5Sfk/86/2022

1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako len „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2018, ktorá začala dňa 11.06.2018. Daňová kontrola bola odo dňa 08.04.2019 do 27.06.2019 podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) prerušená z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol zo dňa 05.08.2019, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 08.08.2019 doručený žalobcovi.

že tovar bol fakturovaný OMV RAFF LAGER LOBAU - OMV Slovensko, s.r.o. - SP Consulting s.r.o. - Laser Systems s.r.o. - žalobca, pričom preprava bola realizovaná z OMV RAFF LAGER LOBAU priamo k žalobcovi. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil reťazové obchody medzi spoločnosťami OMV RAFF LAGER LOBAU, Viedeň, OMV Slovensko, s.r.o., SP Consulting s.r.o., Laser Systems s.r.o. a žalobcom, kedy ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi - žalobcovi jeho vlastnými automobilmi.

hovoriť o dodaní tovaru s jeho prepravou. Spoločnosť Laser Systems s.r.o. tento tovar predala v Rakúsku a žalobca (na základe oznámeného ID kódu) ho doviezol svojimi automobilmi na územie tuzemska. Dodanie tovaru (pohonných hmôt) medzi dodávateľom Laser Systems s.r.o. a žalobcom je možné považovať za pohyblivú dodávku (dodanie tovarov spojené s odoslaním alebo prepravou tovarov), čo znamená, že miesto dodania je v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádzal v čase, keď sa začína preprava [§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“)].

3. Správca dane z uvedených dôvodov vydal rozhodnutie č. 100002727/2021 zo 4. januára 2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 113976,42 na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018, proti ktorému podal žalobca odvolanie. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 100590599/2021 z 13. apríla 2021 postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil stotožniac sa so závermi správcu dane. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) C-245/04, v ktorom SD EÚ stanovil, že ak dve po sebe nasledujúce dodávky za úhradu vykonané medzi osobami podliehajúcimi dani, ktoré konajú ako takéto osoby, týkajúce sa toho istého tovaru, zakladajú jediné zaslanie týchto tovarov v rámci Spoločenstva alebo jedinú dopravu týchto tovarov v rámci Spoločenstva, táto zásielka alebo táto doprava môže byť pripočítaná iba jednej z dvoch dodávok, ktorá samotná bude oslobodená od dane.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

7. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci žalobca argumentoval, že správca dane a žalovaný aplikovali dotknuté ustanovenia zákona o DPH v rozpore s judikatúrou SD EÚ (rozsudky C-587/10, C-245/04, C-386/16, C-414/14). Nesúhlasil so záverom, že k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo na žalobcu od spoločnosti Laser Systems s.r.o. ešte pred fyzickou prepravou do iného členského štátu (do Slovenskej republiky) majúc za to, že tento záver nemá oporu vo vykonaných dôkazov získaných počas daňovej kontroly.

V tejto súvislosti poukázal na to, že medzi žalobcom a dodávateľom bola zmluvne dohodnutá výhrada vlastníctva, teda žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník až po jeho zaplatení, tovar vo všetkých prípadoch prevzal žalobca až na území Slovenskej republiky, ak bola dodávka tovaru v poriadku, potvrdil dodací list a na základe následne vystavenej faktúry cenu tovaru uhradil, pričom všetky tieto úkony sa diali až po ukončení prepravy, keď sa už tovar nachádzal na území Slovenskej republiky.

9. Uviedol, že dostatočne jasne vysvetlil a listinnými dôkazmi preukázal skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru žalobcom v prípade dodávok od spoločnosti Laser Systems s.r.o. Žalobca Rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa 23.1.2018 a Zmluvou o vyúčtovaní prepravy PHM z Lobau (Rakúsko) zo dňa 23.1.2018 preukázal, že žalobca síce v niektorých prípadoch vykonával prepravu, avšak nešlo o prepravu vlastného tovaru, ale vykonával ju iba ako prepravca pre spoločnosť Laser Systems s.r.o. Pokiaľ žalobca zabezpečoval prepravu tovaru, dodávateľ Laser Systems s.r.o. poskytol žalobcovi ID kód potrebný na odobratie pohonných hmôt v mieste nakládky, ale nie z dôvodu, aby s týmto tovarom žalobca nakladal ako vlastník, ale z dôvodu, že na základe dohody vyplývajúcej z Čl. VI. Bodu 4. písmena b) uvedenej zmluvy išlo o prípady, kedy žalobca pre Laser Systems s.r.o. mal zabezpečiť prepravu tovaru. 10. Žalobca ďalej tvrdil, že nebol v žiadnom vzťahu s prvotným dodávateľom pohonných hmôt, ani s inými skoršími dodávateľmi v reťazci, a ani si nemohol u nich priamo uplatňovať akýkoľvek nárok na tovar.

