5Sfk/9/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200339.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- TT-14S/158/2022
- IČS
- 2022200339
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: HIRK spol. s r. o., so sídlom Niklová 3962, Sereď, IČO: 31355404, zastúpený: Advokátska kancelária Lebovič, s. r. o., so sídlom Tomášikova 10/B, Bratislava IČO: 50289934, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102698225/2022 z 3. októbra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/158/2022-139 z 31. augusta 2023, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Trnava (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty. Rozhodnutím č. 101869794/2022 z 29. júna 2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 115.311,62 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018. 2. V zdaňovacom období október 2018 si žalobca okrem iného uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom Laser Systems s. r. o. vo výške 49.212,18 eura, z faktúr vystavených dodávateľom PETROLCO s. r. o. vo výške 66.099,44 eura, za nákup pohonných hmôt. Správca dane odkazom na § 13 ods. 1 zákona o č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej „zákon o DPH“) skonštatoval, že v prípade predaja pohonných hmôt medzi dodávateľmi Laser Systems s. r. o., PETROLCO s. r. o. a žalobcom k dodaniu tovaru nedošlo na území Slovenskej republiky. Deklarované dodávky tovaru od deklarovaných dodávateľov neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, preto dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobca nemal právo uplatniť si odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Dodávatelia tento tovar nadobudli v inom členskom štáte - Rakúsko, Česká republika a žalobca nebol nadobúdateľom tovaru na území Slovenskej republiky. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.102698225/2022 z 3. októbra 2022 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“).
II. Konanie pred správnym súdom
4. Na základe správnej žaloby žalobcu Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) rozsudkom č. k. TT-14S/158/2022-139 z 31. augusta 2023 (ďalej „napadnutý rozsudok“) preskúmavané rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie ako nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) zrušil a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie. 5. Správny súd konštatoval, že podľa zistení žalovaného v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január 2018, apríl 2018, august 2018 až október 2018 bola preprava tovaru od dodávateľa Laser Systems s. r. o. uskutočnená dvoma spôsobmi: spoločnosťou O. G. TRANS, s. r. o., ktorá prepravu fakturovala spoločnosti Laser Systems s. r. o. alebo samotným žalobcom, ktorý ju následne fakturoval spoločnosti Laser Systems s. r. o. v zmysle rámcovej kúpnej zmluvy o realizácii dodávok pohonných hmôt, dodacia parita CPT. Ohľadom tohto skutkového záveru žalovaného správny súd poukázal na to, že keďže preskúmavané rozhodnutie sa týkalo len zdaňovacieho obdobia október 2018, žalovaný nedostatočne skutkovo vymedzil, aké presne je jeho zistenie ohľadom kontrolovaného zdaňovacieho obdobia október 2018. 6. Správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že v rozhodnutiach orgánov verejnej správy nebolo dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlené, kedy presne žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník a akými konkrétnymi dôkazmi a správnou úvahou bol tento moment skutkovo preukázaný. 7. Správny súd ďalej poukázal na nezrozumiteľný záver žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, že podľa dokladov a vyjadrení zúčastnených osôb v súvislosti s dodávateľom Laser Systems s. r. o. sa pohonné hmoty dovážali z Lobau Rakúsko, preprava sa vždy začínala v Lobau v Rakúsku a doprava bola zabezpečená samotným kupujúcim - žalobcom a v niektorých prípadoch spoločnosťou O. G. TRANS, s. r. o., Hlohovec. Orgány verejnej správy boli povinné riadne identifikovať a rozlíšiť jednotlivé konkrétne prepravy realizované v kontrolovanom zdaňovacom období s uvedením, kto konkrétne prepravu realizoval. 8. Podľa názoru správneho súdu vada nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia spočívajúca v nepreskúmateľnosti postihovala aj vymedzenie toho, z akých všetkých faktúr a od akých všetkých dodávateľov si žalobca uplatnil odpočítane dane v kontrolovanom zdaňovacom období október 2018. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí (str. 9) len stroho uviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom období október 2018 si žalobca „okrem iného“ uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom Laser Systems s. r. o. a PETROLCO s. r.
