5Spv/3/2020

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. 24S/164/2019- 300 zo dňa 20. mája 2020 zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia predsedu žalovaného č. OZ 219368/II-29-2019 z 18. apríla 2019, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 1917-2006/OZ 219368/I-71-2016 z 20.07.2016, ktorým podľa § 35 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochranných známkach“) vyhlásil ochrannú známku č. 219368 „SkyLink“ (vrátane farebného rozlíšenia a obrazového prvku) žalobcu za neplatnú. O trovách konania súd rozhodol

2. V súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcej sa porušenia precedenčnej zásady správny súd uviedol, že nebola dôvodná. Precedenčná zásada, resp. zásada materiálnej rovnosti účastníkov konania, ktorá má svoje zakotvenie v čl. 12, čl. 13 ods. 3 Ústavy SR a následne je precizovaná v ust. § 3 ods. 5 druhá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) je normatívnym premietnutím inej zásady - legitímnych očakávaní (ktorá je však vnímaná širšie). Precedenčnou zásadou sa sleduje najmä to, aby v rámci rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch. Prejavuje sa teda (pri rozhodovaní orgánov rovnakého alebo nižšieho stupňa - v porovnaní so skorším rozhodnutím) požiadavkou „rovnakého metra“ nielen vo vzťahu k účastníkom jedného správneho konania, ale vo všetkých skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch počas účinnosti danej právnej úpravy, za účelom, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely v rozhodnutiach, zvýhodnenia alebo znevýhodnenia účastníkov konania.

prípad. Len pri rozhodovaní o takom prípade mal totiž predseda žalovaného povinnosť dbať o to, aby nevznikli neodôvodnené rozdiely. Za nevyhnutné považoval zopakovať, že v žalobcom označených dvoch prípadoch sa nejednalo o skutkovo obdobné prípady, t .j. každý z nich mal vlastné skutkové okolnosti odlišné od toho druhého.

Podľa § 7 písm. a/ bod 2. zákona o ochranných známkach označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti, pričom za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou. Z uvedeného vyplýva, že existencia pravdepodobnosti zámeny je daná vtedy, keď je prihlásené označenie buď zhodné alebo podobné so staršou ochrannou známkou a zároveň, keď je daná zhodnosť alebo podobnosť tovarov a služieb. Čiže pravdepodobnosť zámeny vychádza buď z podobnosti alebo zo zhodnosti prihláseného označenia so staršou ochrannou známkou a pri súčasnej zhodnosti alebo podobnosti tovarov

5. Podľa správneho súdu je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zrejmé, že v danom prípade bolo predmetom posudzovania vizuálneho, fonetického, sémantického hľadiska ako aj hľadiska celkového dojmu a hľadiska miery pozornosti spotrebiteľa, označenie chránené napadnutou ochrannou známkou („SkyLink“ vrátane obrazového prvku a farebného rozlíšenia slov), teda označenie odlišné od označenia („skylink“ vrátane obrazového prvku) v zmysle skoršieho rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedeným spôsobom zrozumiteľne vysvetlil, v čom spočívajú rozdielnosti porovnávaných označení žalobcu (napadnutej ochrannej známky a ochrannej známky v zmysle skoršieho rozsudku) vo vzťahu ku kolíznemu označeniu „SKY“. S jeho stanoviskom k tejto otázke je možné sa stotožniť, nakoľko je v súlade s vizuálnym, fonetickým a ďalším posudzovaným obsahom kolíznych označení (ako aj s obsahom označenia v zmysle skoršieho rozsudku), ktorých slovné a vyjadrenie, vrátane vizuálnych prvkov, je súčasťou administratívneho spisu. Skutkové a právne závery žalovaného sú tak súladné s obsahom namietaných podkladov napadnutého

v jednom prípade nemožno automaticky bez ďalšieho vzťahovať na iný prípad (s výnimkou totožného označenia). Skutočnosť, že nejde o rovnakú vec a že nemožno uplatniť precedenčný princíp je podľa jeho názoru zrejmá už na prvý pohľad, keďže vyjadrenie predmetných ochranných známok vykazuje zo známkovo-právneho hľadiska významné odlišnosti spočívajúce najmä vo vizuálnej stránke, pričom tieto majú zásadný vplyv aj na celkové posúdenie podobnosti kolíznych označení.

