5Spv/2/2020

1. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím zn. PÚV 5094-2005/ÚV 4373 I-11-2015 zo dňa 23. marca 2015 návrh na výmaz úžitkového vzoru č. 4373 s názvom „Plynový konvekčný ohrievač“ (ďalej len „napadnutý úžitkový vzor“ alebo „úžitkový vzor č. 4373“) majiteľa: Jozef Hanuš - INMAT, J. Kráľa 58, 956 17 Solčany (ďalej len „ďalší účastník“), podaný navrhovateľom MTH, s.r.o., Šúrska 5, 900 01 Modra - žalobca, zamietol podľa § 44 ods. 1 písm. f) zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch (ďalej len „zákon o úžitkových vzoroch“) v nadväznosti na § 1 a § 4 zákona č. 478/

D1 až D5: · D1 - úžitkový vzor č. 2156 s názvom „Plynový radiátor“, · D2 - návod na montáž, obsluhu a údržbu plynového radiátora PR 2-4-5 vyrábaného spoločnosťou MODRATHRERM spol. s r.o., Šúrska 5, Modra, podľa úžitkového vzoru č. 2156, · D3 - znalecký posudok č. 11/2005, ktorý vypracoval znalec D.. B.. L. T., D.., · D4 - oznámenie I.G_C_ STROJAL, s.r.o. Žiar nad Hronom, · D5 - znalecký posudok č. 7/2011 s dodatkom, ktorý vypracovala znalkyňa Q. F..

4. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že pre posúdenie novosti a prekročenia rámca prostej odbornej schopnosti je kľúčovým definovanie relevantného stavu techniky. Za stav techniky sa považoval všetko, čo bolo kdekoľvek predo dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti, sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom.

5. Podľa žalovaného prvostupňový orgán správne porovnal napadnuté riešenie len s riešeniami predstavujúcimi relevantný stav techniky, ktoré sú obsiahnuté v dokumentoch D1 a D2, a keďže v žiadnom z nich sa nenachádzali všetky podstatné znaky riešenia tak, ako sú opísané v hlavnom nároku na ochranu napadnutého úžitkového vzoru (bol konštatovaný rozdielny tvar spaľovacej komory, tvar koncovky dymovodu a rozdiely v kryte radiátora, resp. ohrievača), správne konštatoval, že napadnuté riešenie je nové. Poznamenal, že aj zo samotnej argumentácie žalobcu v podanom rozklade je zrejmé, že on sám súhlasí s tým, že medzi napadnutým úžitkovým vzorom a úžitkovým vzorom žalobcu podľa dokumentov D1 a D2 existujú rozdiely, pričom sa dokumentmi D6 a D7 snažil preukázať, že na základe zásahu do konštrukčných častí (spaľovacej komory a koncovky dymovodu) ohrievača žalobcu došlo k zhoršeniu úžitkových vlastností ohrievača ďalšieho účastníka. 6. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca bagatelizuje konštrukčné rozdiely porovnávaných zariadení. Konštrukčný rozdiel (prechod medzi

Nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že kryt radiátora s perforáciami je len dizajnovou záležitosťou a uznal za správnu argumentáciu prvostupňového orgánu ohľadom krytu, ktorý má aj odlišné technické účinky na vrstvenie teplotných zón v miestnosti a nadmerné prehrievanie povrchu telesa.

nie. 8. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu v rozklade, že prvostupňový orgán sa formalisticky stotožnil s tvrdením majiteľa a nekonal v intenciách rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán zohľadnil všetky navrhovateľom uvádzané skutočnosti, vrátane znaleckých posudkov a akceptoval tiež závery rozsudku krajského súdu. Zdôraznil, že samotné závery znalca vo vzťahu k posúdeniu podmienok novosti a presiahnutia prostej odbornej schopnosti, resp. vynálezcovskej činnosti nemožno pokladať za záväzné pre úrad, a to jednak z dôvodu, že predložené znalecké posudky sa týkali porovnávania konkrétnych zariadení navrhovateľa a majiteľa na trhu, a nie porovnávania napadnutého úžitkového vzoru s namietanými riešeniami podľa dokumentov D1 a D2, ako aj preto, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžh/1/2010 zo 7. decembra 2010 posúdenie technického stavu veci v konaniach pred úradom patrí do predmetu pôsobnosti úradu, a preto nie je možné na tento predmet ustanoviť znalca.

namietaných dokumentoch, ktoré boli posúdené ako dôkazy tvoriace relevantný stav techniky, t. j. v dokumentoch D1 a D2.

10. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť na ďalšie konanie. 11. Poukázal pritom na skutočnosť, z predložených znaleckých posudkov v administratívnom konaní vyplýva, že plynový ohrievač Flamenco (ktorý mal byť vyrábaný podľa úžitkového vzoru č. 4373 s názvom „Plynový konvekčný ohrievač“) je vo všetkých konštrukčných znakoch zhodný s Plynovým radiátorom PR žalobcu. Preto úžitkový vzor č. 4373, resp. riešenie v ňom obsiahnuté nemohlo predstavovať prekročenie rámca prostej odbornej schopnosti a ani nemohol byť považovaný za nový. Zo znaleckých posudkov žalobca vyvodzuje, že predložené výkresy Plynového ohrievača Flamenco sú tvarovo, konštrukčne, rozmerovo úplne identické, aj čo sa týka konštrukčno-kresliacej techniky grafického stvárnenia a rukopisu autora-zhotoviteľa s výkresmi Plynového radiátora PR. Jediná odlišnosť je v rohovej pečiatke výkresov Flamenco, v menách autorov a dátume. Z uvedeného znalci

12. Rovnako sa žalobca nestotožnil s názorom žalovaného, že vyjadrenie spoločnosti I. G. C STROJAL, s.r.o. (dokument D4) nemožno považovať za relevantný stav technik. Tento dokument, uvádzaný tiež v znaleckom posudku (D5) považuje žalobca za relevantný dôkaz o tom, že konštrukčné riešenie dymovodu Flamenca bolo v čase registrácie úžitkového vzoru č. 4373 už od roku 1998 známym stavom techniky.

Zmenu jednej nepodstatnej kóty v inak absolútne identickom výkrese nepovažuje za hodnú na konštatovanie novosti či prekročenia rámca prostej odbornej schopnosti. Dáva do pozornosti, že dvaja bývalí technici spoločnosti MODRATHERM s.r.o. (pôvodný majiteľ úžitkového vzoru č. 2156) prešli v roku 2005 do spoločnosti Sepro s.r.o. (majiteľ úžitkového vzoru č. 4373) a v tom istom roku spoločnosť Sepro s.r.o. uviedla na trh ohrievač FLAMENCO na základe úžitkového vzoru č. 4373. 15. Žalobca tiež zastával názor, že žalovaný sa riadne nevysporiadal so žalobcom predloženými znaleckými posudkami, čím sa dopustil porušenia rozsudku správneho súdu sp. zn. 23S/87/2014, ktorý bol pre tento prípad kasačne záväzný.

18. Správny súd rozsudkom č. k. 23S/79/2016-84 zo dňa 18. januára 2017 zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Dospel pritom k názoru, že napadnuté technické riešenie nespĺňa podmienku novosti a ani nepresahovalo rámec odbornej schopnosti, a teda neboli splnené podmienky pre zápis napadnutého úžitkového vzoru do registra úžitkových vzorov. Zastával pritom názor, že rozdiely medzi spornými technickými riešeniami spočívajúce v tvare spaľovacej komory, v rozdielnych tvaroch dymovodov a rozdielnych krytoch radiátorov nemajú charakter takých zmien, ktoré by niesli prvok novosti, alebo by presahovali rámec prostej odbornej schopnosti.

V rozsudku správneho súdu teda chýbali relevantné právne úvahy podporujúce jeho závery. 20. V ďalšom procesnom postupe sa k zrušujúcemu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadril ďalší účastník, akcentujúc jeho správnosť a žiadajúc o zamietnutie žaloby a ukončenie dlhotrvajúceho sporu. 21. Žalobca vo svojich vyjadreniach zo dňa 12. marca 2019, 9. júla 2019, 20. septembra 2019 a žalovaný vo svojich vyjadreniach zo dňa 28. marca 2019 a 21. augusta 2019 v podstatnom zopakovali svoju argumentáciu z predchádzajúcej fázy súdneho konania.

