← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·25. 9. 2024

5Sfk/93/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200297.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trenčíne
Sp. zn. 1. inštancie
11S/77/2021
IČS
3021200297
Citované
8× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): CEVA Contract Logistics Slovakia, s.r.o., so sídlom Logistický areál LOG Center R7, Hala 02485, Kostolné Kračany, IČO: 35879157, právne zastúpený: Deloitte Legal s. r. o., so sídlom Pribinova 34, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36868019, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499?500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101061669/2021 zo 17. júna 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/77/ 2021-80 z 3. mája 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Predmetom kasačného konania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) č. k. 11S/77/2021-80 z 03.052022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým správny súd zamietol všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101061669/2021 zo 17.06.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). 2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj ako „správca dane“) č. 102015058/2020 zo dňa 21.12.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 469980,80 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie jún 2017 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 510352,67 € na sumu 40371,87 €. 3. Správca nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr za nákup tovaru od dodávateľa EAST WEST TRADE s. r. o., so sídlom Panónska cesta 17, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 46761900 (ďalej len „EAST WEST TRADE s. r. o.“), nakoľko mal za preukázané, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenia, ktoré prijal od uvedeného dodávateľa, nebudú viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH, pričom z dokazovania vyplynulo, že žalobca mohol, resp. mal vedieť, že sa zúčastňuje nezákonného (podvodného) konania.

II. Konanie na správnom súde

4. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd správnu žalobu napadnutým rozsudkom č. k. 11S/77/2021-80 z 03.05.2022 ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

5. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v prejednávanom prípade došlo k podvodnému konaniu za účasti žalobcu, ktorý o svojej účasti v ňom mohol, resp. mal vedieť, pričom bolo preukázané, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenia, ktoré prijal od svojho dodávateľa EAST WEST TRADE s.r.o. nebudú viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH, je opodstatnený. Podľa správneho súdu za situácie, kedy žalobca splnil hmotnoprávne podmienky pre priznanie odpočítania dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), čo nebolo žalovaným spochybnené, mohol byť nárok na odpočítanie dane z dôvodu existencie daňového podvodu odmietnutý vtedy, keď sa zrealizoval tzv. „Axel Kittel test“.

6. K prvej a druhej otázke Axel Kittel testu správny súd uviedol, že daňový únik vznikol v reťazci slovenských spoločností TERPÁK, s.r.o., EAST WEST TRADE s. r. o. a žalobca. Daňový subjekt TERPÁK, s.r.o. neodviedol daň z deklarovaného dodania do štátneho rozpočtu, pričom tovar končil na území Slovenska práve u žalobcu, ktorý predmetný tovar dodal ako oslobodený do iných členských štátov a vykázal voči štátnemu rozpočtu nadmerný odpočet, t. j. daň, ktorú si spoločnosť EAST WEST TRADE s. r. o. uplatnila a odpočítala od vlastnej daňovej povinnosti z faktúr vystavených v mene spoločnosti TERPÁK, s.r.o., nebola odvedená do štátneho rozpočtu práve spoločnosťou TERPÁK, s.r.o. Uvedené sporné nebolo. Správny súd teda prijal záver, že žalobca sa výberom spoločnosti EAST WEST TRADE s. r. o. za svojho dodávateľa zapojil do reťazca ako koncový odberateľ tovaru na území Slovenska.

7. K vedomostnej zložke Axel Kittel testu poukázal na to, že na základe správcom zistených dôkazov možno prijať záver o neobozretnom konaní žalobcu, keď za zistených okolností vstúpil do predmetných obchodných transakcii. Pokiaľ podnikateľ začína obchodovať s iným sortimentom tovaru ako dovtedy obchodoval alebo začína obchodovať so spoločnosťou, s ktorou dovtedy neobchodoval, pričom ide o tak veľký objem tovaru ako v prípade žalobcu, je nutné od neho rozumne očakávať, že si preverí svojho nového obchodného partnera, jeho podnikateľskú minulosť, aktuálne zázemie, zaujíma sa o jeho subdodávateľov, prípadne aj o pôvod a vlastnosti tovaru. Žalobca však podľa správneho súdu žiadne podobné opatrenia