správnej úvahy. 7. Správny súd v zmysle § 27 ods. 2 SSP preskúmaval iba to, či rozhodnutie, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Žalovaný ako orgán verejnej správy bol kompetentný urobiť si úsudok o zameniteľnosti označenia napadnutej ochrannej známky zo staršou ochrannou známkou a rovnako tak aj o miere jej podobnosti s označením ochrannej známky podľa skoršieho rozhodnutia, na základe správnej úvahy, ktorú uviedol v odôvodnení napadnutého

Správny súd pritom prihliadol aj na to, či žalobou napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite odôvodnené. 8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy) podľa správneho súdu vyplýva, že orgán verejnej správy podrobne vyhodnotil jednotlivé relevantné aspekty, ktoré sú v preskúmavanej veci významné pre posúdenie otázky zameniteľnosti, resp. nebezpečenstva zámeny označenia napadnutej ochrannej známky žalobcu a staršej ochrannej známky navrhovateľa (ďalší účastník), a to po posúdení otázky podobnosti alebo zhodnosti porovnávaných označení, resp. ochranných známok a podobnosti alebo zhodnosti tovarov a služieb, na ktoré sa prihlasované označenie a staršia ochranná známka vzťahuje. Žalovaný vychádzal zo záveru prvostupňového orgánu o zhodnosti, resp. podobnosti tovarov a služieb kolíznych ochranných známok, čo nebolo v konaní sporné.

Na účely celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny žalovaný hodnotil relevantnú spotrebiteľskú verejnosť s ohľadom na charakter kolíznych služieb. 9. Správny súd konštatoval, že pri posudzovaní podobnosti a pravdepodobnosti zámeny označenia napadnutej ochrannej známky s označením podľa skoršieho rozhodnutia, nepostačovalo vec posúdiť z jediného hľadiska miery vizuálnej podobnosti posudzovaných označení ale nenamietal pritom súčasne aj skutočnosti osvedčujúce nedostatok relevantných odlišností podľa iných kritérií než vizuálnej podobnosti (ktoré žalovaný neidentifikoval a ktoré zrejme žalovaný nemal posudzovať, pričom je zrejmé, že sa zaoberal aj fonetickou podobnosťou), samotný nedostatok vyhodnotenia ďalších hľadísk pri posudzovaní podobnosti neodôvodňoval záver o nedostatočnom vyhodnotení podobnosti predmetných označení.

Rovnaké alebo podobné musia byť všetky rozhodné skutkové okolnosti prípadu, t. j. obsahové prvky a vlastnosti porovnávaných označení hodnotené z viacerých hľadísk, na základe čoho už nedostatok vizuálnej podobnosti bol v danom prípade okolnosťou vylučujúcou uplatnenie precedenčnej zásady, bez toho, aby žalovaný bol povinný odôvodňovať aj nedostatky vyplývajúce z iných hľadísk (napr. podobnosti fonetickej, sémantickej a pod.).

. . Orgán rozhodujúci o rozklade preto považuje uvedený argument majiteľa za bezpredmetný.), nemal v konaní o vyhlásenie napadnutej ochrannej známky povinnosť dbať o predchádzanie neodôvodneným rozdielnostiam v rozhodovaní vo vzťahu k skoršiemu rozhodnutiu. Naopak bol povinný pri rozhodovaní podriadiť objektívnemu právu len spoľahlivo zistené individuálne skutkové okolnosti daného prípadu.

