5Sfk/9/2022

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd“) uznesením 76S/1/2021-96 zo dňa 15. júna 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101672492/2020 zo dňa 4. novembra 2020, č. 101674596/2020 zo dňa 4. novembra 2020, č. 101674430/2020 zo dňa 4. novembra 2020, č. 101674142/2020 zo dňa 4. novembra 2020, č. 101673660/2020 zo dňa 4. novembra 2020, č. 101673856/2020 zo dňa 4. novembra 2020, č. 101673159/2020 zo dňa 4. novembra 2020, č. 101674902/2020 zo dňa 4. novembra 2020 a č. 101674306/2020 zo dňa 4. novembra 2020 (ďalej „napadnuté rozhodnutia“). 2. Napadnutými rozhodnutiami žalovaný zrušil odvolaniami žalobcu napadnuté rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Banská Bystrica, ktorými tento nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet a vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január, február, marec, máj, jún, júl, august, september a december roku 2015. Napadnutými rozhodnutiami žalovaný zároveň veci vrátil Daňovému úradu Banská Bystrica na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd uviedol, že žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré majú procesnú a predbežnú povahu, a nejde o rozhodnutia konečné, ktorými by sa administratívne konania právoplatne ukončili. Poukázal, že aj rozhodnutia takéhoto charakteru by boli spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, ak by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka administratívneho konania, k čomu však správny súd nedospel keďže ide o také procesné rozhodnutia, ktorými boli zrušené rozhodnutia správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní, a teda také, ktorými bolo vyhovené odvolaniam žalobcu. 4. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňované nároky súvisiace s daňou z pridanej hodnoty v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, tieto vzhľadom na vyhovenie odvolaniam žalobcu napadnutými rozhodnutiami budú predmetom posudzovania v príslušných vyrubovacích konaniach a žalobca v nich bude môcť uplatniť i svoje námietky týkajúce sa doručenia protokolu z daňovej kontroly. 5. Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý v obdobnej veci sp. zn. 2Sžf/76/2015 z 14. decembra 2016 dospel k záveru, že takéto rozhodnutia, ktorými boli zrušené rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, majú predbežnú povahu a súdnemu prieskumu budú podliehať až prípadné rozhodnutia žalovaného o odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane, vydané na základe daných zrušujúcich rozhodnutí.

Námietky ohľadom doručovania protokolu uvádzal, avšak žalovaný sa nimi vôbec nezaoberal. Podľa sťažovateľa mal správny súd skúmať žalobu sťažovateľa v kontexte celkového priebehu daňovej kontroly, ako takej, aby poskytol ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Uviedol, že nemal možnosť obrátiť sa na správny súd už v prípade vydania pôvodných nezákonných 1. stupňových rozhodnutí o vyrubení dane, nakoľko táto žaloba by bola zamietnutá s odôvodnením, že mal využiť najprv riadne opravné prostriedky, ktoré aj podal a (ktorého doplnenie) žalovaný odignoroval, nevysporiadal sa s námietkami sťažovateľa, a zrušil rozhodnutia a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z iných dôvodov, ako sťažovateľ uviedol v doplnení odvolania. 9. Napadnuté uznesenie tak považuje sťažovateľ za porušenie ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných zásad a princípov právneho štátu, najmä princípu spravodlivosti a ochrany zákonnosti, princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci a princípu ochrany legitímnych očakávaní, legitímnej dôvery, avšak najmä princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. 10. V súvislosti s vyššie uvedeným sťažovateľ navrhol kasačnému súdu položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ v ktorých navrhol zistiť, či je v súlade s právom EÚ, ak orgány verejnej správy pokračujú v konaní napriek tomu, že samotný vnútroštátny zákon určil procesnú lehotu na dĺžku konania, pričom takto určená lehota márne uplynula, a či je v súlade s právom EÚ, ak v súvislosti s vyššie uvedeným súdne orgány nechránia práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. 11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 14. októbra 2021 tak, že sa stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu a námietky sťažovateľa považuje za neopodstatnené a nedôvodné.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

14. Kasačný súd zhrňujúc argumentáciu sťažovateľa za rozhodujúce považuje posúdenie, či v okolnostiach veci možno napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktorými žalovaný zrušil odvolaniami sťažovateľa napadnuté rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica a veci mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, tvoria spôsobilý predmet súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní.

