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, nepreukázal, že druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň a nepreukázal v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde skončila preprava tovaru. Tovar v Maďarsku prevzal od nemeckého dodávateľa žalobca, ten následne tento dodal pre spoločnosť DualTrans Kft, ktorá v Maďarsku daň neodviedla a rovnako táto spoločnosť nadobudnutie deklarovaného tovaru od žalobcu nepotvrdila. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100713899/2019 zo dňa 21. marca 2019, ktorým prvostupňové rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci správcom dane. 4. Podľa žalovaného bola rozhodujúcou skutočnosť, že žalobca na území Maďarska prevzal tovar od prepravnej spoločnosti, nekonal na základe žiadneho splnomocnenia od druhého odberateľa, pričom tovar nebol prepravený priamo od dodávateľa k druhému odberateľovi. Žalobca teda na území Maďarska tovar nadobudol a následne ho podľa dokladov predal svojmu odberateľovi, čiže predmetná transakcia sa mala daňovo vysporiadať v Maďarsku, teda v členskom štáte, kde skončila preprava tovaru. Keďže sa tak nestalo, vznikla žalobcovi povinnosť odviesť daň v tuzemsku, pretože tovar od zahraničných dodávateľov objednal pod slovenským identifikačným číslom pre daň.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“ ), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Rovnako sa domáhal priznania práva na náhradu trov
konania. 6. Správny súd rozsudkom č.k. 11S/74/2021-200 zo dňa 21. septembra 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu
dane. 7. Správny súd v úvode právneho posúdenia zhrnul skutkový stav zistený správnymi orgánmi v rámci administratívneho konania. Zistil, že v rámci deklarovaného trojstranného obchodu boli prvým dodávateľom tovaru pre žalobcu podľa predložených listinných dokladov - faktúr vystavených v zdaňovacom období jún 2016 spoločnosti Yukatel GmbH, Nemecko, TelePart Discount Distribution GmbH, Nemecko. Tieto spoločnosti vystavili pre žalobcu ako odberateľa faktúry bez dane z pridanej hodnoty, predmetom ktorých boli špecifikované mobilné telefóny, tablety, príp. iný tovar s presným označením, vrátane počtu kusov.
Prepravu tovaru zabezpečovali vyššie uvedení dodávatelia na ich účet prostredníctvom UPS, čo nebolo sporné. 8. Správny súd zhodne so správnymi orgánmi identifikoval pochybnosti o trojstrannom obchode, keď faktúry vystavené prvými dodávateľmi neobsahujú zmienku o druhom odberateľovi, ktorého žalobca označil ako DualTrans, Kft. Uvedené podľa jeho názoru znamená, že nebola splnená už prvá základná podmienka a predpoklad trojstranného obchodu, keď tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa, k druhému odberateľovi v Maďarsku, resp. splnenie tejto podmienky nebolo žiadnym spôsobom preukázané. 9. Ďalej podľa správneho súdu nebolo preukázané, že by táto spoločnosť mala prevádzku, resp. disponibilné priestory na adresách, ktoré uviedli prví dodávatelia na faktúrach ako adresu dodania. Napriek tomu, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach pre žalobcu adresu dodania, nebolo preukázané, že by žalobca mal na týchto adresách v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca mohol zásielky prevziať. Z obsahu faktúr rovnako nevyplýva, kto, kedy a kde prevzal fakturovaný tovar ako jeho odberateľ. 10.
Rovnako podľa správneho súdu nebola splnená ani ďalšia podmienka trojstranného obchodu, ktorou je totožnosť predmetu obchodu. Tovar na faktúrach vystavených prvými bol presne konkretizovaný (druh, značka, farba, počet kusov, príp. i ďalšie špecifikujúce údaje). Opačná situácia však nastala pri nepohyblivých dodávkach na základe faktúr, ktoré vystavil žalobca pre svojho odberateľa DualTrans Kft (podľa žalobcu druhý odberateľ). Žalobca predložil faktúry bez dane z pridanej hodnoty, ktoré vystavil v júni 2016 pre uvedenú spoločnosť ako odberateľa, pričom na väčšine faktúr je predmet definovaný iba ako „1 mobiltelefonkészülék“ (prístroj mobilného telefónu) a „1 jutalék“ (provízia). 11. Ďalej správny súd vyvodil, že tovar v Maďarsku od prepravnej spoločnosti preberal konateľ žalobcu Attila Kovács a taktiež i v samotnej žalobe žalobca uviedol, že tovar v Maďarsku preberal zástupca jeho spoločnosti (prvého odberateľa) na rôznych miestach a v rôznych obdobiach a následne ho odovzdal konečnému (druhému) odberateľovi.
V priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania však nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého by bol ako prvý odberateľ oprávnený tovar v Maďarsku prevziať, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod. Za takýto dôkaz nemožno považovať skutočnosť, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach adresu dodania. Nebolo preukázané, že by žalobca mal na tejto adrese v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca mohol zásielky prevziať.
12. Podľa názoru súdu podstatnou skutočnosťou bolo, že žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy o tom, že tovar bol dodaný druhému odberateľovi, teda že bola naplnená podstata trojstranného obchodu. Za takýto dôkaz nemožno považovať vyhlásenia, ktoré boli predložené správcovi dane v priebehu daňovej kontroly (vyhlásenie Attilu Kovácsa ako konateľa žalobcu zo dňa 19. júna 2017 o tom, že tovar prevzal Frigyes Galambosi a vyhlásenie Frigyesa Galambosiho ako konateľa spoločnosti DualTrans Kft zo dňa 10. júna 2017 o tom, že tovar v každom jednotlivom prípade prevzal osobne v Budapešti od konateľa žalobcu, t. j. Attilu Kovácsa) a ktoré si navyše svojim obsahom odporujú, pokiaľ ide o tvrdenie, kto za druhého odberateľa tovar prevzal, ako ani nepreukazujú obchodovanie v mesiaci jún 2016.
Správny súd odkazujúc na § 24 ods.4 daňového poriadku ako aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18. apríla 2012, sp. zn. 1Sžf/2/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 1Sžf/36/2016 zo dňa 12. decembra 2017, sp. zn. 3Sžf/37/2016 zo dňa 21. februára 2018, sp. zn. 2Sžf/102/2016 zo dňa 26. februára 2019) uviedol, že vyhlásenie vo všeobecnosti nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz.
13. Reálne uskutočnenie predmetných obchodov nepotvrdzovali ani odpovede maďarskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré dokonca žalobcom deklarovaný obchod jednoznačne spochybňovali, rovnako ako spochybňovali činnosť spoločnosti DualTrans Kft ako druhého odberateľa a oprávnenie konať za túto spoločnosť.
14. V súvislosti s námietkami, ktoré sa týkali postupu maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií (nemožnosť zúčastniť sa na výsluchoch, nemožnosť klásť vypočúvaným osobám otázky), správny súd uviedol, že dožiadaný maďarský správca dane postupoval v zmysle právnych predpisov platných v Maďarsku, pričom slovenský správca dane nemal zákonnú možnosť ovplyvniť tento postup. Tvrdenia, resp. výpovede týchto osôb ako i ďalšie zistenia maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadosti slovenského správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií boli súčasťou jej odpovede a boli vyhodnotené ako listinný dôkaz, s ktorým bol žalobca
oboznámený. 15. Daňové orgány v predmetnej veci však prioritne vychádzali z toho, že žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia o trojstrannom obchode, ale ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by bolo možné jeho tvrdenia spoľahlivo overiť.
Podanie dodatočného daňového priznania spoločnosťou DualTrans Kft, súhrnné výkazy za 1. až 3. štvrťrok 2016, v ktorých deklarovala intrakomunitárne nadobudnutia od žalobcu nie sú podľa správneho súdu takými dôkazmi, ktoré by preukazovali dodanie tovaru tejto spoločnosti ako žalobcom deklarovanému druhému odberateľovi, nakoľko z odpovede maďarskej daňovej správy vyplýva, že spoločnosť deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, nie trojstranný obchod.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
16. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 17. Sťažovateľ namietal nesprávnu interpretáciu § 45 ods.1 písm. d/ zákona o DPH v súvislosti s prijatým záverom správneho súdu, že tovar nebol prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa v Nemecku k druhému odoberateľovi v Maďarsku resp. splnenie tejto podmienky nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Podľa sťažovateľa je potrebné uvedené ustanovenie vykladať tak, že prepravu/odoslanie môže urobiť nielen prvý dodávateľ ale aj prvý odberateľ - v danom prípade sťažovateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, pričom nie je zákonom určené, kde za účelom prepravy môže zásielku prevziať v logistickom reťazci. V predmetnom prípade podľa sťažovateľa časť prepravy na trase Nemecko- Budapešť uskutočnila prepravná spoločnosť a poslednú časť si sťažovateľ ako druhý odberateľ (pozn. súdu. zrejme myslené ako prvý odberateľ) zabezpečil sťažovateľ. Slovné spojenie „priamo“ pritom treba chápať nie technicky ale ekonomicky. 18. Obdobne sťažovateľ namietal aj správnym súdom uvedenú pochybnosť o realizácií trojstranného obchodu, keďže spoločnosť DUAL TRANS kft. (druhý odberateľ) mal prevádzku resp. disponibilné priestory na adresách, ktoré uviedli prví dodávatelia. Podľa sťažovateľa ide o skutočnosť, ktorá v zmysle § 45 zákona o DPH nemá význam pre skutočnosť, či išlo o trojstranný obchod. 