5Stk/10/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): M. X., J.. XX.XX.XXXX, G. H. J. H. XXXX, XXX XX H. J. H., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA-OOP3-2021/013085-005 zo dňa 16.04.2021, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 29 Sa/14/2021-86 zo dňa 17. marca 2022, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym orgánom

za čo mu bola podľa § 92 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane prírody a krajiny uložená pokuta vo výške 130,- €, slovom stotridsať eur, a povinnosť uhradiť štátu trovy konania. 2. Prvostupňovému orgánu bol dňa 29.05.2020 z Okresného úradu Námestovo odboru starostlivosti o životné prostredie podľa § 55 ods.3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) postúpený spisový materiál č. ČVS:ORP-361/2-VYS- DK-2019 Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, odbor kriminálnej polície. 3. Žalobca podal dňa 20.08.2020 na prvostupňovom orgáne vysvetlenie v ktorom uviedol, že v danom prípade nebola naplnená skutková podstata prečinu, resp. priestupku, keďže skutková podstata priestupku, ktorú mal svojim konaním naplniť vyžaduje podľa jeho názoru úmysel. Rovnako namietal, že pri vstupe a ani v širšom okolí sa nenachádzala tabuľa, či závora ktorá by informovala o vstupe do chránenej krajinnej oblasti, prípadne by takémuto vstupu voľne

5. Podľa prvostupňového orgánu bolo na základe predloženého spisového materiálu nepochybné, že sa žalobca uvedeného priestupku dopustil a keďže vec nebola vybavená v blokovom konaní, rozhodol sa vydať rozkaz o uložení sankcie za priestupok vo výške 130,- €, pričom poukázal, že sa uvedený priestupok je možné uložiť pokarhanie, pokutu do výšky 3319,39 € a prepadnutie veci. Dňa 7.9. 2020 bol však prvostupňovému orgánu doručený odpor proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok OU-CA-OSZP-2020/010-004 zo dňa 21.08.2020, ktorého sa dopustil žalobca. Žalobca uviedol, že nie je si vedomý, že by svojím konaním porušil všeobecne záväzné predpisy, pričom argumentoval, že využil svoje motorové vozidlo v súvislosti s výkonom rybárskeho práva, pričom argumentoval ustanovením § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“)

Postúpenie veci z Okresného úradu Námestovo na Okresný úrad Čadca bez jeho súhlasu vnímal ako rozporné so zákonom, pričom argumentoval ustanovením § 7 ods. 2 a § 8 správneho poriadku. Rovnako namietal, že Okresný úrad Čadca nevykonal ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, a to aj za účelom ozrejmenia miesta spáchania skutku, ako aj podrobnejšieho zistenia skutkového stavu vo vzťahu k podobnej správnej praxe prvostupňového orgánu. 7. Žalobca namietal, že mu správny orgán neuložil lehotu na vyjadrenie k návrhu na prejednanie priestupku, čo malo porušiť jeho právo na spravodlivý proces. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nezohľadnil skutočnosť, že žalobca nekonal v úmysle pričom podľa jeho názoru tým pádom nenaplnil skutkovú podstatu vytýkaného priestupku a nezaoberal sa tým, že vstup do CHKO nebol označený značkou. V závere odvolania žalobca hodnotí rozhodnutie správneho orgánu ako nepreskúmateľné a poukazuje na odlišnú rozhodovaciu prax správneho orgánu, avšak neuvádza konkrétny rozdielne rozhodovaný prípad.

veci. 9. K námietkam žalobcu, ktoré sa uviedol žalovaný nasledovné: · Postúpenie veci bez súhlasu účastníka konania žalovaný vyhodnotil ako súladné so zákonom argumentujúc subsidiárnou pôsobnosťou priestupkového zákona (§ 92 ods. 10 zákona o ochrane prírody a krajiny), ktorý umožňuje prejednanie veci iným vecne príslušným orgánom a to aj bez súhlasu účastníka konania. · K otázke (ne)dostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vychádzal z vyšetrovacieho spisu, ktorý sa ukázal dostatočným a spoľahlivým