Nesúhlas so závermi žalovaného nestačí na to, aby bolo možné dospieť k tomu, že žalovaný porušil zákon. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 16 až 19, 27, 28) jasne a zrozumiteľne uviedol svoju úvahu, ktorou kolízne označenia hodnotil z jednotlivých hľadísk ako aj podľa celkového dojmu a vysvetlil, prečo bolo potrebné porovnávané označenia vyhodnotiť z týchto hľadísk a tak sa prepracovať k posúdeniu podobnosti podľa celkového dojmu a to z hľadiska pravdepodobnosti zámeny porovnávaných označení vo vzťahom k určitým konkrétnym tovarom službám v očiach spotrebiteľskej verejnosti.

uviedol úvahu, ktorou dospel k tomu, že napadnutá ochranná známka a staršia ochranná známka sú z vizuálneho, fonetického, sémantického hľadiska ako aj z hľadiska celkového dojmu podobné. 11. Správny súd ďalej uviedol, že vlastné názory žalobcu k posudzovanej veci, ktoré v podstate neznamenajú nič viac ako nesúhlas žalobcu s hodnotením podobnosti označenia ochrannej známky, bez konkretizácie v čom boli úvahy žalovaného nelogické alebo nezhodné s porovnávanými označeniami nestačia na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že žalovaný rozhodol v rozpore so zákonom (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobnú námietku, obsahom ktorej bolo porovnávanie uvedeného hodnotenia s hodnotením obrazového prvku označenia podľa skoršieho rozhodnutia, nemožno akceptovať aj s poukazom na neodôvodnenú námietku porušenia precedenčnej zásady, ako aj z dôvodu významných odlišností týchto obrazových

V tom rozsahu vykonal hodnotenie porovnávaných označení z hľadiska ich zhodnosti alebo podobnosti. Úvaha, ktorou sa pri ich hodnotení riadil, je v súlade s porovnávanými označeniami a závery, ku ktorým dospel, nemajú žiadnu logickú chybu. Žalobcove nekonkrétne dôvody nezákonnosti spočívajúce vo vyjadrení nesúhlasu s týmito závermi, preto nemôžu obstáť.

Obdobne boli presadzovaním vlastných názorov žalobcu aj námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v časti hodnotenia otázky sémantickej podobnosti (v podstate ide o polemiku o význame slova „sky“ - „obloha“ a slovného spojenia „skylink“, resp. slov „link“ a „line“ v anglickom jazyku) a v časti týkajúcej sa vyhodnotenia a priznania zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti (na čom napadnuté rozhodnutie založené nebolo), pričom neidentifikoval ich význam z hľadiska nedostatočnosti alebo nezrozumiteľnosti odôvodnenia (a tým nezákonnosti) napadnutého rozhodnutia (čo správny súd zaňho urobiť nemohol - § 134 ods. 1 SSP).

Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zreteľne vyplýva ako sa žalovaný vyrovnal s námietkou porušenia precedenčnej zásady aj v rámci hodnotenia a posúdenia označenia napadnutej ochrannej známky so všetkých relevantných hľadísk, na základe ktorých dospel k existencii pravdepodobnosti zámeny so staršou ochrannou známkou, pričom výsledok tohto hodnotenia zjavne ukázal aj mieru odlišnosti označenia napadnutej ochrannej známky v porovnaní s označením podľa skoršieho rozhodnutia. Skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe jeho nezákonnosť (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). 13. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný konštatoval zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok „SKY“ na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a

ochranných známok. K pojmu “zvýšená rozlišovacia spôsobilosť“ žalovaný podľa obsahu napadnutého rozhodnutia (str. 22 a nasl.) zaujal svoje stanovisko len na základe obsahu návrhu navrhovateľa, nakoľko bol v správnom konaní povinný reagovať na všetky otázky, ktoré účastníci konania nastolili.

dôvodné neboli. V prípade, pokiaľ by napadnuté rozhodnutie bolo založené aj na závere o zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti starších ochranných známok, vzhľadom na nedôvodnosť námietok týkajúcich sa vlastnej rozlišovacej spôsobilosti starších ochranných známok, by dôvodnosť takejto jednotlivej námietky nemala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako celku, pretože pravdepodobnosť zámeny kolíznych označení bolo potrebné