Lehoty pre vypracovanie znaleckého posudku považoval žalobca za pridlhé, a preto vyjadril svoj nesúhlas s ustanovením ďalšieho znalca v súdnom konaní. Akcentoval pritom dostatočnosť doteraz vyhotovených znaleckých posudkov. 24. Správny súd rozsudkom č. k. 23S/154/2018-134 zo dňa 25. septembra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu zamietol. Dospel k názoru, že pre zamietnutie návrhu na výmaz bolo podstatné posúdenie novosti napadnutého riešenia a presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti v zmysle § 44 ods. 1 písm. f) zákona o úžitkových vzoroch v nadväznosti na § 1 a § 4 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch.

25. Z porovnania napadnutého riešenia s riešeniami predstavujúcimi stav techniky podľa dokumentov D1 a D2 podľa správneho súdu vyplynulo, že napadnuté riešenie je nové, keďže v žiadnom z dokumentov sa nenachádzali všetky podstatné znaky riešenia, tak ako sú opísané v hlavnom nároku na ochranu napadnutého úžitkového vzoru.

26. Správny súd dal tiež do pozornosti, že žalobca sa dostal do stavu dôkaznej núdze v dôsledku príliš všeobecnej a vágnej formulácie predmetu ochrany v úžitkovom vzore č. 2156. Správny súd sa tiež stotožnil s názorom, že žalovaný postupoval správne, pokiaľ vo výmazovom konaní posudzoval splnenie podmienok ochrany technického riešenia definovaného znakmi uvedenými v nárokoch na ochranu napadnutého úžitkového vzoru, a nie konkrétneho výrobku na trhu, pričom tieto znaky porovnával so znakmi riešení, ktoré sú opísané v namietaných dokumentoch. Znalecké posudky predložené žalobcom neporovnávali znaky napadnutého úžitkového vzoru so znakmi riešení vyplývajúcich z namietaných dokumentov a ani neposudzovali presiahnutie rámca prostej odbornej schopnosti odborníka v danej oblasti techniky. Znalci z odboru energetika tak vypracovali posudky len vo vzťahu ku konkrétnym výrobkom na trhu, pričom sa nezaoberali rozhodujúcou otázkou, či napadnuté riešenie je nové a či je výsledkom vynálezcovskej činnosti, k čomu sa im vyjadrovať ani neprináleží, keďže nejde o znalcov z odboru priemyselného vlastníctva.

27. Pre správny súd v predmetnej veci nevyvstala potreba nariadiť v súdnom konaní znalecké dokazovanie. Súčasne žalobca od svojej požiadavky vykonať znalecké dokazovanie v priebehu súdneho konania upustil. 28. K námietke žalobcu, že namietané riešenie vykazuje horšie vlastnosti ako riešenie žalobcu, toto považoval správny súd za irelevantné. Pri posudzovaní presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti nie je totiž dôležité, či došlo k zlepšeniu vlastností.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

29. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žiadal zrušiť napádaný rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 30. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že napadnutý úžitkový vzor v čase jeho zápisu do registra úžitkových vzorov nespĺňal zákonné podmienky podľa § 4 zákona o úžitkových vzoroch, teda že ide o nové riešenie, ktoré by bolo výsledkom vynálezcovskej činnosti. Sťažovateľ namieta, že viackrát počas konania žiadal, aby žalovaný alebo majiteľ napadnutého úžitkového vzoru hodnovernými dôkazmi preukázali, v čom spočíva vynálezcovská činnosť pôvodcov napadnutého vzoru. Pričom takýto dôkaz v konaní predložený nebol. 31. Podľa sťažovateľa v čase prihlásenia napadnutého úžitkového vzoru existoval na trhu dostupný plynový radiátor, ktorý nevykazoval žiadne nedostatky uvedené v prihlásení napadnutého úžitkového vzoru (kvalita spaľovania pri nízkych emisných limitoch CO a NOx).

Podľa sťažovateľa (s odkazom na výsledky meraní) nie sú pravdivé ani tvrdenia majiteľa napadnutého úžitkového vzoru, že inovatívne riešenie spaľovacej komory, koaxiálneho dymovodu, pripojenia telesa rozvodu vzduchu na spaľovaciu komoru a krytu, riešia účinnejší prestup tepla od spalín do vzduchu, a to práve plynule rozširujúcou sa spalinovou časťou spaľovacej komory nachádzajúcou sa za zúženým prechodom.

