5Stk/11/2022

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 2S/42/2020-60 z 23. februára 2022 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/

uložená pokuta vo výške 165,00 € podľa § 149 ods. 1 a § 148 ods. 14 písm. b/ piateho bodu zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 106/2018 Z.z.“) na tom skutkovom základe, že žalobca nesplnil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b/ druhého bodu v spojení s § 117 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách

Podstatou argumentácie žalobcu bolo, že v rozhodnom čase nebol prevádzkovateľom vozidla, ktorému zo zákona č. 106/2018 Z.z. vyplýva povinnosť podrobiť vozidlo emisnej kontrole, pretože toho času nebol jeho vlastníkom ani vlastníkom určeným držiteľom vozidla, zapísaným v osvedčení o evidencii časť I. a II.

júna 2013. Namietal, že evidencie vozidiel, ktorou argumentoval žalovaný má len deklaratórny charakter a nemožno z nej odvodzovať právne postavenie zapísaných osôb, pričom táto podľa žalobcu teda nepreukazovala, že v rozhodnom čase bol skutočným vlastníkom a držiteľom žalobca, resp. prevádzkovateľom v právnom zmysle slova. Nesúhlasil a argumentáciou žalovaného, že prepis vozidla má konštitutívny účinok a je administratívnym zavŕšením procesu prevodu vlastníctva tak, ako k tomu prichádza napr. rozhodnutím o vklade do katastra pri prevode vlastníctva nehnuteľností a namietal, že nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci nie je podmienené akýmkoľvek evidenčným úkonom, napr. intabuláciou vlastníckeho práva do evidencie vozidiel, pre nadobudnutie, resp. dokončenie prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, t.j. napr. k motorovému vozidlu, nie je potrebná žiadna evidencia do akéhokoľvek registra. Preto podľa žalobcu zápis do evidencie príslušného dopravného inšpektorátu Policajného zboru SR, nie je z hľadiska prevodu vlastníckeho práva relevantný, pretože nemá vo vzťahu k vzniku, zmene či zániku vlastníckeho právu

S poukazom na § 118 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uviedol, že nie je smerodajné, kto v skutočnosti reálne vozidlo užíval, ale nositeľom práv a povinností je ten, kto je zapísaný v dokladoch vozidla. Ďalej argumentoval tým, že registrácia vozidla v inom štáte nemá vždy za následok automatické vyradenie z evidencie vozidiel v Slovenskej republike. S poukazom na úpravu vyradenia vozidla administratívnym úkonom z dôvodu registrácie v inom členskom štáte v zmysle čl. 5, bodu 2 Smernice rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá, uviedol, že ak by žalobca uplatnil tento postup a odovzdal by osvedčenie o registrácii českému orgánu PZ, musel by český orgán PZ do 2 mesiacov informovať slovenský dopravný inšpektorát o jeho odňatí, čo sa však nestalo, preto slovenský dopravný inšpektorát nemal a ani nemohol mať vedomosť o registrácii vozidla v Českej republike.

4. Krajský súd konštatoval, že správneho deliktu spočívajúceho v porušení povinnosti bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej v lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom sa môže dopustiť jedine prevádzkovateľ vozidla, pričom zákon č. 106/2018 Z.z. považuje za prevádzkovateľa vozidla v prvom rade vlastníka vozidla alebo vlastníkom určeného držiteľa vozidla. K tomu uviedol, že vlastníkom motorového vozidla je osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I (tzv. malý technický preukaz) alebo časť II (tzv. veľký technický preukaz) alebo osoba, ktorá hodnovernými dokladmi preukáže spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla. S poukazom napr. na § 118 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. krajský súd konštatoval, že zákonodarca predpokladá, že osoba uvedená v osvedčení o evidencii časť I alebo časť II nemusí byť vlastníkom motorového vozidla, teda predpokladá aj taký právny stav, kedy vlastníkom je iná osoba ako zapísaná v osvedčení.

V tomto smere je právne relevantnou len skutočnosť, že ide o osobu uvedenú v evidencii vozidiel a jej uvedenie zodpovedá vôli vlastníka vozidla. 5. Krajský súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadom pripodobnenia evidencie zmien vlastníctva vozidiel s katastrálnym konaním, pretože pokiaľ ide o konanie o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam týkajúce nehnuteľností, s poukazom na § 28 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. sa práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv zapisujú do katastra vkladom a je expressis verbis ustanovené, že práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak zákon neustanovuje inak, z čoho vyplýva, že právna účinnosť zmlúv týkajúca sa údajov o právach k nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov nastávajú až vydaním rozhodnutia -

Takéto rozhodnutie má konštitutívny účinok, teda právny stav založený zmluvou nastane až momentom právoplatnosti rozhodnutia. K tomu krajský súd uviedol, že pokiaľ ide o prihlasovanie vozidiel do evidencie a vykonanie zmien v evidenciu vozidiel, príslušná právna úprava, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by sa dalo dedukovať, že takéto evidenčné úkony sú podmienkou vzniku, zmeny alebo zániku vlastníckych alebo obdobných (odvodených) práv k motorovému vozidlu.

