5Snz/1/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:0724100624.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3S/49/2024
- IČS
- 0724100624
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: D.. R. L., trvale bytom Č. X, D., právne zastúpeného zahraničným združením Dentons Europe CS LLP, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného ĺrska, One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn, konajúcom prostredníctvom Dentons Europe CS LLP, organizačnej zložky so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré mesto, Bottova 2A, IČO: 36861391, konajúcej prostredníctvom advokáta a vedúceho organizačnej zložky JUDr. Petra Kubinu, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2024/000007-009 zo dňa 20. februára 2024, o námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom voči sudkyni Správneho súdu v Bratislave JUDr. Dane Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., takto
rozhodol:
Sudkyňa Správneho súdu v Bratislave JUDr Dana Jelinková Dudziková, LL.M. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci v konaní vedenom na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 3S/49/2024.
Odôvodnenie
I. Procesný postup pred správnym súdom
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd") postupom podľa § 90 zákona č. 162/ 2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") predložil dňa 20. mája 2024 Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") vec sp. zn. 3S/49/2024 na rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorú v mene žalobcu vzniesol podaním zo dňa 09. mája 2024 právny zástupca žalobcu - JUDr. Peter Kubina, advokát, voči sudkyni JUDr. Dane Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. 2. Žalobca námietku zaujatosti odôvodnil pomerom namietanej sudkyne k právnemu zástupcovi žalobcu. O dôvode na podanie námietky zaujatosti sa dozvedel dňa 9. mája 2024, keď nahliadnutím do elektronického súdneho spisu zistil, že správna žaloba bola pridelená na rozhodnutie senátu Správneho súdu v Bratislave 3S, ktorého členkou je namietaná sudkyňa. Prvým dôvodom námietky zaujatosti bola skutočnosť, že namietaná sudkyňa ako členka Súdnej rady Slovenskej republiky na 11. verejnom zasadnutí dňa 14. novembra 2023
spolunavrhla Súdnej rade Slovenskej republiky vydanie uznesenia nasledovného znenia: „Súdna rada Slovenskej republiky ako ústavný orgán sudcovskej legitimity dôrazne odmieta neprípustné opakované vyjadrenia na sudcov advokáta Petra Kubinu, ktorý aktuálne verejne neprípustným spôsobom spochybňoval nestrannosť sudkyne G. D. .
. . .". Uvedený návrh uznesenia podľa žalobcu obsahovo súvisel s vecou, ktorá je predmetom správnej žaloby vedenej pod sp. zn. 3S/49/2024 (zastupovanie žalobcu pri domáhaní sa súdnej ochrany proti personálnemu rozkazu ministra vnútra SR a súvisiaca verejná komunikácia).
Druhým dôvodom námietky zaujatosti bola skutočnosť, že namietaná sudkyňa ako jediná sa neuspokojila s výsledkom hlasovania Súdnej rady SR a ešte dňa 13.11.2024 (teda ešte pred zasadnutím súdnej rady) podala vo vlastnom mene na právneho zástupcu žalobcu sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru, ktorá je podnetom na začatie disciplinárneho stíhania.
Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že konanie právneho zástupcu žalobcu nebolo namierené voči namietanej sudkyni, teda nejde o konanie, ktorého by sa dopustil účelovo s cieľom vyprovokovať namietanú sudkyňu k podaniu tejto sťažnosti a dosiahnuť jej vylúčenie z rozhodovania v tejto alebo akejkoľvek inej veci. Sťažnostné konanie nebolo do podania námietky zaujatosti ukončené a stále prebieha. Podľa žalobcu podanie sťažnosti samo o sebe zakladá dôvod na jej vylúčenie z rozhodovania v tejto veci pre pomer k osobe právneho zástupcu žalobcu. Túto skutočnosť zvýrazňuje, že k tomuto kroku namietaná sudkyňa pristúpila v zjavnej prinajmenšom časovej súvislosti s vecou (právnou situáciou), o ktorej má teraz v konaní rozhodovať. Podanie takejto sťažnosti sa dá prirovnať k prípadu, ak by namietaná sudkyňa na neho podala trestné oznámenie, alebo žalobu na ochranu osobnosti. Podaním sťažnosti sa namietaná sudkyňa dostala s ním do právneho sporu, ktorého predmetom je posúdenie, či sa dopustil, alebo nedopustil disciplinárneho previnenia. Namietaná sudkyňa má záujem na tom, aby jej sťažnosti bolo vyhovené. Do právomoci Súdnej rady SR a jej členov
patrí dohľad nad dodržiavaním etiky sudcov, nie advokátov, namietaná sudkyňa teda vybočila z rámca výkonu právomoci členky Súdnej rady SR. 3. V odôvodnení námietky ďalej žalobca poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR, Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva („ESĽP") o účele inštitútu vylúčenia sudcu, subjektívnom a objektívnom teste nestrannosti a teórii zdania.
