5Stk/1/2022

1. Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. OU-ZA- OVVS2-2017/004101/553,2206/2BD z 18.07.2017 (ďalej len „prvostupňové správne rozhodnutie“) ako miestne a vecne príslušný správny orgán podľa § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,zákon o priestupkoch“) uznal žalobcu vinným: - v bode A zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a vyhrážaním ujmou na zdraví, keď dňa 01.01.2016 v čase o 14:00 hod. viedol telefonicky rozhovor s S. W., R.. XX.XX.XXXX, ktorá sa v tom čase nachádzala v mieste trvalého bydliska J. - Š. Č.. XXX, pričom jej nadával, že je stará kurva, piča a že patrí do blázninca a po nadávkach jej položil otázku: „Vieš, že mám doma flinty a čo tieto flinty dokážu urobiť?“, a zároveň

Na základe uvedeného bola žalobcovi podľa § 11 ods. 1 písm. b/ v nadväznosti na ust. § 12 ods. 1, § 49 ods. 2 citovaného zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 70,- € a bol zaviazaný k povinnosti nahradiť trovy konania vo výške 16,- €. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že spáchanie skutku, a to priestupku žalobcom proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch (bod

alebo neúplnej výpovede. V konaní pred správnym orgánom boli vypočuté aj svedkyne O. J. a W. Ž. (pozn. - manželka a dcéra žalobcu), ktoré síce zhodne vypovedali, že k žiadnym vyhrážkam ani nadávkam nedošlo, avšak správny orgán mal pochybnosti o ich prítomnosti pri telefonáte žalobcu, a to vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca sa o existencii týchto svedkýň nezmienil v rámci prvostupňového konania. Spáchanie druhého skutku - priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch (v bode B) mal prvostupňový orgán preukázané na základe svedeckých výpovedí svedkov S. H.O_, S. H., N. I. O. N. H., ktorí svojimi výpovediami potvrdili, že dňa 30.01.2016 na poľovníckej schôdzi poľovného združenia Tetrov obvinený vykrikoval, že S. W. pančovala alkohol. Čo sa výšky uloženej sankcie týka, prvostupňový správny orgán stručne v odôvodnení uviedol, že obidva priestupky boli žalobcom spáchané komisívne, berúc do úvahy osobu žalobcu, ktorý ešte nebol postihnutý za spáchanie priestupku, rozhodol vychádzajúc z ust. § 12 ods. 2

zamietol.

Žiline je proti nemu pod sp. zn. 28T/138/2016 vedené trestné konanie z dôvodu, že mal dňa 30.12.2015 ublížiť I. W., synovi S. W., ktorá je zároveň oznamovateľkou v priestupkovom konaní. Žalobca mal za to, že prvostupňový správny orgán v dostatočnom rozsahu nevykonal dokazovanie tak, aby zistil objektívny stav veci, keď bolo potrebné pripojiť spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/138/2016, kde v konaní boli vypočuté viaceré osoby v pozícii svedkov. Pri oboznámení sa s týmto spisom by priestupkový orgán mal preukázaný iný stav, ako uvádza vo svojom rozhodnutí, nakoľko v priestupkovom konaní len prevzal tvrdenia oznamovateľky

záverom. Poukázal tiež na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, ktoré dôkazy zohľadňoval, ktoré okolnosti boli sporné a ktoré nespochybniteľné. Má za to, že prvostupňové správne rozhodnutie, ako i napadnuté rozhodnutie sú nepresvedčivé, nepreskúmateľné, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo na riadne posúdenie veci nedostačujúce.

ako nedôvodnú zamietol. Námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, a to s poukazom na § 134 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak, pričom posudzovaná vec nie je prípadom v zmysle § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je rozsahom a dôvodmi žaloby viazaný a zároveň s poukazom na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy a nejde o vec, ktorú by bolo možné subsumovať pod prípady uvedené v § 135 ods. 2 písm. a/ alebo b/ SSP.

Prvostupňový správny orgán vo veci rozhodol dňa 18.07.2017, t.j. pred čestným vyhlásením N. H. zo dňa 02.10.2017, pričom žalovaný nedopĺňal dokazovanie a ani žalobca nové dokazovanie sám nenavrhoval.

5. V procese doručovania napadnutého rozsudku správneho súdu bolo správnym súdom zistené, že pôvodná ďalšia účastníčka konania - S. W. dňa 08.10.2019 zomrela a preto ďalej konal s jej právnymi nástupcami.

6. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie, alternatívne aby konanie zastavil, prípadne aby rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. Dôvody na podanie kasačnej sťažnosti žalobca oprel o § 440 ods. 1 písm. g/ a f/ SSP, keď podľa jeho názoru žalovaný správny orgán nepostupoval objektívne a na základe relevantných dôkazov, nakoľko nevykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie, nepripojil si spis 28T/138/2016 a v napadnutom rozhodnutí fakticky len prevzal skutkové a právne náležitosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný neuviedol, ktoré dôkazy zohľadňoval, ktoré okolnosti boli sporné a ktoré nespochybniteľné, a fakticky len konštatuje vyjadrenia navrhovateľky a svedkov, z ktorého dôvodu prvostupňové i druhostupňové rozhodnutia správneho orgánu sú nepresvedčivé, nepreskúmateľné a zakladajú právo žalobcu titulom odňatia možnosti konať pred správnym orgánom. Žalobca tak nemohol podať odvolanie k relevantným skutočnostiam, ktoré mali byť uvedené v rozhodnutí správneho orgánu. 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 18.10.2021 uviedol, že zotrváva na svojom právnom názore, vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí, keďže v čase rozhodovania o odvolaní sťažovateľa voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu nedisponoval jeho tvrdením, že trvá na tom, aby do konania bol ako dôkaz pripustený spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/138/2016. Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutia obidvoch správnych súdov sú nepresvedčivé a nepreskúmateľné žalobca nijakým spôsobom argumentačne nepodložil. Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie a svoje závery podrobne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, kedy sa explicitne zaoberal obligatórnymi znakmi obidvoch priestupkov a takisto sa vysporiadal aj s odvolacími námietkami. Avšak disponujúc informáciami, že svedkovia N. H. a Q. H. v prípravnom konaní klamali a poskytli klamlivú svedeckú výpoveď, a to minimálne vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kedy malo dôjsť k vyhrážaniu na zdraví, tak v tejto časti má aj on za to, že existuje pochybnosť o hodnovernosti ich výpovedí.

a právne názory kasačného súdu 12. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 135 na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d/ až f/ a i/ až k/, b) rozhoduje podľa § 192. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Podľa § 453 ods. 2 SSP, kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada. 13. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch, za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. 14. Podľa § 3 ods. 2 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

rozhodnutia. 15. Kasačný súd sumarizujúc obsah kasačnej sťažnosti konštatuje, že sťažovateľ v podstate namieta 2 základné sťažnostné body, a to nevykonanie dokazovania v navrhovanom smere, t.j. pripojením si spisu vedeného v trestnej veci sp. zn. 28T/138/2016 a následnou neakceptáciou výpovedí svedkov v danom konaní vypočutých a taktiež (ako i v konaní pred správnym súdom) namieta odňatie možnosti žalobcu konať pred správnym orgánom, keď žalovaný vo svojom rozhodnutí iba prevzal skutkové a právne náležitosti rozhodnutia prvostupňového orgánu, neuviedol, ktoré dôkazy zohľadňoval a ktoré okolnosti boli sporné, čím sú rozhodnutia správnych orgánov nepresvedčivé a nepreskúmateľné.

Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotno-právneho predpisu právne významné. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti, bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia.

Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a taktiež ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. Pôjde aj o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

19. Správne orgány ustálili skutkový stav prvého skutku predovšetkým na základe výpovedí svedkov navrhnutých poškodenou (ktorí mali byť účastní pri telefonáte sťažovateľa s poškodenou), ktorí podľa názoru správnych orgánov mali zhodne a nezávisle na sebe vypovedať, a naopak svedkyne svedčiace v prospech žalobcu (ktoré obdobne vypovedali, že pri tomto telefonáte boli účastné) nezohľadnili s tým, že správny orgán prvého stupňa mal pochybnosti o ich prítomnosti pri telefonáte obvineného s odôvodnením, že sťažovateľ sa o existencii týchto svedkýň nezmienil v rámci prvostupňového konania.

20. Kasačný súd uplatnením § 453 ods. 2 SSP a § 195 SSP taktiež uvádza, že rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa neobstoja ani v časti týkajúcej sa odôvodnenia uloženia sankcie len stroho odkazom na § 12, ods. 1 v nadväznosti na ust. § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch.

Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváženia, ktoré správny orgán náležitým spôsobom odôvodní. Procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie.

orgánu je zrejmé, že kvalifikoval u sťažovateľa dva skutky, avšak absentuje správna úvaha o uložení výšky a druhu sankcie, nedostatočne bola vyhodnotená závažnosť, trvanie, miera a spôsob zavinenia, následky protiprávneho konania, minulosť sťažovateľa, skutočnosť, či ide o opakované protiprávne konanie, v súvislosti s čím nebola dostatočne zdôvodnená absorpčná zásada. Tieto okolnosti bude žalovaný musieť vyhodnotiť v ďalšom konaní.

V Bratislave dňa 30. novembra 2023