33. Sťažovateľ tiež spochybňuje názor, že za vynález je možné považovať aj malé technické zlepšenie. Kontruje, že v predmetnej veci nedošlo k žiadnemu zlepšeniu. Zmeny v napadnutom riešení nie je možné definovať ako vynálezcovskú činnosť, teda niečo, čo je vybočením alebo skokom z normálneho technologického vývoja. Zmena kóty spaľovacej komory podľa názoru sťažovateľa mala v predmetnej veci za následok len zmenšenie činnosti plochy spaľovacej komory, čím znížila účinnosť plynového ohrievača, zhoršila tuhostné a pevnostné vlastnosti spaľovacej komory a spôsobila vznik nežiadúcich zvukových efektov. Rovnako tvar dymovodu považuje sťažovateľ za bežne používaný, o čom svedčí oznámenie výrobcu dymovodov, spoločnosti IGS Strojal s.r.o. (D4).

35. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že argumentácia sťažovateľa ja v podstatnom len zhrnutím jeho predchádzajúcich vyjadrení, na ktoré dal riadnu odpoveď správny súd. Z kasačnej sťažnosti nemožno vyvodiť, v čom má spočívať nesprávnosť záverov správneho súdu. Vo vzťahu k meritórnym námietkam sťažovateľa žalovaný v podstatnom zopakoval svoju argumentácie z konania pred správnym súdom.

36. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj ďalší účastník, ktorý navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť a priznať ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Zastával názor, že sťažovateľ nevymedzil kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP

38. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

IV. Posúdenie kasačného súdu

dôvodná. 40. Na úvod sa kasačný súd zameral na návrh žalovaného na zastavenie súdneho a kasačného konania z dôvodu, že sťažovateľ v priebehu správneho súdneho konania stratil právny záujem na výmaze úžitkového vzoru č. 4373, keďže tento zanikol 18. októbra 2012 a všetky súdne konania, ktoré v súvislosti s týmto úžitkovým vzorom prebiehali boli ukončené (§ 44 ods. 4 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 30. júna 2016). Podľa názoru kasačného súdu argumentácia žalovaného smeruje k dôvodu zastavenia konania pre odpadnutie dôvodu na pokračovanie v konaní (keďže zanikol právny záujem sťažovateľa na výmaze úžitkového vzoru a prípadné zrušenie rozhodnutia žalovaného by beztak viedlo len k zastaveniu administratívneho konania) podľa § 99 písm. g) SSP. Pokiaľ žalovaný v tomto kontexte navrhol zastaviť súdny prieskum, kasačný súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že zastavenie správneho súdneho konania z dôvodu odpadnutia dôvodu na pokračovanie v konaní (§ 99 písm. g) SSP) podlieha ústavnokonformnému výkladu (mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného

Inými slovami, uplatňovanie § 99 písm. g) SSP nesmie viesť k odopretiu spravodlivosti a najmä k odopretiu prístupu k súdu takým fyzickým a právnickým osobám, ktoré boli ukrátené na svojich právach (osobitne na základných právach a slobodách) postupom orgánov verejnej moci.

Právo na náhradu škody, ktorá vznikla nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, a ktorej uplatnenie je podmienené konštatovaním nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), je pritom rovnako základným právom fyzických a právnických osôb (čl. 46 ods. 3 Ústavy).

43. Kasačný súd zastáva názor, že žalovaný zamietnutím návrhu na výmaz úžitkového vzoru č. 4373 odobril tomuto riešeniu ochranu, ktorá v potenciálnej rovine mohla zasiahnuť do práv sťažovateľa, ktorý je majiteľom úžitkového vzoru č. 2156 a namieta ich identickosť. Rozhodnutie žalovaného tak zasiahlo do právnej sféry a právom chránených záujmov sťažovateľa, a i keď mohlo dôjsť k strate právneho záujmu sťažovateľa na výmaze úžitkového vzoru č. 4373 (pozri § 44 ods. 4 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 30. júna 2016), nedošlo k strate jeho právneho záujmu na deklarovaní nezákonnosti rozhodnutia žalovaného v súvislosti s jeho potenciálnymi nárokmi na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím žalovaného podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

44. Vychádzajúc z kasačnej sťažnosti sťažovateľa bolo úlohou kasačného súdu posúdiť, či úžitkový vzor č. 4373, v kontexte sťažovateľom predložených dôkazov, (ne)spĺňa podmienky ochrany úžitkovým vzorom podľa § 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch - (i) novosti a (ii) presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti, a teda či sú dané podmienky na jeho výmaz podľa § 44 ods. 1 písm. f) zákona o úžitkových vzoroch.