nevykonal. 8. Za neobozretné správny súd označil celé dojednanie predmetného obchodu spočívajúce na jedinom zamestnancovi žalobcu, obchodovanie s veľkým objemom tovaru bez zmluvy, ktorá sa spísala až po 4 mesiacoch vzájomného obchodovania, kedy sa zmluvné strany nestretli ani pri podpise zmluvy, ale až mesiac po jej podpísaní a teda 5 mesiacov od začatia spolupráce. Uviedol, že do dvoch mesiacov po tomto stretnutí spoločnosť EAST WEST TRADE s. r. o. ako výhradný dodávateľ tovaru zaniká s právnym nástupcom, čo je možné považovať za skutočnosti, na základe ktorých možno prijať záver, že konal natoľko neobozretne, že vlastnou nedbanlivosťou sa zapojil do podvodného reťazca. Podľa správneho súdu Ing. Čaniga, bývalý konateľ spoločnosti EAST WEST TRADE s. r. o., nevedel k spolupráci so žalobcom podať žiadne relevantné informácie a ani žalobca nežiadal žiadne záruky na tovar. 9. Žalobca si podľa správneho súdu nepreveril ani odberateľov, tovar predával spoločnostiam, ktoré vyhľadal na rôznych portáloch a oslovoval ich e-mailom. Pokiaľ sa žalobca spoľahol pri

výbere dodávateľa a odberateľov iba na svojho zamestnanca, nekonal podľa správneho súdu s odbornou starostlivosťou.

III. Konanie na kasačnom súde

10. Voči napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len ,,sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (nesprávne právne posúdenie) kasačnú sťažnosť, navrhujúc napadnutý rozsudok správneho súdu zmeniť tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie.

11. V kasačnej sťažnosti poukázal na zásadu neutrality DPH a podmienky Axel Kittel testu, vo vzťahu ku ktorému dôkazné bremeno ťaží správcu dane. Má za to, že je povinnosťou správcu dane preukázať, že jediným racionálnym vysvetlením zistených skutočností pre daňový subjekt musel byť daňový podvod. Sťažovateľ nesúhlasí s tým, že by správca dane v posudzovanej veci uniesol dôkazné bremeno, hlavne pokiaľ ide o objektívne okolnosti. Skutočnosti označené správcom dane za objektívne okolnosti nedosahujú podľa sťažovateľa intenzitu, ktorá by mohla u sťažovateľa vzbudiť akékoľvek pochybnosti o existencii podvodu v posudzovaných

obchodoch. Správca dane ani neuviedol, čo bolo v posudzovaných zdaňovacích obdobiach v obchode s elektronikou štandardné. Následne sťažovateľ poukázal na judikatúru súdov Českej republiky. 12. Správny súd sa podľa sťažovateľa stotožnil s názorom žalovaného, že sťažovateľ nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať, aby sa uistil, že prijaté plnenia od dodávateľa EAST WEST TRADE s. r. o. nebudú viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH, s čím sťažovateľ nesúhlasí. Tvrdí, že

pri spoločnosti EAST WEST TRADE s. r. o. nadviazal na už existujúce obchodné kontakty a zároveň postupoval v súlade s bežnou obchodnou praxou a zachovával primeranú opatrnosť. Pred začatím nákupu tovaru verifikoval predmet činnosti dodávateľa. Taktiež preveril ďalšie rozhodné skutočnosti týkajúce sa svojho dodávateľa a riadnej realizovateľnosti budúcich obchodov, konkrétne si preveril dodávateľa podľa výpisu z príslušného obchodného registra, verifikoval platnosť registrácie pre DPH, preveril, či sa dodávateľ nenachádza v registroch subjektov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie DPH registrácie. Ďalej si sťažovateľ na základe verejne dostupných zdrojov preveril finančnú históriu, finančné ukazovatele, výšku majetku a výnosov spoločnosti. Na základe podrobnej webovej stránky, kde boli uvedené informácie o histórii spoločnosti, ako aj fotografie z rôznych podujatí, na ktorých sa spoločnosť prezentovala, bolo možné identifikovať aktívny marketing dodávateľa a skutočnosť, že spoločnosť disponovala vlastnými obchodnými priestormi.

