5Shk/3/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100456.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2Spv/2/2024
- IČS
- 0824100456
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): IMPOL HOLDING, a. s., so sídlom Ľubochnianska 2, Ľubotice, IČO: 50115049, právne zast. JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom so sídlom Plynárenská 1, Michalovce, IČO: 35557192, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, Banská Bystrica, IČO: 30810787, za účasti: BAPE FOOD trade s. r. o., so sídlom Ovocinárska 51, Sabinov, IČO: 50463501, právne zast. advokátskym spoločenstvom JUDr. Kišeľak, s. r. o., so sídlom Weberova 8, Prešov, IČO: 53916425, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. POZ 2545-2018/II-15-2024 zo dňa 5. apríla 2024, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti výroku II. uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Spv/2/2024-71 zo dňa 14. januára 2025, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výrok II. uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Spv/2/2024-71 zo dňa 14. januára 2025 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) uznesením zo dňa 14. januára 2025, č. k. 2Spv/2/2024-71 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) v poradí prvým výrokom odmietol správnu žalobu žalobcu s odôvodnením, že žalobcovi neprislúcha aktívna žalobná legitimácia a žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. V poradí druhým výrokom správny súd postupom podľa § 171 ods. 1 SSP priznal žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. Priznanie náhrady trov konania správny súd odôvodnil tým, že žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby, nakoľko podal správnu žalobu napriek tomu, že na jej podanie nemal aktívnu vecnú legitimáciu podľa § 178 ods. 1 SSP, v dôsledku čoho vznikol žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
2. Žalobca podal dňa 6. marca 2025 proti výroku II napadnutého uznesenia kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnuté uznesenie správneho súdu tak, že správnu žalobu odmietne a neprizná náhradu trov konania žiadnemu
účastníkovi. Nesprávny procesný postup napĺňajúci znaky porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces vzhliadol žalobca v konaní správneho súdu, ktorý aj napriek tomu, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, správnu žalobu neodmietol hneď a aj bez odstránenia existujúcej vady ďalej konal a predložil žalobu ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
Uvedeným postupom došlo podľa žalobcu k porušeniu princípu predvídateľnosti rozhodnutia vo výroku II napadnutého uznesenia, a to v situácii, keď správny súd predchádzajúcim uznesením sp. zn. 2Spv/2/2024 zo dňa 13. septembra 2024 vyzval žalobcu, aby v lehote určenej súdom doplnil správnu žalobu a predložil súdu Zmluvu o prevode ochranných známok zo dňa 23. februára 2022, na základe ktorej mala byť preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Správny súd v uvedenom uznesení žalobcu poučil o tom, že ak v súdom určenej lehote správnu žalobu nedoplní, súd jeho žalobu odmietne.
Aj napriek skutočnosti, že zo strany žalobcu nedošlo v súdom stanovenej lehote k odstráneniu vady jeho podania, pokračoval správny súd v konaní a vykonal úkony voči zvyšným účastníkom konania. 3. Nesprávne právne posúdenie vzhliadol žalobca v nesprávnej aplikácii § 171 ods. 1 SSP majúc za to, že na použitie tohto ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa názoru žalobcu malo byť o trovách konania rozhodnuté v zmysle § 170 písm. a) SSP, pretože účastníkom konania vznikli náklady až po tom, čo boli splnené podmienky na odmietnutie žaloby. V danom prípade nedošlo podľa žalobcu k naplneniu podmienok pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP, nakoľko nebola naplnená podmienka príčinnej súvislosti medzi zavinením odmietnutia žaloby úkonmi účastníkov konania. Na jednej strane žalobca síce uviedol, že si je vedomý, že k odmietnutiu žaloby došlo z dôvodu na jeho strane, avšak k výdavkom účastníkov konania došlo z dôvodu nehospodárneho postupu správneho súdu, ktorý mal primárne zabezpečiť odstránenie vady, resp. odmietnuť žalobu a nie v konaní pokračovať. Účastníkom konania vznikli náklady z dôvodu pochybenia správneho súdu a tieto náklady v žiadnom prípade nemôžu byť na príťaž žalobcovi.
4. V závere kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že správny súd nerozhodol o vrátení súdneho poplatku vzhľadom na to, že došlo k odmietnutiu žaloby. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 15. apríla 2025 uviedol, že nie je výrokom II dotknutý na svojich právach a oprávnených záujmoch, nepovažuje preto za potrebné sa bližšie vyjadriť k jednotlivým sťažnostným bodom kasačnej sťažnosti žalobcu. 6. Ďalší účastník konania napadnuté uznesenie správneho súdu považoval za správne, zákonné a spravodlivé. Žalobca podľa ďalšieho účastníka konania nepreukázal naplnenie sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, nakoľko nepreukázal kumulatívne splnenie oboch podmienok pre uplatnenie tohto dôvodu a zaslaním žaloby zvyšným účastníkom konania žalobca nebol ukrátený na jeho právach. Z celkového konania žalobcu vyplýva podľa ďalšieho účastníka konania jeho účelovosť. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania nepreukázal žalobca ani dôvodnosť sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/17/2020, podľa ktorého pojem procesné zavinenie je nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne, i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/44/2021, v zmysle ktorého pojem procesné zavinenie použitý v ustanovení § 171 ods. 1 SSP treba aplikovať a posudzovať výlučne z procesného hľadiska a rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP), ako aj predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a v rozsahu uplatnených dôvodov (§ 453 ods. 2 SSP). Zároveň kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť bola podaná v zákonnej lehote (§ 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP).