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

14. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. 15. Sťažovateľ k dôvodu sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) uviedol, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ sa v správnom konaní domáhal uplatnenia precedenčnej zásady v zmysle § 3 ods. 5 správneho poriadku, s poukazom na predchádzajúce konanie a právoplatné rozhodnutie žalovaného, ktorým o námietkach podaných majiteľom staršej slovnej medzinárodnej ochrannej známky „SKY“ č. 828572 zapísanej pre tovary a služby v tr. 9, 37, 38, 41, z dôvodu podľa § 7 písm. a) zákona o ochrannej známke, proti prihláške kombinovanej ochrannej známky POZ 5852-2008 prihlásenej taktiež pre tovary a služby v tr. 9, 37, 38, 41 rozhodol tak, že námietky v prvom stupni zamietol a druhostupňovým rozhodnutím POZ 5852-2008 II/58-2013 zo dňa 28.6.2013 Predseda ÚPV SR podaný rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uvedené predchádzajúce konanie sťažovateľ považoval za skutkovo a právne podobné s konaním v aktuálne prejednávanej veci a preto sa domáhal uplatnenia precedenčnej zásady. Žalovaný aj správny odmietol v aktuálnom konaní precedenčnú zásadu uplatniť, keď prípad o ktorom sa rozhodovalo v predchádzajúcom konaní, nepovažovali za zhodný ani podobný s prípadom posudzovaným v aktuálnom konaní. 16. Podľa sťažovateľa sa v úsudkoch žalovaného vedúcich k rozhodnutiu vo veci nachádza zásadný logický rozpor, keď na jednej strane ustálil, že v aktuálnom konaní nemožno precedenčnú zásadu uplatniť z dôvodu výraznej vizuálnej odlišnosti označenia „skylink“ zo skoršieho rozhodnutia a aktuálne posudzovaného označenia „SkyLink“, čo správny súd potvrdil, no zároveň pri rozhodovaní vo veci samej ustálil, že aktuálne posudzované označenie „SkyLink“ je vizuálne podobné označeniu SKY (vo vyššej ako minimálnej miere).

18. Pokiaľ správny súd v tejto situácii nezistil „logický rozpor medzi obsahom hodnotených označení, platnou právnou úpravou a skutkovými a právnymi závermi žalovaného“, a uznal za správnu argumentáciu žalovaného, že v aktuálnom konaní nemožno precedenčnú zásadu uplatniť z dôvodu výraznej vizuálnej odlišnosti označenia a aktuálne posudzovaného označenia, je uvedený zásadný logický rozpor (exces) obsiahnutý v úvahe správneho súdu, a ktorý zároveň viedol k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správnym súdom, prinajmenšom z hľadiska posúdenia existencie podmienok pre uplatnenie precedenčnej zásady v zmysle § 3 ods. 5 správneho poriadku. Zo strany súdu došlo zároveň k prekročeniu zákonného rámca uplatnenia sudcovskej úvahy.

V plnom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím správneho súdu a uviedol, že predchádzajúce námietkové konanie, na ktoré sťažovateľ poukazuje sa síce týkalo označenia „skylink“, ochranné známky „skylink“ a „SkyLink“ vykazujú zo známkovo-právneho hľadiska také odlišnosti, ktoré spôsobujú vznik odlišného skutkového stavu, čo správny súd aj náležite vysvetlil v napadnutom rozsudku. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. 21. Ďalší účastník vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom správneho súdu a kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú.