Zo všetkých zistených skutočností bolo podľa sťažovateľa očividné, že vlastníci spoločnosti do nej investovali značné prostriedky, a že ide o fungujúcu spoločnosť, ktorá sa aktívne zúčastňuje obchodovania na slovenskom aj svetom trhu. Sťažovateľ zároveň preveril, že každý typ a druh tovaru, ktorý ponúkala spoločnosť EAST WEST TRADE s. r. o., a ktorý chcel sťažovateľ od nej nakupovať, bol predávaný na území Európskej únie. Sťažovateľ preveril nielen dostupnosť tovaru v maloobchode, ale aj to, že maloobchodná cena tovaru bola vyššia ako distribútorská, za ktorú ho spoločnosť EAST WEST TRADE s. r. o. ponúkala. Sťažovateľ tvrdí, že preto nemohol mať žiadne dôvodné podozrenie o pôvode alebo účele tovaru.

Z uvedeného je podľa sťažovateľa zrejmé, že tento konal v dobrej viere a venoval dostatočnú pozornosť kontrolnému mechanizmu. 13. Štatutárny orgán sťažovateľa mal vedomosť o činnosti žalobcu v dostatočnej miere, podpísal zmluvu so spoločnosťou EAST WEST TRADE s. r. o. a bol plne oboznámený s obchodom, čo predstavuje akt konania za spoločnosť. Zo svedeckých výpovedí je zrejmé, že konatelia sa stretli pred podpisom zmluvy v marci 2017 a tiež po podpise zmluvy, čo potvrdil aj bývalý konateľ spoločnosti EAST WEST TRADE s. r. o., Ing. Igor Čaniga.

Zároveň išlo o nadviazanie na predchádzajúcu spoluprácu v prípade pánov B.. L. a T.. 14. Sťažovateľ má za to, že správcovi dane aj žalovanému riadne preukázal opatrenia, ktoré vykonal na preverenie svojho obchodného partnera. Vzhľadom na takto zdokumentované opatrenia vzniká otázka, aké ďalšie opatrenia a v akom rozsahu by mal sťažovateľ ešte prijať, aby sa ubezpečil, že zapojením sa do obchodného reťazca nebude účastný na daňovom podvode. Žalovaný, správca dane ani správny súd na túto otázku neponúkajú odpoveď, preto sťažovateľovi nie je zrejmé, čo mal ešte vykonať, aby uniesol svoje dôkazné bremeno v tejto

veci. 15. Vyjadruje sa aj k dôvodom podpisu zmluvy po 4 mesiacoch, pričom podotýka, že kúpna zmluva nevyžaduje písomný charakter a boli vystavované objednávky. 16. Namieta, že so spoločnosťou EAST WEST TRADE s. r. o. obchodoval i v čase výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia apríl 2017 (ukončená 18.04.2018) a august 2017 (ukončená 03.05.2018) a správca dane sťažovateľovi neoznámil pochybnosti o spoločnosti EAST WEST TRADE s. r. o. 17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 23.09.2022 s tým, že v plnom rozsahu trvá na skutočnostiach a záveroch uvedených tak v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj vo svojom stanovisku k žalobe, doručenom správnemu súdu. Zdôraznil, že sa jednalo o transakcie v značnom finančnom objeme toho istého druhu tovaru niekoľko zdaňovacích období za sebou. Sťažovateľ bežne neobchodoval s takým objemom tovaru a uvedená transakcia sa vymykala z jeho bežných obchodných transakcií. Ako objektívne okolnosti, ktoré svedčia o nezachovaní obozretnosti pri preverovanej transakcii, správca dane preukázal, že