II. Konanie pred správnym súdom

10. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť na ďalšie konanie, a priznania práva na náhradu trov konania. 11. Správny súd rozsudkom č.k. 29Sa/14/2021-86 zo dňa 17. marca 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) žalobu žalobcu zamietol. 12. Správny súd zhrnul priebeh administratívneho konania a popísal skutok ktorý bol správnymi orgánmi prejednaný, ako priestupok podľa ust. §92 ods.1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom konštatoval, že žalobca nerozporuje skutočnosť, že vykonal vjazd a státie osobným motorovým vozidlom pri Oravskej priehrade v časti Bobrovská zátoka, ktorá je súčasťou CHKO Horná Orava, kde platí IV. stupeň ochrany prírody. Zároveň zhodnotil, že námietky žalobcu uplatnené v žalobe sú obsahovo totožné s námietkami, ktoré žalobca uplatnil v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu. 13. K námietke žalobcu, že vec nemal prejednávať Okresný úrad Čadca, ale Okresný úrad

to aj bez súhlasu účastníkov. Teda žalobcova argumentácia založená na všeobecnej miestnej príslušnosti podľa ustanovení správneho poriadku nie je relevantnou. 14. Správny súd rovnako konštatoval, že námietka, že Okresný úrad Čadca pri prejednávaní priestupku nevykonal ústne pojednávanie nie je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu zistil, že správny orgán vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.11.2020, pričom bol na toto pojednávanie právny zástupca pozvaný dňa 16. 11. 2020. Rovnako bol na pojednávanie predvolaný aj žalobca, pričom predvolanie mu bolo doručené dňa 20.11.2020.

žalobcu podľa § 73 ods. 2 priestupkového zákona bolo dodržané. 16. K námietke ohľadom naplnenia subjektívnej stránky predmetného priestupku, kde žalobca namieta, že nebol mu preukázaný úmysel, ktorý je podľa jeho názoru potrebné preukázať pri naplnení skutkovej podstaty daného priestupku správny súd konštatuje, že pre naplnenie danej skutkovej podstaty priestupku postačuje zavinenie z nedbanlivosti. Rovnako námietka, že vjazd do CHKO nebol riadne označený nebola relevantná.

Vo vzťahu k námietke výkonu rybárskeho práva na danom území správny súd uzavrel, že nejde o relevantnú výnimku podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. 17. Správny súd rovnako nezistil dôvodnosť žalobnej námietky vo vzťahu k určovaniu výšky uloženej sankcie. V danom prípade aj podľa výpovedí svedkov nedošlo k narušeniu biotopov, ale k ohrozeniu hniezdiacich živočíchov ich rušením v prirodzenom biotope rovnako správny orgán prihliadol na skutočnosť, že žalobca pretým nebol riešený v blokovom ani priestupkovom konaní za priestupok na úseku ochrany prírody a krajiny ako aj na výšku rozpätia, pričom správny orgán uložil pokutu na spodnej hranici daného rozpätia. K námietke údajnej nižšej pokuty uloženej inému účastníkovi konania sa správny súd stotožnil so žalovaným, že žalobca neuvádza ktorému účastníkovi mala byť uložená táto nižšia pokuta, prípadne v akej výške, preto aj túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

19. Proti napadnutému rozsudku žalobca-sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alebo aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zruší a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Rovnako navrhol aby žalovaný nahradil trovy konania v plnom rozsahu. 20. Sťažovateľ je toho názoru, že žalovaný sa nevysporiadal so vznesenými odvolacími námietkami, pričom obdobne ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol argumentáciu, že pri skutku, ktorý mu je kladený za vinu nenaplnil subjektívnu stránku, podľa jeho názoru si jej naplnenie vyžaduje úmysel. Rovnako argumentoval, že vstup do CHKO nebol riadne označený tabuľou, pričom táto cesta je podľa jeho názoru značne využívaná motorovými vozidlami. Nie je si teda vedomý, že by porušil svojim konaním právne predpisy. 21. Ďalej podľa sťažovateľa nemal predmetnú vec prejednávať Okresný úrad Čadca ako prvostupňový orgán, ale Okresný úrad Námestovo, pričom argumentoval ustanovením § 7 ods.1 správneho poriadku. Zároveň namietal, že postúpenie veci na prvostupňový orgán bez jeho súhlasu, pričom podľa jeho názoru mal prvostupňový orgán postupovať podľa § 20 správneho poriadku, odkázal pritom aj na znenie § 8 správneho poriadku. 22. Obdobne sťažovateľ namietal, že správny orgán nevykonal ústne pojednávanie podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku. Bol toho názoru, že by ohliadka ako i ústne pojednávanie na miestnej ohliadke prispelo k objasneniu veci, keďže podľa jeho názoru vznikli pochybnosti ktorý z účastníkov bol, resp. na ktorom mieste bol skutok spáchaný a zároveň mal správny orgán v obdobnom prípade ukladať za obdobný skutok menšiu pokutu. Týmto spôsobom mal správny orgán porušiť žalobcove právo na spravodlivý proces. 23. Sťažovateľ argumentoval, že žiaden z dôkazov nemal zo strany správneho orgánu vykonaný a správny orgán preto rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. 24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

27. Podľa § 3 priestupkového zákona na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 28. Podľa § 55 ods.1 priestupkového zákona na prejednanie priestupku je miestne príslušný správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný.