19. Sťažovateľovi rovnako nie sú zrejmé dôvody na základe ktorých dospel správny súd k pochybnosti o totožnosti predmetu obchodu. Skutočnosť, že sťažovateľ ako prvý odberateľ nadobudol mobilné telefóny, ktoré následne nadobudol druhý odberateľ podľa neho nie je rozporná, pričom poukázal na riadne vystavené faktúry. Okrem uvedeného faktúry vystavené sťažovateľom obsahujú aj vetu v slovenskom jazyku „trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ“. 20. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal postup maďarskej finančnej správy, pričom maďarský správca dane nevykonal výsluch konateľa spoločnosti DUAL TRANS kft., či prípadnú konfrontáciu s konateľom sťažovateľa Attilom Kovácsom. Zdôraznil, že realizáciu obchodu preukazuje bankový prevod, ktorým spoločnosť DUAL TRANS kft. zaplatila sťažovateľovi za dodanie tovaru. Odkázal rovnako na vyhlásenie konateľa sťažovateľa, ako aj na vyhlásenie konateľa spoločnosti DUAL TRANS kft. 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožňujúc sa s prijatými závermi správneho súd navrhol aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h/ SSP. 23. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 24. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 25. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
26. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa zaoberal kasačný súd v rámci svojho súdneho prieskumu bolo, či námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažností sú spôsobilé spochybniť záver správcu dane, žalovaného a rovnako aj správneho súdu o tom, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu podmienok pre oslobodenie od DPH pri trojstrannom obchode. 27. Kasačný súd zároveň zistil, že obdobným predmetom konania sa už v minulosti zaoberal, pričom išlo o veci skutkovo aj právne obdobné, identických účastníkov konania založené rovnakým modus operandi, vychádzajúce z rovnakej daňovej kontroly (zdaňovacie obdobie júl 2016) zavŕšenej rovnakým protokolom. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/2/2023 zo dňa 30. apríla 2024, s ktorým sa konajúci senát kasačného súdu v plnom rozsahu stotožňuje vo svojom právnom posúdení prejedávanej veci. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku: 37. Podstata trojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45 zákona o DPH spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Jedna z týchto dodávok je dodávka tovaru s jeho prepravou (tzv. pohyblivá dodávka) a druhá dodávka je dodávka bez prepravy (tzv. nepohyblivá dodávka).
Predpokladom splnenia podmienok trojstranného obchodu na účely uplatnenia zjednodušeného postupu zdaňovania pre prvého odberateľa (sťažovateľa) je, že dodanie tovaru spolu s jeho prepravou alebo odoslaním musí byť uskutočnené v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi prvým dodávateľom a prvým odberateľom, pričom nadobúdateľom (pre zmluvné a fakturačné účely) tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, ktorý nadobudol tovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť iba prvý odberateľ (sťažovateľ). Prvý odberateľ (sťažovateľ) sa nemusí v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru registrovať pre DPH, jeho nadobudnutie tovaru sa považuje za zdanené s podmienkou následného dodania tohto tovaru druhému odberateľovi. Tovar sa teda prepravuje priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z členského štátu dodania do členského štátu skončenia prepravy alebo odoslania tovaru.
38. Z podmienok stanovených pre zjednodušený postup zdaňovania pri trojstrannom obchode (§ 45 zákona o DPH) vyplýva, že tento zjednodušený postup sa uplatňuje len pri dodaní toho istého tovaru, ktorý je prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi (§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH).
39. Zákonné podmienky trojstranného obchodu ustanovené v § 45 zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neuznanie deklarovaných obchodov v tomto zjednodušenom daňovom režime (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/56/2022 zo dňa 30.03.2023).
40. Kasačný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v prípade sťažovateľa nebola splnená primárna podmienka trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, keďže tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu.
Bolo preukázané, že to bol práve sťažovateľ, ktorý tovar opakovane prevzal od prepravnej spoločnosti UPS v Maďarsku, pričom prepravu preukázateľne zabezpečovali prví nemeckí dodávatelia na ich účet. Tieto skutočnosti nie sú sporné a sťažovateľ ich ani nespochybňoval, trojstranný obchod však obhajoval tým, že ustanovenie § 45 zákona o DPH nevylučuje participáciu prvého odberateľa na preprave.
