5Spp/1/2021

1. Žalobkyňa sa žalobou (označenou ako „Odvolanie“) doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31. decembra 2019 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 15199-5/2019-BA zo dňa 25. októbra 2019 (ďalej „Napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu číslo 700-0020-GC09/2014-16 zo dňa 24. februára 2014 (ďalej „Prvostupňové rozhodnutie“) a Prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Trnava.

Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Žiline s odôvodnením, že Krajský súd v Bratislave nie je miestne príslušným na konanie v predmetnej veci. 3. Dôvodom postúpenia veci na ďalšie konanie Krajskému súdu v Žiline bolo, že Prvostupňové rozhodnutie malo byť vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Čadca (ide pravdepodobne o omyl Krajského súdu v Bratislave keďže Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Trnava) a miestna príslušnosť, keďže sa nedá aplikovať § 13 ods. 3 SSP, sa má určiť podľa § 13 ods. 1 SSP. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Nds/5/2018 zo dňa 23. júla 2018 ako i na viaceré následné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Dôvodom neaplikácie § 13 ods. 3 SSP má byť skutočnosť, že žalobkyňa na území Slovenskej republiky nemá adresu trvalého pobytu a nie je zrejmé, či sa na území Slovenskej republiky zdržuje. Podľa Krajského súdu v Bratislave by sa podľa §

4. Krajský súd v Žiline, ktorému bola vec postúpená, predložil v súlade s § 18 ods. 3 SSP z dôvodu nesúhlasu so svojou miestnou príslušnosťou vec dňa 5. októbra 2021 na rozhodnutie Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky. Podľa názoru Krajského súdu v Žiline mu bola vec postúpená nesprávne, keďže pokiaľ v predmetnej veci podmienky miestnej príslušnosti v zmysle § 13 ods. 3 SSP chýbajú, čo Krajský súd v Žiline ustálil, je potrebné aplikovať § 9 ods. 2 SSP a nie § 13 ods. 1 SSP. Podľa Krajského súdu v Žiline § 13 ods. 3 SSP upravuje výnimku zo všeobecnej miestnej príslušnosti (výlučnú príslušnosť) čo znamená, že od začiatku neprichádza do úvahy všeobecná miestna príslušnosť a výlučná príslušnosť sa použije namiesto nej. Ak nie sú splnené podmienky na určenie miestnej príslušnosti podľa § 13 ods. 3 SSP má sa postupovať podľa § 9 ods. 2 SSP. Poukázal pritom na uznesenia Najvyššieho súdu SR v skutkovo rovnakých veciach sp.zn. 5Nds/5/2018 zo dňa 28. júna 2018, sp.zn. 5Nds/

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 SSP) po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou dospel k záveru, že v danom prípade bola vec Krajskému súdu v Žiline postúpená nesprávne a na konanie a rozhodnutie danej veci je miestne príslušný Krajský súd v

7. Podľa § 13 ods. 1 SSP miestne príslušným na rozhodovanie o všeobecných správnych žalobách (§ 6 ods. 2 písm. a/ a § 177 a nasl. SSP) je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.

9. Keďže predmetom konania je rozhodovanie žalovanej Sociálnej poisťovne, v súlade s § 199 ods. 1 písm. a/ SSP ide o sociálnu vec. V konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c/ SSP) sa miestna príslušnosť spravuje podľa § 13 ods. 3 SSP a miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo a ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.

republiky nezdržuje. Do úvahy prichádza aplikácia § 13 ods. 1 SSP tak, ako to uvádza Krajský súd v Bratislave, alebo aplikácia § 9 ods. 2 SSP tak, ako to uvádza Krajský súd v Žiline. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky si je v tejto súvislosti vedomý, že táto otázka bola v minulosti Najvyšším súdom SR rozhodovaná rozdielne. 11. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp.zn. IV. ÚS 49/06 zo 14. septembra 2006 uviedol, že „Napriek skutočnosti, že v právnom poriadku Slovenskej republiky rozhodnutia všeobecných súdov vo veci samej nezaväzujú ostatných sudcov rozhodnúť analogicky v podobných prípadoch, taká situácia, keď súdy v druhovo rovnakej veci rozhodujú protichodným spôsobom, podkopáva efektivitu fungovania systému spravodlivosti a neguje jeho elementárny princíp a základný predpoklad, ktorým je požiadavka, aby sa o rovnakých veciach rozhodovalo rovnakým spôsobom.“.

Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť.“. 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia iných senátov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach sp.zn. 4Spp/1/2021 zo dňa 20. októbra 2021, sp.zn. 1Spp/2/2021 zo dňa 27. októbra 2021 a 3Spp/1/ 2021 zo dňa 16. decembra 2021, ktoré vec posudzovali jednotne tak, ako je uvedené ďalej, a ktoré je možné považovať za ustálený právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. 14.

Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ustanovenie § 13 ods. 1 SSP nie je možné obísť ani v prípade, že žalobkyňa na území Slovenskej republiky nemá adresu trvalého pobytu, na území Slovenskej republiky nepodniká a ani sa tu nezdržuje, keďže § 13 ods. 1 SSP takúto podmienku neupravuje a právna úprava § 13 ods. 3 SSP upravuje miestnu príslušnosť v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2, písm. c/ SSP) za predpokladu, že v obvode krajského súdu má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje a súčasne v zmysle § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať len vtedy, keď miestne príslušný súd nemožno určiť podľa § 10 až 13 SSP. Pokiaľ § 13 ods. 3 SSP upravujúci osobitnú miestnu príslušnosť nie je možné použiť, neznamená to, že nie je možné použiť všeobecné ustanovenia § 13 ods. 1 SSP.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 17. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom

V Bratislave dňa 26. apríla 2022