Cenu uhradil vždy najskôr po tom, ako vozidlo (a s ním aj tovar) ukončil prepravu, teda vždy až vtedy, keď sa už tovar nachádzal na území Slovenskej republiky (preukázané listinnými dôkazmi). 11. Žalobca namietal aj porušenie princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní napadnutým postupom a rozhodnutím správcu dane a žalovaného s tým, že toto porušenie spočíva v tom, že správca dane posúdil preskúmavanú transakciu ako takú, ktorá nezakladá žalobcovi nárok na odpočítanie dane, a to napriek tomu, že v iných identických prípadoch žalobcu nárok na odpočítanie dane uznal. Záverom poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/104/2019 zo 7. mája 2020, ktorým bolo správnej žalobe žalobcu v obdobnej veci vyhovené.

13. Správny súd skonštatoval, že v danom prípade pri posudzovaní nároku žalobcu na uplatnenie nadmerného odpočtu bol rozpor zapríčiňujúci jeho neuznanie v tom, že správca dane, ako aj žalovaný tvrdil, že vlastnícke právo k tovaru - k pohonným hmotám vzniklo žalobcovi mimo územia Slovenskej republiky, t. j. na území Rakúska, pričom žalobca s týmto tvrdením nesúhlasí, a tvrdí, že vlastnícke právo k predmetu dodávok tovaru na žalobcu prešlo až na území Slovenskej republiky. Správny súd poukázal na to, že dodanie tovaru je jednou zo základných povinností predávajúceho, spôsob dodania tovaru určuje zmluva, pričom spôsob, miesto a čas dodania tovaru určuje predovšetkým zmluva, ak zmluva takúto úpravu neobsahuje, povinnosť predávajúceho dodať tovar upravuje Obchodný zákonník v § 412 a § 416.

aby tovar odovzdal. 14. Správny súd uviedol, že z obsahu spisového materiálu zistil, že žalovaný opiera svoje tvrdenia o prechode vlastníckeho práva dodaného tovaru na žalobcu s poukazom na § 8 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH majúc za to, že zo slovného spojenia „ako vlastník“ vyplýva, že pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim, ale je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru. To znamená, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť vlastnícke právo k tovaru, ale dôležité je, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník, tak ako to bolo preukázané v predmetnej veci u žalobcu. Správny súd v

15. Správny súd zároveň uviedol, že z obsahu administratívneho spisu zistil, že medzi zmluvnými stranami t.j. žalobcom a spoločnosťou Laser Systems s.r.o. ako dodávateľom pohonných hmôt bola uzatvorená Rámcová zmluva zo dňa 23.1.2018, z obsahu ktorej je vo vzťahu k spoločnosti Laser Systems s.r.o. zrejmé, že zmluvné strany si v Čl. VIII upravili aj prechod vlastníckeho práva na kupujúceho, pričom z tohto článku jednoznačne vyplýva, že vlastnícke právo na kupujúceho prechádza až momentom dodania tovaru a v zmysle Čl. VI úplným zaplatením kúpnej zmluvy (pravdepodobne malo byť uvedené kúpnej ceny - poznámka kasačného súdu) na účet predávajúceho. Rovnako z Čl. VI bod 5 vyplýva, že tovar je považovaný za dodaný kupujúcemu okamihom dodania tovaru z Lobau na Slovensko. Teda uvedená zmluva upravuje tzv. úpravu výhrady vlastníckeho práva k tovaru (§ 601 OZ), keď určuje, že prechod vlastníctva tovaru neprechádza na kupujúceho okamihom odovzdania tovaru žalobcovi, ale až okamihom, keď bude tento tovar dopravený na územie Slovenskej