8. Predmetom kasačného konania je napadnuté uznesenie správneho súdu, ktorým správny súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol žalobu žalobcu ako podanú zjavne neoprávnenou osobou a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. Výrok o odmietnutí správnej žaloby nie je kasačnou sťažnosťou napadnutý, napadnutý je iba druhý výrok napadnutého uznesenia o trovách konania. Úlohou kasačného súdu je posúdiť, či správny súd postupoval správne, keď priznal žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.
9. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už boli právne obdobné a skutkovo súvisiace veci identických účastníkov konania. V uvedených konaniach kasačný súd rozhodol uznesením sp. zn. 4Shk/3/2025 zo dňa 31. júla 2025 a uznesením sp. zn. 4Shk/2/2025 zo dňa 31. júla 2025, argumentáciu sťažovateľa vyhodnotiac ako dôvodnú.
10. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
Kasačný súd preto v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia sp. zn. 4Shk/2/2025 zo dňa 31. júla 2025. S týmto uznesením kasačného súdu sa konajúci senát stotožňuje, naň poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza: ,, 19.
Najvyšší správny súd po oboznámení sa so súdnym spisom správneho súdu konštatuje, že predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bola správna žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutiu žalovaného č. POZ 2559-2018/ II-21-2024 z 05.04.2024, ktorým bol zamietnutý rozklad a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 2559-2018/ N-20-2020 z 06.04.2020 o zamietnutí prihlášky ochrannej známky.
Vzhľadom na to, že žalobcovi neprislúchala žalobná legitimácia, správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol ako žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou a zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. Výrok o odmietnutí správnej žaloby nie je
sporný. Kasačnou sťažnosťou je napadnutý len druhý výrok uznesenia o trovách konania. Úlohou najvyššieho správneho súdu bolo posúdiť, či správny súd postupoval správne, keď priznal žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.
20. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. Námietky obsiahnuté v kasačnej sťažnosti sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého výroku uznesenia správneho súdu.
21. Kasačný súd súhlasí s názorom žalobcu uvedenom v kasačnej sťažnosti ohľadom toho, že v preskúmavanej veci neboli splnené podmienky na aplikovanie ustanovenia § 171 ods. 1 SSP. Uvedený § 171 SSP nemôže byť vykladaný izolovane, ale vždy v súvislosti s ustanoveniami zákona, ktoré mu predchádzajú. O povinnosti nahradiť žalobcom trovy konania ostatným účastníkom konania je možné rozhodnúť, len ak sú splnené podmienky, za ktorých je možné im ich priznať.
22. Žalovanému v súlade s § 168 prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Podľa druhej vety uvedeného ustanovenia je možné priznať náhradu trov konania orgánu štátnej správny len výnimočne. 23. Čo sa pod pojmom „ak možno spravodlivo požadovať“ presne myslí, zákonodarca bližšie nešpecifikuje. Je to pochopiteľné, vzhľadom na variabilitu do úvahy prichádzajúcich možných procesných situácii. Je preto zrejmé, že pokiaľ správny súd pristúpi k priznaniu náhrady trov konania žalovanému podľa tohto ustanovenia, je jeho povinnosťou svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, hlavne uviesť, aké konkrétne skutočnosti nastali, že naplnili obsahovú stránku takto procesným právnym predpisom nastavenej podmienky. Podľa dôvodovej správy k § 168 môže byť jeden z prípadov, kedy správny súd prizná náhradu trov konania žalovanému, podanie šikanóznej žaloby.
24. Kasačný súd tu nevidel žiadne dôvody na základe ktorých možno spravodlivo od žalobcu požadovať náhradu trov konania voči žalovanému. Navyše žalovaný vo svojom podaní náhradu trov konania ani nežiadal. 25. Ďalší účastník konania má v súlade s § 169 právo na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 26. „. . . v prípade náhrady trov konania ďalšieho účastníka konania je v zásade princíp úspechu v konaní irelevantný, keď režim náhrady trov konania ďalšieho účastníka konania je koncipovaný na iných právnych premisách ako je tomu v prípade účastníkov konania (žalobca a žalovaný). Vychádzajúc zo znenia právnej úpravy je v prípade ďalšieho účastníka konania relevantné jedine to, či nastala (aspoň) jedna z nasledovných dvoch skutočností: a) či ďalšiemu účastníkovi konania vznikli trovy na tom právnom základe, že plnil povinnosť uloženú mu súdom a ak áno, tak mu patrí náhrada trov za tieto úkony a/alebo b) či na priznanie náhrady ďalších trov konania (na návrh) existuje osobitný dôvod.“ uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Svk/20/2024.
