5Sfk/96/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:2020200229.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 20S/127/2020
- IČS
- 2020200229
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., vo veci žalobcu (sťažovateľ): Digital Trade s.r.o., so sídlom Javorová 6, 931 01 Šamorín, IČO : 46519432, zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava, IČO : 36862282, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101239567/2020 z 30. júla 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/127/2020-77 zo 17. marca 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/ 127/2020-77 zo 17. marca 2022 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101239567/2020 z 30. júla 2020 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, ako aj konania pred správnym súdom.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2013, ktorá začala dňa 22. júna 2015 a bola ukončená dňa 26. októbra 2016 doručením protokolu č. 104023757/ 2016 z 3. októbra 2016 (ďalej len „protokol“) spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Daňová kontrola bola prerušená od 5. februára 2016 do 6. júna 2016 z dôvodu vykonávania medzinárodnej výmeny informácií s Maďarskou republikou.
V rámci zdaňovacieho obdobia október 2013 posudzoval správca dane dodanie tovarov s uplatneným oslobodením od dane z faktúr vystavených v prospech odberateľov v inom členskom štáte - Maďarsku. Konkrétne išlo o odberateľov NEW HAPPY DREAM Kft., HCDA-Electronic Kft., a Tisza Fer Group Kft.
. Predmetom dodania boli podľa predložených faktúr elektrické spotrebiče (televízory, chladničky, práčky a podobne) - značky LG, Zanussi, Samsung, Whirlpool. 2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102359615/2018 z 27. novembra 2018, ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. 100715374/2019 z 22. marca 2019 a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu potreby doplniť dokazovanie.
3. Správca dane po doplnenom dokazovaní vydal rozhodnutie č. 100443698/2020 zo 17. februára 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume 114805,33 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. 4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi NEW HAPPY DREAM Kft. uviedol, že predmetom zdaniteľného obchodu deklarovaného odberateľskou faktúrou s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 18.10.2013 boli LED TV v rôznych množstvách a práčky značky Whirlpool v množstve 22 ks, pričom k spornej faktúre bolo predložené potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, CMR, dodací list, prehlásenie v maďarskom jazyku s pečiatkou spoločnosti NEW HAPPY DREAM Kft. s neúradným prekladom do slovenského jazyka a overenie platnosti IČ DPH zo systému VIES. Prostredníctvom MVI bolo v súvislosti so spornou odberateľskou faktúrou zistené, že kontrolóri maďarskej daňovej správy vykonali preverovanie danej spoločnosti za 2. štvrťrok 2013; že spoločnosť je nekontaktná; že ani Gyogyi Mokusz (konateľ spoločnosti v preverovanom období) ani Ondrej Pintér (súčasný konateľ) nedali vysvetlenie; že spoločnosť
nepredložila doklady, nesplnila si daňové povinnosti; spoločnosť nemala sklad; IČ DPH bolo spoločnosti zrušené dňa 25.08.2015 a spoločnosť ukončila činnosť; že podľa údajov zo systému VIES táto spoločnosť mala nadobudnúť v preverovanom období tovar v sume 86669000,00 HUF a podľa bankových výpisov spoločnosti táto previedla 37869680,00HUF a 49650,00 eur pre daňový subjekt (žalobcu); že hlavnou činnosťou tejto spoločnosti bol predaj áut.
5. Na návrh daňového subjektu správca dane vo vyrubovacom konaní opätovne požiadal maďarskú daňovú správu o vykonanie zisťovania v spoločnosti NEW HAPPY DREAM Kft. a to žiadosťami o MVI a rovnako požiadal príslušných správcov dane o preverenie prepravy sporného tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska spoločnosťou KALMITRANS
s.r.o. Na základe MVI maďarská daňová správa vo svojej odpovedi z 21. februára 2017 zopakovala vyššie uvedené zistenia s tým, že išlo o kontrolované obdobie 2. štvrťrok 2013 (toto sa netýkalo teda mesiaca október 2013 - poznámka kasačného súdu) a nakúpeným tovarom mali byť TV a práčky. V ďalšej odpovedi maďarskej daňovej správy (z 9. apríla 2018) bolo uvedené, že daná spoločnosť je v procese nútenej likvidácie od 16.12.2016, účtovníctvo ani daňové dokumenty neposkytla likvidátorovi, nepodávala daňové priznanie k DPH v roku 2013, neplnila si daňové a platobné povinnosti v roku 2013, nepriznala žiadne intrakomunitárne nadobudnutia tovaru, ani nepodala žiadne súhrnné výkazy.
V konečnej odpovedi doručenej dňa 2. októbra 2018 maďarská daňová správa okrem iného uviedla, že daná spoločnosť bola deregistrovaná z registra spoločností ku dňu 2. júna 2018; podľa bankových informácií spoločnosť za obdobie od 01.04.2013 až 31.12.2013 previedla pre žalobcu celkovo 1504223,00 eur; všetok tovar od daňového subjektu (okrem 8 ks LG TV) bol fakturovaný spoločnosti KSM 2007 Kft. v deň nadobudnutia „ale“ niekoľko dní neskôr; tovar od žalobcu bol reálne prepravený do Maďarska, spoločnosti KSM 2007 Kft.; maďarská daňová správa zistila, že reálnym odberateľom tovaru bola spoločnosť KSM 2007 Kft. a reálne bol tovar dodaný žalobcom spoločnosti KSM 2007 Kft. a preto maďarská daňová správa nevykonala dodanie týkajúce sa intrakomunitárneho nadobudnutia; podľa vyjadrenia spoločnosti KSM 2007 Kft. spoločnosť NEW HAPPY DREAM Kft. zabezpečovala a platila prepravu, mala povinnosť zaplatiť a zabezpečiť prepravu tovaru na adresu 2143 Kistarcsa, Szabadság u. 56 prenajímanú spoločnosťou KSM 2007 Kft.; spoločnosť KSM 2007 Kft. nevedela uviesť
informácie o pôvode tovaru ani odkiaľ spoločnosť NEW HAPPY DREAM Kft. tovar nadobudla. Konateľa spoločnosti Mókusza Gyöngyi sa nepodarilo vypočuť. Vo vzťahu k preprave tovaru, ktorú mala zabezpečiť spoločnosť KALMITRANS s.r.o. príslušný správca dane uviedol, že konateľ na ústnom pojednávaní dňa 6. apríla 2017 uviedol, že vodičom bol sám konateľ spoločnosti Ladislav Kálmán ml., tento potvrdil uskutočňovanie prepravy pre žalobcu v roku 2013. Preprava tovaru na základe faktúry č. 130100083 sa mala uskutočniť vozidlom s EVČ T., ktoré nemalo v elektronickom mýtnom systéme zaznamenané v požadovanom období žiadne mýtne transakcie, nebolo registrované v mýtnom systéme
Slovenskej republiky. Podľa predložených CMR a príslušných „potvrdení o prijatí tovaru odberateľom“ mal byť vodičom vozidla s EČV T. konateľ spoločnosti KALMITRANS s.r.o. Ladislav Kálmán ml., ktorý v prítomnosti žalobcu dňa 12. júna 2019 pred správcom dane uviedol, že CMR sú mu známe, boli mu odovzdané spolu s dodacími listami v sklade daňového subjektu v Náne a vystavili ich zamestnanci žalobcu, Q. Y. a D. Y.; keď bol tovar naložený, prepravil ho na miesto určenia, ktoré bolo uvedené v „potvrdení o prijatí tovaru odberateľom“; CMR boli vystavené v sklade žalobcu a boli mu odovzdané pri nakládke; že prevzatie tovaru potvrdil podpisom na CMR a tiež na „potvrdení o prevzatí tovaru odberateľom“, ktoré je prílohou CMR; že miesto vykládky tovaru bolo miesto uvedené na CMR; tovar priviezol na miesto určenia uvedené na CMR, kde na vrátnici oznámil, že priviezol tovar od žalobcu pre odberateľa uvedeného na CMR; tovar vyložil na mieste, ktoré určil skladník, ktorého bližšie neidentifikoval a ktorý prekontroloval a potvrdil prevzatie tovaru pečiatkou odberateľa; tovar
pre odberateľov MASSILIA Kft. a NEW HAPPY DREAM Kft. bol vykladaný na adrese Szabadság ut. 56, 2143 Kistarcsa, Maďarsko z dôvodu, že túto adresu dostal pri nakladaní tovaru; tovar pre odberateľa spoločnosť Tisza Fer Group Kft. bol vykladaný na adrese ÁTI SZIGET IPARI PARK, 12. épulet, 2313 Szigetszentmiklós Hungary z dôvodu, že túto adresu dostal pri nakladaní tovaru. Vo vzťahu k deklarovanému miestu vykládky - adresa 2143 Kistarcsa Szabadág ul. 56 požiadal správca dane prostredníctvom MVI o preverenie tohto miesta, pričom maďarská daňová správa vo svojej odpovedi zo 7. októbra 2019, okrem iného uviedla, že ide o komplex budov, kde sa v súčasnosti nachádza niekoľko rôznych priestorov a skladov; na tejto adrese je registrovaných niekoľko sídiel spoločností, ale v súvislosti so spoločnosťou NEW HAPPY DREAM Kft. nie sú k dispozícii žiadne údaje ani žiadne informácie o nejakom nájomnom vzťahu; na tejto adrese má však sídlo spoločnosť KSM 2007 Kft, ktorá mala tovar nadobudnúť od spoločnosti NEW HAPPY DREAM Kft.