Nemožnosť uplatnenie precedenčnej zásady bolo sťažovateľovi vysvetlené žalovaným aj správnym súdom. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú z dôvodu § 459 písm. c), eventuálne, aby kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Uviedol, že Úrad priemyselného vlastníctva Českej republiky rozhodoval v obdobnej veci sťažovateľa, v ktorej návrh totožného navrhovateľa zamietli. Rovnako v obdobnej veci postupoval aj Mestský súd v Prahe, ktorý žalobu totožného navrhovateľa v obdobnej veci zamietol a následne aj

23. Prejednávaná vec bola dňa 13.11.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 5S - sp. zn.: 5Spv/3/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety po jej predložení na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti náhodným výberom pridelená na

25. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/164/2019- 300 zo dňa 20. mája 2020, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia predsedu žalovaného č. OZ 219368/II-29-2019 z 18. apríla 2019, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 1917-2006/OZ 219368/I-71-2016 z 20.07.2016, ktorým podľa § 35 ods. 5 zákona o ochranných známkach vyhlásil ochrannú známku č. 219368 „SkyLink“ (vrátane farebného rozlíšenia a obrazového prvku) sťažovateľa za neplatnú.

27. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ je majiteľom medzinárodnej ochrannej známky „SKY“ č. 828572 s platnosťou pre územie Slovenskej republiky od 16.07.2003, ako aj majiteľom následných ochranných známok Európskej únie: 00320341 „SKY“, 000126425 „SKY“, 005298112 „SKY. Ďalej uviedol, že navrhovateľ je okrem toho majiteľom aj veľkého počtu ochranných známok, ktoré tvoria známkový rad odvodený od základu „SKY“, ktoré označil. Pri posudzovaní podobnosti ochranných známok hodnotil ich vizuálne, fonetické a sémantické podobnosti, pričom považoval za nevyhnutné vychádzať z celkového dojmu, ktorý ochranné známky u bežného spotrebiteľa môžu vyvolať s ohľadom na dominantné a rozlišovacie prvky. Na základe vykonaného posúdenia konštatoval, že miera podobnosti porovnávaných ochranných známok je postačujúca pre vyslovenie záveru o dôvodnosti podaného návrhu. Uviedol, že boli splnené všetky podmienky podľa ustanovenia § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach a preto návrh na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú považoval za opodstatnený. Proti uvedenému rozhodnutiu podal

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

33. Princípom právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/ 93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99). Ústavný súd vo svojej rozsiahlej judikatúre konštatoval, že rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánu verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva.

35. Uvedené konštatovanie kasačného súdu vyplýva najmä z rozhodnutia žalovaného, ktorý (ako podotkol aj sťažovateľ v správnej žalobe) v napadnutom rozhodnutí tento odklon od rozhodovacej praxe v prípade sťažovateľa odôvodnil len konštatovaním, že „aj keď je pravdou, že v predmetnom rozhodnutí (vo veci POZ 5852-2008) nebola zistená vizuálna podobnosť medzi zverejneným obrazovým označením „skylink“ prihláseným pod č. spisu POZ 5852-2008 a staršou slovnou medzinárodnou ochrannou známkou č. 828572 „SKY“ , predseda úradu v naň nadväzujúcom druhostupňovom rozhodnutí zn. POZ 5852-2008 II/58-2013 z 28. júna 2013 tento záver pozmenil, keď konštatoval, že porovnávané označenia sú z vizuálneho hľadiska podobné aspoň v minimálnej miere, a to z dôvodu, že obidve zhodne obsahujú písmená „sky“. Tu je potrebné zdôrazniť, že ak v uvedenom prípade postačovala na konštatovanie vizuálnej podobnosti označení samotná zhoda v troch písmenách „sky“, pričom slovný prvok „skylink“ prítomný vo zverejnenom označení (POZ 5852-2008) nebol vizuálne rozdelený na prvky „sky“

36. Uvedené rovnako vyplýva aj z rozhodnutia správneho súdu, ktorý v bode 26 rozsudku uviedol, že: „Rovnaké alebo podobné musia byť všetky rozhodné skutkové okolnosti prípadu, t.j. obsahové prvky a vlastnosti porovnávaných označení hodnotené z viacerých hľadísk, na základe čoho už nedostatok vizuálnej podobnosti bol v danom prípade okolnosťou vylučujúcou uplatnenie precedenčnej zásady, bez toho, aby žalovaný bol povinný odôvodňovať aj nedostatky vyplývajúce z iných hľadísk (napr. podobnosti fonetickej, sémantickej a pod.)“. S uvedeným konštatovaním správneho súdu a ani žalovaného sa však nemožno stotožniť. Kasačný súd pritom nespochybňuje, že posudzovanie pravdepodobnosti zámeny sa realizuje prostredníctvom správnej úvahy správneho orgánu a na základe individuálneho posúdenia, pričom aj zmena detailu môže spôsobiť zmenu rozhodovacej činnosti.

