5Sfk/9/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: HIRK spol. s r. o., so sídlom Niklová 3962, Sereď, IČO: 31355404, zastúpený: Advokátska kancelária Lebovič, s. r. o., so sídlom Tomášikova 10/B, Bratislava IČO: 50289934, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102698225/2022 z 3. októbra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/158/2022-139 z 31. augusta 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

II. Konanie pred správnym súdom

o. Správnemu súdu nebolo jasné, čo sa rozumie pod pojmom „okrem iného“. 9. Správca dane a žalovaný sa podľa správneho súdu sústredili primárne na identifikovanie jednotlivých článkov prepravy, ktoré vo výsledku vyhodnotili spoločne a všeobecne, a nie konkrétne a určito vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu október 2018. Žalovaný a rovnako aj správca dane sa podľa správneho súdu nedostatočne vysporiadali s tým, ako žalobca mohol ovplyvniť jednotlivé realizácie prepravy, v závislosti od konkrétnosti toho ktorého zmluvného vzťahu a jednotlivých častí prepráv. Skutkové závery orgánov verejnej správy ohľadom prepravy pohonných hmôt, ktoré zabezpečoval Laser Systems s. r. o. a PETROLCO s. r. o. boli príliš všeobecné, súhrnné, neobsahujúce riadne preskúmateľnú a štruktúrovanú správnu úvahu, v ktorej by bolo uvedené, ako sa orgán verejnej správy vysporiadal s tým, kedy, kde a prečo žalobca mohol s tovarom fakticky nakladať, akoby bol vlastníkom tohto majetku a mal možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrilo aj rozhodnutie predať ho. 10. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú aj žalobnú námietku ohľadom porušenia princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca v odvolaní z 22. júla 2022 k rozhodnutiu správcu dane tento odvolací dôvod vzniesol a pripojil k odvolaniu dôkazy, čo napokon ani sám žalovaný nerozporoval ani v preskúmavanom rozhodnutí a rovnako tak ani vo vyjadrení k žalobe. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí len stroho uviedol, že v každom daňovom konaní bolo vykonané samostatné dokazovanie a zistené skutočnosti boli vyhodnotené poverenými zamestnancami v jednotlivých konaniach v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku. Takéto vyhodnotenie odvolacieho dôvodu vzneseného žalobcom nebolo podľa správneho súdu riadne odôvodnené, a preto vykazovalo znaky nepreskúmateľnosti správnej úvahy.

11. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec správnemu súdu vrátil na ďalšie konanie.

13. Podľa sťažovateľa správny súd vec nesprávne právne posúdil, pretože vec bola daňovými orgánmi správne právne posúdená (poukazujúc na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/74/2020 z 24. februára 2022), z rozhodnutí vyplývali logické závery, v konaní boli rešpektované hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne predpisy, čo bolo zrejmé aj z toho, že uvedené skutočnosti neboli správnym súdom sťažovateľovi vytknuté. 14. Ďalej sťažovateľ uviedol, že on a aj prvostupňový orgán posudzovali moment prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle ustanovení smernice, zákona o DPH a judikatúry Súdneho dvora EÚ v nadväznosti na správne určenie miesta dodania tovaru. Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, ako aj prvostupňového orgánu v dostatočnej miere uvádzali dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladal, v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi bol skutkový stav potrebný na rozhodnutie v danej veci riadne zistený.

prvostupňovom rozhodnutí. 16. Sťažovateľ zdôraznil, že okrem spôsobu prepravy, dôležitými skutočnosťami, ktoré správca dane zistil, a ku ktorým sa správny súd v napadnutom rozsudku nevyslovil, boli skutočnosti z nahliadnutia do spisu spoločností Laser Systems s. r. o. a SP Consulting s. r. o., z ktorých vyplývalo, že po daňovej kontrole, vykonanej u spoločnosti SP Consulting s. r. o., bol správcom dane prijatý záver, že spoločnosť SP Consulting s. r. o. získala právo nakladať s tovarom ako vlastník predtým ako sa tovar začal fyzicky prepravovať z Rakúska, preto nebola nadobúdateľom tovaru na území Slovenskej republiky, tovar bol spoločnosti SP Consulting s. r. o. a následne spoločnosti Laser Systems s. r. o. predaný ešte na území Rakúska bez prepravy do Slovenskej republiky, a teda pri dodaní tohto tovaru spoločnosťou SP Consulting s. r. o. pre spoločnosť Laser Systems s. r. o., miesto dodania nebolo na území Slovenskej republiky.