základe ktorého sa nárok žalobcu považuje za neoprávnený, teda z nich nevyplýva, akým spôsobom žalobca zneužil právo a ako sa toto zneužitie mohlo premietnuť do získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Rovnako z napadnutých rozhodnutí podľa názoru správneho súdu nevyplýva, že by práve za účasti žalobcu bola v posudzovaných zdaniteľných obchodoch vytvorená akási umelo právo zneužívajúca situácia, ktorej jediným prijateľným vysvetlením bolo získanie daňového zvýhodnenia, ktoré by inak nevzniklo.

17. Proti rozsudku podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku, teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

o DPH. Rovnako tvrdenie správneho súdu o tom, že ustanovenie článku 14 Smernice je aplikovateľné v prípade, ak medzi zmluvnými stranami nie sú upravené všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, nie je správne. Smernica je záväzný právny akt vyššej právnej sily a všetky právne úkony spadajúce pod jej úpravu, musia byť vykonané a vyhodnotené v súlade s jej znením. V žiadnom prípade nie je možné obchádzať a meniť ustanovenia Smernice súkromnoprávnymi dohodami podnikateľských subjektov. Ustanovenia Smernice boli transponované do vnútroštátneho práva prostredníctvom zákona o DPH, konkrétne definícia dodania tovaru (§ 8 zákona o DPH) vyplýva zo Smernice, ide o implementáciu čl. 14 Smernice, keď dodanie tovaru je definované ako prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. 19.

SD EÚ je potrebné určiť, v ktorom momente bolo v spornej veci prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník na príjemcu, a ak sa prevod tohto práva uskutočnil skôr, ako došlo k preprave v rámci Spoločenstva, musí sa takýto prevod považovať za okolnosť, na základe ktorej možno takéto dodanie kvalifikovať ako nadobudnutie v rámci Spoločenstva.

S poukazom na § 13 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona o DPH (článok 32 a 31 Smernice) preto uzavrel, že dodávateľ žalobcu nenadobudol tovar na území Slovenskej republiky, pretože mu bol tovar dodaný ešte na území iného členského štátu, a to bez prepravy. Miesto dodania tovaru žalobcovi teda nebolo na území Slovenskej republiky. V rámci zmluvných vzťahov sa uskutočnila len jedna preprava - z Lobau Rakúsko na miesto určenia do sídla žalobcu. Túto prepravu je možné prisúdiť len jednému vzťahu. Tento vzťah sa potom považuje za pohyblivú dodávku, kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať.

tovaru. 22. Záverom sťažovateľ vyhodnotil závery správneho súdu o tom, že daňové orgány vyhodnotili konanie žalobcu ako zneužitie práva Európskej únie, ako svojvoľné, nezákonné a rozporné so skutkovým stavom, nakoľko vo svojich rozhodnutiach konanie žalobcu za podvodné neoznačili. Preto správny súd zrušil rozhodnutia daňových orgánov na neexistujúcich skutočnostiach a dôvodoch. Daňové orgány neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania od dane nezdôvodnili vedomosťou žalobcu o nezákonnostiach na predchádzajúcich stupňoch dodávateľských reťazcov a ani zneužívajúcim konaním žalobcu. Rozhodujúcou skutočnosťou pre neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania od dane bolo nenaplnenie základných požiadaviek na vznik práva na odpočítanie dane.

24. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. 5 Sfk 86/2022 pridelená do senátu 5 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Petra Príbelská, PhD., JUDr. Anita Filová a JUDr. Juraj Vališ, LL.M..

IV. Posúdenie kasačného súdu

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30. júna 2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 26. Kľúčovou spornou otázkou, ku ktorej zodpovedaniu bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, bolo či správny súd vec správne právne posúdil, ak určenie momentu a miesta dodania tovaru - pohonných hmôt, teda prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník posudzoval na účely priznania uplatneného nároku na odpočet DPH výlučne podľa podmienok dojednaných v Rámcovej zmluve zo dňa 23.01.2018 medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Laser Systems s.r.o.