sťažovateľ vstúpil do obchodovania s novou značkou tovaru, s novým dodávateľom, ktorý nebol známy tým, že obchoduje s ponúkanou značkou tovaru, nemal žiadnu históriu, nefungoval na sídle, konateľ dodávateľa nemal informácie o tovare, ktorý ponúkala jeho spoločnosť ani o jeho dodávateľoch a sťažovateľ výber dodávateľa nevedel zdôvodniť. Poznamenal, že pokiaľ by správca dane vnímal skutkové okolnosti izolovane, žiadna z nich by pravdepodobne sama o sebe nemohla odôvodniť záver, že sťažovateľovi pri zachovaní spravodlivo požadovanej miery obozretnosti, mohol o podvodnom charaktere transakcií

vedieť. Uvedené skutočnosti je však pri posudzovaní potrebné hodnotiť v súvislostiach a práve vcelku predstavujú taký súhrn neobvyklých skutočností, ktorý by u primerane obozretnej spoločnosti, ktorá od roku 2008 obchoduje s elektronikou, mohla viesť k obozretnosti.

IV. Konanie pred kasačným súdom

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu preskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h/ SSP. 19. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.09.2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 20. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou. 21. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a v medziach kasačnej sťažnosti aj rozhodnutia správnych orgánov a vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom

22. Kasačný súd úvodom poukazuje na skutočnosť, že dôvodom stotožnenia sa správneho súdu s napadnutým rozhodnutím žalovaného a prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a dôvodom pre posúdenie ich zákonnosti je preukázanie účasti sťažovateľa na transakcii (zdaniteľnom obchode) zaťaženej daňovým podvodom. Ide teda o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybratú daň, avšak ďalší účastník si túto daň odpočíta za účelom získania zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Daňový podvod možno definovať ako situáciu, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia. Iba pre úplnosť kasačný súd dodáva, že pokiaľ ďalej uvádza pojem „daňový podvod“, myslí ním vyššie definovanú situáciu a nie trestný čin daňového podvodu v zmysle § 277a zákona č. 300/ 2005 Z. z. Trestného zákona. 23. Nepriznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu bolo predmetom opakovaného posudzovania zo strany Súdneho dvora EÚ a kasačný súd v tejto súvislosti odkazuje na jeho súvisiacu judikatúru, napríklad rozsudky vo veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Optigen Ltd, Fulcrum Electronics Ltd a Bond House Systems Ltd, vo veci C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling, alebo vo veci C-80/11 a C-142/11, Mahagében Kft a Péter Dávid. 24. Účasť na daňovom podvode ako dôvod pre zamietnutia práva na odpočítanie dane považuje vo svojej rozhodovacej činnosti za súladnú s právom Európskej únie i Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/627/ 2022, bod 29 posledná veta).

25. Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, vrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 21. apríla 2022, č.j. 10 Afs 479/ 2021-56). 26.

Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu, pričom tieto boli špecifikované v rozhodnutí C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling.

27. Pokiaľ ide o prvý test v rámci celého reťazca vyžadujúci preukázanie existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to v ktoromkoľvek článku reťazca, kasačný súd poukazuje na popis obchodných vzťahov medzi zúčastnenými subjektami zistený správcom dane a zistenia správcu dane o úniku dane v tomto reťazci (bod 6 tohto rozhodnutia).

Tieto skutočnosti v prejednávanej veci sporné neboli a neboli preto ani predmetom posúdenia kasačného súdu. 28. Ďalším testom je tzv. vedomostný test konkrétneho subjektu spočívajúci v preukázaní objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že tento subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol a mal vedieť.

29. V súdenej veci bola konštatovaná nedbanlivostná účasť sťažovateľa na daňovom podvode. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného podnikateľa, teda toho, či sťažovateľ mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (nedbanlivostná účasť na daňovom podvode z hľadiska daňového práva), dáva kasačný súd do pozornosti, že relevantné sú najmä

dva aspekty. Prvým aspektom je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré by z týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali.

Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom (napr. rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 3Sfk/131/2022 z 21.11.2023).

30. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/ protiopatrenia/garancie, ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal svojmu zapojeniu do podvodného obchodného reťazca.