6. Správca dane preto vo vzťahu k spoločnosti NEW HAPPY DREAM Kft. uzavrel, že sa medzinárodným dožiadaním nepotvrdilo nadobudnutie tovaru touto spoločnosťou; spoločnosť NEW HAPPY DREAM Kft. nepodala žiadne daňové priznanie, ani súhrnný výkaz, ani nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie sporného tovaru; vozidlo, ktoré malo prepraviť sporný tovar deklarovanému odberateľovi nemá žiadny záznam v mýtnom systéme na Slovensku v deklarovanom dni; vodič vozidla s EČV T. Ladislav Kálmán ml. neidentifikoval osobu, ktorá mala sporný tovar prevziať; v deklarovanom mieste vykládky neboli evidované žiadne informácie o tom, že by tam mala mať spoločnosť NEW HAPPY DREAM Kft. niekedy prenajaté priestory, či preberala sporný tovar; žalobca poskytol prepravcovi adresu, kde má tovar vyložiť, avšak na uvedenej adrese bol preberaný sporný tovar pre spoločnosť KSM 2007 Kft., nie pre spoločnosť NEW HAPPY DREAM Kft. Teda vykonaným dokazovaním sa podľa správcu dane nepreukázalo, že deklarovaný odberateľ spoločnosť NEW HAPPY DREAM Kft. nadobudla právo nakladať so sporným tovarom ako vlastník, teda nebolo preukázané splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od DPH pri dodaní sporného tovaru pre odberateľa,
spoločnosť NEW HAPPY DREAM Kft. podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo „zákon o DPH“) a preto jej vyčíslil vo vzťahu k spornej faktúre DPH v sume 8363,16 eur za zdaňovacie obdobie október 2013.
7. Vo vzťahu k ďalšiemu deklarovanému odberateľovi spoločnosti HCDA-Elektronic Kft. správca dane zistil, že žalobca si v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH na dodávky tovaru do iného členského štátu deklarované odberateľskými faktúrami, pričom predmetom zdaniteľného obchodu boli Led TV v rôznych množstvách a rôznych značiek. K sporným faktúram boli predložené dodacie listy, CMR, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, prehlásenie v maďarskom jazyku s neúradným prekladom a pečiatkou spoločnosti HCDA-Elektronic Kft. a overenie platnosti IČ DPH zo systému VIES. V rámci MVI maďarská daňová správa uviedla, že táto spoločnosť je nekontaktná, sídlo spoločnosti je lokalizované na poskytovateľovi sídiel, kde poskytovateľ preberá listy a preposiela ich mailom; spoločnosť si plní deklaračné povinnosti v preverovanom období, ale nedeklarovala intrakomunitárne nadobudnutie a nepredložila súhrnný výkaz; spoločnosti bolo dňa 31.12.2014 zrušené IČ DPH.
Na návrh žalobcu správca dane vo vyrubovacom konaní opätovne požiadal maďarskú daňovú správu o vykonanie zisťovania v spoločnosti HCDA-Electronic Kft. žiadosťou z 25. septembra 2017 a požiadal tiež o preverenie prepravy sporného tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska, ktorú mala realizovať maďarská spoločnosť FAST TRANS Kft.
Maďarská daňová správa v odpovedi doručenej dňa 17. apríla 2017 okrem iného uviedla, že spoločnosť HCDA- Elektronic Kft. „v likvidácii“ bola zrušená dňa 20.01.2016 z dôvodu, že bola nekontaktná na adrese svojho sídla a nemala registrovaného konateľa; IČ DPH bolo platné od 25.02.2013 do 30.12.2014; spoločnosť nemala registrovanú prevádzku alebo pobočku; nemala evidovaných žiadnych zamestnancov; podala daňové priznanie k DPH za 2. až 4. štvrťrok 2013, v ktorom však neuviedla žiadne intrakomunitárne transakcie; nepodala súhrnné výkazy; daňové subjekty z iných štátov priznali intrakomunitárne dodania do tejto spoločnosti, ale táto spoločnosť ich nepriznala.
Ohľadne prepravcu FASR TRANS Kft. maďarská daňová správa v odpovedi doručenej 3. októbra 2017 uviedla, že príslušný správca dane zaslal tejto spoločnosti oznámenie o začatí daňovej kontroly; spoločnosť sa na daňový úrad nedostavila; nepredložila žiadne doklady; kontrolu nebolo možné vykonať; maďarská daňová správa iniciovala zrušenie
DIČ. Z odpovede poskytnutej v ďalšom vyrubovacom konaní NDS, a.s. vo vzťahu k vozidlu s EVČ W. a W., ktorými podľa CMR mala spoločnosť FAST-TRANS Kft. prepravovať sporný tovar odberateľovi, spoločnosti HCDA-Electronic Kft., nemala v elektronickom mýtnom systéme zaznamenané v požadovanom období žiadne mýtne transakcie, vozidlo nebol registrované v mýtnom systéme Slovenskej republiky.
V ďalšom vyrubovacom konaní správca dane prostredníctvom MVI požiadal o vypočutie svedkov K. V. G., Y. F. a A. T. W., ktorí mali podľa predložených CMR a príslušných potvrdení o prevzatí tovaru odberateľom, ako vodiči vykonať prepravu sporného tovaru do Maďarska. Maďarská daňová správa vo svojej odpovedi uviedla, že menovaní vodiči urobili vyjadrenia, v ktorých uviedli, že podpisy na predložených CMR im patria, boli v Nána, Slovensko viackrát; prepravovali televízory a elektronické zábavné zariadenia z Nány do Maďarska; na dátumy si nespomenuli; boli prítomní počas nakládky a vykládky; tovar bol doručený na miesto FAST-Trans Kft. v Budapešti, ut. Fáy. Správca dane požiadal prostredníctvom MVI aj o vypočutie ako svedka R. S., ktorý ako oficiálny zástupca spoločnosti HCDA-Elektronic Kft. prehlásil, že tovar opustil územie SR a bude predaný v Maďarsku. Maďarská daňová správa vo svojej čiastočnej odpovedi z 20. júna 2019 okrem iného uviedla, že bývalý zástupca tejto spoločnosti bol S. R. od 19.02.2013 do 17.02.2015, nie S. R.; vyhlásenia S. R. o preprave tovaru do Maďarska nie sú autentické.
V konečnej odpovedi maďarská daňová správa uviedla, že obchodný súd vyhlásil túto spoločnosť za zaniknutú ku dňu 19.02.2016; R. S. bol požiadaný, aby urobil vyjadrenie, list sa príslušnému správcovi dane vrátil s poznámkou „nevyžiadaný“; S. R. neurobil svedectvo.
8. Správca dane preto uzavrel, že nadobudnutie sporného tovaru spoločnosťou HCDA- Electronic Kft. sa medzinárodným dožiadaním nepotvrdilo; táto spoločnosť nedeklarovala v daňových priznaniach k DPH za 2. až 4. štvrťrok intrakomunitárne nadobudnutia ani nepodala žiadne súhrnné výkazy; vykonaným preverovaním sa nepreukázalo, že deklarovaný odberateľ spoločnosť HCDA-Electronic Kft. nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník; dodanie sporného tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi sa nepodarilo preveriť ani u deklarovaného prepravcu, spoločnosti FAST TRANS Kft.