o. Správnemu súdu nebolo jasné, čo sa rozumie pod pojmom „okrem iného“. 9. Správca dane a žalovaný sa podľa správneho súdu sústredili primárne na identifikovanie jednotlivých článkov prepravy, ktoré vo výsledku vyhodnotili spoločne a všeobecne, a nie konkrétne a určito vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu október 2018. Žalovaný a rovnako aj správca dane sa podľa správneho súdu nedostatočne vysporiadali s tým, ako žalobca mohol ovplyvniť jednotlivé realizácie prepravy, v závislosti od konkrétnosti toho ktorého zmluvného vzťahu a jednotlivých častí prepráv. Skutkové závery orgánov verejnej správy ohľadom prepravy pohonných hmôt, ktoré zabezpečoval Laser Systems s. r. o. a PETROLCO s. r. o. boli príliš všeobecné, súhrnné, neobsahujúce riadne preskúmateľnú a štruktúrovanú správnu úvahu, v ktorej by bolo uvedené, ako sa orgán verejnej správy vysporiadal s tým, kedy, kde a prečo žalobca mohol s tovarom fakticky nakladať, akoby bol vlastníkom tohto majetku a mal možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrilo aj rozhodnutie predať ho. 10. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú aj žalobnú námietku ohľadom porušenia princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca v odvolaní z 22. júla 2022 k rozhodnutiu správcu dane tento odvolací dôvod vzniesol a pripojil k odvolaniu dôkazy, čo napokon ani sám žalovaný nerozporoval ani v preskúmavanom rozhodnutí a rovnako tak ani vo vyjadrení k žalobe. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí len stroho uviedol, že v každom daňovom konaní bolo vykonané samostatné dokazovanie a zistené skutočnosti boli vyhodnotené poverenými zamestnancami v jednotlivých konaniach v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku. Takéto vyhodnotenie odvolacieho dôvodu vzneseného žalobcom nebolo podľa správneho súdu riadne odôvodnené, a preto vykazovalo znaky nepreskúmateľnosti správnej úvahy.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
11. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec správnemu súdu vrátil na ďalšie konanie.
12. Sťažovateľ uviedol, že rozhodnutia prvostupňového orgánu zodpovedali adekvátnej a správnej aplikácii ustanovení zákona o DPH a práva Európskej únie, ktoré poukazovali na tzv. osobitý charakter zdaniteľných obchodov pri DPH. Zároveň preskúmavané rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetľovali, kedy presne žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník a akými konkrétnymi dôkazmi a správnou úvahou bol tento moment skutkovo preukázaný.
13. Podľa sťažovateľa správny súd vec nesprávne právne posúdil, pretože vec bola daňovými orgánmi správne právne posúdená (poukazujúc na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/74/2020 z 24. februára 2022), z rozhodnutí vyplývali logické závery, v konaní boli rešpektované hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne predpisy, čo bolo zrejmé aj z toho, že uvedené skutočnosti neboli správnym súdom sťažovateľovi vytknuté. 14. Ďalej sťažovateľ uviedol, že on a aj prvostupňový orgán posudzovali moment prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle ustanovení smernice, zákona o DPH a judikatúry Súdneho dvora EÚ v nadväznosti na správne určenie miesta dodania tovaru. Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, ako aj prvostupňového orgánu v dostatočnej miere uvádzali dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladal, v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi bol skutkový stav potrebný na rozhodnutie v danej veci riadne zistený.
15. Sťažovateľ ďalej konštatoval, že sporné a v daňovej kontrole preverované boli faktúry spoločností Laser Systems s. r. o. a PETROLCO s. r. o. vystavené v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, v danom prípade október 2018 pre žalobcu, preto sťažovateľ vo svojom rozhodnutí uviedol pojem „okrem iného“. Explicitné uvedenie všetkých faktúr od všetkých dodávateľov, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období október 2018 bolo nedôvodné, pretože sporným a preverovaným bolo odpočítanie dane uplatnené z faktúr za nákup pohonných hmôt, vystavených dodávateľmi Laser Systems s. r. o. a PETROLCO s. r. o., ktorých zoznam bol podrobne uvedený v
prvostupňovom rozhodnutí. 16. Sťažovateľ zdôraznil, že okrem spôsobu prepravy, dôležitými skutočnosťami, ktoré správca dane zistil, a ku ktorým sa správny súd v napadnutom rozsudku nevyslovil, boli skutočnosti z nahliadnutia do spisu spoločností Laser Systems s. r. o. a SP Consulting s. r. o., z ktorých vyplývalo, že po daňovej kontrole, vykonanej u spoločnosti SP Consulting s. r. o., bol správcom dane prijatý záver, že spoločnosť SP Consulting s. r. o. získala právo nakladať s tovarom ako vlastník predtým ako sa tovar začal fyzicky prepravovať z Rakúska, preto nebola nadobúdateľom tovaru na území Slovenskej republiky, tovar bol spoločnosti SP Consulting s. r. o. a následne spoločnosti Laser Systems s. r. o. predaný ešte na území Rakúska bez prepravy do Slovenskej republiky, a teda pri dodaní tohto tovaru spoločnosťou SP Consulting s. r. o. pre spoločnosť Laser Systems s. r. o., miesto dodania nebolo na území Slovenskej republiky.