31. Skutkové okolnosti svedčiace tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, je potrebné individuálne posudzovať s ohľadom na špecifickosť posudzovaných zdaniteľných obchodov, ich predmet, objem a iné významné okolnosti, vrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami. Podstatná je pritom i identifikácia, prečo tieto zistené skutkové okolnosti s ohľadom na povahu zdaniteľných obchodov nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam.

32. Pre účely posúdenia objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, sú podstatné tie okolnosti, ktoré daňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už v čase realizácie alebo dojednávania posudzovaných zdaniteľných obchodov. Skutkové okolnosti, ktoré vznikli v neskorších obdobiach a daňový subjekt o ich existencii v čase realizácie alebo dojednávania zdaniteľných obchodov objektívne nemohol mať vedomosť, by spravidla pre účely vedomostného testu existencie daňového podvodu nemali byť relevantné.

33. Kasačný súd z napadnutého rozsudku správneho súdu a z obsahu rozhodnutí finančných orgánov identifikoval, že splnenie vedomostného testu u sťažovateľa mali preukazovať nasledovné správcom dane zistené skutkové okolnosti (rizikové indikátory): · neštandardnosť v kontraktačnom mechanizme dojednania zmluvného vzťahu medzi sťažovateľom a jeho dodávateľom EAST WEST TRADE s. r. o., keď sa konatelia spoločnosti EAST WEST TRADE s. r. o. a sťažovateľa stretli až po niekoľkomesačnej spolupráci, pričom celé dojednanie predmetného obchodu spočívalo na jedinom zamestnancovi sťažovateľa, · obchodovanie s veľkým objemom tovaru bez zmluvy, ktorá sa spísala až po 4 mesiacoch vzájomného obchodovania, kedy sa zmluvné strany nestretli ani pri podpise zmluvy, ale až mesiac po jej podpísaní, teda 5 mesiacov od začatia spolupráce, keď do dvoch mesiacov po tomto stretnutí spoločnosť EAST WEST TRADE s. r. o. zaniká s právnym nástupcom, · Ing. Čaniga, bývalý konateľ spoločnosti EAST WEST TRADE s. r. o., nevedel k spolupráci so sťažovateľom podať žiadne relevantné informácie a Ing. Čaniga už v čase začatia spolupráce

so sťažovateľom bol konateľom a spoločníkom spoločností, ktoré zanikli zlúčením, resp. došlo v nich k prevodu obchodného podielu. Ing. Čaniga sa stal konateľom spoločnosti EAST WEST TRADE s. r. o. krátko predtým ako spoločnosť zmenila obchodné meno a sídlo, takže spoločnosť pod novým obchodným menom nemala žiadnu históriu, · predmet činnosti spoločnosti EAST WEST TRADE s. r. o. zapísaný v obchodnom registri nenasvedčuje tomu, že by bola jej činnosť zameraná na obchodovanie s takým druhom tovaru, ako mala v ponuke pre žalobcu. V predmete činnosti podľa obchodného registra je uvedená na prvom mieste realitná činnosť a nasleduje výroba kožených a kožušinových výrobkov, · nejasnosť pôvodu tovaru a nezáujem sťažovateľa o zistenie jeho pôvodu, veľký objem tovaru, pri ktorom je nutné od sťažovateľa rozumne očakávať, že si preverí svojho nového obchodného partnera, jeho podnikateľskú minulosť, aktuálne zázemie, zaujíma sa o jeho subdodávateľov, čo však sťažovateľ neuskutočnil, a sťažovateľ ani nežiadal žiadne záruky na tovar.

34. Z uvedeného vyplýva, že jednou zo sporných okolností (rizikových indikátorov) odôvodňujúcich splnenie vedomostného testu u sťažovateľa bolo obchodovanie medzi sťažovateľom a spoločnosťou EAST WEST TRADE s. r. o. bez uzavretia príslušnej zmluvy, ku ktorej uzavretiu došlo až v neskoršom období. Ako už kasačný súd uviedol, pre účely posúdenia vedomostnej zložky testu sú podstatné tie okolnosti, ktoré daňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už v čase realizácie alebo dojednávania posudzovaných zdaniteľných

obchodov. V tejto súvislosti nie je sporné, že v prejednávanom zdaňovacom období jún 2017 takáto zmluva medzi sťažovateľom a spoločnosťou EAST WEST TRADE s. r. o. uzavretá nebola a bola zo strany sťažovateľa podpísaná až v mesiaci august 2017, pričom spolupráca medzi sťažovateľom a spoločnosťou EAST WEST TRADE s. r. o. sa začala už v období apríl 2017.

