5Sfk/92/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): BIOCENTRUM, s.r.o., so sídlom SNP 57, 937 01 Želiezovce, IČO: 36283185, právne zastúpený: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47249650, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100829925/2017 z 11. mája 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/152/2021-241 z 11. mája 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania ne priznáva .

Odôvodnenie

Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania 1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej aj ako len „správca dane“) rozhodnutím č. 100274668/2017 z 13. februára 2017 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z.z.“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 16612,68 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015, teda znížil nadmerný odpočet za dané zdaňovacie obdobie zo sumy 40987,53 € na sumu 24374,85 €. Správca dane vyhodnotil, že žalobca si právo na odpočítanie dane uplatnil neoprávnene, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/

Opodstatnenosť uplatneného práva správca dane overoval daňovou kontrolou, ktorá začala na základe oznámenia č. 102863875/2016 zo 4. apríla 2016 (za zdaňovacie obdobia júl 2015, august 2015 a september 2015). O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol číslo: 100031170/2017 z 9. januára 2017 (ďalej len „protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 18.01.2017 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Doručením protokolu bola daňová kontrola ukončená. Žalobca svoje procesné právo nevyužil a k zisteniam uvedeným v protokole sa

Andrékom. Uviedol ďalej, že okolnosti, za akých bolo dodávateľom podané daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie (v priebehu výkonu daňovej kontroly u daňového subjektu, podal dodávateľ dňa 05.05.2016 daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 2. a 3. štvrťrok 2015, v ktorých uviedol v porovnaní s predchádzajúcimi zdaňovacími obdobiami nezvyčajne vysoké daňové povinnosti, ktoré však neboli uhradené), rovnako vzbudzuje pochybnosti o pravdivosti údajov v ňom uvedených dodajúc, že keďže dodávateľ v podaných daňových priznaniach priznal dodanie tovarov a služieb v tuzemsku podľa § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z.z., avšak správcovi dane nepredložil potrebné evidencie a záznamy, nie je zrejmé na základe akých podkladov daňové priznania podal, a či v nich priznal aj dodanie tovarov pre daňový subjekt.

Rovnako žalovaný skonštatoval, že daňový subjekt bol v priebehu celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania súčinný, avšak aj napriek svojmu aktívnemu prístupu nepredložil správcovi dane taký dôkaz, ktorý by potvrdil uskutočnenie deklarovaného dodania tak, ako to daňový subjekt tvrdil.

II. Priebeh správneho súdneho konania

7. Uviedol, že správca dane pri daňovej kontrole a aj vo vyrubovacom konaní postupoval v rozpore s § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH a v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 3 a § 24 daňového poriadku. Za daných skutkových a právnych okolností napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, resp. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Uvedené preto zakladá dôvody

8. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako len „krajský súd“ alebo „správny súd“) svojím predchádzajúcim rozsudkom č.k. 11S/96/2017-121 z 22. augusta 2018 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, keď mal za to, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

9. Krajský súd viazanúc právnych názorom Najvyššieho správneho súdu (§ 469 SSP) vec opätovne prejednal a rozsudkom (druhým v poradí) správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 10. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že bolo jeho úlohou posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 v sume 16612,68 € a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 16612,68 € za nákup materiálu a chemikálií od dodávateľa - spoločnosti HANTER s.r.o., preukazovaných vystavenými pokladničnými dokladmi uvedeným dodávateľom v mesiaci júl

V súvislosti s touto námietkou správny súd tiež upriamil pozornosť žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, že tento citoval ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorý sa však na predmetnú daňovú kontrolu a ani vyrubovacie konanie neaplikuje. 12. Ďalej správny súd vo vzťahu k námietke nevykonania výsluchov ním navrhovaných svedkov uviedol, že žalobca v podanom odvolaní zo dňa 17.03.2017 proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane nenavrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých uvádza v samotnej žalobe dodajúc, že v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva.

13. Podľa názoru správneho súdu zákon o DPH stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie DPH prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na jej odpočítanie, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom doklade. Z § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Na základe tohto faktu by si žalobca mohol odpočítať DPH v prípade dodávky tovaru, ktorý mu mal dodať ním deklarovaný dodávateľ len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere poukazujúc na vyslovený záväzný právny názor kasačného súdu krajský súd konštatoval, že správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom svedkov a preverovaním spoločnosti, ktorá

Predloženie uvedených dokladov je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania DPH, ale nie je tým ešte preukázaná realizácia obchodnej transakcie podľa predložených faktúr. Podľa správneho súdu akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazmi o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať.

16. Ďalej správny súd poukázal na to, že v dodatočne následne podaných daňových priznaniach za 2. a 3. štvrťrok 2015 (preverované obdobie) spoločnosť HANTER s.r.o., ako dodávateľ žalobcu nedeklarovala žiadne nadobudnutie tovarov z iného členského štátu, táto spoločnosť daňové a účtovné doklady nepredložila. S týmito zisteniami bol žalobca správcom dane oboznámený podaním zo dňa 14.11.2016, bol vyzvaný na predloženie ďalších dôkazov, pričom z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca nové dôkazy predložil.

podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

Podľa názoru správneho súdu daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. 2Afs/177/2006-61). Na základe tejto skutočnosti správny súd konštatoval, že dodanie tovarov žalobcovi spoločnosťou HANTER s.r.o. nie je preukázané ani žalobcom predloženými dokladmi, ale ani výpoveďami konateľa dodávateľa HANTER s.r.o.

19. Správny súd opätovne konštatoval, že žalobca musel preukázať existenciu zdaniteľného plnenia a jeho skutočné dodanie zo strany dodávateľa. S poukazom na uvedené zistenia možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturovaný tovar dodal ním tvrdený dodávateľ a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie DPH boli vystavené platiteľom dane.

20. Podľa názoru správneho súdu žalovaný taktiež riadne odôvodnil svoje rozhodnutie. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu správny súd uzavrel, že v predmetnej veci dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane i umožnené. Žalobca bol zo strany správcu dane preukázateľne vyzývaný, aby predložil doklady a dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly neboli ešte predložené, resp. aby preukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

konanie. Za dôvody kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ Správneho súdneho poriadku. 23. Žalobca mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal reálne dodanie zdaniteľného plnenia deklarovaným subjektom, keď v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa táto skutočnosť štandardne preukazuje zo stany daňového subjektu prijatou faktúrou a ďalšími príslušnými dokumentami ako sú dodacie listy, pričom v takomto prípade daňový subjekt vyčerpáva svoje vlastné dôkazné bremeno, t.j. dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne, tzn. na strane správcu dane spočíva dôkazné bremeno preukázať, že k reálnemu dodaniu zdaniteľného plnenia nedošlo, pričom táto skutočnosť musí byť preukázaná hodnoverným spôsobom.

25. Mal za to, že práve ním navrhnuté dokazovanie (výsluch viacerých svedkov) smerovalo minimálne k spochybneniu, ak nie k vyvráteniu záverov žalovaného a aktuálne aj k spochybneniu resp. k vyvráteniu záverov súdu, nakoľko v spojení s predloženými dokladmi, potvrdeniami ERP, dodacími listami, skladovou evidenciou (dátum naskladnenia, dátum vyskladnenia), resp. evidenciou aplikácie tovaru dodaného v tejto veci jeho dodávateľom, v spojení so svedectvom jeho zamestnancov, najmä účtovníčky, pracovníkov skladu, resp. zamestnancov aplikujúcich dodaný tovar v prísne sledovanom bio poľnohospodárstve, by práve s prihliadnutím na to, že v tom čase nemal v majetku, na sklade a ani neaplikoval žiadne iné prostriedky, nepochybne preukazovali práve dodanie tovaru, ktoré bolo predmetom preverovania. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal aj nesprávny postup žalovaného ohľadom overovania označených maďarských zahraničných dodávateľov, ktoré overoval internetovými stránkami a nie postupom podľa Nariadenia 2003/1798/ES.

27. Poukázal na to, že súd odôvodnenie svojho rozhodnutia postavil de facto na nepreukázaní reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, t.j. dodaní tovaru, napriek tomu, že predložil štandardné účtovné doklady s tým, že ďalšie dôkazy ním navrhované neboli zo strany daňových dokladov vykonané.

V tejto súvislosti sťažovateľ namietal, že napadnutý rozsudok je v rozpore s horeuvedeným rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, pričom správny súd neodôvodnil, z akého dôvodu nebral do úvahy toto rozhodnutie. 29. Vo vzťahu k sťažnostnej námietke ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na to, že práve dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Uviedol ďalej, že úlohou všeobecných súdov je pri zdôvodnení výrokovej časti rozhodnutí postupovať tak, aby sa v rámci odôvodnenia rozhodnutí vyporiadali so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania, ktoré počas konania odzneli. Mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je riadne zdôvodnené, nakoľko sa správny súd nevysporiadal s jeho argumentáciou v časti, v ktorej poukazoval na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie, v dôsledku čoho bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, respektíve čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

32. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a §

33. Hneď na považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že daná vec je posudzovaná následne po zrušení predchádzajúceho rozsudku správneho súdu rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 1Sžfk/84/2020 z 29. novembra 2021. Uvedené znamená, že v súlade s ustanovením § 469 Správneho súdneho poriadku bol správny súd viazaný právnym názorom kasačného

34. Kľúčovou otázkou v danej veci bolo posúdenie, či záveru správcu dane a žalovaného o nesplnení zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. z dokladov z ERP, ktorými sťažovateľ deklaroval nákup chemikálií od dodávateľa HANTER s.r.o. v zdaňovacom období júl 2015, predchádzalo zistenie skutkového stavu dostačujúce na riadne posúdenie veci.

Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie DPH uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/16/2020 z 25. augusta 2022, bod 25).

3. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané [§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH], 4. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný [§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH], čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 8Sžfk/16/2020 z 25. augusta 2022, bod 25).

V súvislosti s prenosom dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom poukazuje kasačný súd na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 377/ 2018-53 zo dňa 14.11.2018, v ktorom ústavný súd skonštatoval nasledovné: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.

Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“

39. Zo zistení správcu dane vyplýva, že deklarovaný dodávateľ od začiatku roku 2015 nepodával riadne daňové priznania k DPH (oneskorene podal daňové priznanie na DPH za 2. a 3. štvrťrok 2015 a to dňa 5. mája 2016, pričom daňová kontrola u sťažovateľa sa začala dňa 28. apríla 2016), so správcom dane dlhodobo nekomunikoval a v sídle spoločnosti nepreberal poštu, čo bolo dôvodom na zrušenie registrácie pre DPH. Výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti HANTER s.r.o. p. Ľudovíta Andréka počas daňovej kontroly žiadnym spôsobom nepreukázala reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, pretože nemal žiadnu vedomosť o obchodných aktivitách spoločnosti. Svedok B. T. B., splnomocnený konateľom spoločnosti na konanie v mene spoločnosti, potvrdil dodanie tovaru žalobcovi v kontrolovanom zdaniteľnom období, ktorý nakupoval z Maďarska od spoločnosti FERO GLOBUS, Budapešť, ktorú však nevedel bližšie identifikovať. Z informácií získaných z kontrolných výkazov vyplýva, že daňový subjekt HANTER s.r.o. nedeklaruje žiadne nadobudnutia tovarov z iného členského

40. Kasačný súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že sťažovateľ bol so zisteniami správcu dane oboznámený (č.l. 31 administratívneho spisu) s tým, že bol vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia oboznámenia predložil dôkazy týkajúce sa predbežných výsledkov daňovej kontroly. Predbežným výsledkom daňovej kontroly bolo porušenie ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 2 zákona o DPH. Sťažovateľ na oboznámenie zo 14. novembra 2016 reagoval písomným podaním z 30. novembra 2016, v ktorom uviedol, že dôkazy nemohol pripraviť a poslať, lebo listiny boli odovzdané pri ústnom pojednávaní správcovi dane. Súčasne uviedol, že potrebuje doklady s tým, že po ich obdržaní do 30 dní zabezpečí k dokazovaniu veľmi hodnotné doklady. Doklady mu boli vrátené 22. marca 2017.

42. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd zastáva názor, že sťažovateľ bol o svojich právach a povinnostiach pri výkone daňovej kontroly a o všetkých skutočnostiach zistených v priebehu daňovej kontroly správcom dane riadne oboznámený. Sťažovateľ sa nevyjadril ani k výzve správcu dane na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100035438/2017 zo dňa 09.01.2017 a neoznačil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Sťažovateľ od začatia daňovej kontroly nenavrhol vykonanie ďalšieho dokazovania vo forme výsluchu konkrétnych svedkov. Rovnako napríklad nenavrhol preverenie dodávateľov spoločnosti HANTER s.r.o. prostredníctvom zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom ďalšie dokazovanie navrhol až v správnej žalobe s tým, že toto dokazovanie mal vykonať správny súd. Ďalej bol nečinný i pri výsluchu svedka B. T. B. dňa 19.07.2016, kedy svedok vypovedal k otázke dodávateľa chemikálií, pričom vyslovene uviedol, že chemikálie nakupuje výlučne od maďarskej spoločnosti FERO GLOBUS Budapešť (sťažovateľ bol pri výpovedi prítomný, pričom nemal na svedka žiadne otázky).

Dodanie tovaru najmä nebolo potvrdené výpoveďou konateľa deklarovaného dodávateľa HANTER s.r.o. p. Ľudovíta Andréka ani žiadnymi inými relevantnými dôkazmi, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť spochybnenia správcu dane. Rovnako žiadna iná zdaniteľná osoba, ktorá by tento tovar žalobcovi dodala alebo dodať mohla, nebola v administratívnom konaní zistená a ani žalobcom tvrdená. Pokiaľ ide o výpoveď povereného zástupcu spoločnosti HANTER s.r.o., že tovar sťažovateľovi dodal, tak toto bolo spochybnené práve tým, že z daňového priznania a rovnako tiež z kontrolných výkazov nie je preukázané, že tovar skutočne od ním tvrdenej maďarskej spoločnosti nakúpil. Naviac je namieste tiež pripomenúť, že spoločnosť HANTER s.r.o. podala daňové priznanie až v priebehu daňovej kontroly u sťažovateľa.

V podstate uvedená skutočnosť bola konštatovaná aj v predchádzajúcom rozhodnutí kasačného súdu. 44. Kasačný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa vo vzťahu k neprimeranému dôkaznému bremenu, konkrétne k jeho tvrdeniu, že nemá povinnosť kontrolovať svojich dodávateľov alebo subdodávateľov a že správca dane mal preukazovať podvodné konanie, pričom poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SDEÚ“), pripomína, že právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením formálnych ako aj hmotnoprávnych požiadaviek. Hmotnoprávne požiadavky vyplývajú z čl. 168 písm. a/ Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len ako „Smernica 2006/112“), pričom platí, že jednou z nich je podmienka, aby tovar alebo služby boli dodané osobou, ktorá má postavenie zdaniteľnej osoby.

46. Ako ďalej vyplýva z rozhodovacej činnosti SDEÚ, nestačí, aby skutočnosti o dodávateľovi vyplývali iba z faktúry, ako formálnej podmienky, ale zásada neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe priznalo len, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky. Na druhej strane opomenutie niektorých formálnych podmienok (napr. aj neuvedenie skutočného dodávateľa na faktúre) nemusí byť dôvodom na odmietnutie priznania odpočtu DPH, ak bolo preukázateľne dokázané splnenie hmotnoprávnych podmienok (Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 30 - 32).

Správne orgány nepožadovali od sťažovateľa kontrolu subdodávateľov, ale preukázanie priameho dodávateľa sťažovateľa, čo je jeho zákonnou povinnosťou, a preto na ňu neodôvodnene nepreniesli dôkazné bremeno tak, ako to tvrdí sťažovateľ.

49. Záverom kasačný súd dodáva, že odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu poskytuje dostatočné úvahy, na základe ktorých krajský súd rozhodol. Preto nepovažoval za dôvodnú ani námietku ohľadom nedostatočného odôvodnenia, ktoré malo byť spôsobené tým, že sa krajský súd nemal vysporiadať s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

51. O trovách konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v kasačnom konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu trov kasačného konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. januára 2023