7. Pokiaľ žalovaný argumentoval poukazom na § 118 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. v tom, že nie je smerodajné, kto v skutočnosti reálne vozidlo užíval, ale nositeľom práv a povinností je ten, kto je zapísaný v dokladoch vozidla, krajský súd sa s uvedeným nestotožnil a poukázal na to, že príslušné ustanovenie sa týka držby vozidla, nie vlastníctva.

8. Krajský súd konštatoval, že skutočnosť, že vozidlo bolo evidované v rozhodnom čase v Slovenskej republike je z hľadiska posúdenia deliktuálnej zodpovednosti žalobcu právne irelevantná a žalobca hodnoverným spôsobom v administratívnom konaní preukázal, že nebol v čase tvrdeného spáchania správneho deliktu prevádzkovateľom vozidla, ani vlastníkom ani vlastníkom určeným držiteľom vozidla, preto jeho evidovanie v informačnom systéme bolo len formálne a nemožno na tomto dôkaze vo svetle žalobcom predložených dôkazov (opísané v ods. 3 odôvodnenia rozsudku) postaviť tvrdenie o spáchaní správneho deliktu porušením povinnosti § 45 ods. 1 písm. b/ bod 2. zákona č. 106/2018 Z.z.

9. Na základe uvedeného krajský súd konštatoval nesprávne právne posúdenie veci zo strany správnych orgánov, pretože tieto sa odmietli zaoberať dôkazmi predloženými žalobcom preukazujúcimi, že v čase rozhodnom pre posúdenie veci nebol ani vlastníkom ani vlastníkom určeným držiteľom vozidla, teda nebol prevádzkovateľom vozidla, osobou, ktorá mala povinnosť podrobiť predmetné vozidlo technickej kontrole pravidelnej ku dňu 14. mája 2016 a hoci správne vyložili príslušnú normu, na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikovali. 10. Žalovaný ako sťažovateľ podal včas kasačnú sťažnosť proti rozsudkom Krajského súdu v

· dňa 16. marca 2022, rozsudok č. 2S/42/2020-60 z 23. februára 2022 (ďalej len „rozsudok 3“), ktorým súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOPI2019/129080-002 zo dňa 6. decembra 2019 ako aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK-2019/093670 zo dňa 16. septembra 2019 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

povinnou v zmysle § 45 ods. 1 písm. b/ bod I zákona č. 106/2018 Z.z. 12. Sťažovateľ namietal vydanie troch rozsudkov, z ktorých každý má iný výrok. Hoci k tomu podľa sťažovateľa došlo pravdepodobne administratívnym pochybením, rozsudky boli riadne doručené a sťažovateľ nemá zákonné oprávnenie „vybrať“ si správny rozsudok, resp. ten, ktorý logicky nadväzuje na obsah odôvodnenia, ktoré sú vo všetkých troch rozsudkoch

13. K nesprávnemu právnemu posúdeniu namietal, že vo výroku rozsudku 3 krajský súd uviedol, že zrušuje okrem rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK-2019/093670 z 16. septembra 2019 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Sťažovateľ napadnutým rozhodnutím nerozhodoval o prvostupňovom rozhodnutí s označením č. OU-BA-OCDPK-2019/093670, ale o prvostupňovom rozhodnutí č. OU-BA-OCDPK2019/ 093668 z 16. septembra 2019. Sťažovateľ namietal, že krajský súd teda nemohol zrušiť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré nekorešponduje s napadnutým rozhodnutím sťažovateľa ako žalovaného. K tomu uviedol, že nesprávne uvedené rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK-2019/093670 reálne existuje, týka sa však uloženie pokuty za nesplnenie povinnosti podrobiť vozidlo EČV: F. emisnej kontrole pravidelnej, pričom však predmetom súdneho konania bolo nesplnenie povinnosti podrobiť toto vozidlo technickej kontrole pravidelnej, nie emisnej. Sťažovateľ nemá vedomosť o tom, že by na súd bola podaná žaloba

odôvodnení rozsudku 3 v jeho bodoch l., 4., 7., 8., 29., 31., 32., 48., 52., 69. a 70. Z uvedených dôvodov považuje sťažovateľ odôvodnenie veci na základe nesprávneho právneho posúdenia, na základe nesprávnych právnych ustanovení, porušujúce princíp právnej istoty, hoci inak rešpektuje posúdenie vecnej stránky a logické závery súdu. 15. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