Neboli preto splnené podmienky pre uplatnenie oslobodenia od DPH pri dodaní sporného tovaru pre odberateľa spoločnosti HCDA-Electronic Kft. podľa ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Správca dane preto vyčíslil DPH k sporným faktúram v sume 12858,67 eur za zdaňovacie obdobie
október 2013. 9. Vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi spoločnosti Tisza Fer Group Kft. správca dane zistil, že žalobca si v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH. Žalobca predložil správcovi dane sporné faktúry, CMR, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, prehlásenie v maďarskom jazyku s neúradným prekladom a pečiatkou spoločnosti Tisza Fer Group Kft., overenie platnosti DPH zo systému VIES a dodacie listy. Za účelom preverenia reálnosti dodania sporného tovaru deklarovanému odberateľovi požiadal správca dane prostredníctvom MVI maďarskú daňovú správu o vykonanie zisťovania v spoločnosti Tisza Fer Group Kft. Maďarská daňová správa vo svojich predbežných odpovediach doručených dňa 05.02.2016 a 08.04.2016 uviedla, že listy zaslané tejto spoločnosti sa vrátili s poznámkou „neprevzaté“; príslušný maďarský správca dane zaslal predvolanie za účelom poskytnutia účtovníctva; spoločnosť účtovníctvo neposkytla a bola jej uložená pokuta. V konečnej odpovedi, doručenej dňa 06.06.2016, maďarská daňová
správa okrem iného uviedla, že konateľ spoločnosti sa nedostavil na daňový úrad a neospravedlnil sa, nepredložil doklady, opakovane mu bola uložená sankcia, kontrola bola neúspešná, hlavnou činnosťou tejto spoločnosti bol prenájom a operácie s vlastnými alebo prenajatými nehnuteľnosťami, v čase preverovania bolo sídlo spoločnosti na adrese 7661 Szellö, Fö utca 46; spoločnosti bolo zrušené IČ DPH dňa 20.09.2014. Správca dane požiadal maďarskú daňovú správu prostredníctvom MVI o preverenie prepravy sporného tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska, ktorú mala realizovať maďarská spoločnosť TÖRÖK TEAM Kft. a tiež požiadal príslušných správcov dane o preverenie prepravy sporného tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska prepravcami - spoločnosťou KALMITRANS s.r.o. a KOTRA s.r.o. Maďarská daňová správa vo svojej odpovedi doručenej dňa 29.06.2018 ohľadne spoločnosti Tisza Fer Group Kft. okrem iného uviedla, že na základe maďarskej databázy spoločnosti nepodala daňové priznanie k DPH od 01.07.2013; v období 10-12/2013 mala registrovaného jedného zamestnanca (V. I. - T.). Ohľadne prepravcu,
spoločnosti TÖRÖK TEAM Kft. uviedla, že spoločnosť mala počas svojej činnosti 25 motorových vozidiel; že spoločnosť bola nedobrovoľne zrušená; že IČ DPH mala pridelené v období od 02.05.2007 do 29.04.2016; že počas činnosti spoločnosti nebola vykonaná daňová kontrola; posledné daňové priznanie k DPH podala za obdobie apríl 2016; že sa nepodarilo preveriť uskutočnenie predmetnej prepravy.
10. V súvislosti s prepravcom sporného tovaru, deklarovaného spornými faktúrami č. 130100087, č. 130100088 a č. 130100089 konateľ spoločnosti KOTRA s.r.o., Štefan Kotra, do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 15.03.2017 okrem iného uviedol, že spoločnosť zabezpečovala v obdobiach október, november a december 2013 prepravy tovarov pre žalobcu, vodičmi boli zamestnanci spoločnosti. Uviedol, že prepravu mali uskutočniť vodiči nákladného auta s EČV T. (ťahač) a T. (príves) D. D. a Q. G., ktorí mali byť prítomní pri nakládke v Náne, ako i pri vykládke tovaru v Maďarsku, miesto vyloženia bolo v Maďarsku na adrese Áti Sziget Ipari Park, 12. épület, 23113 Szigetszentmiklós, tovar prevzala spoločnosť G&K Service Kft.
11. V súvislosti s prepravou časti sporného tovaru, deklarovaného spornými faktúrami č. 130100080, 130100079 a 130100078 konateľ spoločnosti KALMITRANS s.r.o. Ladislav Kálmán ml. do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 6. apríla 2017 okrem iného uviedol, že vykonal prepravu sporného tovaru pre žalobcu; že nakládka bola na adrese Madáchová 17, Nána; vykládka bola na adrese Áti Sziget Ipari Park, 12. épület, 23113 Szigetszentmiklós, prítomní boli zamestnanci spoločnosti Tisza Fer Group Kft., pričom podľa príslušných CMR tovar prevzala spoločnosť G&K Service Kft.
12. V ďalšom vyrubovacom konaní správca dane požiadal maďarskú daňovú správu o vypočutie svedka, I. T. V., ktorý prehlásil, že sporný tovar opustil územie SR a bude predaný v Maďarsku, tento však vypočutý nebol.
13. V súvislosti s prepravou sporného tovaru prepravcom KOTRA s.r.o. boli vypočutí aj vodiči D. D. a Q. G., ktorí potvrdili, kde sa tovar vykladal, bola to adresa uvedená na CMR, tovar vyložili na tom mieste, prevzatie tovaru im potvrdili.
14. S poukazom na uvedené správca dane uzavrel, že nadobudnutie sporného tovaru spoločnosťou Tisza Fer Group Kft. sa medzinárodným dožiadaním nepotvrdilo; vykonaným preverovaním sa nepreukázalo, že deklarovaný odberateľ nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, spoločnosť nadobudnutie sporného tovaru nepriznala; vozidlo s EVČ T. nemá žiadny záznam v mýtnom systéme na Slovensku v deklarovaných dňoch; vodič Ladislav Kálmán ml. neuviedol, kto sporný tovar prevzal; sporný tovar mala prevziať v mieste vykládky spoločnosť G&K service s.r.o.; o preprave, ktorú mala vykonať spoločnosť TÖRÖK TEAM Kft. nemá maďarská daňová správa žiadne informácie. Preto správca dane konštatoval, že nebolo preukázané splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od DPH pri dodaní sporného tovaru pre odberateľa spoločnosť Tisza Fer Group Kft. podľa ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH a preto vyčíslil DPH k sporným odberateľským faktúram v sume 93583,50 eur za dané zdaňovacie obdobie.
15. Žalovaný ďalej v odôvodnení poukázal na to, že z ustanovení § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH vyplýva, že pokiaľ platiteľ nesplní podmienky uvedené práve v § 43 ods. 1 a 5 citovaného zákona, nemá nárok na to, aby bolo dodanie tovaru považované za oslobodenie
od DPH. Daňový subjekt je zo zákona povinný predložiť okrem kópií faktúr, aj písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar nakúpený v tuzemsku prepravil do iného členského štátu, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ; prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ. 16. Žalovaný pochybnosti vo vzťahu k spoločnosti HCDA-Electronic Kft. nadobudol aj na základe predložených potvrdení o prijatí tovaru odberateľom, ktoré boli bez dátumu skončenia prepravy, bez dátumu prevzatia tovaru v inom štáte, s pečiatkou spoločnosti HCDA-Electronic Kft., na ktorých meno, priezvisko a funkcia osoby, ktorá mala predmetné potvrdenia podpísať nie sú uvedené, nie je teda zrejmé, kto predmetné potvrdenia za spoločnosť HCDA-Electronic Kft. podpísal.
Ani táto skutočnosť neprispela k preukázaniu vierohodnosti tvrdení žalobcu o dodaní sporného tovaru deklarovanému odberateľovi, spoločnosti HCDA-Electronic Kft. 17. Rovnako CMR predložené k spornej faktúre týkajúcej sa spoločnosti NEW HAPPY DREAM Kft. má dôkaznú hodnotu nedostatočnú aj z dôvodu, že vozidlo s EČV uvedeným na príslušnom CMR nemala v deklarovaný deň zaznamenaný v mýtnom systéme pohyb na
území SR. Navyše na adrese poskytnutej prepravcovi žalobcom bol sporný tovar preberaný spoločnosťou KSM 2007 Kft., ktorej bol podľa zistení maďarskej daňovej správy aj sporný tovar reálne dodaný, v dôsledku čoho ani maďarská daňová správa nedodanila intrakomunitárne nadobudnutie spoločnosti NEW HAPPY DREAM Kft. Pochybnosti o dodaní tovaru deklarovanému odberateľovi nemohlo vylúčiť ani potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom bez dátumu prevzatia tovaru v inom štáte, bez dátumu skočenia prepravy.