17. Preprava tovaru sa podľa sťažovateľa uskutočnila v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Laser Systems s. r. o. Žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník na území iného členského štátu, pretože nielen na základe vyjadrení žalobcu, ale aj v spomenutej zmluve bolo uvedené, že žalobca podľa objednávok od svojich kupujúcich, resp. obchodných partnerov objednal tovar u Laser Systems a zároveň zabezpečil, t. j. vykonal vlastnými vozidlami dopravu z Lobau na Slovensko alebo túto dopravu objednal u vhodného dopravcu. Žalobca preto okamihom nadobudnutia tovaru v Rakúsku, resp. jeho natankovaním do cisterien, ktoré boli v jeho vlastníctve (zmluvne zapožičané cisterny žalobcu spoločnosti O. G. TRANS, s. r. o., ktorá prepravu fakturovala spoločnosti Laser Systems s. r. o. alebo preprava vykonaná samotným žalobcom prefakturovaná spoločnosti Laser Systems s. r. o.) ovplyvňoval jednotlivé realizácie prepravy (buď ich vykonal sám alebo boli vykonané spoločnosťou O. G. TRANS, s. r. o., ktorej zmluvne zapožičal cisterny) a prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce
právne postavenie dotknutého tovaru, pretože tovar objednával na základe objednávok svojich obchodných partnerov, ktorým nadobudnutý tovar predal a o predaji tovaru teda nesporne vedel už pri jeho nadobudnutí. 18. V súvislosti s dodávateľom PETROLCO s. r. o. sťažovateľ uviedol, že zo zistení, ktoré boli zdokumentované v administratívnom spise bolo taktiež jednoznačné, že preprava tovaru bola uskutočnená v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom PETROLCO s. r. o. bez rozdielu na realizáciu prepravy tovaru a krajiny pôvodu tovaru (Česká republika, Rakúsko).
Samotný žalobca sa pred správcom dane vyjadril, že prepravu tovaru zabezpečoval tento dodávateľ, čo bolo napokon preukázané aj vykonaným dokazovaním. 19. Z vykonaného dokazovania podľa sťažovateľa vyplynulo, že v prípade prepravy tovaru spoločnosťou O. G. TRANS, s. r. o. bol postup u dopravcu vždy rovnaký. Spoločnosť O. G. TRANS, s. r. o. vystupovala ako prepravca vo fakturačnom reťazci OMV RAFF LAGER LOBAU, AT › OMV Slovensko, s. r. o. › VENGA TRADE s. r. o. › PETROLCO s. r. o. ›
HIRK spol. s r. o., kedy preprava tovaru bola zabezpečovaná spoločnosťou VENGA TRADE s. r. o., ktorá zabezpečila dopravu k žalobcovi prostredníctvom prepravnej spoločnosti O. G. TRANS, s. r. o., resp. samotným odberateľom HIRK spol. s r. o., pričom cena prepravy bola súčasťou ceny tovaru. Preprava pohonných látok bola zo skladu Lobau v Rakúsku, miesto vykládky bolo podľa objednávky. Z uvedeného teda jednoznačne vyplynulo, že spoločnosť VENGA TRADE s. r. o. predala tovar spoločnosti PETROLCO na území iného členského štátu v Rakúsku a rovnako spoločnosť PETROLCO s. r. o. predala tovar žalobcovi na území iného členského štátu v Rakúsku, pričom preprava tovaru z Rakúsku bola vykonaná v rámci zmluvného - obchodného vzťahu medzi spoločnosťou PETROLCO s. r. o. a žalobcom, pretože žalobca si objednal tovar u spoločnosti PETROLCO s. r. o., uviedol miesto dodania, následne spoločnosť PETROLCO s. r. o. objednávku poslal spoločnosti VENGA TRADE s. r. o. a ten zabezpečil tovar na miesto dodania s dopravou.
20. Z vykonaného preverovania prepravy u prepravnej spoločnosti Limited Transport s. r. o. podľa sťažovateľa vyplynulo, že adresa, na ktorú bol tovar doručený a kto objednal a zaplatil prepravu, kto uskutočnil objednávku, ani ako bola objednávka zaslaná, nebolo známe. Spoločnosť Limited Transport s. r. o. neposkytla požadované doklady a ani sa inak nesnažila kontaktovať správcu dane.
21. Z vykonaného preverovania prepravy u prepravnej spoločnosti DOS-SERVIS autodoprava s. r. o. vyplynulo, že spoločnosti bola registrácia na DPH zrušená z úradnej moci k 15. novembru 2017 z dôvodu neuskutočňovania ekonomickej činnosti (od 06/2016 podával nulové daňové priznania na DPH, za 10/2017 a 11/2017 už daňové priznania nepodal).
U spoločnosti bolo zahájené dňa 12. apríla 2018 insolvenčné konanie. Dňa 4. júna 2018 bolo rozhodnuté o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Na výzvu českého správcu dane reagoval insolvenčný správca informáciou, že vzhľadom k nesúčinnosti konateľa nemal k dispozícii požadované informácie a doklady. Z databázy evidencie vozidiel bolo zistené, že uvedený ťahač bol evidovaný v ČR od 11. mája 2017 do 15. júla 2019 na prevádzkovateľa Petrol Oil Group SE. Od 15. júla 2019 až doteraz bol prevádzkovateľom Akcent Nova s. r. o.