16. Podľa § 7 písm. a/ a b/ SSP „Správne súdy nepreskúmavajú . . . a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; .

17. Vo všeobecnosti súdnemu prieskumu v správnom súdnom konaní podliehajú také rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánu verejnej správy, ktorými bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, ak boli vyčerpané riadne opravné prostriedky v konaní pred orgánom verejnej správy, a zároveň, ak nejde o rozhodnutia alebo opatrenia, ktorých preskúmanie je zo súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní vylúčené podľa § 7 SSP. Správne súdy teda preskúmavajú v zásade až také rozhodnutia alebo opatrenia verejnej správy, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudli právoplatnosť. Ochrana poskytovaná prostredníctvom správnych súdov má mať až následnú, subsidiárnu povahu, ktorá však nemá nahrádzať procesy v rámci verejnej správy. Inými slovami, procesy v rámci verejnej správy (najmä odvolacie konanie prostredníctvom využitia riadnych opravných prostriedkov) má mať prednosť pred súdnou ochranou realizovanou v správnom súdnom konaní, ktorá je až následná.

. . (BARICOVÁ, Jana, ŠTEVČEK, Marek. § 6 [Právomoc správnych súdov]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C.

20. V okolnostiach preskúmavanej veci sťažovateľ voči prvostupňovým rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Banská Bystrica podal riadne opravné prostriedky (odvolania), ktorým žalovaný vyhovel, prvostupňové rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ten bude vo veci ďalej konať a rozhodovať, pričom jeho rozhodnutia bude opäť možné preskúmať v riadnom odvolacom konaní. Sťažovateľ bude môcť svoje výhrady voči postupu správcu dane uplatniť ako v rámci vyrubovacieho konania, tak i v rámci odvolacieho konania, teda v rámci procesov vo verejnej správe. Až pokiaľ by následne žalovaný odvolaniam sťažovateľa nevyhovel, prvostupňové rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Banská Bystrica sa stanú právoplatnými a rozhodnutie žalovaného bude následne i spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Práve týmto postupom bude zabezpečená ochrana práv a oprávnených záujmov sťažovateľa. 21. Sama skutočnosť, že sťažovateľ sa zrušenia prvostupňových rozhodnutí Daňového úradu Banská Bystrica domáhal z iných dôvodov, než z akých k ich zrušeniu žalovaným došlo (t.j. sťažovateľ brojí nie proti výrokom napadnutých rozhodnutí, ale iba proti ich dôvodom), za predpokladu, že sťažovateľ svoje námietky bude môcť uplatniť v následnom vyrubovacom konaní ako i v odvolacom konaní, nie je s ohľadom na subsidiárnu povahu súdnej ochrany dôvodom na prieskum napadnutých rozhodnutí žalovaného v správnom súdnom konaní. 22. Nedá kasačnému súdu nepoukázať, že i pokiaľ by kasačnej sťažnosti vyhovel (čo vzhľadom na absenciu spôsobilého predmetu správneho súdneho prieskumu možné nebolo) a rozsudok správneho súdu zmenil tak, že by zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica, vec by sa rovnako vrátila do vyrubovacieho konania a vo veci by opäť muselo byť Daňovým úradom Banská Bystrica konané a rozhodnuté. 23. Návrh sťažovateľa podanie prejudiciálnych otázok o výklade práva EÚ nepovažoval kasačný súd za dôvodný. Sťažovateľ nevysvetlil, výkladu ktorého konkrétneho ustanovenia európskeho práva alebo ktorej konkrétnej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa majú jeho otázky týkať. Rovnako kasačný súd vo veci nevzhliadol potrebu výkladu európskeho práva a výklad európskeho práva v kontexte navrhnutých prejudiciálnych otázok pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za potrebný a to najmä z dôvodu, že predmetom jeho prieskumu bola spôsobilosť napadnutých rozhodnutí žalovaného byť predmetom správneho súdneho konania. 24. Po vyhodnotení kasačnej sťažnosti ako nedôvodnej ju kasačný súd jednomyseľne zamietol podľa § 461 SSP. 25. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a contrario a § 168 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a vo vzťahu k žalovanému nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v § 168 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.