V kontexte uvedených skutočností sa tak javí, že žalovaný o predmetnej veci sťažovateľa rozhodol odlišne ako v predchádzajúcom konaní len na základe odlišného hodnotenia miery podobnosti označenia z vizuálneho hľadiska, avšak svoje rozhodnutie v tomto smere bližšie nešpecifikoval. Žalovaný v prvostupňovom ako aj rozkladovom rozhodnutí odlišnosť vizuálneho prevedenia ochrannej známky výrazne zjednodušil, keď sa zameral len na zobrazenie veľkého písmena „L“ a prítomnosť slova „Sky“ v slovnom prevedení ochrannej známky, pričom takmer vôbec nezohľadnil jej ďalšie špecifiká, a to nie len pri posudzovaní s predchádzajúcom ochranou známkou sťažovateľa v znení „skylink“ ale aj pri posudzovaní podobnosti so staršou ochrannou známkou namietateľa v znení „Sky“.

podobnosti. 38. Zároveň aj v tomto prípade platí skutočnosť, že pravdepodobnosť zámeny možno konštatovať iba ak z celkového dojmu označení, s prihliadnutím na ich jednotlivé vizuálne, fonetické a sémantické podobnosti, ako aj zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, hrozí na trhu reálne nebezpečenstvo zámeny označení vo vzťahu k danej spotrebiteľskej verejnosti

Po zhodnotení výsledkov čiastkových aspektov je záverečnou otázkou, či verejnosť môže byť uvedená do omylu alebo sa môže domnievať, že tovary a služby ponúkané na trhu pod týmito označeniami pochádzajú od toho istého alebo ekonomicky prepojeného subjektu.

40. Kasačný súd tak v uvedenom prípade konštatuje, že žalovaný aj pri posudzovaní vizuálnej podobnosti ochrannej známky so staršou ochrannou známkou namietateľa (v tomto konaní ako ďalšieho účastníka konania) pochybil, keď svoje posúdenie obmedzil len na čiastočné posúdenie zamerané na prvé tri písmená uvedeného slova a veľké písmeno „L“, pričom nezohľadnil ďalšie skutočnosti. Niektoré z týchto skutočností, ktoré v priebehu administratívneho aj súdneho konania uvádzal aj sám sťažovateľ sú napríklad veľkosť a typ písma, iné obrazové znaky, farba písma či samotná dĺžka a význam slov. Konkrétne možno poukázať na skutočnosť, že zatiaľ čo staršia ochranná známka ďalšieho účastníka konania v znení „SKY“ obsahuje vo svojom slovnom prvku veľké písmená bez obrazového prvku, ochranná známka sťažovateľa v prevedení „SkyLink“ obsahuje iba veľké písmená „S“ a „L“ a to viditeľne za použitia iného typu písma ako aj iného farebného prevedenia.

42. Zároveň je nutné podotknúť (pokiaľ sa jedná o vizuálne hľadisko napadnutej ochrannej známky), že oproti predchádzajúcej ochrannej známke sťažovateľa, ktorá obsahovala obrazový prvok vyhodnotený žalovaným ako prvok dištinktívny, aktuálne napadnutá ochranná známka obsahuje obrazový prvok, ktorý je objektívne výraznejší ako v predchádzajúcom prípade a v rámci označenia má svoje neprehliadnuteľné miesto na začiatku vizuálu ochrannej známky. Uvedený prvok guľatého charakteru (pripomínajúci tlačidlo pre zapnutie a vypnutie elektrických spotrebičov alebo parabolu) nenachádza svoj odraz v žiadnom z označení ďalšieho účastníka konania. Napriek tomu, že žalovaný uviedol, že ani jeden z dvoch prvkov, ktoré tvoria napadnutú ochrannú známku, teda obrazový a slovný prvok, nie sú dominantnými, bolo potrebné zohľadniť, že tento obrazový prvok prispieva k celkovému vizuálnemu odlíšeniu porovnávaných ochranných známok, teda nezameniteľnosti ochrannej známky na relevantnom trhu príslušnou skupinou verejnosti.