. . 46. Podľa § 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch technické riešenia, ktoré sú nové, presahujú rámec prostej odbornej schopnosti a sú priemyselne využiteľné, sa chránia úžitkovými vzormi.

V. A K novosti technického riešenia

53. K sťažovateľom spochybňovanej novosti technického riešenia sa kasačný súd stotožňuje s názorom žalovaného ako aj správneho súdu, že technické riešenie je potrebné považovať za nové, ak nie je súčasťou stavu techniky, pričom stavom techniky sa rozumie všetko, čo bolo predo dňom, od ktorého prislúcha prihlasovateľov úžitkového vzoru právo prednosti, zverejnené (§ 1 a § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v spojení s § 44 ods. 1 písm. f) zákona o úžitkových vzoroch).

55. Námietka sťažovateľa voči novosti predmetného riešenia v podstate spočíva v tom, že odlišnosti sa týkajú nepodstatných častí, ktoré nemajú vplyv na účinnosť technického riešenia. V tomto smere kasačný súd, v zhode so správnym súdom ako aj žalovaným poukazuje na skutočnosť, že aj zo znaleckého posudku predloženého sťažovateľom (D5) vyplýva, že časti úžitkového vzoru č. 4373, ktorými sa tento líši od úžitkového vzoru č. 2156 (D1), majú vplyv na úžitkové vlastnosti plynových ohrievačov (odpoveď na otázku č. 2, 8, 9, 10 a 11).

56. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že zo znaleckého posudku znalkyne Q. F. č. 7/2011 - D5 vyplýva, že výrobné výkresy produktu sťažovateľa (vyrábaného od roku 1998/1999 a chráneného úžitkovým vzorom č. 2156) a produktu vyrábaného na základe technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom č. 4373 sú identické, pričom do pôvodných výkresov sťažovateľa (resp. jeho predchodcu) mali byť vpísané a vkreslené zmeny, ani táto skutočnosť nie je v predmetnom konaní relevantná. V konaní o výmaz sa totiž neskúma, či majiteľ úžitkového vzoru č. 4373 disponoval pôvodnými výrobnými výkresmi sťažovateľa a do nich vkresľoval/vpisoval zmeny, ale to, či technické riešenie úžitkového vzoru č. 4373 je nové. Kasačný súd v tomto smere musí konštatovať, v zhode so správnym súdom a žalovaným, že kombinácia technických prvkov obsiahnutá v úžitkovom vzore č. 4373 je nová, nachádzajú sa v nej aj odlišné prvky oproti technickému riešeniu zapísanému ako úžitkový vzor č. 2156.

57. Vo vzťahu k požiadavke presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti kasačný súd konštatuje, že táto nie je v zákone č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch legálne definovaná. Kasačný súd zastáva pritom názor, že ide v zásade o také riešenia, ktoré pre odborne spôsobilú osobu nevyplývajú zrejmým spôsobom z aktuálneho poznania v oblasti techniky.

V tejto súvislosti kasačný súd opakovane poukazuje na skutočnosť, že chránená kombinácia prvkov obsiahnutá v úžitkovom vzore č. 4373 je nová, teda sťažovateľ nepreukázal, že by bola pred zapísaním úžitkového vzoru zverejnená a bola súčasťou stavu techniky. Rovnako ani nepreukázal, že by išlo o jednoduché a zjavné kombinovanie prvkov, ktoré by nebolo jedinečné a zjavným/ zrejmým spôsobom by vyplývalo z vtedajšieho poznania v oblasti techniky.

