5Sfk/95/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu L. Č., trvale bytom F.Á. XXX/ XX, XXX XX V. O. N., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom kancelárie v Bratislave, Račianska 66, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (sťažovateľ), so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 470354/2018 zo dňa 15.08.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/150/2018-135 zo dňa 23. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

umiestnený v priestore, ktorý je daný od výroby vozidla) presvedčil o tom, že v jednotlivých častiach vyššie uvedeného vozidla sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu a ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole. 2. Rovnako túto colnú kontrolu vykonal aj v kontrolnej hale výlučne sám bez prítomnosti druhého colníka a zároveň napriek existujúcemu dôvodnému podozreniu, že cestujúci U. F. u seba na tele ukrýva tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu a nebol ním prihlásený k colnej kontrole a zároveň nevykonal jeho osobnú prehliadku.

keďže bol nedisciplinovaný a neriadil sa zákonom č. 200/1998 Z.z., ako aj vyššie uvedenými právnymi predpismi, neplnil svedomite úlohy uvedené vo vyššie uvedených právnych predpisoch, nevykonával štátnu službu riadne, nezdržal sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe a nedodržal služobnú disciplínu a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej

porušenia.

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, a priznania práva na náhradu trov konania.

8. Podľa správneho súdu s formulovanými povinnosťami, ktoré vyplývali z rozkazu vedúceho pobočky Colného úradu Ubľa č. 1/2016 (ďalej len „rozkaz vedúceho pobočky“) administratívny orgán formuloval skutkové vymedzenie porušenia povinnosti colníka. Uvedené povinnosti však v danom čase nezaväzovali pri výkone colnej kontroly iba žalobcu, ale aj ostatných colníkov vykonávajúcich služobnú činnosť na kontrolnom pracovisku.

9. Z tohto dôvodu správny súd uviedol, že za situácie, keď ostatní colníci vykonávajúci v danom čase prehliadky motorových vozidiel na hraničnom priechode v rozpore s označeným rozkazom riaditeľa pobočky colného úradu, teda ak sa nezamerali pri kontrole na všetky vymenované časti motorových vozidiel, tak, ako sú tieto uvedené v označenom rozkaze, ktorý upravuje spôsob vykonávania colnej kontroly pri vstupe na územie Slovenskej republiky, potom konanie žalobcu nemožno hodnotiť ako porušenie služobnej prísahy, resp. porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere za také, ktoré by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Správny súd okrem toho poukázal aj na tú skutočnosť, že vodič motorového vozidla už v minulosti mal záznamy o porušení colných predpisov, avšak v počítačovej aplikácií APV TALON nemal aktivovaný rizikový profil.

11. Vo vzťahu k námietke žalobcu o neúčinnosti doručenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ak toto rozhodnutie nebolo doručené do vlastných rúk žalobcovi, ale jeho právnemu zástupcovi, správny súd uviedol, že túto námietku nepovažuje za dôvodnú a v plnom rozsahu odkázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Asan/2019 zo dňa 27. novembra 2019, podľa ktorého na základe splnomocnenia splnomocnenec vykonáva právne úkony v mene splnomocniteľa, pričom účinky vznikajú priamo splnomocniteľovi.

12. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku, že prepustenie zo služobného pomeru u žalobcu nebolo prerokované s príslušnou odborovou organizáciou, pretože takýto záver z obsahu administratívneho spisu nemožno prijať, keďže jeho prepustenie bolo prerokované, a teda postupom administratívneho orgánu zákon porušený nebol.

14. Sťažovateľ sa nestotožnil so závermi napadnutého rozsudku, že vo výroku rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru sa u žalobcu neprejavilo hodnotenie činnosti žalobcu pri celkovej colnej kontrole, ktoré správny súd v napadnutom rozsudku citoval z rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru žalobcu, ako aj z písomného podania žalovaného zo dňa

15. Podľa sťažovateľa sa žalobca nezameral na priestor za zadnými operadlami kufrovej časti a na konštrukčnú dutinu za pravým predným svetlometom predmetného vozidla a túto nevykonal v takom rozsahu, aby sa dostatočne, vzhľadom na množstvo a na umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru presvedčil o tom, že v jednotlivých častiach vyššie uvedeného vozidla sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, a to napriek tomu, že v zmysle rozkazu vedúceho pobočky, časť „Spresnenie spôsobu vykonávania colnej kontroly pri vstupe na územie Slovenskej republiky“ písm. a/ „kontrola musí byť zameraná predovšetkým na batožinu cestujúcich, batožinový priestor, priestor pre cestujúcich, motorový priestor, podvozok a karosériu, s dôrazom na dutiny karosérie dopravného prostriedku a iné priestory, v ktorých by mohol byť prepravovaný nezákonne dovážaný tovar“.