22. Z vykonaného preverovania prepravy u prepravnej spoločnosti Popilka spol. s r. o. podľa sťažovateľa vyplynulo, že objednávku prepravy uskutočnila spoločnosť DAMAZ OIL ADRIA d. o. o. (Slovinsko), v mene ktorej spoločnosť Popilka spol. s r. o. komunikovala s pani Janou Jodasovou, ktorá prepravu objednala a spoločnosť Popilka spol. s r. o. jej aj fakturoval prepravu z Česka na Slovensko. Objednávka bola buď telefonicky alebo e-mailom na dispečing cisternovej dopravy spoločnosti Popilka spol. s r. o. Preprava bola vykonaná nákladnými vozidlami a prívesmi určenými pre prepravu horľavých kvapalín, ktoré boli v majetku spoločnosti Popilka spol. s r. o. Vodič a obsluha terminálu ČEPRO a. s., boli prítomní pri nakládke, vodič a obsluha zákazníka pri vykládke. Prepravné doklady potvrdila obsluha zákazníka. Nakládka bola na ČEPRO a. s., stredisko Střelice - dodacie nákladné listy ČEPRO a. s., Vykládka: Hirk spol. s r. o. Sereď - pečiatky na CMR a stáčacom lístku. Čo sa priestorov a adresy týka, nakládka bola v sklade pohonných hmôt ČEPRO a. s. (Česko) a vykládka: sklad Hirk spol. s r. o. (Slovensko).
Spoločnosť HIRK spol. s r. o. nebola obchodným partnerom prepravnej spoločnosti. 23. Z vykonaného preverovania prepravy u prepravnej spoločnosti KLACSKA s. r. o. podľa sťažovateľa vyplynulo, že objednávateľom bol DAMAZ OIL ADRIA d. o. o., prepravu objednal e-mailom. Pohonné hmoty prepravili (tam stotožnené) ťahače s návesom.
Pokyny odovzdával dispečer KLACSKA s. r. o. vodičom na základe objednávky. Pokyny k preprave boli súčasťou e-mailových objednávok. Pri nakládke tovaru boli prítomní vodiči, ktorí tovar prepravovali. Menovaní tovar odovzdali v prítomnosti obsluhy čerpacej stanice, vytlačili stáčací lístok, ktorý potvrdili. Prepravný list CMR potvrdil HIRK spol. s r. o. Tovar sa nakladal
v sklade spoločnosti ČEPRO a. s. v Českej republike. 24. Sťažovateľ ďalej uviedol, že správny súd sa vôbec nezaoberal zistenými skutočnosťami a dôkazmi, z ktorých prvostupňový orgán a žalovaný vychádzali, a ani nevyhodnotil, či získané dôkazy boli alebo neboli pochybné, resp. postačujúce, a či umožňovali prijať skutkový
záver. V napadnutom rozsudku správny súd skonštatoval, že žalovaný a prvostupňový orgán generalizoval závery, avšak aplikáciu právnych predpisov a z nich prijatý záver na základe vykonaného dokazovania nespochybnil. Akceptovaním právneho názoru správneho súdu by došlo k opakovaniu administratívneho konania, ktoré by neprinieslo priaznivejší výsledok pre
žalobcu. 25. Sťažovateľ rovnako nesúhlasil s konštatovaním správneho súdu v súvislosti s porušením princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď žalovaný mal v žalovanom rozhodnutí len stroho uviesť, že v každom daňovom konaní bolo vykonané samostatné dokazovanie a zistené skutočnosti boli vyhodnotené poverenými zamestnancami v jednotlivých konaniach v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku. Ak by aj nastala situácia, že v prípade predchádzajúcej daňovej kontroly správca dane nepostupoval v súlade s uvedenými zásadami, pričom zistené skutočnosti nevyhodnotil náležite v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, nebolo možné takýto postup považovať za určujúci pre ďalšie daňové kontroly za iné zdaňovacie obdobia.
26. Sťažovateľ zároveň namietal nejednoznačnosť výroku napadnutého rozsudku, ktorým správny súd zrušil nielen preskúmavané rozhodnutie, ale aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu, vo výroku napadnutého rozsudku preto malo byť v zmysle vyššie citovaných ustanovení SSP uvedené, že „a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie“. 27. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril, že rozhodujúcou skutočnosťou pre právne posúdenie veci v danom prípade bolo určenie miesta dodania tovaru a či k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo pred začatím prepravy. Poukázal na rozsudok vo veci AREX CZ a rozsudok vo veci HERST, pričom pri otázke prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník uviedol, že napriek pomerne rozsiahlemu odôvodneniu rozhodnutí daňových orgánov z nich nebolo dostatočne zrozumiteľne vysvetlené, na základe akých konkrétnych skutočností a dôkazov dospel správca dane k záveru, kedy žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník.