18. Ani CMR predložené k sporným faktúram Tisza Fer Group Kft. č. 130100087, 130100088 a 130100089 nemožno považovať za vierohodný dôkaz preukazujúci dodanie sporného tovaru deklarovanému odberateľovi do iného členského štátu, aj keď vozidlo s EVČ T., deklarovaný prepravca KOTRA s.r.o. bolo zaznamenané v mýtnom systéme SR, avšak na príslušným CMR, ako i podľa tvrdenia konateľa spoločnosti KOTRA s.r.o., sporný tovar mala prevziať spoločnosť G&K Service Kft, t.j. nie deklarovaný odberateľ, spoločnosť Tisza Fer Group Kft., pričom vozidlo s EČV T. nemalo ani zaznamenaný v mýtnom systéme žiadny pohyb na území
SR. Pochybnosti o dodaní sporného tovaru nemohli vylúčiť ani potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom bez dátumu skončenia prepravy, bez dátumu prevzatia tovaru v inom štáte, s pečiatkou spoločnosti Tisza Fer Group Kft., na ktorých meno, priezvisko a funkcia osoby, ktorá mala predmetné potvrdenia podpísať nie sú uvedené, nie je teda zrejmé, kto predmetné potvrdenia za túto spoločnosti podpísal.
19. V súvislosti s namietanými úhradami sporných faktúr žalovaný uviedol, že doklady o úhrade nie sú postačujúcou podmienkou pre priznanie oslobodenia od DPH, pokiaľ tieto nie sú odrazom reálneho plnenia pre deklarovaného odberateľa. Tiež poukázal na to, že žalobca nebol obozretný pri vyhľadávaní svojich obchodných partnerov, keďže v čase kontroly boli všetky menované spoločnosti nekontaktné, registráciu pre DPH mali ukončenú z úradnej moci a v súčasnosti sú už vymazané z Obchodného registra Maďarska. 20. Žalovaný preto uzavrel, že keďže žalobca predložil v súvislosti so spornými faktúrami dôkazy, ktoré boli spochybnené a žalobcovi sa nepodarilo právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, či sporný tovar bol skutočne dodaný deklarovaným odberateľom, ktorí podľa vyjadrení maďarskej daňovej správy nepriznali žiadne nadobudnutie tovaru, boli nekontaktné a následne zrušené, stotožnil sa so závermi správcu dane, že na základe vykonaného dokazovania neboli žalobcom splnené podmienky pre oslobodenie dodania sporného tovaru podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Žalobca teda neuniesol dôkazné
bremeno nepochybného preukázania dodania tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi a preto správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 19 a § 22 zákona o DPH, keď pristúpil k zdaneniu dodania sporného tovaru.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
21. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). 22. Žalobca po podrobnom opísaní priebehu administratívneho konania vrátane záverov správcu dane a na ne reagujúcich pripomienok (bližšie v bodoch 4 až 20 tohto rozsudku), ktorými tvrdil, že tovar skutočne dodal maďarským spoločnostiam, o ktorej skutočnosti predložil daňovým orgánom doklady s tým, že konal v dobrej viere a nemôže niesť zodpovednosť za to, že si odberatelia nesplnili svoje povinnosti a nepriznali nadobudnutie tovaru v inom členskom štáte. Preto uzavrel, že správca dane vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie dostatočne neodôvodnil dodajúc, že bez riadneho odôvodnenia neprijal dôkazy žalobcu a nesprávne vyhodnotil dodatočné dôkazy zistené v daňovom konaní.
Tvrdil, že dôkazné bremeno uniesol, bol aktívny pri ďalšom dokazovaní, sám navrhoval dôkazy a to napriek svojmu presvedčeniu, že dôkazy, ktoré predložil boli dostačujúce v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH. Citujúc ustanovenie § 43 zákona o DPH mal za to, že predložil všetky podklady na preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu EÚ.
Záverom správnej žaloby poukázal na zásadu zákonnosti, z ktorej vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov.
23. Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) správnu žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd po opísaní priebehu administratívneho konania poukázal na to, že správca dane po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia vykonal v zmysle pokynu žalovaného ďalšie dokazovanie.
Konkrétne dopytoval NDS, a.s. vo vzťahu k preprave, pričom z odpovede NDS, a.s. vyplýva, že vozidlá - ťahače s EČV : T., U.., W. a P.. neboli registrované v mýtnom systéme, iba vodidlá-ťahače s EČV : T. a Y. mali zaregistrovanú palubnú jednotku, tieto vozidlá síce prepravovali tovar do Maďarska v roku 2013 na základe CMR dokladov, vodiči týchto vozidiel však nevedeli uviesť bližšie skutočnosti ohľadne toho, kto bol pri vykladaní tovaru za odberateľa. 24. Ďalej správny súd uviedol, že bolo zistené, že žalobca predložil pri uplatnení svojho nároku faktúry, dodacie listy, vyhlásenia o prijatí tovaru odberateľom, prehlásenie o opustení tovaru z územia SR a o prijatí tovaru do evidencie v Maďarsku a o predaji v Maďarsku, podpísané osobami uvedenými v obchodnom registri, faktúry však maďarský odberateľ nezaúčtoval a nadobudnutie nepriznal a predložené doklady neboli preverovaním u odberateľa
potvrdené. 25. Podľa názoru správneho súdu sa nadobudnutie tovaru platiteľmi dane, ktoré boli deklarované na sporných faktúrach nepodarilo preveriť a tieto zistenia neboli potvrdené výsledkami kontroly maďarskej daňovej správy, pričom v súvislosti so spoločnosťou NEW HAPPY DREAM, Kft. podľa odpovede maďarskej daňovej správy, táto podala posledné daňové priznanie za druhý kvartál 2011 (pravdepodobne malo byť uvedené 2013 - poznámka kasačného súdu) a od tejto doby spoločnosť nevykazovala znaky obchodnej činnosti, bola nekontaktná, neplnila si daňové povinnosti, nemala sklady, ani skladové priestory, v ktorých by mohla obchodnú činnosť vykonávať. Počas kontroly spoločnosti KSM 2007 Kft. bolo zistené, že spoločnosť NEW HAPPY DREAM, Kft. bola dodávateľom tejto spoločnosti a zabezpečila dodanie tovaru na adresu Kistarcsa, Szabadság utca 56 na vlastné náklady.
Túto prevádzku prenajala spoločnosť KSM 2007 Kft., ktorá nevedela poskytnúť informácie o pôvode tovaru. 26. V súvislosti so spoločnosťou HCDA Electronic Kft. správny súd uviedol, že podľa odpovede maďarskej daňovej správy, táto spoločnosť bola nekontaktná na adrese, ktorú uviedla ako sídlo svojej spoločnosti Práter utca 59 Fsz. 108 3 H-Budapest.
IČ DPH spoločnosti bolo platné od 25.2.2013 do 30.12.2014. Spoločnosť nemala registrovanú prevádzku alebo pobočku a nemala žiadnych evidovaných zamestnancov. Sídlo bolo registrované na adrese sídla spoločnosti, spoločnosť podala daňové priznanie na DPH za druhý až štvrtý kvartál 2013, v ktorých neuviedla žiadne IC transakcie a nepodala žiadne súhrnné výkazy.
27. Správny súd poukázal na to, že ďalšie pochybnosti vznikli aj v súvislosti s prepravou tovaru dodávateľom, ktorých deklaroval žalobca, a to preverovaním pohybu vozidiel, ktoré mali tovar prepraviť, keďže sa preprava vozidlami EVČ : T., U.., W. a P.. nepreukázala. Takisto správca dane nezískal žiadny dôkaz, akou trasou bol tovar prepravený zo Slovenska do Maďarska, pričom nebol získaný dôkaz v iných prípadoch (ohľadne vozidiel s EVČ : T. a Y.) o tom, či bol tovar dodaný do iného členského štátu odberateľovi deklarovanom na faktúrach, keďže tento vodič neuviedol a bližšie nešpecifikoval, kto tovar prevzal, neidentifikoval presnú osobu, ktorá mala tovar v mieste vykládky prevziať.
28. Vo vzťahu k spoločnosti Tisza Fer Group Kft. správny súd uviedol, že bolo zistené, že uvedená spoločnosť je nekontaktná, nepredložila účtovníctvo a oprávnená osoba sa k správcovi dane nedostavila. 29. Podľa názoru správneho súdu spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo aj posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 Daňového poriadku, konkrétne či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt.