Poverenie zodpovedného zamestnanca sťažovateľa B.. L. na komunikáciu s dodávateľom EAST WEST TRADE s. r. o. samé o sebe u kasačného súdu nevzbudzuje pochybnosti. Kasačný súd taktiež nespochybňuje možnosť podnikateľov obchodovať i bez uzavretia písomnej zmluvnej dokumentácie prostredníctvom ústnych dohôd alebo prostredníctvom objednávok a ich akceptácie, avšak v konkrétnom prípade spolupráce medzi sťažovateľom a spoločnosťou EAST WEST TRADE s. r. o., kde predmetom obchodovania bola elektronika v objeme presahujúcom v zdaňovacom období jún 2017 2,8 mil. €, je možné sa stotožniť so záverom správneho súdu, že takýto postup nezodpovedá bežným obchodným podmienkam, čo by u sťažovateľa malo vzbudiť pochybnosti.

35. Kasačný súd na rozdiel od správneho súdu okolnosť zániku spoločnosti EAST WEST

TRADE s. r. o. s právnym nástupcom v neskoršom období pre účely splnenia vedomostného testu za relevantnú nepovažuje, keďže nebolo preukázané, že by sťažovateľ o tejto okolnosti v čase realizácie zdaniteľných obchodov v zdaňovacom období jún 2017 mal alebo mohol mať

vedomosť. 36. Ďalšou spornou okolnosťou odôvodňujúcou splnenie vedomostného testu u sťažovateľa je podľa správneho súdu otázka dôveryhodnosti spoločnosti EAST WEST TRADE s. r. o. Išlo o spoločnosť, ktorá pred začiatkom spolupráce so sťažovateľom zmenila svojho konateľa, obchodné meno a sídlo. Spoločnosť pod novým obchodným menom tak nemala žiadnu históriu, pričom jej konateľ a spoločník Ing. Čaniga v čase začatia spolupráce so sťažovateľom bol konateľom a spoločníkom spoločností, ktoré zanikli zlúčením, resp. došlo v nich k prevodu

obchodného podielu. Je možné sa stotožniť so správnym súdom, že podstatné zmeny v dodávateľskej spoločnosti realizované pred začiatkom obchodnej spolupráce zároveň so spochybnením dôveryhodnosti osoby, ktorá je spoločníkom alebo štatutárom dodávateľskej spoločnosti, by prihliadnuc na odbornú starostlivosť a ostatné okolnosti realizovaných obchodov mali u sťažovateľa vzbudiť pochybnosti.

37. Na rozdiel od správneho súdu kasačný súd za relevantnú okolnosť vedomostného testu nepovažuje to, v koľkom poradí je určitý predmet činnosti dodávateľskej spoločnosti zapísaný v obchodnom registri. 38. Za relevantnú okolnosť splnenia vedomostného testu u sťažovateľa kasačný súd rovnako ako správny súd považuje nejasnosti v pôvode tovaru a nezáujem sťažovateľa o zistenie

jeho pôvodu. Uvedené vyplýva z výpovede zamestnanca sťažovateľa B.. L., ktorý uviedol, že sťažovateľ mal vopred zabezpečený odbyt tovaru od dodávateľa EAST WEST TRADE s. r. o., že nebol inštruovaný preveriť pôvod tovaru od tohto dodávateľa a taktiež nežiadal žiadne záruky týkajúce sa pôvodu tovaru (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102070005/2018/ 9104408/Rohá z 18.10.2018, č.l. 411 administratívneho spisu žalovaného).

39. Kasačný súd dopĺňa, že vyššie uvedené okolnosti sú ako indície daňového podvodu akceptované aj v iných členských štátoch Európskej únie (JUDr. Richter, JUDr. Nagy, Daňový podvod - indikátory rizikovosti, Bulletin Slovenskej komory daňových poradcov 3/2024).