Za potrebné kasačný súd považuje poukázať na skutočnosť, že ani z jedného z označení, ktoré menoval napríklad žalovaný v napadnutom rozhodnutí (strana 23 rozhodnutia) nevyplýva vizuálna podobnosť s ochrannou známkou „SkyLink“, keď tieto označenia ďalšieho účastníka konania sú tvorené dvoma slovami, ktoré sú oddelené medzerou a ako už bolo uvedené, vo svojom vizuálnom prevedení neobsahujú obrazový prvok.

Aj v tomto smere je však potrebné zohľadniť, že ochranná známka „SkyLink“ je aj po zvukovej stránke dlhšia ako ochranná známka „SKY“. Taktiež je nutné podotknúť, že slovné označenie „Link“, je natoľko výrazné, že nemožno predpokladať, že by spotrebiteľ uvedené slovo prepočul a vyslovoval ho samostatne bez spojenia „Sky“. Preto nie je kasačnému súdu zrejmé, prečo pri posudzovaní fonetického hľadiska k uvedenej ochrannej známke pristupoval spôsobom ako pri jej vizuálnom prevedení, t.j. slová „SkyLink“ foneticky rozdelil. Je pravdou, že ustálená rozhodovacia prax uznáva, že spotrebiteľ spravidla prikladá väčší význam začiatočnej časti slov, než častiam nasledujúcim. Je potrebné však prisvedčiť argumentácií sťažovateľa, že to neplatí bezvýhradne, najmä nie v prípade krátkych, dvojslabičných slov, kde niet rozumného dôvodu predpokladať, že spotrebiteľ bude klásť väčší dôraz na úvodnú časť označenia „Sky“ ako na zostávajúcu časť „Link“.

kontextu nemožno urobiť záver o význame alebo popise určitého slovného prvku vo vzťahu ku konkrétnym výrobkom alebo službám. Navyše, aj v tomto konkrétnom prípade by sa mohlo jednať aj o služby spojené s leteckou dopravou, prípadne cestovným ruchom, pričom v tejto sfére rovnako pôsobia spoločnosti s obdobným názvom ako napadnuté označenie sťažovateľa (napr. spoločnosť SkyLink Express). Obdobne možno spomenúť aj anglické slovo „net“, ktoré sa často prekladá ako „sieť“, a ktoré je možno významovo spojiť s oblasťou elektronických komunikácií, pritom v inom kontexte môže označovať výrobky spojené s výrobou športových či rybárskych sietí (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 10 As 100/2014- 120 zo dňa 12.03.2015). 46. Žalovaný zároveň nijakým spôsobom ani nekonkretizoval, aké konkrétne výrobky či služby z množstva tých, pre ktoré bolo napadnuté označenie prihlásené, toto slovo popisuje. Slovný prvok v tomto prípade je tak aj v kontexte vyššie uvedeného, potrebné vnímať v jeho