30. Správny súd pripustil, že zistenia správcu dane a žalovaného spočívajú aj v okolnostiach, identifikovaných a konštatovaných jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí daňových orgánov, týkajúcich sa tvrdeného odberateľa žalobcu, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľstvo-odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Podľa názoru správneho súdu zistené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdeného plnenia a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté správcom dane, tak aj žalovaným, a súčasne odôvodňujú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie realizácie obchodu deklarovaným
spôsobom. Zo strany daňových orgánov tak nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si oslobodenie od dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaného zmluvného plnenia.
31. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane pri hodnotení dôkazu týkajúceho sa prepravy tovaru zo skladových priestorov v Náne pri pohraničnom meste Štúrovo opomenul, že táto nakládka bola vykonaná práve v tomto mieste a vozidlo, ktoré prepravovalo tovar nemuselo byť zachytené v mýtnom systéme, správny súd uviedol, že táto skutočnosť je len špekulatívnou námietkou, ktorá predstavuje snahu žalobcu preukázať, že uvedené vozidlo prepravovalo tovar z územia SR do iného členského štátu, avšak je zrejmé, že pokiaľ by došlo k preprave takéhoto tovaru spôsobom, ako to deklaroval žalobca, muselo byť toto vozidlo zachytené v mýtnom systéme na hraniciach medzi týmito štátmi, čo by NDS určite evidovala a nezaslala by správcovi dane potvrdenie o tom, že takéto vozidlo v mýtnom systéme zaevidované nebolo dodajúc, že mýtny systém SR zachytáva pobyt vozidiel aj na cestách I.
triedy. 32. V súvislosti s námietkou žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za konanie svojho odberateľa správny súd poznamenal, že v zmysle § 24 Daňového poriadku v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, čo znamená, že daňový subjekt je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení, pričom z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/30/2017 z 31. januára 2018 vyplýva, že správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika, podnikateľskej zodpovednosti na dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytovania zásad neutrality DPH, čo značí, že daňový subjekt je povinný si pri uzatváraní akýchkoľvek obchodných transakcií preveriť svojho odberateľa a zistiť, či táto osoba je z hľadiska reálnosti a vierohodnosti obchodov osobou, u ktorej nie sú pochybnosti, že dôjde k zneužitiu práva v oblasti daní.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
33. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že dôjde k zrušeniu rozhodnutia žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu dane bez nároku na ďalšie konanie.
34. Sťažovateľ na úvod kasačnej sťažnosti poukázal na to, že predmetom konania je určenie rozdielu v sume 50034 na DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 (predmetom danej veci je zdaňovacie obdobie október 2013 - poznámka kasačného súdu) z dôvodov nepreukázania dodania tovaru do iného členského štátu podľa príslušných ustanovení zákona o DPH, a to pre odberateľov - maďarské obchodné spoločnosti : HCDA - Electronic Kft. a NEW HAPPY DREAM Kft. Teda na deklarovaného odberateľa - spoločnosť Tisza Fer Group Kft. nepoukázal.
35. Tvrdil, že správny súd pochybil, keď potvrdil záver daňových orgánov o nepreukázaní dodania tovaru uvedenému odberateľovi, nakoľko nepreukázal, že plnenie dodal na faktúre uvedenému odberateľovi. Kasačnému súdu dal do pozornosti, že predložil analytické hodnotenie dôkazov pri každej fakturovanej dodávke, preukázal prepravu do iného členského štátu, nie len formálne, ale aj fakticky, potvrdil nadobudnutie tovaru a jeho zaplatenie, teda predložil všetky dôkazy, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať dodajúc, že vykonané dokazovanie nedáva oporu pre dorubenie rozdielu dane.
36. Upozornil, že podľa judikatúry SD EÚ sú nedostatky odberateľov (napr. nepodal daňové priznanie) pre posúdenie zodpovednosti daňového subjektu irelevantné, nemožno uplatňovať kolektívnu vinu. V zásade nie je možné spravodlivo požadovať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov (rozhodnutia SD EÚ v spojených veciach C-3564/03 Optigen; C-80/11 Mahageben; C-18/13 Maks Pen; rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/9/2013, sp. zn. 6Sžf/10/2012, sp. zn. 3Sžf/ 1/2011, sp. zn. 4Sžf/16/2010). Žalovaný však v rozpore s citovanou judikatúrou SD EÚ svoj záver o nedodaní plnenia na faktúre opiera o nezrovnalosti zistené v prostredí odberateľa, napríklad, že nepodal daňové priznanie, bol nekontaktný, na adrese vykládky nemal odberateľ žiadny vzťah - nájom, vlastníctvo, nevykonáva ekonomickú činnosť, nepreberá písomnosti, nezrovnalosti v osobe potvrdzujúcej prebratie tovaru odberateľa, odberateľ nevykazoval znaky obchodnej spoločnosti, odberateľ bol neskôr ex offo vymazaný z obchodného registra, vodiči
prepravcov vypovedali nejasno (pritom je nesporné, že vodič prepravu a dodanie tovaru do Maďarska potvrdil), pričom správny súd tento postup v rozpore s judikatúrou SD EÚ potvrdil. 37. Pripomenul, že dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt nie je možné vykladať extenzívne, na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukazovaním skutočností, ktoré svojou činnosťou nezabezpečoval. Od daňového subjektu nemožno spravodlivo žiadať, aby sledoval a kontroloval svojho odberateľa.
38. Tiež argumentoval, že podľa judikatúry SD EÚ daňové orgány nemajú zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane bez toho, aby mu nepreukázali, že samotná zdaniteľná osoba sa dopustila nezákonnosti alebo vedela alebo mohla vedieť, že ide o podvod alebo konanie v rozpore so zákonom.
39. Mal za to, v konfrontácii s judikatúrou SD EÚ neobstojí tvrdenie, že : „. . .daňový subjekt je povinný . . . preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal .
. . vznik nároku.“ Upriamil pozornosť na splnenie dvojitej podmienky, a to, že ide o podvodné konanie a že zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že predmetná transakcia je súčasťou podvodu. V tejto súvislosti podal návrh na začatie prejudiciálneho konania s nasledovnými otázkami : Daňový úrad neuznal odpočet DPH z dôvodu, že plnenie neprevzala osoba na faktúre, pričom toto opiera o zistenia rôznych nedostatkov u odberateľa napríklad - nepodal daňové priznanie, nezaplatil daň, nepredložil účtovníctvo, v sídle sa nenadchádza, nevykonáva podnikateľskú
činnosť. Predmetom sporu je teda právna otázka - môžu rôzne nedostatky v prostredí odberateľa byť dôvodom na neuznanie odpočtu DPH u žalobcu v pozícii predávajúceho?“ 40. Sťažovateľ zdôraznil, že podľa judikatúry SD EÚ dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia a faktúrou, potom vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. V posudzovanej veci sťažovateľ disponuje existenciou materiálneho plnenia, aj faktúrou. Upozornil, že nemožno na sťažovateľa prenášať dôkazné bremeno z prostredia odberateľa, lebo ide o skutočnosti mimo jeho pôsobnosti.
41. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci sťažovateľ uviedol, že preukázal dodanie tovaru, a to dokladmi, ako aj ďalším vykonaným dokazovaním, konkrétne preukázaním prepravy, odovzdaním tovaru odberateľovi, vodiči prepravcu dosvedčili, že tovar viezli, že ho vyviezli do Maďarska a že ho odovzdali na miesto určenia. Deklarované obchody sa uskutočnili bez pochybnosti, sťažovateľ tovar riadne nadobudol, predal odberateľovi, doručil odberateľovi a tento za tovar nespochybniteľne zaplatil. Platba za tovar nebola nikdy
spochybnená. Sťažovateľ preukázal, že „právo nakladať s tovarom ako vlastným bolo prevedené na nadobúdateľov a predávajúci preukázal, že tovar bol riadne odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu.“ Preto argumentácia správneho súdu, že : „žiaden v konaní predložený dôkaz bez pochybností nepreukazuje vyvezenie tovaru do Maďarska, keď v súlade s právnym názorom správnych orgánov, takýmto dôkazom nemôže byť CMR či doklad o úhrade ceny“ je podľa sťažovateľa účelovou fabuláciou.
42. Sťažovateľ tvrdil, že nakoľko nadobúdateľ preukázateľne uhradil kúpnu cenu na účet sťažovateľa, nebolo možné považovať faktúry výlučne za účtovný, formálny doklad. Splnil svoj záväzok z kúpnej zmluvy zabezpečením prepravy. V tom čase bola už zaplatená aj kúpna cena, a preto právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa. Pokiaľ nebola iná dohoda (čo nebola) platí pri kúpe hnuteľnej veci, že vlastníctvo k nej prechádza jej odovzdaním a zaplatením kúpnej ceny. Tieto dve podmienky splnené boli.