17. Rovnako vodič U. F. sa viackrát obchytával po tele v okolí pod pásom, priznal to aj sám žalobca vo výpovedi zo dňa 29. marca 2018 a, pričom žalobca nevykonal jeho osobnú prehliadku, a to napriek tomu, že v zmysle rozkazu vedúceho pobočky, časť „Spresnenie spôsobu vykonávania colnej kontroly pri vstupe na územie Slovenskej republiky“ písm. g/: „V prípadoch dôvodného podozrenia, že osoby ukrývajú u seba tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu vykonať prehliadku osoby“.

Argumentáciu správneho súdu, že z kamerového záznamu zo dňa 9. marca 2018 v čase, keď vykonával colnú kontrolu žalobca vyplýva, že aj ostatní colníci vykonávali pri výkone služby colné kontroly motorových vozidiel obdobne, a to bez toho, aby podrobne prehľadali jednotlivé motorové vozidlá so zameraním na priestory vozidiel označené v rozkaze vedúceho pobočky taktiež vyhodnotil ako nesprávnu.

20. Správny súd mal ďalej opomenúť ďalšie skutky, ktoré sa žalobcovi kladú za vinu a ktoré prispeli k správnemu rozhodnutiu správneho orgánu, že zo strany žalobcu boli služobné povinnosti a služobná prísaha porušená zvlášť hrubým spôsobom.

21. Rovnako sa správny súd podľa sťažovateľa nevysporiadal s nevykonaním osobnej prehliadky vodiča motorového vozidla, napriek tomu, že jeho správanie vykazovalo neštandardné znaky, ako aj z dôvodu, že v predmetnom prípade išlo o osobu, ktorá sa v minulosti opakovane dopustila porušenia colných predpisov. Z dôvodu nesprávneho právneho

Podľa názoru sťažovateľa rozsah a spôsob každej colnej kontroly musí reflektovať na rizikové faktory, ktoré v predmetnom prípade žalobca pri jej výkone nezohľadnil, a ktoré boli v predmetnom prípade dané a žalobcom prehliadnuté a opomenuté.

nevyplýva. 24. Sťažovateľ ďalej nesúhlasil s argumentáciou správneho súdu, že vodič motorového vozidla už v minulosti mal záznamy o porušení colných predpisov, avšak v počítačovej aplikácií APV TALON nemal aktivovaný rizikový profil, keďže išlo o cestujúceho, ktorý sa v minulosti opakovane 3 krát dopustil porušenia colných predpisov a táto skutočnosť vyplývala žalobcovi priamo z programovej aplikácie, ktorú mal v čase colnej kontroly k dispozícii, a to z aplikácie APV EPP (Evidencia porušení predpisov). Žalobca teda mal opomenúť vykonať takýto úkon, na základe ktorého by jednoznačne mohol usúdiť vyššiu rizikovosť cestujúceho a vykonať u neho buď osobnú prehliadku, alebo dôkladnejšiu colnú kontrolu predmetného motorového vozidla. Bol teda ako colník povinný využiť všetky dostupné prostriedky, aby vykonal colnú kontrolu vozidla a cestujúceho dôkladne, o to viac, keď vo vzťahu ku kontrolovanému cestujúcemu bol vedený rizikový profil. Sťažovateľ taktiež dal do pozornosti kasačného súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. mája 2021 sp. zn. 6Asan 11/2020, v

25. Sťažovateľ v závere namietal podľa jeho názoru zrejmú nevykonateľnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, keďže v uvedenom prípade správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie sťažovateľa, ako aj prvostupňového správneho orgánu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Argumentoval pritom, že zákon č. 200/ 1998 Z. z. a rovnako aj zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 35/2019 Z. z.“) určuje zákonné lehoty, v ktorých možno rozhodnúť o prepustení zo služobného pomeru z dôvodu, že žalobca porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a takisto vymedzuje aj moment, od ktorého možno tieto lehoty počítať (odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol, v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení colníkovi/príslušníkovi finančnej správy aj doručiť).

