5Spp/1/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Zariadenie pre seniorov Juraja Schoppera, n.o., so sídlom Rožňava-Huta 3454, Rožňava, IČO: 35583720, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Stankom, advokátom, so sídlom Obrody 25, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska č. 4, 6, 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 5945/2016-M ORF, 26121/2016 zo dňa 17. júna 2016, o nesúhlase Správneho súdu v Košiciach s postúpením veci, takto

rozhodol:

I. Nesúhlas Správneho súdu v Košiciach s postúpením veci je dôvodný. II. Na konanie o správnej žalobe je miestne príslušný Správny súd v Bratislave.

Odôvodnenie

I. Doterajší priebeh konania

Opatrením žalovaný reagoval na odvolanie žalobcu vo veci nevyhovenia jeho žiadosti o poskytnutie dotácie na podporu rozvoja sociálnych služieb podľa zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej aj „zákon o dotáciách"). 2.

konanie. Správnemu súdu uložil, aby v ďalšom konaní primárne objasnil, preskúmania akého opatrenia (alebo opatrení) sa sťažovateľ domáha a aké je jeho (ich) povaha. 3. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „postupujúci súd"), na ktorý v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc na konania v správnom súdnictve z Krajského súdu v Bratislave, uznesením č. k. 14Sa/25/2023-188 zo dňa 16.09.2025 vec postúpil Správnemu súdu v Košiciach. Postupujúci správny súd vyhodnotil, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) v spojení s § 199 ods. 1 písm. b) SSP, pretože vo veci konalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a vzhľadom na sídlo žalobcu je vo veci daná osobitá miestna príslušnosť Správneho súdu v Košiciach podľa § 13 ods. 3 SSP.

4. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „predkladajúci súd") po preskúmaní veci vo vzťahu k určeniu jeho príslušnosti vyslovil svoj nesúhlas s postúpením veci s odôvodnením, že právny záver postupujúceho súdu považuje za neprimerane extenzívny výklad pojmu sociálna vec, pričom samotný predmet administratívneho konania nemá v tomto prípade priamu a bezprostrednú súvislosť s materiálnym chápaním sociálnej veci.

žaloby. Predkladajúcemu súdu sa preto javí, že túto pochybnosť mal preklenúť postupujúci súd posúdením za primeraného použitia ustanovení o konaní o všeobecnej správnej žalobe, a to aj vzhľadom na výkladový rámec stanovený v § 30 prvá veta SSP. Správny súd uzatvoril, že podľa jeho názoru má byť vec prejednávaná za použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. a) v spojení s § 177 a nasl.

II. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Príslušnosť na prejednanie veci má byť teda určená v zmysle § 13 ods. 3 SSP podľa sídla žalobcu, a príslušným na prejednanie veci má byť predkladajúci súd. 7. Podľa predkladajúceho súdu ide vo veci o všeobecnú správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, čo odôvodňuje tým, že predmet administratívneho konania (Opatrenie) nemá priamu a bezprostrednú súvislosť s materiálnym chápaním sociálnej veci. Príslušnosť na prejednanie veci má byť teda určená v zmysle § 13 ods. 1 SSP podľa sídla žalovaného, a príslušným na prejednanie veci má byť postupujúci súd.

. . . pojem „sociálna vec", ktorý používa SSP je pojmom všeobecným, obsahovo pokrývajúcim všetky oblasti, v ktorých orgány verejnej správy (§ 4 SSP) vykonávajú svoju právomoc na úseku realizácie sociálnych práv. Najširšiu oblasť predstavuje systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike, ktorý je založený na troch pilieroch, a ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Konkrétne, v prípade „sociálnych vecí" pôjde o rozhodovanie v dávkových a nedávkových veciach sociálneho poistenia, sociálne zabezpečenie príslušníkov ozbrojených zložiek, dôchodkové nároky plynúce zo štátnozamestnaneckého pomeru, osobitné vzťahy sudcov, prokurátorov, ďalej zdravotné poistenie, zdravotná starostlivosť, štátne sociálne dávky (rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa a iné), sociálnu pomoc (hmotná núdza), služby zamestnanosti, poistenie pre prípad nezamestnanosti, alebo platobnej neschopnosti, sociálne služby, podpora rodiny, odškodňovanie podľa zákonov o rehabilitáciách, očkovanie a iné." a následne Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „14. .