43. K tvrdeniu správneho súdu, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že tovar bol prepravený cez hranice sťažovateľ poukázal na to, že jeho skladové priestory sa nachádzali v Náne pri pohraničnom meste Štúrovo, kde bola uskutočnená nakládka tovaru a nákladné vozidlo nemuselo použiť platené úseky ciest na území SR, keď z obce Nána je hraničný prechod vzdialený 2 km. K preprave sťažovateľ zopakoval, že prepravu objednal, prepravca túto službu vykonal a sťažovateľ za prepravu riadne zaplatil dodajúc, že prepravca zodpovedal za riadnu prepravu tovaru, vrátane výberu trasy prepravy.
44. Sťažovateľ namietal, že ak vo veci pochybili daňové orgány (napr. opomenuli alebo nesprávne vypočuli svedka), potom je potrebné, aby súdy rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušili bez možnosti ďalšieho konania tak, ako to umožňuje § 191 ods. 4 SSP, lebo ďalšie konanie je v rozpore so zásadou primeranosti a proporcionality. Daňové orgány majú kompetenciu vybrať daň na prvýkrát, a ak to pochybením na ich strane nedokážu, musí to ísť na ich ťarchu tým, že vo veci budú definitívne neúspešné (v danej veci bolo predchádzajúce rozhodnutie správcu dane zrušené a vec bola vrátená žalovaným na ďalšie konanie a rozhodnutie - poznámka kasačného súdu). 45. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zopakoval, že sťažovateľ nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH dodávok tovaru do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, deklarovanými spornými odberateľskými faktúrami HDCA-Electronic Kft., NEW HAPPY DREAM Kft. a Tisza Fer Group Kft. s tým, že nepreukázanou skutočnosťou je dodanie sporného tovaru do
iného členského štátu deklarovaným nadobúdateľom. K námietke, že na ďalšie konanie nie je dôvod - zásada primeranosti a proporcionality, žalovaný s poukazom na ustanovenie § 74 ods. 4 Daňového poriadku uviedol, že postupoval správne, keď vydal rozhodnutie č. 100715374/2019 z 22. marca 2019, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane č. 102359615/2018 z 27. novembra 2018 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, keďže na to boli zákonné dôvody.
46. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. 5 Sfk 96/2022 pridelená do senátu 5 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Petra Príbelská, PhD., JUDr. Anita Filová a JUDr. Juraj Vališ, LL.M..
JUDr. Anita Filová bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal a rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.
IV. Posúdenie kasačného súdu
47. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
48. Kľúčovou právnou otázkou v predmetnej veci bolo či sťažovateľ v predmetnej veci uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal podmienky uplatneného práva na oslobodenie dodania od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru podľa § 43 ods. 1 a nasl. zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2014.
49. V súvislosti s nastolenou otázkou dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, (ii) formálnych podmienok oslobodenia od dane, (iii) odopretím nároku na oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na oslobodenie od dane z dôvodu zneužitia práva.
50. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní podľa čl. 138 ods. 1 a čl. 139 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. decembra 2014, teda v čase realizácie zdaniteľných obchodov, (ďalej len „Smernica“) je, že (i) právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa, (ii) dodávateľ preukázal, že tovar bol odoslaný alebo prepravený (predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a ten istý tovar v dôsledku odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu začatia odoslania alebo prepravy, (iii) dodanie nebolo vykonané pre zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu, ktorých nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva nepodliehajú DPH podľa čl. 3 ods. 1 Smernice (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, body 18 a 19).
Ide teda o podmienky (i) statusu - postavenia zdaniteľných osôb, (ii) prechodu práva nakladať s vecou ako vlastník a (iii) fyzického premiestnenia tovaru z jedného do druhého členského štátu, ktoré nemožno rozširovať (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 20). Tieto východiská a materiálne podmienky sú následne premietnuté vnútroštátnym zákonodarcom v ustanovení § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2014.
Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) zdaniteľných osôb, identita nadobúdateľa resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 24; obdobne pri odpočítaní DPH vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).
51. Platí pritom, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade nezrovnalostí vo faktúre či v iných predložených dokladoch (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je (obdobne v prípade odpočítania DPH rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Paper Consult z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod 33; vo veci Senatex, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie, bod 29).
Právo na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 28; obdobne v prípade odpočítania DPH vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, body 28, 36 a 37; obdobne v prípade odpočítania DPH vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38). Ak je v daňovom konaní riadne zistené splnenie hmotnoprávnych podmienok v intenciách
Smernice, nemôže vnútroštátna právna úprava daňovníkovi ukladať dodatočné podmienky, ktoré by mohli mať taký účinok, že predmetné právo nie je možné uplatniť (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 30).
52. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie dáva kasačný súd do pozornosti, že členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH, oslobodenie od DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/ 11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28). 53. Ľahká zneužiteľnosť práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní podľa
§ 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2014 viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 43 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2014, § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 31, ako aj obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné).
Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok - daňové oprávnenie uznané (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020). 54.
Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).
55. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2014 (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022 či sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 47).
56. Zákonodarca vo vzťahu k preukazovaniu splnenia podmienok oslobodenia od dane ustanovuje okruh dôkazov identifikovaných v § 43 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2014. „Ich preukázaním platiteľ dane unesie dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu.
. . Keď daňový subjekt svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Vykonaným dokazovaním musí správca dane vyvrátiť daňovým subjektom predkladané dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na oslobodenie od dane alebo .
. . musí správca dane preukázať, že posudzovaná transakcia bola súčasťou reťazca zaťaženého daňovým podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 31).
57. Inými slovami, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017 rovnako aj sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 46).
58. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd zdôrazňuje, že správcom dane a žalovaným deklarovaným dôvodom pre nepriznanie práva na oslobodenie od DPH zo sporných obchodov sťažovateľa podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2014 bolo neunesenie dôkazného bremena sťažovateľom vo vzťahu k preukázaniu, že deklarovaný tovar bol dodaný nadobúdateľom/odberateľom uvedeným na sporných faktúrach. Vzhľadom na to, že sťažovateľ v deklarovanom zdaňovacom období október 2013 (kasačný súd nesprávne označenie zdaňovacieho obdobia - august 2013 sťažovateľom nevyhodnotil za relevantné, nakoľko výsledky daňového konania boli totožné, tak v zdaňovacom období august 2013, ako aj v zdaňovacom období október 2013, ktorú skutočnosť mal kasačný súd preukázanú z protokolu z daňovej kontroly, pričom jediným rozdielom medzi týmito dvoma zdaňovacími obdobiami bolo, že sťažovateľ spoločnosti Tisza Fer Group Kft. v zdaňovacom období august 2013, na rozdiel od zdaňovacieho obdobia október 2013 nedodával tovar)
deklaroval dodania do iného členského štátu - Maďarska spolu trom spoločnostiam - NEW
HAPPY DREAM Kft., HCDA - Electronic Kft. a Tisza Fer Group Kft. kasačný súd práve z dôvodu, že zistenia daňových orgánov vo vzťahu k jednotlivým deklarovaným odberateľom neboli totožné, vyhodnocoval zistenia a následné závery daňových orgánov vo vzťahu k nesplneniu podmienok pre oslobodenie od DPH pri deklarovaných intrakomunitárnych dodaniach osobitne, ku každému deklarovanému odberateľovi.
IV. A
Deklarovaný odberateľ - spoločnosť NEW HAPPY DREAM Kft. 59. Vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi NEW HAPPY DREAM Kft. sťažovateľ správcovi dane predložil faktúru s dodacím listom, potvrdenie zo systému VIES o platnosti IČ DPH, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, CMR doklad a prehlásenie Mókusz Gyöngyi o tom, že tovar opustil územie SR a bude predaný v Maďarsku.