4. K vznesenej námietke sa vyjadrila sudkyňa JUDr. Dana Jelinková Dudzíková LL.M. a uviedla, že PZ žalobcu osobne nepozná, prišla s ním do kontaktu len v rámci výkonu svojej funkcie a nevylučuje, že s ním prišla do kontaktu aj v rámci vzdelávacích aktivít.
Nemá k nemu ani pozitívny, ani negatívny vzťah, necíti sa byť zaujatá. 5. K dôvodom zaujatosti uviedla, že obe jej aktivity súvisia s výkonom mandátu členky Súdnej rady SR, konkrétne s vytyčovaním hraníc prípustnej vecnej kritiky súdnych rozhodnutí a odmietaním osobného napadnutia sudcov za výkon ich rozhodovacej činnosti. Táto otázka je pomerne často predmetom verejnej diskusie na Súdnej rade SR.
6. Pokiaľ ide o návrh uznesenia, týkalo sa výrokov právneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k sudkyni G., čo však nijako nesúvisí s podanou žalobou vo veci 3S/49/2024. Návrh uznesenia sa týkal slobody prejavu verejne činných osôb vrátane predstaviteľov právnických povolaní vo všeobecnosti, jej vklad sa týkal predovšetkým neprimeraného tlaku na rozhodovaciu činnosť.
7. K sťažnosti podanej Slovenskej advokátskej komore sudkyňa uviedla, že túto podala takisto v súvislosti s výkonom svojho mandátu členky Súdnej rady SR, aby komora ako predstaviteľ právnických povolaní dotknutá navrhovaným uznesením participovala na riešení otázok hraníc slobody prejavu a verejného komentovania súdnych rozhodnutí a osôb sudcov.
Urobila tak v priamej súvislosti s prejednávaným bodom programu Súdnej rady SR. Spochybnila časovú súvislosť podania sťažnosti s napadnutou vecou s tým, že v tomto smere si protirečí aj sám právny zástupca v podanej námietke, a v závere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Nc/1/2024 z 05.02.2024 v obdobnej veci, týkajúce sa námietky zaujatosti voči ďalšej členke Súdnej rady SR podanej právnym zástupcom žalobcu, kde Najvyšší súd SR rozhodol, že táto sudkyňa nie je zaujatá, a taktiež na to, že právny zástupca žalobcu vystupuje aj v iných konaniach senátu 3S, kde jej zaujatosť nenamietal.
II. Právne posúdenie najvyšším správnym súdom
8. V prvom rade posúdil najvyšší správny súd otázku včasnosti podanej námietky zaujatosti. Podľa § 91 ods. 1 SSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. 9. Žalobca tvrdí, že sa o pridelení veci senátu 3S, ktorého členkou je aj namietaná sudkyňa, dozvedel pri nahliadnutí do elektronického súdneho spisu dňa 9.mája 2024.
Namietaná sudkyňa sa k včasnosti podania námietky vyjadriť nevedela. V súdnom spise nie je záznam z nahliadnutia založený, súčasne z neho však nevyplýva, že by bola žalobcovi doručovaná iná listina, z ktorej by sa o pridelení veci senátu 3S, a teda aj namietanej sudkyni, mohol dozvedieť. Za tohto stavu najvyšší správny súd konštatuje, že námietku zaujatosti je potrebné považovať za podanú včas, keďže neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by tvrdenú včasnosť podania námietky zaujatosti spochybňoval.