28. Podľa žalobcu k prevodu tovaru na žalobcu došlo až na území Slovenskej republiky najmä preto, že tovar nakupoval od slovenského dodávateľa registrovaného pre DPH v SR a s dodávateľom mal dohodnutú výhradu vlastníctva. Vyššie uvedené potvrdzovalo aj to, že neuhrádzal svojmu dodávateľovi žiadny preddavok pred začatím a uskutočnením prepravy, dodávateľské faktúry mu boli vystavené až v čase, kedy sa tovar nachádzal v SR a cenu za tovar uhrádzal až v čase, kedy sa tovar nachádzal v SR. Pohonné hmoty v rafinérii OMV Lobau v Rakúsku ako aj u dodávateľa ČEPRO a. s. mohli objednávať a čerpať len zmluvní partneri týchto výrobcov, ktorí mali prístup do ich objednávkového systému, pričom žalobca takúto možnosť nemal. 29. Žalobca tvrdil, že nemal vedomosť o zapojení iných dodávateľov do reťazca a ich vzájomných zmluvných vzťahov a vykonával prepravu tovaru len v niektorých prípadoch, avšak nevykonával prepravu vlastného tovaru, ale konal ako prepravca pre svojho dodávateľa,
ako prepravca nemal žiadny právny titul nakladať s tovarom ako vlastník, pričom v ostatných prípadoch prepravu vykonával nezávislý prepravca a žalobca ju neovplyvňoval a ani ovplyvniť nemohol, voči prepravcovi nevykonával žiadne úkony. 30. Žalobca považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a preto navrhol, aby kasačný súd podľa ustanovenia § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
31. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“) ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie (§ 11 písm. h/ SSP). Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) v zákonnej lehote (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), vo veci nenariadil pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
32. Kasačný súd z vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že obdobné námietky sťažovateľa už boli predmetom viacerých konaní pred kasačným súdom. Tieto sa týkali záverov z totožnej daňovej kontroly, obdobného skutkového stavu i právneho posúdenia nároku na odpočet DPH, napríklad rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/24/2024 z 29. mája 2025 (zdaňovacie obdobie január 2018), sp. zn. 1Sfk/24/2024 z 23. októbra 2025 (zdaňovacie obdobie august 2018), sp. zn. 1Sfk/20/2024 z 31. júla 2025 (zdaňovacie obdobie september 2018), sp. zn. 8Sfk/9/2024 z 14. augusta 2025 (zdaňovacie obdobie apríl 2018), sp. zn. 2Sfk/ 87/2022 z 24. septembra 2025 (zdaňovacie obdobie jún 2018). Kasačný súd v týchto konaniach neuznal sťažovateľovu opakujúcu sa argumentáciu, v dôsledku čoho boli kasačné sťažnosti
zamietnuté. 33. Kasačný súd, v podstatnom sa stotožňujúc s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/24/2024 z 29. mája 2025 (týkajúcim sa zdaňovacieho obdobia január 2018) a rozsudkom 1Sfk/20/2024 z 31. júla 2025 (zdaňovacie obdobie september 2018), postupom podľa § 464 ods. 1 SSP na ne odkazuje a nižšie z nich cituje podstatné časti. Citované kasačné rozsudky boli vydané v obdobnej skutkovej a právnej situácii, kedy išlo o dodávky pohonných hmôt od totožných dodávateľov Laser Systems s. r. o. a PETROLCO s. r. o., s rovnakým priebehom dodaní. Kasačný súd cituje príslušné body rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/24/2024 z 29. mája 2025: „34. Skôr však ako kasačný súd pristúpil k samotnému vyhodnoteniu jednotlivých kasačných námietok, musí konštatovať, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce vyjadril nesúhlas s právnym posúdením veci, avšak jeho argumentácia v značnej časti priamo nereagovala na dôvody, pre ktoré správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval,
že správny súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.1 písm. g) SSP), bolo jeho úlohou vymedziť tento dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle požiadaviek uvedených v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého: „Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.“
35. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo však neurobil. Pochopiteľne, je na sťažovateľovi, akým spôsobom vedie polemiku so závermi správneho súdu. Značná časť kasačnej sťažnosti však spočívala len v prekopírovaní argumentácie uvedenej v rozhodnutiach daňových orgánov. V predmetnej veci bol pritom kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi. Sťažovateľov úspech v danej veci preto do značnej miery predurčuje kvalita kasačnej sťažnosti.
36. V danej súvislosti považuje kasačný súd za podstatné zdôrazniť, že podstatnou žalobnou námietkou, ktorú správny súd vyhodnotil ako dôvodnú, bolo vyhodnocovanie skutkových okolností daňovými orgánmi paušálne zo všetkých dodávok tovaru, za všetky mesiace roka 2018, na ktoré bola daňová kontrola ako celok zameraná, a to napriek tomu, že predmetom napadnutých rozhodnutí mali byť okolnosti týkajúce sa výlučne zdaňovacieho obdobia január
2018. Hoci sťažovateľ v kasačnej sťažnosti konštatoval, že správny súd v napadnutom rozsudku toto pochybenie vytkol, neuviedol vlastnú argumentáciu, ktorá by bola schopná spochybniť uvedené závery správneho súdu. Správny súd pritom neprijal tento záver arbitrárne, ale naopak uviedol konkrétne skutkové zistenia správcu dane (body 59 a 60, odkazujúc na body 53 a 54 napadnutého rozsudku), ktoré nemali vo vzťahu k preskúmavanému zdaňovaciemu obdobiu vplyv na zistený skutkový stav. Išlo pritom o skutočnosti, na ktorých žalovaný založil právne posúdenie veci. Sťažovateľ napriek uvedenému predmetnými skutočnosťami zaťažuje aj argumentáciu v podanej kasačnej sťažnosti, pričom však v jej obsahu už neuvádza bližšie mesiace roka 2018, ku ktorým sa tieto zistenia ohľadom jednotlivých prepravných spoločností viažu.