právne postavenie dotknutého tovaru, pretože tovar objednával na základe objednávok svojich obchodných partnerov, ktorým nadobudnutý tovar predal a o predaji tovaru teda nesporne vedel už pri jeho nadobudnutí. 18. V súvislosti s dodávateľom PETROLCO s. r. o. sťažovateľ uviedol, že zo zistení, ktoré boli zdokumentované v administratívnom spise bolo taktiež jednoznačné, že preprava tovaru bola uskutočnená v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom PETROLCO s. r. o. bez rozdielu na realizáciu prepravy tovaru a krajiny pôvodu tovaru (Česká republika, Rakúsko).

HIRK spol. s r. o., kedy preprava tovaru bola zabezpečovaná spoločnosťou VENGA TRADE s. r. o., ktorá zabezpečila dopravu k žalobcovi prostredníctvom prepravnej spoločnosti O. G. TRANS, s. r. o., resp. samotným odberateľom HIRK spol. s r. o., pričom cena prepravy bola súčasťou ceny tovaru. Preprava pohonných látok bola zo skladu Lobau v Rakúsku, miesto vykládky bolo podľa objednávky. Z uvedeného teda jednoznačne vyplynulo, že spoločnosť VENGA TRADE s. r. o. predala tovar spoločnosti PETROLCO na území iného členského štátu v Rakúsku a rovnako spoločnosť PETROLCO s. r. o. predala tovar žalobcovi na území iného členského štátu v Rakúsku, pričom preprava tovaru z Rakúsku bola vykonaná v rámci zmluvného - obchodného vzťahu medzi spoločnosťou PETROLCO s. r. o. a žalobcom, pretože žalobca si objednal tovar u spoločnosti PETROLCO s. r. o., uviedol miesto dodania, následne spoločnosť PETROLCO s. r. o. objednávku poslal spoločnosti VENGA TRADE s. r. o. a ten zabezpečil tovar na miesto dodania s dopravou.

21. Z vykonaného preverovania prepravy u prepravnej spoločnosti DOS-SERVIS autodoprava s. r. o. vyplynulo, že spoločnosti bola registrácia na DPH zrušená z úradnej moci k 15. novembru 2017 z dôvodu neuskutočňovania ekonomickej činnosti (od 06/2016 podával nulové daňové priznania na DPH, za 10/2017 a 11/2017 už daňové priznania nepodal).

22. Z vykonaného preverovania prepravy u prepravnej spoločnosti Popilka spol. s r. o. podľa sťažovateľa vyplynulo, že objednávku prepravy uskutočnila spoločnosť DAMAZ OIL ADRIA d. o. o. (Slovinsko), v mene ktorej spoločnosť Popilka spol. s r. o. komunikovala s pani Janou Jodasovou, ktorá prepravu objednala a spoločnosť Popilka spol. s r. o. jej aj fakturoval prepravu z Česka na Slovensko. Objednávka bola buď telefonicky alebo e-mailom na dispečing cisternovej dopravy spoločnosti Popilka spol. s r. o. Preprava bola vykonaná nákladnými vozidlami a prívesmi určenými pre prepravu horľavých kvapalín, ktoré boli v majetku spoločnosti Popilka spol. s r. o. Vodič a obsluha terminálu ČEPRO a. s., boli prítomní pri nakládke, vodič a obsluha zákazníka pri vykládke. Prepravné doklady potvrdila obsluha zákazníka. Nakládka bola na ČEPRO a. s., stredisko Střelice - dodacie nákladné listy ČEPRO a. s., Vykládka: Hirk spol. s r. o. Sereď - pečiatky na CMR a stáčacom lístku. Čo sa priestorov a adresy týka, nakládka bola v sklade pohonných hmôt ČEPRO a. s. (Česko) a vykládka: sklad Hirk spol. s r. o. (Slovensko).