10. Podľa § 87 ods. 1 SSP, sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.
11. Rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 Listiny základných práv a slobôd, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno iba výnimočne a zo závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. V zásade platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a so zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by v spore
mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca. Pri posudzovaní týchto dôvodov v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd") a napokon aj na závery, ku ktorým dospela doterajšia súdno-aplikačná prax najvyššieho súdu. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku).
12. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.
12. 1. Vylúčenie sudcu pre pomer sudcu k zástupcovi sporovej strany je závažným rozhodnutím, pretože existencia takéhoto pomeru znamená diskvalifikáciu ich vzťahu ako sudcu a zástupcu sporovej strany nielen v konkrétnej veci, v ktorej bol sudca vylúčený ale aj v ďalších konaniach pred týmto sudcom.
12. 2. Vzhľadom k tomu je potrebné pristúpiť k posúdeniu zaujatosti len po zistení intenzívneho pomeru odôvodňujúceho pochybnosti, že voči strane, ktorú advokát zastupuje, nebude sudca s ohľadom na pomer k jej zástupcovi postupovať nestranne a nezaujato.
13. Pokiaľ ide o subjektívny aspekt nestrannosti namietanej sudkyne možno konštatovať, že namietaná sudkyňa sa necítila byť zaujatá, pretože nemá žiaden vzťah k sporu, k stranám, ani ich zástupcom, pre ktorý by bolo možné pochybovať o jej nezaujatosti.
14. Pre posúdenie námietky zaujatosti v prvom rade senát najvyššieho správneho súdu preskúmal na základe vyjadrení namietanej sudkyne a právneho zástupcu žalobcu ich doterajšie vzťahy. Z vyjadrení tak namietanej sudkyne ako aj právneho zástupcu žalobcu je zrejmé, že pokiaľ ide o doterajšie objektívne okolnosti, ich vzťah možno hodnotiť ako neutrálny a neexistovala medzi nimi žiadna objektívna okolnosť, ktorá by potvrdzovala relevantný pomer sudkyne a zástupcu žalobcu.
15. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych príznakov. Uplatňuje sa tzv. teória zdania nezaujatosti podľa ktorej platí, že „spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná". Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (napr. rozhodnutie vo veci Delcourt proti Belgicku). Rozhodujúcim prvkom pri posudzovaní námietky zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava strany je objektívne oprávnená a relevantná. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť, ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z prerokúvania a
rozhodovania sporu), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danému sporu, stranám alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio", teda nezávisle a nestranne (porovnaj napr. I. ÚS 332/08). 16.
Najvyšší správny súd vyhodnotil prvý dôvod námietky zaujatosti uvádzaný žalobcom - kde namietaná sudkyňa ako členka súdnej rady spolunavrhla prijatie uznesenia - zaujatie stanoviska k opakovaným vyjadreniam advokáta Petra Kubinu na sudcov, ktorý aktuálne verejne neprípustným spôsobom spochybňoval nestrannosť sudkyne G. D., ako nedôvodný. V tejto súvislosti poukazuje najvyšší správny súd na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Nc/1/2024 zo dňa 05. februára 2024, kde najvyšší súd nevzhliadol dôvody zaujatosti u ďalšej členky súdnej rady, ktorá bola ďalšou spolunavrhovateľkou (spolu s namietanou sudkyňou a ďalšími dvoma spolunavrhovateľmi) toho istého uznesenia - stanoviska. Najvyšší súd okrem iného v predmetnom uznesení konštatoval, že: „námietka zaujatosti výlučne súvisí s činnosťou sudkyne ako členky súdnej rady, a tvrdeným zásahom majú byť jej prejavy v rámci rozpravy na zasadnutí súdnej rady dňa 14. novembra 2023 z ktorých nezistil, že by išlo o odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti sudkyne spojené s rozhodovaním namietanej sudkyne vo veci .