potrebné posudzovať aj z hľadiska materiálneho, a teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy uvedeného v § 199 SSP svojimi účinkami aj reálne zasahuje do subjektívnej sféry právnickej, a predovšetkým fyzickej osoby v sociálnej oblasti. Po preskúmaní predmetnej veci kasačný súd zastáva názor, že sa nejedná o sociálnu vec. Žalobou napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie o zrušení akreditácie neziskovej organizácii Čistý deň, n.o., ktorá bola uvedenému subjektu udelená na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 3 a § 4 ods. 1 písm. d) a ods. 5 v zariadení podľa § 45 zákona č. 305/2005 Z. z. Konkrétne sa jedná o akreditačné konanie, v rámci ktorého príslušný orgán (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) na základe podanej žiadosti hodnotí splnenie podmienok na udelenie akreditácie (§ 79 zákona č. 305/2005 Z. z.).

V tomto konaní teda primárne ide o akreditáciu a hoci potenciálny vplyv na sociálne práva s ňou môže súvisieť a môže sa prejaviť ako určitý následok (napr. v prípade jej odňatia) s ohľadom na jeho sekundárny charakter, nebude mať v tomto prípade vplyv na určenie druhu žaloby." (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/5/2021 z 25.02.2021 v znení opravného uznesenia sp. zn. 5Sžk/5/2021 z 30.03.2021).

. . Jazykový výklad normy však treba podľa potreby doplniť aj inými metódami výkladu, predovšetkým výkladom účelom normy (porov. napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 171/05, III. ÚS 341/07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010).

zamestnanosti. K vymedzeniu okruhu sociálnych vecí pristúpil zákonodarca podľa orgánov verejnej správy rozhodujúcich v týchto veciach, a to z dôvodu často meniacej sa úpravy v danej oblasti. Osobitná úprava správnej žaloby v sociálnych veciach pritom smeruje k účinnejšiemu zabezpečeniu ochrany práv fyzických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy vo veciach sociálnych a následne aj k účinnejšiemu prístupu k súdnej ochrane." Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ďalej pokračoval, že „10. Účelom úpravy osobitostí konania v sociálnych veciach je tak zohľadnenie osobitnej citlivosti tejto agendy pre dotknuté osoby, osobitnej zraniteľnosti osôb, ktorých sa sociálna agenda obvykle týka (starší, invalidní, sociálne odkázaní a pod.). Práve na ich špecifické potreby je podľa § 199 ods. 2 SSP súd povinný prihliadať a poskytovať im potrebné poučenia. Len z praktických dôvodov (často meniaca sa hmotnoprávna úprava) zákonodarca v § 199 SSP zvolil ich enumeráciu prostredníctvom orgánov verejnej správy, ktoré o týchto veciach rozhodujú. Pod pojmom sociálne veci však naďalej treba rozumieť len ich rozhodovanie v odvetviach verejnej správy, pre ktoré sú tieto orgány zriadené. .

10. Z vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je možné zhrnúť, že (1) to, že žalovaný je subjektom uvedeným v § 199 ods. 1 SSP, bez ďalšieho neznamená, že vo veci ide o správnu žalobu v sociálnych veciach a (2) každú vec je potrebné posudzovať aj z hľadiska materiálneho, a teda je potrebné posúdiť, či rozhodnutie orgánu verejnej správy uvedeného v § 199 ods. 1 SSP svojimi účinkami aj reálne zasahuje do subjektívnej sféry právnickej, a predovšetkým spravidla fyzickej osoby, v sociálnej oblasti.

Podľa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky poskytovanie dotácií je procesom, pri ktorom štátne orgány a samosprávy finančne podporujú realizáciu určitých cieľov (napr. sociálne a kultúrne) rozličnými subjektami. Poskytovanie dotácií nie je výlučne viazané na sociálne služby a ide teda svojou podstatou skôr o agendu prierezovú.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Správnemu súdu v Košiciach aj Správnemu súdu v Bratislave preto postupom v zmysle § 18 SSP dospel k záveru, že nesúhlas Správneho súdu v Košiciach s postúpením veci Správnym súdom v Bratislave je

13. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. decembra 2025