37. Správny súd rovnako konštatoval nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k záveru správcu dane, podľa ktorého žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte na území Rakúska, v nadväznosti na záver, že išlo o jedinú prepravu.
Keďže správca dane prijal záver, že deklarované dodávky tovaru neboli predmetom dane v tuzemsku, žalobca podľa jeho názoru nesplnil podmienky pre odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Správny súd tomuto právnemu záveru vytkol absenciu konkrétnych dôkazov, ktoré by sa dali priradiť k preskúmavanému zdaňovaciemu obdobiu, ako aj nevysporiadanie sa s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Podľa správneho súdu bolo úlohou daňových orgánov skúmať, v ktorých prípadoch (konkrétne dodávky výlučne za január 2018) žalobca vystupoval ako prepravca sám a v ktorých prípadoch boli prepravcom iné spoločnosti (či už so zapožičaním cisternových návesov od žalobcu alebo bez nich). Rovnako sa nevysporiadal s otázkou, v ktorých konkrétnych prípadoch dodávok a od ktorého okamihu mal žalobca možnosť s tovarom nakladať ako vlastník, teda či a kedy mal možnosť ovplyvniť najmä jeho prevod na ďalšie subjekty, spotrebovanie tovaru či inú formu zásadnej dispozície s vecou. Teda obdobne aj pri tejto kľúčovej otázke došlo zo strany daňových orgánov k paušálnemu vyhodnoteniu skutkových zistení.
38. Sťažovateľ však voči uvedeným záverom rovnako relevantne nereagoval. Uviedol len skutkový záver vyhodnotenia (bližšie neurčitých) dokladov, z ktorých má vyplývať, že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať, pretože o predaji nadobudnutého tovaru vedel už pri jeho nadobúdaní v inom členskom štáte, pričom tovar bol prepravený priamo k žalobcovi bez prerušenia prepravy. Uvedená argumentácia však nijakým spôsobom nespochybňuje správnosť záverov napadnutého rozsudku v danej otázke, keďže opätovne odkazuje na vyhodnotenie nekonkrétnych dôkazov bez preukázania ich relevancie k preskúmavanému zdaňovaciemu
obdobiu. Sťažovateľ teda svojou argumentáciou nevyvrátil pochybnosti správneho súdu o dostatočne zistenom skutkovom stave pre prijatie rozhodnutia vo veci samej. 39. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR 6Sžfk/47/ 2021 zo dňa 28. septembra 2023, ktorý pojednáva o právnej otázke určenia miesta a momentu dodania tovaru - prevodu právna nakladať s tovarom ako vlastník, kasačný súd uvádza, že svojím rozhodnutím nerozporuje závery svojej predošlej rozhodovacej praxe.
Právne posúdenie veci však vzhľadom na konštatovanú nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí daňových orgánov je predčasné. Napriek tomu, že sťažovateľ môže vnímať skutkový stav veci za rovnaký s týmto rozsudkom, jeho paušálne vyhodnotenie v preskúmavanom prípade (ktoré sťažovateľ nespochybnil), bez dôrazu na konkrétne skutkové okolnosti viažuce sa k preskúmavanému zdaňovaciemu obdobiu, neumožňuje kasačnému súdu prísť k rovnakým záverom, a to zvlášť keď sťažovateľom uvedený rozsudok Najvyššieho správneho súdu nespochybňuje zistený skutkový stav a jeho vyhodnotenie.
[. . .] 42. Správny súd rovnako vytkol daňovým orgánom aj nedostatočné vysporiadanie sa s námietkou žalobcu o porušení princípu právnej istoty. Vo vzťahu k danej argumentácii správneho súdu sťažovateľ uviedol v podstate rovnakú argumentáciu, akou reagoval na túto námietku vo svojom napadnutom rozhodnutí (str. 29 rozhodnutia žalovaného).
Sťažovateľ nijakým spôsobom však svoju argumentáciu nerozvinul, a teda nereagoval na žalobcove námietky ohľadom údajnej odlišnej rozhodovacej praxe správcu dane v skutkovo a právne rovnakých veciach. Nemožno preto ani v tejto časti vnímať sťažovateľovu argumentáciu ako dôvodnú.
[. . .] 44. Za tohto skutkového stavu sa kasačný súd musí stotožniť s argumentáciou správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatočné dôvody, pre ktoré žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane. Hoci sa kasačný súd čiastočne stotožnil s niektorými sťažovateľovými námietkami, v podstatnej časti kasačnej sťažnosti, tykajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, sťažovateľ neuviedol argumentáciu spôsobilú spochybniť závery správneho súdu. Vyhodnotenie skutkového stavu daňovými orgánmi bolo za týchto okolností nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, a teda ich právne závery považuje kasačný súd za predčasné.“ Ďalej kasačný súd cituje body č. 42. až 53. z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/20/2024 z 31. júla 2025: „42. Kasačný súd teda sumarizuje, že pojem „prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník“ podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH nemusí byť totožný s prevodom právneho vlastníctva podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ale znamená prevod práva nakladať s tovarom na nadobúdateľa tak, akoby bol tento vlastníkom.