Daňové orgány spochybnili predložené dôkazy (i) na základe zistení maďarskej daňovej správy, keď táto spoločnosť nepriznala a nezdanila nadobudnutie sporného tovaru od sťažovateľa, nepredložila súhrnný výkaz, táto bola nekontaktná, nevykazovala žiadnu ekonomickú činnosť, vtedajší konateľ s príslušným správcom dane nespolupracoval, neposkytoval účtovné a daňové doklady, (ii) na základe informácií poskytnutých NDS, a.s. bolo zistené, že vozidlo, ktoré malo tovar prepravovať (prepravu zabezpečovala spoločnosť KALMITRANS s.r.o.) s EVČ T. nemalo v mýtnom systéme zaznamenaný pohyb na území SR, (iii) potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom bol bez dátumu prevzatia tovaru v inom štáte a bez dátumu skončenia prepravy a (iv) vodič Ladislav Kálmán ml. nepotvrdil, že sporný tovar bol dodaný deklarovanému odberateľovi, spoločnosti NEW HAPPY DREAM Kft.
60. Na strane druhej mal kasačný súd vykonaným dokazovaním, konkrétne prostredníctvom MVI, ktorého závery sú obsiahnuté tak v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane, ako aj napadnutom rozhodnutí za preukázané, že (i) tovar bol od sťažovateľa reálne prepravený do Maďarska, (ii) spoločnosti KSM 2007 Kft., (iii) tovar bol dodaný prostredníctvom spoločnosti KALMITRANS s.r.o. na adresu uvedenú sťažovateľom v CMR - 2143 Kistarcsa, Szabadság
u. 56. V tejto súvislosti dokonca maďarská daňová správa vo svojej konečnej odpovedi z 2. októbra 2018 vo vzťahu k spoločnosti NEW HAPPY DREAM Kft. uviedla, že všetok tovar od sťažovateľa (okrem 8 ks LG TV) bol v období od 01.04.2013 do 31.12.2013 fakturovaný spoločnosti KSM 2007 Kft. v deň nadobudnutia „ale“ (pravdepodobne malo byť uvedené „alebo“ - poznámka kasačného súdu) niekoľko dní neskôr a že maďarská daňová správa zistila, že reálnym odberateľom tovaru bola spoločnosť KSM 2007 Kft. a reálne bol tovar dodaný sťažovateľom spoločnosti KSM 2007 Kft. a preto maďarská daňová správa nevykonala dodanenie týkajúce sa intrakomunitárneho nadobudnutia. Rovnako bolo prostredníctvom MVI od spoločnosti KSM 2007 Kft. zistené, že táto spoločnosť deklarovala nadobudnutie tovaru od spoločnosti NEW HAPPY DREAM Kft., ktorá mala zabezpečovať aj prepravu, pričom spoločnosť KSM 2007 Kft. nemala vedomosť o pôvode tovaru. Maďarská daňová správa vo svojich viacerých odpovediach však neuviedla, či spoločnosť KSM 2007 Kft. má resp. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov mala status zdaniteľnej osoby.
61. Vedený aktuálnou rozhodovacou činnosťou SD EÚ (body 50 a 51 tohto rozsudku) kasačný súd konštatuje, že definované pochybnosti správcu dane a žalovaného nateraz vo vzťahu k spoločnosti NEW HAPPY DREAM Kft. spochybňujú v zásade formálnu podmienku uplatneného práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní a to korektne vyplnenú faktúru a sťažovateľom predložené doklady v časti údajov o nadobúdateľovi tovaru
v Maďarsku. Keďže správca dane a žalovaný získali prostredníctvom informácií poskytnutých v rámci MVI maďarskou daňovou správou možnú identitu skutočného nadobúdateľa tovaru dodávaného sťažovateľom v zahraniční a to spoločnosť KSM 2007 Kft., bolo následne ich úlohou prostredníctvom MVI overiť, či neprichádza do úvahy splnenie materiálnych podmienok uplatneného daňového oprávnenia podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2014 práve vo vzťahu k tejto spoločnosti (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 z 29. februára 2024, body 28, 33 až
38). 62. Kasačný súd s poukazom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch zastáva názor, že pokiaľ prepravu tovaru do Maďarska potvrdila tak maďarská daňová správa prostredníctvom informácii od spoločnosti KSM 2007 Kft., keď tovar mal byť vyložený na adrese, kde táto spoločnosť mala sklad a rovnako aj samotný prepravca, nezaregistrovanie vozidla s EVČ : NZ-166 BL v mýtnom systéme je bez ďalšieho nepostačujúce na spochybnenie samotnej prepravy tovaru, a teda aj spochybnenie, že tovar opustil územie SR.
63. S poukazom na uvedené preto kasačný súd konštatuje, že pochybnosti zadefinované správcom dane a žalovaným nateraz dostatočne nespochybňujú žiadnu z materiálnych podmienok uplatneného daňového oprávnenia podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2014.
Závery daňových orgánov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok sťažovateľom, ktoré prebral aj správny súd, tak boli predčasné a kasačnú sťažnosť v tejto časti preto kasačný súdy vyhodnotil ako dôvodnú.
IV. B
Deklarovaný odberateľ - spoločnosť HCDA-Electronic Kft. 64. Vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi HCDA-Elektronic Kft. sťažovateľ správcovi dane predložil faktúry s dodacími listami, potvrdenie zo systému VIES o platnosti IČ DPH, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, CMR doklady a prehlásenie S. o tom, že tovar opustil územie SR a bude predaný v Maďarsku. Daňové orgány spochybnili predložené dôkazy (i) na základe zistení maďarskej daňovej správy, keď táto spoločnosť nepriznala a nezdanila nadobudnutie sporného tovaru od sťažovateľa, nepredložila súhrnný výkaz, táto bola nekontaktná, sídlo spoločnosti bolo lokalizované na poskytovateľovi sídiel, (ii) prostredníctvom MVI sa nepodarila overiť ani preprava tovaru spoločnosťou FAST TRANS Kft., (iii) na základe informácií poskytnutých NDS, a.s., bolo zistené, že vozidlá, ktoré mali tovar prepravovať s EČV W. a W. nemali v mýtnom systéme zaznamenaný pohyb na území SR, (iv) vodiči prepravnej spoločnosti FAST TRANS Kft. K. V. G., Y. F. a A. T. W. urobili vyjadrenia, v ktorých uviedli, že podpisy na CMR im patria, boli v Nána viackrát, prepravovali televízory a elektronické zábavné zariadenia z Nány do Maďarska, na dátumy prepravy si nespomenuli, boli prítomní počas nakládky a vykládky, tovar bol doručený na miesto FAST TRANS Kft. v Budapešti, ut. Fáy, (v) konateľom spoločnosti HCDA-Electronic Kft. nebol R. S. ale S., preto vyhlásenia S. o preprave tovaru do Maďarska nie sú podľa maďarskej daňovej správy autentické a (vi) potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom bol bez dátumu prevzatia tovaru v inom štáte a bez dátumu skončenia prepravy. 65. Vychádzajúc z uvedených pochybností daňové orgány uzavreli, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že spoločnosť HCDA-Electronic Kft. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník a tiež, že sa dodanie sporného tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi nepodarilo preukázať a to ani prostredníctvom prepravcu spoločnosti FAST TRANS Kft.
66. V prípade spoločnosti HCDA-Electronic Kft. teda daňové orgány spochybnili splnenie materiálnych podmienok potrebných na priznanie oslobodenia od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v podobe preukázania dodania tovaru inej zdaniteľnej osobe v inom členskom štáte, konkrétne v Maďarsku. Deklarovaný odberateľ sťažovateľa HCDA-Electronic Kft. bol nekontaktný, nepredložil žiadne doklady, na základe ktorých by bolo možné overiť, že nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo je jednou z hmotnoprávnych podmienok, ktorých splnenie sa vyžaduje na priznanie nároku na oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnom dodaní podľa čl. 138 ods. 1 a čl. 139 ods. 1 Smernice (bližšie bod 50 tohto rozsudku) a rovnako bola spochybnená aj samotná preprava tovaru. Pochybnosti správcu dane sa nepodarilo vyvrátiť ani prostredníctvom MVI, v rámci ktorej nebola identifikovaná žiadna iná zdaniteľná osoba, ktorá by predmetný tovar nadobudla do svojho vlastníctva. 67. Z vyššie uvedených dôvodov preto sťažovateľ po spochybnení predložených písomných dokladov zo strany daňových orgánov, tieto nevyvrátil a neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti nároku na oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru spoločnosti HCDA-Electronic Kft. Preto z dôvodu, že bolo spochybnené splnenie hmotnoprávnych podmienok priznania tohto nároku, je argumentácia sťažovateľa týkajúca sa podvodného konania pre tento prípad nenáležitá. V prípade tohto deklarovaného odberateľa tak kasačný súd zastáva názor, že v tejto časti je kasačná sťažnosť nedôvodná. Preto, pokiaľ správca dane vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi spoločnosti HCDA-Elektronic Kft. s poukazom na § 19 a § 22 zákona o DPH dovyrubil DPH zo sporného tovaru, postupoval tak zákonným spôsobom.