26. Sťažovateľ zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok, z dôvodu, že právnymi následkami rozhodnutia správneho súdu hrozí závažná ujma, keďže žalobca je osobou ktorá bola prepustená zo služobného pomeru práve z dôvodu porušenia služobnej prísahy alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 27. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 27. septembra 2022 v plnej miere stotožnil s napadnutým rozsudkom správneho súdu. Vo svojom vyjadrení zdôraznil, že kamerový záznam na ktorý odkazuje aj správny súd nevzali žalovaný ani prvostupňový orgán do úvahy, pričom práve z tohto záznamu má byť zrejmé, že postup kontroly ostatných colníkov sa od postupov žalobcu v zásade nelíšil, pričom o tom v akom rozsahu bude vykonaná kontrola vždy rozhoduje colník. Rovnako žalobca uviedol, že sťažovateľ neuviedol, z akého právneho predpisu vyplýva procesný postup pri vyhodnocovaní rizikových faktorov a ďalej sťažovateľ

Konkrétne tento systém mal obsahovať záložku „Nezákonný dovoz“, pričom táto obsahovala údaje o predchádzajúcich nezákonných dovozoch osoby, a to zo dňa 6. júna 2017 (trestný protokol č. 17/5323/167) a zo dňa 1. februára 2016 (trestný protokol č. 16/5323/27). Po zobrazení tohto oznamu však žalobca mal stlačiť tlačidlo - „ukončiť colné konanie a zapísať“.

Tvrdenie, že kamerový záznam nevzali správne orgány v administratívnom konaní do úvahy uviedol sťažovateľ rovnako ako nepravdivé. Podľa sťažovateľa sa správny súd nedostatočne vysporiadal s porušením služobných povinností, pričom v závere navrhol aby kasačný súd jeho kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu vyhovel.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h/ SSP. 33. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 34. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 35. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

39. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 40. Kasačný súd po preskúmaní administratívneho spisu ako aj napadnutého súdneho rozhodnutia musí konštatovať, že rozhodnutie správneho súdu bolo vydané na základe náležitého právneho posúdenia, avšak kasačný súd si dovoľuje rozviť právnu argumentáciu aj v kontexte sťažnostných bodov. 41. Predmetom konania v danej veci bolo prepustenie žalobcu zo služobného pomeru z dôvodov podľa § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z.z. 42. Primárnym argumentom správneho súdu, na základe ktorého založil zrušenie rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňového orgánu bolo vykonávanie colných kontrol motorových vozidiel ostatnými colníkmi obdobným spôsobom na hraničnom priechode Ubľa (ako vyplynulo z kamerových záznamov nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovaného). Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu žalobca svojim konaním porušil povinnosti stanovené rozkazom vedúceho pobočky, tým, že sa nezameral na priestor za zadnými operadlami kufrovej časti a na konštrukčnú dutinu za pravým predným svetlometom predmetného vozidla a túto nevykonal v takom rozsahu, aby sa dostatočne, presvedčil o tom, že v jednotlivých častiach vyššie uvedeného vozidla sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu. 43. Rovnako žalobca colnú kontrolu vykonal v kontrolnej hale výlučne sám bez prítomnosti druhého colníka, a to napriek tomu, že v zmysle rozkazu vedúceho pobočky sa takáto kontrola mala vykonať za prítomnosti dvoch colníkov, ako aj to, že žalobca nevykonal osobnú prehliadku vodiča F.. Predmetná colná kontrola bola žalobcom ukončená s negatívnym výsledkom zápisom do APV TALON, pričom následná kontrola vykonaná colníčkou P.. R. N.

. . . menovaný colník v čase o 17:01:15 hod. pristúpil k predmetnému vozidlu stojacom v jazdnom kontrolnom pruhu a začal vykonávať colnú kontrolu. Túto zrealizoval vizuálne za pomoci ručného svietidla a to v rozsahu kontroly interiéru naklonením sa do predmetného vozidla postupne cez jednotlivé dvere na vozidle. Taktiež vykonal kontrolu batožinového priestoru a motorovej časti.