. . . Súdna rada Slovenskej republiky je ústavný orgán sudcovskej legitimity (čl. 141a ods. 1 Ústavy SR). Pokiaľ členka súdnej rady, ktorá je sudkyňou vykonáva pôsobnosť v rámci súdnej rady nejde o výkon súdnictva, ale o nezávislý výkon pôsobnosti ústavného činiteľa. Toto postavenie člena súdnej rady deklaruje aj Štatút Súdnej rady schválený na 1. zasadnutí konanom 19. januára 2022. Nadriadený súd (najvyšší súd) na záver konštatuje, že predmetná skutočnosť bez ďalšieho (presahu mimo rámca činnosti člena Súdnej rady), nebola dostatočná na vytvorenie odôvodnenej pochybnosti na vylúčenie namietanej sudkyne z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci."
17. Z vyššie uvedeným právnym záverom najvyššieho súdu sa najvyšší správny súd plne stotožňuje a má za to, že nezistil odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti namietanej sudkyne. 18. Čo sa týka druhého dôvodu námietky zaujatosti - podanie sťažnosti (ohľadom verejných vyjadrení advokáta žalobcu na margo inej ako namietanej sudkyne v inom konaní) zo strany namietanej sudkyne na právneho zástupcu žalobcu Slovenskej advokátskej komore (ďalej len „SAK"), najvyšší správny súd sa musel vysporiadať s otázkou, či samotné podanie takejto sťažnosti (podanej v súvislosti s verejnými vyjadreniami právneho zástupcu na sudkyňu G.) zakladá zaujatosť namietanej sudkyne voči advokátovi žalobcu a to aj v prípade, ak je podľa obsahu podnetom na disciplinárne konanie voči jeho osobe.
Najvyšší správny súd dospel k právnemu záveru, že podanie predmetnej sťažnosti namietanou sudkyňou nenapĺňa znaky jej možnej zaujatosti. Pokiaľ by aj sťažnosť podaná namietanou sudkyňou na SAK bola podnetom na začatie disciplinárneho konania voči právnemu zástupcovi žalobcu, podľa § 2 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK, dňom doručenia sťažnosti sa začína sťažnostné konanie. Ak by revízna komisia SAK rozhodla, že sťažnosť je dôvodná, predseda revíznej komisie bezodkladne zabezpečí vypracovanie a podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania (§ 2 ods. 6 Disciplinárneho poriadku SAK). Samotným podaním sťažnosti sa sťažovateľ nestáva súčasťou disciplinárneho konania, nevznikajú mu žiadne procesné práva, ani nárok na vydanie určitého typu rozhodnutia. Samotné podanie sťažnosti nemôže založiť žiadny právny vzťah medzi sťažovateľom a advokátom.
19. Samotné podanie sťažnosti namietanej sudkyne SAK voči právnemu zástupcovi žalobcu s vecným obsahom, neobsahujúcim urážky alebo hanlivé formulácie, nemožno považovať za vyjadrenie nepriateľského vzťahu namietanej sudkyne voči právnemu zástupcovi žalobcu a takéto konanie namietanej sudkyne nevykazuje samo o sebe znaky jej zaujatosti voči jeho osobe (podobne pozri uznesenie Ústavného súdu ČR, PL. ÚS 8/20 zo dňa 21.04.2020.
Taktiež nenaplnila táto sťažnosť znaky šikanózneho konania ( nebola podávaná opakovane). 20. Najvyšší správny súd záverom tiež upriamuje pozornosť, že neprisvedčil tvrdeniam žalobcu ohľadom údajnej vecnej a časovej súvislosti medzi návrhom uznesenia - stanoviska súdnej rade a podaním sťažnosti. Mal preukázané, že sťažnosť zo strany namietanej sudkyne bola podaná dňa 13. novembra 2023 a spoločný návrh bol na súdnej rade prerokovaný až dňa 14. novembra 2023. Správna žaloba v tejto veci bola žalobcom podaná až 18. apríla 2024.
21. Na základe vyššie uvedeného, najvyšší správny súd rozhodol tak, že namietaná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci v konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. 3S/49/2024. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 23. mája 2024