27. Zo súdneho spisu správneho súdu je zrejmé, že ďalšiemu účastníkovi konania v priebehu konania nevznikli trovy konania, ktoré by sa viazali na plnenie povinnosti uloženej mu súdom. Doručenie správnej žaloby, prípadne iného podania účastníka konania ďalšiemu účastníkovi konania zo strany súdu a upovedomenie ďalšieho účastníka konania o možnosti vyjadriť sa k nemu, nie je možné bez ďalšieho považovať za povinnosť uloženú súdom. Ide o úkon súdu umožňujúci ďalšiemu účastníkovi konania realizovať jeho procesné právo v tom zmysle, že je upovedomený o predmetnom úkone a zároveň mu je daná možnosť prezentovať vo vzťahu k súdu vlastnú argumentáciu k tej, ktorá je uvedená v doručenom podaní. Ďalšiemu účastníkovi konania bola podaním zo dňa 22.11.2024 (č. l. 47) doručená správna žaloba, a zároveň bol vyzvaný, aby sa k jej obsahu vyjadril. Uvedený úkon nemá podobu uznesenia, ktorým by súd autoritatívne ukladal ďalšiemu účastníkovi konania príslušnú povinnosť. Výzva adresovaná
ďalšiemu účastníkovi konania mala podobu prípisu súdu s uložením lehoty na vyjadrenie sa. Zároveň bol účastník poučený o tom, že prípadné nedoručenie vyjadrenia neznamená, že súd v konaní nemôže ďalej konať, ale práve naopak, že pokiaľ sa v lehote nevyjadrí, správny súd môže vo veci konať ďalej. Vo výzve nebolo uvedené poučenie o hrozbe poriadkovej pokuty za neposkytnutie vyjadrenia ako povinnosti uloženej súdom. Z povahy výzvy na vyjadrenie, ktorá bola v rámci konania ďalšiemu účastníkovi konania doručená vyplýva, že túto nie je možné považovať za výzvu na realizáciu povinnosti uloženej súdom v pravom zmysle slova, keďže prestavuje skôr formálny predpoklad pre realizáciu jeho procesných práv, ako ďalšieho účastníka konania, v rámci správneho súdneho konania.
Podľa rozhodnutia najvyššieho správneho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí za rok 2024 pod č. 87/2024: „Citované ustanovenie tak predovšetkým nepriznáva ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov podľa zásady jeho úspechu, ale obmedzuje ich zásadne na trovy vyvolané povinnosťou, ktorú správny súd uložil. Dôvodom takejto úpravy je predovšetkým bránenie tomu, aby ďalší účastníci vstupovali do konania len preto, aby im neskôr boli priznané trovy (porov. dôvodová správa k vládnemu návrhu Správneho súdneho poriadku, Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1335). Druhá veta ustanovenia § 169 SSP však ako výnimku z tejto zásady dovoľuje priznať akékoľvek trovy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo znenia tejto vety je zrejmé, že zákon tieto dôvody ani príkladmo neuvádza, ale ani neobmedzuje. Zo vzájomného vzťahu oboch týchto viet tak možno ako zásadu dovodiť, že dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže byť každý úspech ďalšieho účastníka v konaní, pretože práve tomu má brániť prvá veta.“ Z vyššie uvedených dôvodov,
a to v konkrétnostiach presahujúcich rámec argumentácie sťažovateľa v kasačnej sťažnosti a v rozsahu vyššie uvedeného odôvodnenia, najvyšší správny súd nezistil, že by sťažovateľovi patrila náhrada trov za úkony, v rámci ktorých by plnil povinnosti uložené mu súdom.
28. Kasačný súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mal mať ďalší účastník právo na náhradu trov konania. Právna veta vyššie citovaného rozhodnutia č. 87/2024 znie: „O dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 169 ods. 2 druhej vety Správneho súdneho poriadku, kvôli ktorému možno ďalšiemu účastníkovi priznať náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti, môže ísť vtedy, ak ďalší účastník ako jediný podá kasačnú sťažnosť a na jej základe kasačný súd zruší rozsudok správneho súdu a ten následne novým rozsudkom rozhodne v prospech tohto ďalšieho účastníka.
Takisto taký dôvod môže existovať vo vzťahu k trovám konania o kasačnej sťažnosti, ktorou žalobca napadol výlučne výrok rozsudku správneho súdu o priznaní náhrady trov ďalšiemu účastníkovi.“ V prejednávanej veci však takéto ani iné dôvody hodné osobitného zreteľa nebadať, nakoľko ďalší účastník sa len vyjadril k správnej žalobu po tom, čo mu bola umožnená takáto možnosť,
nie povinnosť. 29. S prihliadnutím na skutočnosť, že kasačný súd vyhodnotil kasačnú námietku sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení za dôvodnú a na jej základe napadnuté rozhodnutie zrušil, nepovažoval kasačný súd za potrebné a hospodárne zaoberať sa ďalšími sťažnostnými námietkami.“
IV. Záver
11. Kasačný súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti žalobcu a napadnutý výrok II. uznesenia správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení tohto uznesenia. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP). 12. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 13. Toto uznesenie prijal senát kasačného súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. septembra 2025