IV. C
Deklarovaný odberateľ - spoločnosť Tisza Fer Group Kft. 68. Vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi Tisza Fer Group Kft. sťažovateľ správcovi dane predložil faktúry s dodacími listami, potvrdenie zo systému VIES o platnosti IČ DPH, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, CMR doklady a prehlásenie I. - T. V. o tom, že tovar opustil územie SR a bude predaný v Maďarsku. Daňové orgány spochybnili predložené dôkazy (i) na základe zistení maďarskej daňovej správy, keď táto spoločnosť nepriznala a nezdanila nadobudnutie sporného tovaru od sťažovateľa, nepredložila súhrnný výkaz, táto bola nekontaktná, neposkytla účtovníctvo (ii) prostredníctvom MVI sa nepodarila overiť ani preprava tovaru spoločnosťou TÖRÖK TEAM Kft. (iii) v súvislosti s prepravou tovaru spoločnosťou KOTRA s.r.o. (faktúry č. 130100087, 130100088 a 130100089), prepravu mali uskutočniť vodič nákladného auta s EČV T. (ťahač) a T. (príves) Q. G. a vodič nákladného auta s EČV T. (ťahač) a T. (príves) D. D., ktorí mali byť prítomní pri nakládke v Náne, ako
i vykládke tovaru v Maďarsku, miesto vyloženia bolo v Maďarsku na adrese Áti Sziget Ipari Park, 12.épület, 2313 Szigetszentmiklós, tovar prevzala spoločnosť G&K Service Kft., tovar bol doručený na miesto určené v CMR, (iv) v súvislosti s prepravou, ktorú mala uskutočniť spoločnosť KALMITRANS s.r.o. (faktúry č. 130100080, 130100079 a 130100078) Ladislav Kálmán ml. potvrdil vykonanie prepravy sporného tovaru, nakládka bola v Náne a vykládka na adrese Áti Sziget Ipari Park, 12.épület, 2313 Szigetszentmiklós, podľa CMR, tovar prevzala spoločnosť G&K Service Kft., teda nie deklarovaný odberateľ.
69. Z vykonaného dokazovania teda vo vzťahu k vyššie uvedeným prepravcom tovaru, ktorý mal byť prepravený spoločnosťou KOTRA s.r.o. (faktúry č. 130100087, 130100088 a 130100089) a spoločnosťou KALMITRANS s.r.o. (faktúry č. 130100080, 130100079 a 130100078) vyplýva, že tovar mal byť dodaný spoločnosti G&K Service Kft., ktorá skutočnosť vyplýva aj z predložených CMR dokladov. Rovnako vo vzťahu k prepravcovi TÖRÖK TEAM Kft. mal kasačný súd obsahom administratívneho spisu za preukázané, že aj z CMR predloženej k faktúre č. 130100082 vyplýva, že tovar prevzala spoločnosť G&K Service Kft. Preto nateraz nie je vylúčené, podobne ako pri spoločnosti NEW HAPPY DREAM Kft., že skutočným nadobúdateľom tovaru na území Maďarska, na ktorú prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník by mohla byť aj spoločnosti G&K Service Kft.
Týmto smerom daňové orgány dokazovanie následne neviedli, a ani nezisťovali, či má spoločnosť G&K Service Kft. postavenie zdaniteľnej osoby. 70. S poukazom na vyššie uvedené platia závery kasačného súdu skonštatované v bodoch 61 až 63 tohto rozsudku, a to vo vzťahu k dodaniam tovaru, v ktorých spoločnosť G&K Service Kft. tovar prevzala. V obchodných prípadoch, v ktorých spoločnosť G&K Service Kft. tovar neprevzala sa zase vzťahujú závery kasačného súdu, uvedené v bodoch 65 až 67.
71. Záverom kasačný súd práve vo vzťahu k deklarovaným dodaniam spoločnosti NEW HAPPY DREAM Kft. a Tisza Fer Group Kft. považuje za potrebné dodať ešte niektoré zásadné závery pre následné rozhodnutia daňových orgánov v danej veci.
72. Vo vzťahu k vytýkanej vadnosti predložených potvrdení o prijatí tovaru jednotlivými odberateľmi, keď tieto neobsahovali dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, je potrebné mať na mysli, že aj ustanovenie § 45 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2014 podlieha eurokonformnému výkladu a nemožno ho preto vykladať v rozpore s únijným právom a jeho výkladom ustáleným rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie (body 50 až 53 tohto rozsudku). Z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie totiž vyplýva, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade nezrovnalostí vo faktúre či v iných predložených dokladoch (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je. Vo vzťahu k porušeniu formálnych podmienok prichádza do úvahy odopretie nároku na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní, rovnako ako pri nároku na odpočítanie DPH, ak porušenie formálnych podmienok malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené a splnenie
materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane. 73. Ďalej kasačný súd v kontexte celého prípadu považuje za potrebné zdôrazniť, že jeho vyššie uvedené závery bez ďalšieho neznamenajú, že sťažovateľovi v ďalšom konaní musí byť (nevyhnutne) priznané právo na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní v súvislosti so spornými obchodmi. Je však úlohou správcu dane a žalovaného, aby buď identifikovali iné vady v predmetnom prípade s dopadom na preukázanie materiálnych podmienok uplatneného daňového oprávnenia podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2014 alebo aby preukázali, že sa sťažovateľ svojím obchodným plnením zúčastnil na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v ktorom došlo k úniku na dani, pričom táto jeho účasť bola vedomá (vedel alebo mohol a s ohľadom na všetky okolnosti mal vedieť o svojej účasti na podvodnom obchodnom reťazci).
Správca dane a žalovaný sa pritom musia sústrediť na okolnosti a skutočnosti, ktoré sťažovateľovi v čase uskutočnenia predmetného obchodu boli známe alebo v prípade, ak by dodržal primeranú obozretnosť priemerného zodpovedného podnikateľa, mali byť známe.
Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie pritom možno konštatovať, že vedomé (cielené) uvedenie nesprávneho odberateľa na faktúre môže byť jednou zo skutočností indikujúcou daňový podvod, resp. vedomosť daňového subjektu o ňom (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 53). Svoje závery pritom musia tak správca dane ako aj žalovaný racionálne a preskúmateľne odôvodniť, pričom ich úvahy musia mať oporu v administratívnom spise.
IV. D
Ostatné námietky sťažovateľa 74. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval, že daňové orgány majú v podstate iba „jednu“ možnosť vyrubiť daň a keď pochybia, znamená to, že vo veci budú definitívne neúspešné, a preto kasačný súd nemá vec vracať daňovým orgánom na ďalšie konanie, tak uvedené tvrdenia nemajú žiadny zákonný podklad a v podstate ani logiku. Pochybenia orgánov verejnej správy, či už procesné alebo hmotnoprávne, sa totiž stávajú a je práve úlohou nadriadeného orgánu alebo následne správneho súdu, ktorý dohliada nad zákonnosťou verejnej správy, aby tieto odstraňovali, nie však s následkom definitívnej straty možnosti, rozhodnutie v súlade s právnym názorom, či už nadriadeného orgánu alebo správneho súdu, následne reparovať. Uvedené sa v podstate deje aj v rámci súdnictva, keď nadriadený súd zruší rozhodnutie súdu nižšieho stupňa a zaviaže ho právnym názorom, ktorý má súd nižšieho stupňa pri svojom ďalšom rozhodovaní rešpektovať (až na stanovené výnimky, ktoré však v danej veci nie je potrebné bližšie rozoberať). Preto pokiaľ žalovaný predchádzajúce rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania za účelom doplnenia dokazovania, ide o úplne legitímny postup žalovaného predpokladaný Daňovým poriadkom. Preto nie je dôvod na nevrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 75. Kasačný súd nepovažoval za potrebné podať Súdnemu dvoru EÚ návrh na začatie prejudiciálneho konania (bod 39 tohto rozsudku), nakoľko otázky nastolené sťažovateľom už boli vyriešené relevantnou rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 z 29. februára 2024; obdobne pri odpočítaní DPH vo veci Kemwater ProChemie s. r. o.).
V. Záver
78. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý
rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý
rozsudok
správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 79. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie (osobitne body 61 až 63 a 70 až 74 tohto rozsudku). Žalovaný je pritom viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 80. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 81. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. júla 2024