V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je podstatné, či na nadobúdateľa prechádza právo prijímať rozhodnutia ovplyvňujúce právne postavenie tovaru, najmä rozhodnutie predať ho. Pri určovaní momentu a miesta dodania, teda prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, nie je správca dane viazaný zmluvnými dojednaniami účastníkov zdaniteľného obchodu uzatvorenými podľa súkromnoprávnej zákonnej úpravy, ak z vykonaného dokazovania vyplynie, že tieto zmluvné dojednania nekorešpondujú s faktickými okolnosťami zdaniteľného obchodu.
43. Zo strany daňových orgánov nepostačuje len všeobecný záver, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na žalobcu už v IČS. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach vo všeobecnej rovine vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ po právnej stránke síce definovali, čo sa rozumie právom nakladať s tovarom ako vlastník a jeho prevodom, ale potom už opomenuli tento svoj záver odôvodniť svojimi úvahami v nadväznosti na zistené skutočnosti. 44.
Sťažovateľ všeobecne bez uvedenia konkrétnych okolností uvádza, že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava PHM začala uskutočňovať. Podľa sťažovateľa žalobca okamihom nadobudnutia tovaru v IČS prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce právne postavenie tovaru a o jeho prípadnom ďalšom predaji vedel už pri jeho nadobudnutí. Bližšie však už nekonkretizuje, ktoré doklady, dôkazy a zistenia preukazujú, že žalobca ovplyvňoval právne postavenie tovaru a akým spôsobom.
45. Z rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva na ktorých skutočnostiach postavili svoje úvahy a závery o tom, že na žalobcu prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník v IČS a prečo. Z ich rozhodnutí nie je zrejmé, či bol žalobca oprávnený fakticky nakladať s tovarom ako vlastník, ak áno od kedy, či a akým spôsobom žalobca rozhodoval alebo nerozhodoval o právnom osude tovaru, a teda či ovplyvňoval osud prepravovaných PHM alebo nie, kedy, komu a na základe čoho bolo umožnené načerpať PHM a vykonať prepravu, kedy mohol žalobca s tovarom skutočne nakladať tak, ako by bol jeho vlastníkom.
Daňové orgány pritom riadne nezohľadnili ani zmluvné dojednania a objednávky a nevyhodnotili ich vo svetle všetkých okolností zdaniteľného obchodu. Kasačný súd preto rovnako ako správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov neobsahujú zistenia, dôkazy a skutočnosti spolu s ich vyhodnotením a úvahami, na základe ktorých správca dane dospel k záveru v súvislosti so žalobcovým nadobudnutím práva nakladať s tovarom ako vlastník a s tým súvisiacim určením miesta dodania tovaru.
46. Z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného pritom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Ako však správne uviedol správny súd, aj skutkové závery daňových orgánov ohľadom prepravy PHM sú len všeobecné, súhrnné, neobsahujúce riadne preskúmateľnú správnu úvahu.
47. Ako pritom vyplýva z rozsudku SD EU zo dňa 06.04.2016 vo veci C-245/04, EMAG pokiaľ je dodanie tovaru spojené len s jedným zaslaním alebo prepravou, môže byť zaslanie toho istého tovaru alebo jeho preprava pripočítaná len jednej z dodávok a len táto dodávka môže byť oslobodená od dane ako intrakomunitárne dodanie. Od určenia dodávky, ktorá je spojená s prepravou sa potom odvíja daňové posúdenie dodávky, ktorá jej predchádza alebo po nej nasleduje. Ostatné plnenia sa považujú za dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy a ich miesto plnenia je stanovené v závislosti od toho, či predchádzajú alebo nasledujú po dodaní tovaru spojeného s prepravou.
48. Pre priradenie prepravy ku konkrétnej dodávke tovaru je kľúčové zistenie, či bol tovar odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo kupujúcim, alebo na účet jedného z nich. Určenie, ktorej z dodávok sa má pripísať preprava musí byť posúdené s ohľadom na všetky okolnosti prejednávaného prípadu. V zmysle rozsudku SD EU zo dňa 21.02.2018 vo veci C-628/16, Kreuzmayr a rozsudku SD EU zo dňa zo dňa 16.12.2010 vo veci C-430/09, Euro Tyre pokiaľ nadobúdateľ získa právo nakladať s tovarom ako vlastník v členskom štáte dodania a sám obstaráva jeho prepravu do členského štátu určenia, ak k tomu dochádza v prípade dodaní, ktoré sú podmienené odberom tovaru v sklade dodávateľa, musia byť v čo možno najväčšej miere zohľadnené zámery kupujúceho v okamihu obstarania.
49. Súdny dvor sa zaoberal aj reťazovým obchodovaním s PHM pri premiestnení tohto tovaru z jedného členského štátu do druhého. Uviedol, že prepravu nemožno považovať za rozhodujúcu pre určenie, či došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, ak neexistuje iná okolnosť, ktorá by umožňovala predpokladať, že k takému prevodu došlo v dobe tejto prepravy (rozsudok SD EÚ vo veci C-414/17 AREX CZ a.s.)
50. Za reťazové obchody v rámci Európskej únie sa považujú situácie, keď je ten istý tovar predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní (minimálne dvoch) medzi najmenej tromi zdaniteľnými osobami, pričom odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutočňuje z jedného členského štátu do iného členského štátu, a to priamo od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi v reťazci. Ich podstatným znakom je fyzická preprava tovaru z členského štátu prvého dodávateľa do členského štátu posledného odberateľa v reťazci (jedna preprava tovaru v rámci Európskej únie). To znamená, že v rámci reťazca dodávateľov a odberateľov je realizovaná iba jedna dodávka, ktorá je spojená s fyzickým pohybom tovaru (pohyblivá dodávka). Ostatné dodania v reťazci sa označujú ako nepohyblivé dodávky (bez prepravy), ktoré sú sprevádzané iba fakturáciou (určenie pohyblivej a nepohyblivej dodávky, ak prepravu zabezpečuje tzv. prostredná osoba je predmetom § 13a zákona o DPH - ako dôsledok transpozície smernice Rady EÚ č. 2018/1910 z 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica Rady EÚ 2006/112/ES).
Ak sa na zdaniteľných obchodoch s tovarom zúčastňuje reťazec dodávateľov a odberateľov a tovar je dodaný priamo prvým dodávateľom v reťazci poslednému odberateľovi, každý dodávateľ v reťazci sa na účely DPH považuje za priameho dodávateľa tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa.
Z toho vyplýva, že pri každom zmluvnom vzťahu je potrebné dodávku tovaru posudzovať samostatne, čiže pre každú dodávku je potrebné správne určiť miesto dodania tovaru, resp. miesto nadobudnutia tovaru. Určenie pohyblivej dodávky v prípade, že prepravu zabezpečuje prvá osoba alebo posledná osoba v reťazci, je pomerne jasné - v týchto prípadoch sa preprava priradí k prvej, resp. poslednej dodávke v reťazci (v prípade, ak prepravu tovaru zabezpečuje prostredná osoba, uplatní sa pravidlo podľa § 13a zákona o DPH).
51. Základným prvkom reťazových obchodov je existencia nadväzujúceho prevodu práva disponovať s tovarom ako vlastník (nadväzne medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu). Bez toho, aby prvý odberateľ nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, nemôže dôjsť k následnému prevodu práva medzi týmto prvým odberateľom (a zároveň druhým dodávateľom v rade) a jeho zákazníkom. Posúdenie tohto prvku je rozhodujúce pre záver o existencii reťazového obchodu.
52. Pri viacstranných obchodoch, keď viacerí podnikatelia uzatvoria kúpne zmluvy na dodanie toho istého tovaru a preprava je len jedna, dodanie tovaru s prepravou (pohyblivá dodávka) sa môže priradiť len k jednej dodávke tovaru. Ostatné dodania sa posudzujú ako dodanie bez prepravy (nepohyblivé dodávky). Daňové orgány však v tomto prípade neuvádzajú a nevysvetľujú, ako a na základe akých kritérií rozlišujú pohyblivú a nepohyblivú dodávku tovaru v prípade konkrétnych distribučných reťazcov.
53. K námietke sťažovateľa ohľadom bodov 50. a 51. napadnutého rozsudku, v ktorých správny súd vytýka daňovým orgánom, že sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali aj s inými faktúrami od spoločnosti Slovnaft a.s. a Solar, a.s., z ktorých si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období september 2018 uplatnil odpočítanie dane kasačný súd uvádza, že táto námietka je dôvodná. Kasačný súd v tomto smere súhlasí so sťažovateľom, že pokiaľ tieto faktúry neboli sporné a neboli ani predmetom preverovania daňové orgány ich nemali dôvod uvádzať vo svojich rozhodnutiach. Navyše tieto dodávateľské faktúry podľa vyjadrenia sťažovateľa ani nemali vplyv na výšku vyrubeného rozdielu dane, čo má kasačný súd za preukázané aj z rozhodnutí daňových orgánov. Rozdiel dane vyrubeného správcom dane za zdaňovacie september 2018 je vo výške 295047,58 eur, pričom ide o súčet žalobcom uplatneného odpočítania DPH z faktúr vystavený dodávateľom Laser Systems s.r.o. vo výške 212695,79 eur a z faktúr vystavených dodávateľom PETROLCO s.r.o. vo výške 82351,79
eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že žiadne iné doklady nemali vplyv na výšku vyrubeného rozdielu dane, a preto ich z dôvodov uvádzaných správnym súdom nie je potrebné preveriť.“
34. Kasačný súd na základe vyššie uvedených záverov, s ktorými sa (mutatis mutandis) stotožňuje, kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný (sťažovateľ) nebol v kasačnom konaní úspešný, preto mu kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, zatiaľ čo právo na plnú náhradu trov kasačného konania priznal plne úspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným uznesením. 36. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. novembra 2025