41. Kasačný súd je, až na zákonné výnimky, ktoré v danej veci nie sú prítomné, viazaný sťažnostnými bodmi, pričom sťažovateľ v podstate vymedzil len jeden sťažnostný bod, a to nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom. Tvrdil, že správny súd si nesprávne interpretoval ustanovenie § 45 zákona o DPH dôvodiac tým, že ustanovenie § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH kladie ako jednu z podmienok trojstranného obchodu to, že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa.
V tejto súvislosti zastával názor, že prepravu (odoslanie) môže urobiť nielen prvý dodávateľ, ale aj prvý odberateľ (teda spoločnosť Phone trader s.r.o.), pričom nie je zákonom určené, kde za účelom prepravy môže zásielku prevziať v logistickom reťazci. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že sám sťažovateľ na ústnom pojednávaní dňa 14.06.2017 správcovi dane uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ.
Rovnako zo zápisnice z uvedeného dňa vyplýva, že konateľ sťažovateľa prevzal tovar od kuriéra v Budapešti, vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho odberateľa, ktoré malo byť tiež v Budapešti (presná adresa je uvedená na vydaných faktúrach).
42. Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd uvádza, že skutočne prichádza do úvahy, aby tovar odoslal alebo prepravil (teda zabezpečoval prepravu) aj prvý odberateľ, v danom prípade sťažovateľ, avšak vždy musí byť splnená zákonná podmienka a to, že tovar je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu [§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH], čo v danom prípade preukázateľne splnené nebolo, keď tovar smerujúci od prvého odberateľa nebol priamo prepravený k druhému odberateľovi. Tento bol prepravený k prvému odberateľovi, ktorý ho prevzal od prepravnej spoločnosti a následne ho mal dodať druhému odberateľovi.
Práve táto skutočnosť bola sama postačujúca na to, aby záver o nesplnení zákonných podmienok trojstranného obchodu bol naplnený. Uvedené súčasne znamená, že zostávajúce, podporné dôvody spochybňujúce existenciu trojstranného obchodu nie sú pre danú vec relevantné a z uvedeného dôvodu nie je ani potrebné, aby sa k nim kasačný súd vyjadroval.
43. Z vykonaného dokazovania je preto namieste uzavrieť, že na základe predložených dodávateľských faktúr sťažovateľ v danom prípade nenadobudol tovar v pozícii prvého odberateľa v rámci trojstranného obchodu, ale nadobudol tovar s miestom skončenia prepravy v inom členskom štáte (Maďarsku).
Tento záver spolu so skutočnosťou, že sťažovateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku má, s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH, za následok povinnosť zaplatiť v tuzemsku daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava skončila v inom členskom štáte. Preto bolo dôvodné vyčíslenie rozdielu dane z predmetných faktúr.
44. Vo vzťahu k ustanoveniu § 17 ods. 2 zákona o DPH kasačný súd dodáva, že sťažovateľ nevzniesol žiadnu sťažnostnú námietku k jeho aplikácii. Aj napriek uvedenému, kasačný súd považuje za potrebné práve vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH na daný prípad uviesť, že z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na postup podľa § 45 zákona o DPH správcovi dane nezostávala iná možnosť, ako posudzovať samostatne obchodnú transakciu medzi dodávateľmi sťažovateľa a sťažovateľom, pričom bolo preukázané, že deklarovaný tovar bol prepravený do Maďarska s tým, že osobou disponovať s tovarom ako vlastník bol sťažovateľ a to až do momentu odovzdania tovaru svojmu odberateľovi.
Rovnako bolo preukázané, že sťažovateľ si objednal tovar u svojich dodávateľov pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku. S poukazom na uvedené bol sťažovateľ povinný zaplatiť daň z týchto obchodov, a to napriek tomu, že sa preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, pričom súčasne nárok na odpočítanie tejto dane sťažovateľovi neprináležal, keďže podmienkou tohto nároku je preukázanie skončenia prepravy v tuzemsku.
V tejto súvislosti kasačný súd ešte dodáva, že sťažovateľ nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru (druhý odberateľ - spoločnosť DualTrans Kft. podala dodatočné daňové priznanie za 3. štvrťrok, ktoré bolo nulové a súhrnné výkazy za 1 - 3. štvrťrok 2016, v ktorých deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od sťažovateľa, teda nie trojstranný obchod; naviac sťažovateľ nepreukázal, že daň bola druhým odberateľom aj uhradená).“
28. S citovaným právnym posúdením a rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý v plnom rozsahu vyčerpal všetky námietky žalobcu, sa kasačný súd bezvýhradne stotožnil, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
29. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. septembra 2024