17. Kasačný súd úvodom ozrejmuje, že v kasačnom konaní je predmetom prieskumu napadnutý rozsudok 3, teda rozsudok krajského súdu č.k. 2S/42/2020-60 z 23. februára 2022, ktorým krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOPI2019/129080-002 zo dňa 6. decembra 2019 ako aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK-2019/093670 zo dňa 16. septembra 2019 zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

19. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom kasačnej sťažnosti, súdneho ako aj administratívneho spisu konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA- OOPI2019/129080-002 zo dňa 6. decembra 2019 sa týka pokuty za technickú kontrolu, pričom rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK-2019/093670 zo dňa 16. septembra 2019 sa týka pokuty za emisnú kontrolu. V žalobe žalobca ako predmet súdneho prieskumu označil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOPI2019/129080-002 zo dňa 06. decembra 2019 (technická kontrola) a v dôsledku administratívnej chyby aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK-2019/093670 zo dňa 16. septembra 2019 (emisná kontrola), pričom cit. prvostupňové rozhodnutie teda nepredchádzalo, resp. nesúviselo s napadnutým rozhodnutím žalovaného - sťažovateľa.

20. Kasačný súd po oboznámení sa s výrokom napadnutého rozsudku 3 a s obsahom zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku na č.l. 58 konštatuje, že krajský súd okrem napadnutého rozhodnutia žalovaného zrušil aj s týmto nesúvisiace prvostupňové rozhodnutie č. OU-BA- OCDPK-2019/093670 zo dňa 16. septembra 2019, týkajúce sa emisnej kontroly.

žalovaného. Kasačný súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že cit. rozhodnutie nesúvisí s napadnutým rozhodnutím žalovaného a týka sa iného typu kontroly (konkrétne emisnej a nie technickej, s ktorou súvisel predmet súdneho prieskumu), tak tento výrok nie je spôsobilý zaviazať prvostupňový správny orgán aby vo veci ďalej konal a stáva sa tak nevykonateľným.

Požiadavka určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku musí byť dôsledne rešpektovaná aj pri vydávaní súdneho rozhodnutia, pričom rešpektovanie tejto požiadavky je predpokladom pre vykonateľnosť výroku, ktorá je jeho základnou vlastnosťou. V prejednávanej veci je z pohľadu kasačného súdu výrok nevykonateľný z materiálneho hľadiska, pretože smeruje voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré síce existuje, avšak nebolo predmetom súdneho konania, čo malo byť krajskému súdu zrejmé najmä z obsahu administratívneho spisu.

16. septembra 2019 viažuce sa k pokute za technickú kontrolu. 23. Vzhľadom na skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že krajský súd pri prejednávaní veci postupoval v zmysle § 45 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona č. 106/ 2018 Z. z., podľa ktorého je prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady motorové vozidlo podrobiť emisnej kontrole pravidelnej (...) a § 148 ods. 14 písm. b/ bod 5 zákona č. 106/2018 Z. z., podľa ktorého okresný úrad uloží prevádzkovateľovi vozidla pokutu 165,- € za každé vozidlo, ak nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote emisnej kontrole pravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm. b) druhého alebo štvrtého bodu je zrejmé, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, pretože predmetom súdneho prieskumu mali byť rozhodnutia týkajúce sa technickej kontroly a teda krajský súd krajský súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. neaplikoval časti príslušnej právnej normy týkajúce sa technickej kontroly - t.j. § 45 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 106/2018 Z. z. a § 148 ods. 14 písm. b/ bod 4 zákona č. 106/2018 Z. z.), resp. aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej časti právnej normy aplikoval inú časť právnej normy). 24. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. júna 2023 prešiel výkon súdnictva vo vzťahu ku konaniam vo veciach, v ktorých dovtedy konal Krajský súd v Bratislave. Úlohou Správneho súdu v Bratislave v ďalšom konaní bude prejednať žalobu v medziach jej žalobných bodov, pričom správny súd je v zmysle § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu. 25. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie a v kontexte s vyššie citovaným ustanovením o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd. 26. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.