47. Uvedené posúdenie súvisí aj s otázkou rozpoznateľnosti napadnutej ochrannej známky sťažovateľa „SkyLink“ a ochrannej známky ďalšieho účastníka konania „SKY“ na posudzovanom slovenskom trhu. Podľa názoru kasačného súdu ďalší účastník konania (keďže dôkazné bremeno v konaní pred žalovaným je na namietateľovi) a následne žalovaný, jednoznačne nepreukázali, že by skutočnosť, že pod ochrannou známkou „SKY“ ďalší účastník konania prevádzkuje najväčšiu digitálnu televíznu stanicu (najmä vo Veľkej Británii), je jedným z najvýznamnejších poskytovateľov audiovizuálnych služieb s medzinárodným dosahom, boli relevantné aj voči verejnosti a priemerným spotrebiteľom na slovenskom trhu. Žalovaný nepreukázal, že priemerný spotrebiteľ na slovenskom trhu by si zamieňal alebo spájal služby poskytované ďalším účastníkom konania so službami sťažovateľa. Ďalší účastník konania v konaní pred žalovaným ako dôkazy jeho pôsobenia a rozpoznania na slovenskom trhu uviedol najmä zdroje týkajúce sa návštevnosti jeho internetových stránok a informácie o dostupnosti jeho služieb a produktov na území Slovenskej republiky. Žalovaný v napadnutom

48. K námietkam sťažovateľa v tomto smere žalovaný len uviedol, že tieto údaje predložené ďalším účastníkom konania nemožno považovať za zanedbateľné, pričom je potrebné zobrať do úvahy globálny charakter služieb navrhovateľa (ďalšieho účastníka konania), ktorých poskytovanie presahuje územie mnohých členských štátov Európskej únie. Ďalej však pôsobenie ďalšieho účastníka konania na slovenskom trhu nijako nerozvinul, iba uviedol, že je vysoko pravdepodobné, že ak sa slovenskí spotrebitelia nestretli so službami ďalšieho účastníka konania na Slovensku, je vysoko pravdepodobné, že vďaka turizmu sa stretli s vysielaním televíznych programov „SKY“ v zahraničí. Kasačný súd uvádza, že toto tvrdenie žalovaného je založené na čisto špekulatívnom a nepodloženom dojme o správaní sa slovenskej

trhu. Nemožno uviesť jednoduchý záver o tom, že slovenská verejnosť cestuje po celej západnej Európe a konštatovať, že na základe toho sú ochranné známky „SKY“ známe aj slovenskej spotrebiteľskej verejnosti. 49. Rovnako to platí aj pri interpretácií výsledkov zo správy Millward Brown Czech Republic, ktorú predložil ďalší účastník konania, a z ktorej vyplývalo (čo žalovaný v napadnutom rozhodnutí opomenul), že značná časť respondentov si značku spájalo s leteckou spoločnosťou a nie s telekomunikačnými službami. Navyše z uvedenej správy vyplýva iba v minimálnej miere, že by si respondenti spájali poskytovanie telekomunikačných služieb so spoločnosťou a teda aj s ochrannou známkou ďalšieho účastníka konania. Uvedené neznamená, že táto správa nemohla slúžiť ako podporný dôkaz pri rozhodovaní žalovaného, avšak nemožno izolovať jedny údaje od ostatných a interpretovať výsledky z uvedenej správy jednosmerne.

50. Pokiaľ sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí opiera o tvrdenia ohľadne správania sa slovenskej verejnosti v zmysle turizmu a cestovania, potom nie je možné tiež prehliadnuť a zároveň nezohľadniť, že v rôznych kategóriách výrobkov a služieb je úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa na trhu rôzna (bližšie pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ C-342/ 97, Lloyd Schuhfabrik Meyer & Co. GmbH v Klijsen Handel BV. zo dňa 22. júna 1999). Preto je možné aj povedať, že nie je nutné podceňovať priemerného spotrebiteľa, ktorý v oblasti telekomunikácií zväčša nenakupuje pravidelne, teda je predpoklad, že bude pri svojom nakupovaní a rozhodovaní obozretnejší.

52. Záverom možno zhrnúť, že podľa kasačného súdu žalovaný a ani správny súd neposudzovali ochrannú známku v zmysle zásady posudzovania celkovej vizuálnej, fonetickej, koncepčnej a sémantickej podobnosti a nezohľadnil dostatočne námietky sťažovateľa.

žalovaného. Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného postupovať v smere naznačenom kasačným súdom vyššie a podľa potreby doplniť vykonané dokazovanie (§ 469 SSP).

uznesením. 55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.