30. Podľa § 51 priestupkového zákona ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 31. Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane prírody a krajiny na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázané jazdiť a stáť s motorovým vozidlom motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru

33. Podľa § 92 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane prírody a krajiny za priestupok podľa odseku 1 písm. c/ až /) možno uložiť pokarhanie, pokutu do 3319,39 eura a prepadnutie veci. 34. Podľa § 92 ods. 10 zákona o ochrane prírody a krajiny Na priestupky a ich prejedávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o prejedávaní priestupkov, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu, že pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 92 ods.1 písm. d/ zákona o ochrane prírody a krajiny sa vyžaduje úmysel kasačný súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi správneho súdu a správnych orgánov, teda pre jej naplnenie postačuje aj zavinenie z nedbanlivosti. Vychádza predovšetkým so všeobecnej úpravy zavinenia obsiahnutej v § 3 priestupkového zákona. Zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý stanovuje predmetný priestupok v ustanovení § 92 ods. 10 priestupkového zákona odkazuje na subsidiárnu aplikáciu zákona o priestupkoch, ak určitá otázka nie je upravená v zákone o ochrane prírody a krajiny. Táto otázka nie je špecifikovaná v zákone o ochrane prírody a

38. Kasačný súd obdobne pokladá za nedôvodnú námietku, ktorá spočíva v postúpení veci z Okresného úradu Námestovo na Okresný úrad Čadca. Ako už Kasačný súd uviedol subsidiárne sa na konanie o predmetnom priestupku vzťahuje priestupkový zákon, ktorý postúpenie veci tak, ako bolo realizované v danom prípade umožňuje (§ 55 ods. 3 priestupkového zákona). Subsidiárna aplikácia správneho poriadku by v danom prípade bola možná za predpokladu, ak by danú otázku neupravoval priestupkový zákon, čo sa však v danom prípade nepreukázalo.

Zásadnou otázkou v danom prípade bolo, či sa skutok stal a či daný skutok bol priestupkom. V administratívnom spisovom materiály, ktorého obsahom je aj vyšetrovací spis sú jasne vyhotovené fotografie na ktorých je zachytené motorové vozidlo, ktorým žalobca vstúpil a zotrval v oblasti CHKO, pričom zotrval v oblasti mimo panelovej cesty, ktorou vstúpil do CHKO a vozidlo ponechal v blízkosti vodnej plochy Oravskej priehrady, teda ďalej od cesty ktorou prichádzal a hlbšie do vnútrozemia CHKO. Vyšetrovací spis podrobne preukazuje trasu žalobcu ktorú prešiel s motorovým vozidlom, ako aj miesto odstavenia vozidla, pričom skutočnosť, že vozidlo bolo odstavené na mieste kde platí IV.

40. Vo vzťahu k námietke, že správny orgán neuložil účastníkovi lehotu na vyjadrenie k návrhu na prejednanie priestupku a takýto návrh nebol účastníkovi konania doručený, čo malo spôsobiť nemožnosť vyjadriť sa a reagovať na návrh na prejednanie priestupku Kasačný súd uvádza, že žalobca, ako aj jeho právny zástupca mali možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, navrhovať dôkazy a ich doplnenie, uplatňovať svoje pripomienky a námety na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch prvostupňového orgánu dňa

poriadku. Ako vyplýva aj zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 25.11. 2020 právny zástupca žalobcu bol oboznámený z podkladmi pre vydanie rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, pričom zo zápisnice vyplýva, že správny orgán pred právnym zástupcom žalobcu formuloval záver, že žalobca naplnil skutkovú podstatu daného priestupku a vydá rozhodnutie v ktorom ho uzná vinným z jeho spáchania. Navyše rozhodnutie o priestupku, ktorom žalobcu uznáva prvostupňový orgán vinným je vydané zo dňa 29.12. 2020, teda viac ako mesiac po ústnom pojednávaní. Žalobcove právo vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie nebolo teda zo strany prvostupňového orgánu porušené.

Kasačnému súdu nie je zrejmé, v akom obdobnom prípade mal správny orgán rozhodnúť odlišným spôsobom, preto túto námietku hodnotí ako nedôvodnú. 42. Kasačný súd sa v ostatnom stotožňuje s posúdením správneho súdu a konštatuje, že správny súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, prejednal vec v medziach podanej žaloby, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. S predmetnými námietkami sa správny súd dostatočne vysporiadal a vyvodil správne právne a skutkové závery, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejedávanej

V. Záver

43. Kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa a

rozsudok

krajského súdu považuje za vecne správny, vychádzajúc zo správneho právneho posúdenia veci, súladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou a v postačujúcej miere odôvodnený. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. septembra 2023