46. Zásadným problematickým momentom bolo, že pri kontrole v hale napriek vedomosti, že rozkaz vedúceho pobočky ukladá povinnosť vykonania colnej kontroly v kontrolnej hale za prítomnosti dvoch colníkov počas celej doby trvania colnej kontroly, túto kontrolu preukázateľne vykonal žalobca sám z dôvodov, že kolega L. P. sa venoval inej colnej kontrole, pričom prisľúbil, že sa do kontrolnej haly dostaví.

48. Kasačný súd uvádza, že Slovenská republika je súčasťou schengenského priestoru, v rámci ktorého sú zrušené všetky hraničné kontroly na štátnych hraniciach a je zavedený voľný pohyb osôb. V záujme vnútornej bezpečnosti schengenského priestoru sa preto o to väčší dôraz kladie na ochranu vonkajšej hranice schengenského priestoru, ktorou je štátna hranica Slovenskej republiky s Ukrajinou. Tlak ilegálnych aktivít je stále aktuálnou hrozbou a na vonkajšej hranici schengenského priestoru je napríklad aj nezákonný dovoz cigariet pravdepodobnejší než na akomkoľvek inom mieste.

50. K vyjadreniu žalobcu, že vo vzťahu k vodičovi F. nebol vedený rizikový profil, kasačný súd uvádza, že hoci žalobca nemal k dispozícii predmetný údaj o rizikovosti vozidla, nezbavuje ho to zodpovednosti za nerešpektovanie predpísaných služobných postupov a za porušenie povinností pri výkone právomocí colného orgánu. Ako colník je povinný postupovať pri výkone služobných povinností svedomito a zodpovedne, rovnakým spôsobom vo vzťahu ku každému jednému vozidlu prechádzajúcemu cez hraničný priechod, bez ohľadu na predchádzajúcu vedomosť o jeho rizikovosti.

Je pritom nepochybné, že táto úvaha colníka musí byť ovplyvnená jednak informáciami pochádzajúcimi z interných systémov finančnej správy, ale aj správaním vodiča či inými okolnosťami danými na mieste kontroly. Obranu žalobcu, ktorý poukazoval na obdobné postupy jeho kolegov pri kontrolách, vyplývajúce z priložených kamerových záznamov, ktoré vzhliadol krajský súd, nemal kasačný súd dôvod spochybňovať.

53. Kasačný súd ako už vyššie naznačil, nespochybňuje skutkový stav, ktorý zistil žalovaný a má za to, že toto konanie mohlo predstavovať porušenie služobných povinností colníka, avšak z napadnutého rozhodnutia nijako nevyplýva splnenie druhej podmienky - že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Jeho odôvodnenie v tomto smere obsahuje len všeobecnú formuláciu skutku s dôrazom na to, že žalobca opomenul rizikové faktory, nezdôvodnil pritom od čím sa jeho konanie odlišovalo od disciplinárneho previnenia ktorého následkom by bola menej prísna sankcia napríklad v podobe zníženia služobného platu až o 15 % najdlhšie na tri mesiace.

poukazuje na znenie § 71 ods.1 prvá veta SSP, podľa, kt. „Ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú.“. Zároveň je potrebné podotknúť, že priebeh ďalšieho konania po zrušení a vrátení veci správnym súdom je na správnom orgáne, ktorý sa musí s touto otázkou vysporiadať.

Ako už kasačný súd uviedol vyššie, nebola táto skutočnosť v rozhodnutí žalovaného preukázaná, preto nemal byť žalobca zo služobného pomeru prepustený. 56. Čo sa týka sťažovateľovho návrhu na odkladný účinok kasačnej sťažnosti kasačný súd upriamuje sťažovateľa, že podľa § 446 ods. 1 písm. c/ SSP nastáva odkladný účinok kasačnej sťažnosti pri veciach správneho trestania zo zákona, takže o takomto návrhu nerozhodoval.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

58. Kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa a

rozsudok

správneho súdu považuje za vecne správny, vychádzajúc zo správneho právneho posúdenia veci, súladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou a v postačujúcej miere odôvodnený. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 59. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP, § 175 ods. 2 SSP spolu s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal, preto nemal právo na náhradu trov kasačného konania, zatiaľ čo právo na plnú náhradu trov kasačného konania priznal plne úspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným uznesením. 60. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. januára 2024