40. Sporné okolnosti týkajúce sa predchádzajúcej činnosti Ing. Čanigu, ktorý sa stal konateľom spoločnosti EAST WEST TRADE s. r. o. krátko predtým ako spoločnosť zmenila obchodné meno a sídlo, takže spoločnosť pod novým obchodným menom nemala žiadnu históriu, uzavretie písomnej zmluvy až následne (pričom v prejednávanom zdaniteľnom období zmluva uzavretá nebola) a nezáujem o pôvod tovaru zo strany sťažovateľa preto i podľa kasačného súdu dostatočne odôvodňujú splnenie tzv. vedomostného testu u sťažovateľa.

41. Test spočívajúci v posúdení, či daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré po ňom je možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, umožňuje i za predpokladu splnenia ostatných zložiek Axel Kittel testu existencie daňového podvodu osobe uplatňujúcej si právo na odpočítanie dane (sťažovateľovi) preukázať, že prijala dostatočné opatrenia, aby zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k jej účasti na

daňovom podvode. Tieto prijaté opatrenia následne vyhodnotí správca dane. Kasačný súd v tejto súvislosti opäť poukazuje na zistené okolnosti. Žalovaný a ani správny súd nepokladali za dostatočné opatrenia, na ktoré poukazoval žalobca, ako napr. preverenie si dodávateľa v obchodnom registri, platnosť registrácie DPH, preverenie si zoznamu dlžníkov finančnej správy či Sociálnej poisťovne. S uvedeným sa kasačný súd taktiež v okolnostiach súdenej veci s prihliadnutím na sporené okolnosti (indikátory rizikovosti) stotožňuje.

42. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že od orgánov finančnej správy a ani od správneho súdu nedostal odpoveď na otázku, aké iné opatrenia mal vykonať, kasačný súd môže iba uviesť, že úlohou finančných orgánov je opatrenia sťažovateľa vyhodnotiť a úlohou správneho súdu je toto vyhodnotenie v rozsahu žalobných bodov posúdiť. Aby otázka sťažovateľa neostala nezodpovedaná, kasačný súd uvádza, že rozsah prijatých opatrení spravidla závisí od rozsahu sporných okolností (indikátorov rizikovosti). Medzi takéto opatrenia môžu slúžiť napríklad aj referencie od tretích osôb, bankové referencie, audit dodávateľa a jeho dodávateľského reťazca a pod. 43. Vzhľadom na posúdenie okolností vedomostného testu je nedôvodná i námietka sťažovateľa, že správny súd nemal pristupovať k hodnoteniu opatrení prijatých sťažovateľom. 44. S námietkou sťažovateľa, že jediným racionálnym vysvetlením zistených skutočností pre daňový subjekt musel byť daňový podvod, sa kasačný súd s poukazom na predpoklady preukazovania existencie daňového podvodu a účasti na ňom opísané vyššie nestotožňuje. Sťažovateľom tvrdený záver nevyplýva ani z ním uvádzaného bodu 32 rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 13.02.2014 vo veci C-18/13 Maks Pen. 45. Pokiaľ sťažovateľ namietal okolnosti výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia apríl 2017 (ukončená 18.04.2018) a august 2017 (ukončená 03.05.2018), kde správca dane sťažovateľovi neoznámil pochybnosti o spoločnosti EAST WEST TRADE s. r. o., kasačný súd poukazuje na to, že tieto boli ukončené až po prejednávanom zdaňovacom období jún 2017, a preto ich neskoršie závery vedomostný test týkajúci sa zdaňovacieho obdobia jún 2017 u sťažovateľa neovplyvňujú. 46. Kasačný súd sa preto stotožňuje s posúdením správneho súdu, ktorý mal za to, že predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu boli v prejednávanej veci splnené a súvisiace sťažnostné body sťažovateľa preto považuje za nedôvodné.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

47. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov nestotožnil s námietkami sťažovateľa voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 48. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). 49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. septembra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 5Sfk/93/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik