5Shk/2/2025

1. Napadnutým uznesením Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) podľa § 98 ods.1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu proti inému zásahu zo dňa 8. januára 2025, doručenú správnemu súdu toho istého dňa, ktorou sa žalobca domáhal vydania uznesenia v nasledovnom znení: „I. Súd zakazuje žalovanému pokračovať v akýchkoľvek administratívnych alebo faktických úkonoch spočívajúcich najmä v presúvaní, prezeraní, vyhodnocovaní a ďalšom spracúvaní údajov prenesených z mobilných telefónov a osobných počítačov zamestnancov žalobcu: - mobilný telefón značky Samsung, typ Galaxy Z Fold 5, P. D., - notebook zn. DELL Latitude 7410, sériové číslo P.:K., V.: XXXXXXXXXXX, - notebook zn. DELL Latitude 7440, sériové číslo P.: K., V.: XXXXXXXXXXX, - notebook zn. Lenovo, model Think Pad, P. D.-XNNBXS XX/XX, - mobilný telefón, zn. APPLE /model Iphone 15, sériové číslo L., získaných v dňoch 8.10.2024 až 10.10.2024 v rámci vedenia inšpekcie podľa ust. § 16 ods. 1 písm. b) a § 17 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to na základe poverenia pre zamestnancov žalovaného č. PMU/982/2024/OKT-5219/2024 zo dňa 4.10.2024 a poverenia pre zamestnancov žalovaného č. PMU/982/2024/OKT-5282/2024 zo dňa 7.10.2024.

II. Súd zakazuje žalovanému pokračovať v akýchkoľvek administratívnych alebo faktických úkonoch spočívajúcich najmä v presúvaní, prezeraní, vyhodnocovaní a ďalšom spracúvaní údajov prenesených z externých úložísk k mejlovým adresám zamestnancov žalobcu:

2. Vlastnou lustračnou činnosťou správny súd zistil, že dňa 9. decembra 2024 bola na správny súd elektronicky podaná správna žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy s totožnými účastníkmi konania, s rovnakým predmetom konania a s rovnakými skutkovými okolnosťami, ktorá je vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 13Sa/18/2024. 3. Správny súd vyhodnotil, že v predmetnej časti uvedenej žaloby zo dňa 9. decembra 2024 ide o ten istý iný zásah, ktorý následne pokračuje, o čom svedčí aj množstvo zápisníc o pokračovaní v zásahu. V tejto časti správny súd odkázal na bod 26. žaloby zo dňa 8. januára 2025, kde je namietané, že k prehľadávaniu schránok, iných prístrojov a pod. došlo preukázateľne podľa príslušných zápisníc už 8. októbra 2024, respektíve 9. októbra 2024 a následne uvedené prehľadávania pokračovali v rôznych dátumoch ďalej, pričom o celom tomto postupe sa rozsiahlo zmieňuje žalobca už vo svojej žalobe zo dňa 9. decembra 2024. 4. Správny súd dodal, že petit žaloby zo dňa 9. decembra 2024 je síce o niečo širší ako v žalobe zo dňa 8. januára 2025, avšak uvedené je podľa jeho názoru spôsobené tým, že sa v predmetnej žalobe žalobca domáha navyše aj určenia nezákonnosti odlišného ďalšieho iného zásahu orgánu verejnej správy. V rámci časti týkajúcej sa pokračovacieho iného zásahu sa však domáhal v zásade úplne totožných vecí ako v žalobe zo dňa 8. januára 2025. 5. Správny súd v tomto smere poukázal aj na konštatáciu žalobcu, uvedenú v žalobe zo dňa

8. januára 2025, podľa ktorého v konaní pod sp. zn. 13Sa/18/2024 ide o obdobnú vec, ktorá sa týka tých istých účastníkov konania a je založená na tom istom skutkovom základe, ako aj na to, že aj petity oboch žalôb, čo sa týka pokračovacieho iného zásahu (v sp. zn. 13Sa/18/2024 a v sp. zn. 15Sa/1/2025) sú v zásade identické a v oboch žalobách žalobca žiada z tých istých dôvodov aj o priznanie odkladného účinku žalobe. 6. Na základe uvedených skutočností boli podľa správneho súdu naplnené dôvody pre odmietnutie žaloby, z dôvodu prekážky začatého konania. Prekážka litispendencie sa tak vzťahovala na to súdne konanie, ktoré začalo neskôr, teda konanie vedené pod sp. zn. 15Sa/1/ 2025.

7. Proti napadnutému uzneseniu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil. 8. Kasačný súd hneď na úvod zhrnutia sťažnostných bodov poukazuje na skutočnosť, že predmetom konania v danej veci je posúdiť, či pokračovaniu konania v danej veci bráni prekážka litispendencie. Kasačný súd preto zameral svoju pozornosť predovšetkým k argumentácií sťažovateľa, ktorá apelovala na odlišnosť iných zásahov v už spomínaných

10. Toto právne posúdenie považoval sťažovateľ za nesprávne, tvrdiac že žaloba zo dňa 9. decembra 2024 smeruje voči inšpekcii a žaloba zo dňa 8. januára 2025 smeruje voči dodatočnému prehľadávaniu, a teda ide o samostatné zásahy. Dodatočné prehľadávanie dokumentov a podkladov získaných z inšpekcie, sa podľa sťažovateľa uskutočňovalo v priestoroch žalovaného v dňoch 9. novembra 2024 - 21. januára 2025 [pozn. súdu: sťažovateľ však v prevažnej časti kasačnej sťažnosti tvrdí, že dodatočné prehľadávanie začalo 8. novembra 2024], spočívalo v prehľadávaní zaistených podkladov z inšpekcie a skončilo (zrejme) najneskôr začatím správneho konania podľa ust. § 19 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane hospodárskej súťaže“), teda najneskôr dňa 7. februára 2025, kedy žalovaný doručil sťažovateľovi oznámenie o začatí správneho konania nadväzujúce na vykonané prešetrovanie.

12. Dodatočne prehľadávanie podľa sťažovateľa, teda nemožno zameniť so samotnou inšpekciou, a to aj z dôvodu, že svojou povahou nie je súčasťou, a ani ďalšou etapou inšpekcie. Ide podľa jeho názoru o priestorovo a časovo odlišné procesy, čo potvrdzuje aj dikcia § 17 ods.1, ods. 2 písm. c), a ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Dodatočné prehľadávanie tak predstavuje aj formálno-právne iný, (nový a samostatný) nezákonný zásah žalovaného, ktorý sa uskutočnil až po skončení inšpekcie. Inšpekcia v tejto právnej veci prebiehala v dňoch 8. - 10. októbra 2024, dodatočné prehľadávanie začalo až 8. novembra

13. Dodatočné prehľadávanie slúži podľa sťažovateľa na dokončenie selekcie súborov dát, ktoré boli počas inšpekcie zaistené, ale ich selekcia nebola počas inšpekcie ukončená alebo vôbec vykonaná a tak nebol dokončený výber tých dát, ktoré spomedzi prehľadávaných súborov dát budú žalovaným definitívne zaistené. Nejde teda o úkony inej kvality, ako počas inšpekcie, avšak ide o úkony, ktoré sa vykonávajú až po ukončení inšpekcie, vo vlastných priestoroch a podľa prehľadávacích kritérií, ktoré žalovaný stanovil v nadväznosti na predmet inšpekcie. V rámci tejto fázy prešetrovania, žalovaný zároveň prijíma ohľadom výsledkov takéhoto prehľadávania čiastkové rozhodnutia o tom, či si informácie, ktoré sú výsledkom takéhoto prehľadávania ponechá, teda zaradí ich do administratívneho spisu vedeného k prešetrovaniu v danej veci a bude ich ďalej vecne skúmať s cieľom preveriť, či je dôvod pre začatie správneho konania.

15. Sťažovateľ nad rámec uvedeného namietal, že správny súd sa v napadnutom uznesení riadne nevysporiadal so žalobným návrhom III., v ktorom sťažovateľ navrhol uloženie zákazu žalovanému akokoľvek dôkazne používať výsledky dodatočného prehľadávania vykonaného v dňoch od 8. novembra 2024. 16. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým rozhodnutím

. .“. Je teda podľa jeho názoru zrejmé, že v oboch žalobách považoval sťažovateľ postup pri následnom zadržiavaní a skúmaní dát zaistených počas inšpekcie za nezákonný. Sťažovateľ pritom podľa jeho názoru v oboch žalobách uvádza žalobné návrhy s rovnakým obsahom a cieľom, pričom žaloba zo dňa 8. januára 2025 neposkytuje vyšší stupeň ochrany sťažovateľovi, ako žaloba zo dňa 9. decembra 2024. 17. Žalovaný sa nestotožnil ani s argumentáciou sťažovateľa, že prehľadávanie dokumentov zaistených počas inšpekcie v priestoroch žalovaného je novým, resp. iným zásahom od inšpekcie, pretože ide o proces, ktorý bezprostredne nadväzuje na už vykonanú inšpekciu, nejde teda o novú inšpekciu alebo o nový „zásah“. V rámci tohto prehľadávania dochádza k obdobným postupom, k akým došlo v priestoroch podnikateľa, pričom to jediné, čo predstavuje odlišnosť sú priestory, v ktorých k týmto postupom dochádza. Časová rozdielnosť od inšpekcie je podľa jeho názoru v tomto prípade irelevantná, nakoľko v prípade prehľadávania

konaní. 18. Záverom žalovaný zhrnul, že v oboch súdnych konaniach ide o rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a aj rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Existencia litispendencie je podľa jeho názoru prítomná. Žalovaný preto navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

samostatné. Naopak podľa jeho názoru argumentujúc uznesením Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6Sa/75/2017 zo dňa 17. februára 2025, ak by mal platiť záver, že dodatočné prehľadávanie nemôže byť predmetom samostatnej žaloby, súčasne by muselo platiť že žalobu nemožno odmietnuť, pretože by ju mal správny súd vyhodnotiť ako rozšírenie prvej žaloby a z tohto dôvodu obe konania spojiť. Sťažovateľ preto navrhol, aby kasačný súd vyhovel jeho sťažnostnému návrhu uvedenému v kasačnej sťažnosti.

24. Z obsahu oboch podaných žalôb je zrejmé, že namietaný iný zásah vychádza z rovnakého skutkového stavu veci, keď sťažovateľova argumentácia smeruje voči rovnakej inšpekcii žalovaného, ktorá bola vykonaná v dňoch 8. až 10. októbra 2024 v kancelárskych priestoroch sťažovateľa. Túto skutočnosť potvrdzuje rovnaké znenie bodov 45., 46., 47. žaloby zo dňa 9. decembra 2024, s bodmi 15., 16., 17. žaloby zo dňa 8. januára 2025. Sťažovateľ však v rámci svojej sťažnostnej argumentácie striktne rozlišuje inšpekciu, ktorá sa konala v dňoch 8. ?

Podľa sťažovateľa ide o časovo a priestorovo odlišné procesy, pričom argumentoval najmä s odkazom na § 17 ods. 4, veta prvá zákona o ochrane hospodárskej súťaže, v zmysle ktorého: „O priebehu inšpekcie vyhotoví zamestnanec úradu zápisnicu. Podpísaním zápisnice je inšpekcia skončená; týmto nie je dotknutá právomoc úradu prešetrovať dokumenty a podklady získané z inšpekcie v priestoroch úradu“.

27. Ide teda o proces nie vlastnou povahou odlišný od inšpekcie, keďže predmetom jeho prieskumu sú dokumenty zaistené počas inšpekcie, a to v rozsahu vydaných poverení na výkon inšpekcie. Z tohto dôvodu je irelevantná aj argumentácia o časovej odlišnosti inšpekcie a dodatočného prehľadávania. Selekcia a spracovávanie sú procesy, ktoré prirodzene prebiehajú spravidla po získaní podkladov z priebehu inšpekcie. Rovnako tak je v okolnostiach preskúmavanej veci nepodstatná sťažovateľom uvedená tzv. priestorová odlišnosť, spočívajúca v tom, že dodatočné prehľadávanie prebieha v priestoroch žalovaného. Pre špecifikáciu iného zásahu v okolnostiach súdenej veci, nie sú podstatnými časové a priestorové špecifiká dodatočného prehľadávania, tak ako namieta sťažovateľ. Naopak úlohou sťažovateľa bolo dostatočne a nezameniteľne identifikovať iný zásah samotnou povahou zásahu, ktorý spočíva v zabezpečení, uchovávaní, spracovávaní a prípadnom vyhodnocovaní dokumentov a podkladov získaných v priebehu inšpekcie.

29. Sťažovateľ pritom sám uvádza argumentáciu, ktorá potvrdzuje previazanosť uvedených procesov, keď v bode 98 žaloby zo dňa 9. decembra 2024 namietal „následné zadržiavanie a skúmanie údajov získaných z mobilných telefónov zamestnancov žalobcu a ich osobných počítačov, vrátane mejlovej schránky.

30. Sťažovateľ navyše už v žalobe zo dňa 9. decembra 2024 v bodoch 67. a nasl. namieta priebeh dodatočného prehľadávania, čo svedčí správnosti posúdenia namietaných iných zásahov ako jedného celku, ktorého súčasťou je v už spomínanom bode 67 namietané „pokračovanie v zásahu po skončení inšpekcie“. V tejto časti prvej žaloby zo dňa 9. decembra 2024 sťažovateľ explicitne namietal, že „skopírované údaje žalobcu sú v nezákonnej držbe žalovaného, a ten od 8. novembra 2024 pokračuje v nezákonnom vyhodnocovaní údajov zaistených z telefónov, osobných počítačov, resp. mailovej schránky .

. .“. 32. Identickosť namietaných iných zásahov nehľadiac na ostatne spomenutý obsah správnych žalôb, spočíva aj v rovnakej formulácií žalobných návrhov, ktoré jednoznačne v žalobe vyjadrujú, čoho sa žalobca v správnom súdnom konaní domáha. Žalobné návrhy v oboch žalobách rovnako zahŕňajú aj tú časť iného zásahu, ktorá spočívala v nezákonnosti počas dodatočného prehľadávania. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že správny súd sa riadne nevysporiadal s rozdielnym výrokom III., uvedeným v žalobe zo dňa 8. januára 2025, kasačný súd uvádza, že tento žalobný návrh („III. Súd zakazuje žalovanému akokoľvek dôkazne používať výsledky dodatočného prehľadávania vykonaného v dňoch od 8. novembra 2024 v priestoroch žalovaného.“), je svojim obsahom už konzumovaný v bodoch II., III., IV., žalobného návrhu žaloby zo dňa 9. decembra 2024, v ktorých sa sťažovateľ domáhal vydania výroku rozhodnutia správneho súdu, príkladmo: „II. .

. .“;

33. Dôkazné používanie výsledkov dodatočného prehľadávania tak podľa názoru kasačného súdu spočíva práve v presúvaní, prezeraní, vyhodnocovaní a ďalšom spracúvaní zaistených údajov, resp. podkladov. Vzhľadom k uvedenému záveru sa kasačný súd nestotožňuje ani so sťažovateľovou argumentáciou uvedenou v replike k vyjadreniu žalovaného, o potrebe vyhodnotenia žaloby zo dňa 8. januára 2025 ako doplnenia žaloby, keďže žaloba zo dňa 8. januára 2025 je svojou povahou konzumovaná žalobou zo dňa 9. decembra 2024, v ktorej sa namieta ako iný zásah aj dodatočné prehľadávanie. Kasačný súd zároveň uznáva, že k žalobnému návrhu III. žaloby zo dňa 8. januára 2025 sa správny súd nevyjadril. Nejedná sa však v danom prípade o takú procesnú vadu, ktorá by bola spôsobilá konštatovať nezákonnosť napadnutého uznesenia správneho súdu ako takého. 34. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené uzatvára, že sťažovateľ v žalobe zo dňa 9. decembra 2024 namietal vedenie inšpekcie žalovaného uskutočnenej v dňoch 8. - 10. októbra 2024 a rovnako aj dodatočné prehľadávanie uskutočnené od 8. novembra 2024. Žalobný návrh v žalobe zo dňa 8. januára 2025 je prakticky totožný so žalobným návrhom skôr podanej žaloby zo dňa 9. decembra 2024, pričom odlišný bod III. žalobného návrhu je konzumovaný v skôr podanej správnej žalobe. Je teda nesporné, že sťažovateľ sa obidvoma žalobami domáhal ochrany voči rovnakému inému zásahu. 35. Obidve žaloby majú tak povahu negatórnej zásahovej žaloby obsahujúcej zákaz žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, ktorý je založený na rovnakých skutkových a právnych okolnostiach. Ako kasačný súd uviedol, sám sťažovateľ v jednotlivých častiach skôr podanej žaloby, vníma dodatočné prehľadávanie ako pokračovanie v namietanom inom zásahu, a s týmto názorom sa kasačný súd stotožňuje. Sťažovateľova argumentácia v podanej kasačnej sťažnosti, tak nebola schopná spochybniť správnosť záverov v napadnutom uznesení správneho súdu, o existencii prekážky začatého konania (litispendencie).