Takéto zmeny, resp. technické riešenia obsahujúce takéto zmeny, si nepochybne môžu nárokovať ochranu podľa zákona o úžitkových vzoroch. 59. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že zmeny deklarované v úžitkovom vzore č. 4373 nepriniesli konkrétnemu produktu, vyrobenému na základe tohto technického riešenia, žiadne lepšie účinky v porovnaní s produktom sťažovateľa, kasačný súd aj túto námietku považuje za nedôvodnú. Na jednej strane kasačný súd považuje za zrozumiteľné výhrady žalovaného k realizovaným meraniam predloženým sťažovateľom v podkladoch D6 a D7 (rozdielne podmienky a nároky na realizáciu porovnávacích meraní v priebehu času v dôsledku zmeny STN, ako aj významný časový odstup medzi meraniami) ako aj jeho námietky, že v konaní nebol predložený dôkaz, že úžitkové vzory č. 4373 a č. 2156 sa zhodujú s produktami, ktoré boli v rámci meraní porovnávané. Teda, že boli podľa predmetných úžitkových vzorov aj skonštruované. Na druhej strane kasačný súd zdôrazňuje, že aj keby akceptoval výsledky meraní predložené sťažovateľom ako hodnoverné dôkazy, tieto by v zásade neboli spôsobilé

60. Kasačný súd dáva osobitne v súvislosti s námietkami sťažovateľa do pozornosti, že úlohou správneho súdu a ani žalovaného v predmetnej veci nie je rozhodnúť o tom, ktorý z produktov (či produkt sťažovateľa alebo ďalšieho účastníka konania) je lepší, ale o tom, či úžitkový vzor č. 4373, resp. technické riešenie v ňom obsiahnuté, spĺňalo zákonné podmienky pre poskytnutie ochrany úžitkovým vzorom. Sťažovateľ pritom nepredložil také dôkazy, ktoré by prezumpciu splnenia týchto podmienok zapísaným úžitkovým vzorom vyvrátili.

61. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že žalovaný a správny súd sa nedostatočne vysporiadali s výsledkami znaleckého dokazovania a na tieto riadne neprihliadali, kasačný súd sa s týmto názorom nestotožňuje. 62. Kasačný súd nespochybňuje, že znalecký posudok je relevantným dôkazom aj v konaní o výmaz úžitkového vzoru. Táto skutočnosť je zrejmá už z § 34 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 58 ods. 4 zákona o úžitkových vzoroch. Je preto právom účastníka konania predložiť znalecký posudok, resp. navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania ako dôkaz. Znalecká činnosť má pritom charakter špecializovanej odbornej činnosti vykonávanej znalcami pre zadávateľa (§ 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Úlohou znalca je pritom zodpovedať odborné otázky týkajúce sa jeho znaleckého odboru. Znalec nemôže poskytovať odpovede na právne otázky, keďže subjektom zodpovedným za výklad a aplikáciu práva v súdnom konaní je výlučne súd, v správnom konaní patrí rozhodovacia kompetencia správnemu orgánu. Platí pritom, že predložený znalecký posudok je dôkazom. Ako taký podlieha hodnoteniu dôkazov a určovaniu výpovednej hodnoty, ktoré uskutočňuje rovnako príslušný orgán. Inými slovami, ani v správnom konaní či v správnom súdnom konaní nie sú príslušné orgány viazané závermi a názormi znalca. Pri ich hodnotení sa však správne orgány či správny súd musia vyvarovať svojvôle. 63. Kasačný súd vo vzťahu ku konaniu o výmaze úžitkového vzoru dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/2/2014 zo dňa 3. augusta 2016, publikované ako R 67/2016, v ktorom uviedol: „I. Otázka posúdenia, či bol predmet ochrany úžitkového vzoru v čase jeho zápisu spôsobilý na zápis podľa zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov, je otázkou právnou a orgán verejnej správy vychádza pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného na základe hodnotenia dôkazov. Správna úvaha orgánu verejnej správy sa preto v takomto prípade uplatní iba v obmedzenom rozsahu. Skutkové a právne závery orgánu verejnej správy o týchto otázkach správny súd preskúmava v rámci riadneho posudzovania námietok uplatnených v žalobe, a to v plnom rozsahu.

V. Záver

66. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a náležite odôvodnený. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 67. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov konania nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní, u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania a ďalšiemu účastníkovi konania v kasačnom konaní nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu uložil súd a neboli zistené ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie nároku na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP). Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že výzvu č. k. 23S/154/2018-171 zo dňa 17. februára 2020 (výzva na vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti) nemožno považovať za uloženie povinnosti ďalšiemu účastníkovi konania, keďže nebola vydaná uznesením a ani z nej nevyplýva žiadne sankcionovateľné uloženie povinnosti ďalšiemu účastníkovi. Je len upozornením na procesné právo ďalšieho účastníka konania a možnosť konania bez vyjadrenia (§ 450 ods. 3 SSP). 68. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. januára 2023