Pokyny odovzdával dispečer KLACSKA s. r. o. vodičom na základe objednávky. Pokyny k preprave boli súčasťou e-mailových objednávok. Pri nakládke tovaru boli prítomní vodiči, ktorí tovar prepravovali. Menovaní tovar odovzdali v prítomnosti obsluhy čerpacej stanice, vytlačili stáčací lístok, ktorý potvrdili. Prepravný list CMR potvrdil HIRK spol. s r. o. Tovar sa nakladal

záver. V napadnutom rozsudku správny súd skonštatoval, že žalovaný a prvostupňový orgán generalizoval závery, avšak aplikáciu právnych predpisov a z nich prijatý záver na základe vykonaného dokazovania nespochybnil. Akceptovaním právneho názoru správneho súdu by došlo k opakovaniu administratívneho konania, ktoré by neprinieslo priaznivejší výsledok pre

26. Sťažovateľ zároveň namietal nejednoznačnosť výroku napadnutého rozsudku, ktorým správny súd zrušil nielen preskúmavané rozhodnutie, ale aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu, vo výroku napadnutého rozsudku preto malo byť v zmysle vyššie citovaných ustanovení SSP uvedené, že „a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie“. 27. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril, že rozhodujúcou skutočnosťou pre právne posúdenie veci v danom prípade bolo určenie miesta dodania tovaru a či k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo pred začatím prepravy. Poukázal na rozsudok vo veci AREX CZ a rozsudok vo veci HERST, pričom pri otázke prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník uviedol, že napriek pomerne rozsiahlemu odôvodneniu rozhodnutí daňových orgánov z nich nebolo dostatočne zrozumiteľne vysvetlené, na základe akých konkrétnych skutočností a dôkazov dospel správca dane k záveru, kedy žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník.

ako prepravca nemal žiadny právny titul nakladať s tovarom ako vlastník, pričom v ostatných prípadoch prepravu vykonával nezávislý prepravca a žalobca ju neovplyvňoval a ani ovplyvniť nemohol, voči prepravcovi nevykonával žiadne úkony. 30. Žalobca považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a preto navrhol, aby kasačný súd podľa ustanovenia § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

31. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“) ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie (§ 11 písm. h/ SSP). Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) v zákonnej lehote (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), vo veci nenariadil pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

zamietnuté. 33. Kasačný súd, v podstatnom sa stotožňujúc s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/24/2024 z 29. mája 2025 (týkajúcim sa zdaňovacieho obdobia január 2018) a rozsudkom 1Sfk/20/2024 z 31. júla 2025 (zdaňovacie obdobie september 2018), postupom podľa § 464 ods. 1 SSP na ne odkazuje a nižšie z nich cituje podstatné časti. Citované kasačné rozsudky boli vydané v obdobnej skutkovej a právnej situácii, kedy išlo o dodávky pohonných hmôt od totožných dodávateľov Laser Systems s. r. o. a PETROLCO s. r. o., s rovnakým priebehom dodaní. Kasačný súd cituje príslušné body rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/24/2024 z 29. mája 2025: „34. Skôr však ako kasačný súd pristúpil k samotnému vyhodnoteniu jednotlivých kasačných námietok, musí konštatovať, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce vyjadril nesúhlas s právnym posúdením veci, avšak jeho argumentácia v značnej časti priamo nereagovala na dôvody, pre ktoré správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval,

35. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo však neurobil. Pochopiteľne, je na sťažovateľovi, akým spôsobom vedie polemiku so závermi správneho súdu. Značná časť kasačnej sťažnosti však spočívala len v prekopírovaní argumentácie uvedenej v rozhodnutiach daňových orgánov. V predmetnej veci bol pritom kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi. Sťažovateľov úspech v danej veci preto do značnej miery predurčuje kvalita kasačnej sťažnosti.

2018. Hoci sťažovateľ v kasačnej sťažnosti konštatoval, že správny súd v napadnutom rozsudku toto pochybenie vytkol, neuviedol vlastnú argumentáciu, ktorá by bola schopná spochybniť uvedené závery správneho súdu. Správny súd pritom neprijal tento záver arbitrárne, ale naopak uviedol konkrétne skutkové zistenia správcu dane (body 59 a 60, odkazujúc na body 53 a 54 napadnutého rozsudku), ktoré nemali vo vzťahu k preskúmavanému zdaňovaciemu obdobiu vplyv na zistený skutkový stav. Išlo pritom o skutočnosti, na ktorých žalovaný založil právne posúdenie veci. Sťažovateľ napriek uvedenému predmetnými skutočnosťami zaťažuje aj argumentáciu v podanej kasačnej sťažnosti, pričom však v jej obsahu už neuvádza bližšie mesiace roka 2018, ku ktorým sa tieto zistenia ohľadom jednotlivých prepravných spoločností viažu.