28. Na úvod kasačný súd sumarizuje podstatu posudzovaného prípadu. Správca dane a žalovaný na základe podstatných skutkových zistení, že (i) žalobca deklaroval vnútroštátne dodanie tovaru - pohonných hmôt v rámci obchodného reťazca, ktorého sa zúčastnilo viacero spoločností, (ii) nakúpený tovar fakticky prepravoval žalobca vlastnými vozidlami bez prekládky, a to z Rakúska, zo skladu prvotného subdodávateľa, k sebe, resp. k svojím odberateľom, na základe Zmluvy o vyúčtovaní prepravy, (iii) s vedomím, že prepravuje tovar pre seba, (iv) pred uskutočnením prepravy získal ID-kódy na načerpávanie pohonných hmôt v sklade v Rakúsku, dospeli k názoru, že žalobca nadobudol tovar v Rakúsku (miesto dodania bolo v zahraničí), a preto si nemohol uplatniť odpočítanie dane pri vnútroštátnych dodaniach [podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH]. Správca dane a žalovaný súčasne skonštatovali, že deklarácie žalobcu obsiahnuté v predložených zmluvách (či už rámcovej zmluve alebo v zmluve o zabezpečení prepravy) nekorešpondujú so skutočným priebehom obchodu a na tieto ani neprihliadali.

30. V súvislosti s podstatou posudzovanej veci kasačný súd poukazuje na to, že obchody, aké realizoval žalobca, a to za obdobného stavu skutkových zistení a obdobnej formulácie uzatvorenej zmluvy, už boli predmetom posudzovania aj zo strany kasačného súdu.

Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd i tú námietku sťažovateľa, ktorou správnemu súdu vytkol, že sa nevysporiadal so závermi uvedenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/90/2015 zo dňa 24.01.2017. V bode 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd uviedol dôvody, pre ktoré uvedené rozhodnutie nie je možné na daný prípad aplikovať. Kasačný súd dopĺňa, že pokiaľ Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Sžf/90/2015 vyslovil právny záver, že „výklad pojmu dodanie tovaru (resp. dodanie služby) objasneného v ustanovení § 8 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. prostredníctvom uskutočnenia prevodu práva nakladať v preskúmavanej veci s .

Pokiaľ správca dane identifikuje rozpor medzi formálne vyjadrenou zmluvnou vôľou a ekonomickou realitou, resp. objektívnym chovaním účastníkov transakcie, tento je potrebné vyriešiť použitím zásady uprednostnenia obsahu nad formou právneho úkonu, ktorá je jasne vyjadrená v § 3 ods. 6 Daňového poriadku ako jedna zo základných zásad správy daní („substance over form“). Okrem toho obsah pojmov „dodanie tovaru“ a „prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník“ záväzne determinuje aj konštantná judikatúra Súdneho dvora EÚ (viď bod [.

odôvodnenia tohto rozsudku) tak že tieto pojmy sú naviazané na prechod ekonomického a nie nevyhnutne právneho vlastníctva, a tiež tak, že pri ustaľovaní týchto pojmov v konkrétnej veci je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti transakcie. Preto moment a miesto dodania tovaru rozhodne nemožno určiť výlučne iba na základe formálnej dohody zmluvných strán zdaniteľného obchodu vyjadrenej v písomnej zmluve uzatvorenej podľa vnútroštátnych súkromnoprávnych kódexov.

V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je podstatné, či na nadobúdateľa prechádza právo prijímať rozhodnutia ovplyvňujúce právne postavenie tovaru, najmä rozhodnutie predať ho. Pri určovaní momentu a miesta dodania, teda prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, nie je správca dane viazaný zmluvnými dojednaniami účastníkov zdaniteľného obchodu uzatvorenými podľa súkromnoprávnej zákonnej úpravy, ak z vykonaného dokazovania vyplynie, že tieto zmluvné dojednania nekorešpondujú s faktickými okolnosťami zdaniteľného obchodu.

Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa

Na tom nemení nič ani tvrdenie sťažovateľa [žalobcu], podľa ktorého pri dodaní tovaru z Rakúska do Bratislavy (resp. do momentu prekročenia hranice) vystupoval len v pozícii prepravcu a tovar nadobudol do vlastníctva až na Slovensku. Ako už kasačný súd uviedol vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 6Sžfk/15/2021 zo dňa 26.04.2023 miestom nadobudnutia tovaru bolo Rakúsko, v rámci dodávky bola vykonaná jedna preprava (zo skladu v Rakúsku do Michaloviec/Hunkoviec či k odberateľom sťažovateľa [žalobcu]), na Slovensku deklarovaným dodávateľom nevznikla daňová povinnosť, a teda sťažovateľovi [žalobcovi] ani právo na odpočet dane.

Prepravné zmluvy medzi sťažovateľom ako prepravcom a deklarovanými dodávateľmi ako objednávateľmi sa vo svetle všetkých faktických okolností javia ako uzavreté len formálne, pre účely dane z pridanej hodnoty, tak, aby právo nakladať s tovarom ako vlastník sa javilo ako prechádzajúce na sťažovateľa [žalobcu] až na Slovensku. Faktom však je, že sťažovateľ [žalobca] nevykonával prepravu podľa pokynov objednávateľov prepravy, ale túto organizoval sám. Ako pre DPH účelovo formulované sa javí aj ustanovenie čl. VI, bodu 3 Rámcových kúpnych zmlúv [ Čl. VI, VIII Rámcovej zmluvy zo dňa 23.1.2018] uzatvorených medzi sťažovateľom [sťažovateľom] a deklarovanými dodávateľmi, podľa ktorého má byť miesto dodania také, aby bolo na Slovensku, a to výslovne „v zmysle predpisov DPH“ (na moment dodania tovaru je následne naviazaný aj prechod legálneho vlastníctva podľa čl. VIII týchto zmlúv). Kasačný súd opakuje, že skúmanie zmluvne prejavenej vôle účastníkov zdaniteľných obchodov nie je síce irelevantné, správca dane však túto hodnotí vo svetle všetkých okolností zdaniteľného

obchodu.“ 31. Kasačný súd konštatuje, že na posudzovanú vec je nevyhnutné aplikovať rozhodnutia SD EÚ zo dňa 19.12.2018 (C-414/17) vo veci AREX CZ a.s., zo dňa 23.04.2020 (C-401/18) vo veci Herst s.r.o., z ktorých vyplýva, že pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s?tovarom ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s?ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a?to aj keby k?prevodu právneho vlastníctva nedošlo. Existencia prevodu práva nakladať s?hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho. To, či došlo k?prevodu práva nakladať s?tovarom ako vlastník, je pritom na posúdení vnútroštátneho súdu, ktorý má pristúpiť k?celkovému posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej.

V tejto súvislosti je potrebné dodať, že výhrada vlastníckeho práva upravená medzi žalobcom a spoločnosťou Laser Systems s.r.o. v uvedenej zmluve má pri nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu k pohonným hmotám účinky z pohľadu súkromného práva, avšak pri posudzovaní momentu dodania tovaru v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH je len jednou z okolností, na ktoré je potrebné prihliadať, nakoľko za určitých okolností môže dôjsť k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník skôr, či neskôr ako k nadobudnutiu samotného vlastníckeho práva (rovnako rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk 74/ 2020 z 24. februára 2022 body 41, 42 týkajúci sa totožných účastníkov konania a totožného skutkového stavu).

34. Preto bude úlohou správneho súdu v ďalšom konaní posúdiť uplatnený nárok žalobcu na odpočítanie DPH z deklarovaných zdaniteľných obchodov v súlade s vyššie ustáleným právnym názorom kasačného súdu. Konkrétne správny súd vyhodnotí a to práve s ohľadom na citovanú judikatúru SD EÚ všetky okolnosti posudzovanej veci (uvedené aj v bode 28 tohto rozsudku) relevantné pre určenie okamihu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu.

tuzemsku. Konkrétne bolo daňovými orgánmi uzavreté, že žalobca nadobudol tovar v inom členskom štáte. Teda žiadne zneužívajúce konanie nebolo žalobcovi daňovými orgánmi pripisované.