Keďže správca dane prijal záver, že deklarované dodávky tovaru neboli predmetom dane v tuzemsku, žalobca podľa jeho názoru nesplnil podmienky pre odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Správny súd tomuto právnemu záveru vytkol absenciu konkrétnych dôkazov, ktoré by sa dali priradiť k preskúmavanému zdaňovaciemu obdobiu, ako aj nevysporiadanie sa s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Podľa správneho súdu bolo úlohou daňových orgánov skúmať, v ktorých prípadoch (konkrétne dodávky výlučne za január 2018) žalobca vystupoval ako prepravca sám a v ktorých prípadoch boli prepravcom iné spoločnosti (či už so zapožičaním cisternových návesov od žalobcu alebo bez nich). Rovnako sa nevysporiadal s otázkou, v ktorých konkrétnych prípadoch dodávok a od ktorého okamihu mal žalobca možnosť s tovarom nakladať ako vlastník, teda či a kedy mal možnosť ovplyvniť najmä jeho prevod na ďalšie subjekty, spotrebovanie tovaru či inú formu zásadnej dispozície s vecou. Teda obdobne aj pri tejto kľúčovej otázke došlo zo strany daňových orgánov k paušálnemu vyhodnoteniu skutkových zistení.

obdobiu. Sťažovateľ teda svojou argumentáciou nevyvrátil pochybnosti správneho súdu o dostatočne zistenom skutkovom stave pre prijatie rozhodnutia vo veci samej. 39. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR 6Sžfk/47/ 2021 zo dňa 28. septembra 2023, ktorý pojednáva o právnej otázke určenia miesta a momentu dodania tovaru - prevodu právna nakladať s tovarom ako vlastník, kasačný súd uvádza, že svojím rozhodnutím nerozporuje závery svojej predošlej rozhodovacej praxe.

[. . .] 42. Správny súd rovnako vytkol daňovým orgánom aj nedostatočné vysporiadanie sa s námietkou žalobcu o porušení princípu právnej istoty. Vo vzťahu k danej argumentácii správneho súdu sťažovateľ uviedol v podstate rovnakú argumentáciu, akou reagoval na túto námietku vo svojom napadnutom rozhodnutí (str. 29 rozhodnutia žalovaného).

[. . .] 44. Za tohto skutkového stavu sa kasačný súd musí stotožniť s argumentáciou správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatočné dôvody, pre ktoré žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane. Hoci sa kasačný súd čiastočne stotožnil s niektorými sťažovateľovými námietkami, v podstatnej časti kasačnej sťažnosti, tykajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, sťažovateľ neuviedol argumentáciu spôsobilú spochybniť závery správneho súdu. Vyhodnotenie skutkového stavu daňovými orgánmi bolo za týchto okolností nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, a teda ich právne závery považuje kasačný súd za predčasné.“ Ďalej kasačný súd cituje body č. 42. až 53. z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/20/2024 z 31. júla 2025: „42. Kasačný súd teda sumarizuje, že pojem „prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník“ podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH nemusí byť totožný s prevodom právneho vlastníctva podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ale znamená prevod práva nakladať s tovarom na nadobúdateľa tak, akoby bol tento vlastníkom.

43. Zo strany daňových orgánov nepostačuje len všeobecný záver, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na žalobcu už v IČS. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach vo všeobecnej rovine vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ po právnej stránke síce definovali, čo sa rozumie právom nakladať s tovarom ako vlastník a jeho prevodom, ale potom už opomenuli tento svoj záver odôvodniť svojimi úvahami v nadväznosti na zistené skutočnosti. 44.

45. Z rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva na ktorých skutočnostiach postavili svoje úvahy a závery o tom, že na žalobcu prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník v IČS a prečo. Z ich rozhodnutí nie je zrejmé, či bol žalobca oprávnený fakticky nakladať s tovarom ako vlastník, ak áno od kedy, či a akým spôsobom žalobca rozhodoval alebo nerozhodoval o právnom osude tovaru, a teda či ovplyvňoval osud prepravovaných PHM alebo nie, kedy, komu a na základe čoho bolo umožnené načerpať PHM a vykonať prepravu, kedy mohol žalobca s tovarom skutočne nakladať tak, ako by bol jeho vlastníkom.

46. Z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného pritom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Ako však správne uviedol správny súd, aj skutkové závery daňových orgánov ohľadom prepravy PHM sú len všeobecné, súhrnné, neobsahujúce riadne preskúmateľnú správnu úvahu.

48. Pre priradenie prepravy ku konkrétnej dodávke tovaru je kľúčové zistenie, či bol tovar odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo kupujúcim, alebo na účet jedného z nich. Určenie, ktorej z dodávok sa má pripísať preprava musí byť posúdené s ohľadom na všetky okolnosti prejednávaného prípadu. V zmysle rozsudku SD EU zo dňa 21.02.2018 vo veci C-628/16, Kreuzmayr a rozsudku SD EU zo dňa zo dňa 16.12.2010 vo veci C-430/09, Euro Tyre pokiaľ nadobúdateľ získa právo nakladať s tovarom ako vlastník v členskom štáte dodania a sám obstaráva jeho prepravu do členského štátu určenia, ak k tomu dochádza v prípade dodaní, ktoré sú podmienené odberom tovaru v sklade dodávateľa, musia byť v čo možno najväčšej miere zohľadnené zámery kupujúceho v okamihu obstarania.

50. Za reťazové obchody v rámci Európskej únie sa považujú situácie, keď je ten istý tovar predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní (minimálne dvoch) medzi najmenej tromi zdaniteľnými osobami, pričom odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutočňuje z jedného členského štátu do iného členského štátu, a to priamo od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi v reťazci. Ich podstatným znakom je fyzická preprava tovaru z členského štátu prvého dodávateľa do členského štátu posledného odberateľa v reťazci (jedna preprava tovaru v rámci Európskej únie). To znamená, že v rámci reťazca dodávateľov a odberateľov je realizovaná iba jedna dodávka, ktorá je spojená s fyzickým pohybom tovaru (pohyblivá dodávka). Ostatné dodania v reťazci sa označujú ako nepohyblivé dodávky (bez prepravy), ktoré sú sprevádzané iba fakturáciou (určenie pohyblivej a nepohyblivej dodávky, ak prepravu zabezpečuje tzv. prostredná osoba je predmetom § 13a zákona o DPH - ako dôsledok transpozície smernice Rady EÚ č. 2018/1910 z 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica Rady EÚ 2006/112/ES).

Z toho vyplýva, že pri každom zmluvnom vzťahu je potrebné dodávku tovaru posudzovať samostatne, čiže pre každú dodávku je potrebné správne určiť miesto dodania tovaru, resp. miesto nadobudnutia tovaru. Určenie pohyblivej dodávky v prípade, že prepravu zabezpečuje prvá osoba alebo posledná osoba v reťazci, je pomerne jasné - v týchto prípadoch sa preprava priradí k prvej, resp. poslednej dodávke v reťazci (v prípade, ak prepravu tovaru zabezpečuje prostredná osoba, uplatní sa pravidlo podľa § 13a zákona o DPH).

52. Pri viacstranných obchodoch, keď viacerí podnikatelia uzatvoria kúpne zmluvy na dodanie toho istého tovaru a preprava je len jedna, dodanie tovaru s prepravou (pohyblivá dodávka) sa môže priradiť len k jednej dodávke tovaru. Ostatné dodania sa posudzujú ako dodanie bez prepravy (nepohyblivé dodávky). Daňové orgány však v tomto prípade neuvádzajú a nevysvetľujú, ako a na základe akých kritérií rozlišujú pohyblivú a nepohyblivú dodávku tovaru v prípade konkrétnych distribučných reťazcov.

eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že žiadne iné doklady nemali vplyv na výšku vyrubeného rozdielu dane, a preto ich z dôvodov uvádzaných správnym súdom nie je potrebné preveriť.“