5Stk/1/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LLM. a členov senátu Mgr. Petra Macha, PhD. a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): TIMAB, s.r.o., Bzenov č. 105, IČO: 50163663, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokát, Tyršovo nábrežie 1679/7, Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO-BEZ/2018/4078 O-241/2018 z 2. mája 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/24/2021-36 z 8. septembra 2022, ECLI:SK:KSPO:2022:8021200284.1, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

3. Žalobca podal voči napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu. Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť a nedostatočnú argumentáciu. Taktiež namietal nasledovné:

- nedostatočný a nekonkrétny výrok napadnutého rozhodnutia, keďže v skutkovej vete výroku rozhodnutia chýba príslušné konkrétne ustanovenie osobitného predpisu, Zákonníka práce, ktoré mal žalobca svojím konaním porušiť.

K námietke nezákonnosti vydaných rozhodnutí vzhľadom na spochybnenie podpisu správny súd poukázal na § 47 ods. 5 Správneho poriadku a uviedol, že rozhodnutie musí obsahovať odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby, pričom žalovaný v konaní preukázal vnútroorganizačným aktom (Interná norma č. 011/2017 „Aprobačné oprávnenia zamestnancov v pôsobnosti Inšpektorátu práce Prešov“) oprávnenie príslušného pracovníka na pozícii právnik na podpisovanie jednotlivých správnych aktov, vrátane rozhodnutí o uložení pokuty. Ďalej poukázal na prezumpciu zákonnosti správneho aktu a doplnil, že prípadné prekročenie právomoci zamestnancov správneho orgánu samo osebe nespôsobuje neplatnosť správneho rozhodnutia, keďže vo vzťahu k adresátovi ide o správny akt vydaný správnym orgánom príslušným na vydanie

To isté platí o vymedzení skutku v protokole. Správny súd sa stotožnil s vysvetlením a argumentáciou žalovaného, že odkaz na Zákonník práce je dostatočne určitý práve pre zmluvnú voľnosť vo vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca, keďže Zákonník práce umožňuje upraviť vzájomné pracovnoprávne vzťahy viacerými spôsobmi, pracovnou zmluvou ako i dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Taktiež určenie času kedy malo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu (od 16:50 hod) je dostatočne určité, t.j. ide o čas, kedy bolo kontrolórmi zistené porušenie právnych predpisov, pričom takto určený delikt nemožno zameniť s iným

7. Odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov posúdil správny súd ako primerané, skutok bol jednoznačne identifikovaný, rozhodnutie obsahuje právne predpisy, o ktoré sa správny orgán pri rozhodovaní opieral, sú v nich odcitované obe zápisnice o podaní informácie (zamestnávateľom a tiež aj dotknutej fyzickej osoby prítomnej na pracovisku), ktoré tvorili hlavný dôkazný prostriedok, ktorý jednoznačne identifikuje skutkové okolnosti porušenia právnych predpisov. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení získaných dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

8. K skutkovým zisteniam a k otázke dôkazov a podkladov pre rozhodovanie správny súd poukázal na to, že pri výkone kontroly bolo zistené, že p. F.. V. roznášal pizzu pre žalobcu bez toho, aby mali uzavretý pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný pomer, bez dohodnutia odmeny za prácu. Zápisnica o podaní informácie spísaná s F.. V. korešpondovala s obsahom zápisnice spísanej s konateľom žalobcu. Správny súd sa nestotožnil s námietkou, že otázky boli kapciózne a sugestívne, poukázal na to, že zápisnice boli podpísané F.. V. a konateľom žalobcu, čím bola potvrdená správnosť zápisu odpovedí a súhlas s obsahom zápisníc, pričom žalobca nijako nepreukázal opak. Správny súd zdôraznil, že všetky odpovede v zápisniciach spolu korešpondovali a jednoznačne preukázali, že došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania. Správny súd poukázal na to, že ani po prerokovaní protokolu s kontrolovaným subjektom neboli z jeho strany vznesené vecné námietky k zisteniam tak, aby došlo k spochybneniu správnosti zistení. Obdobná situácia bola po doručení oznámenia o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, kedy bol žalobcovi zo strany správneho orgánu

9. K námietke, že žalobcovi nebolo umožnené pri výsluchu svedka F.. V. byť prítomný, či klásť svedkovi otázky, správny súd poukázal na skutočnosť, že v konaní nebol F.. V. vypočutý ako svedok v správnom konaní, keďže výsluch svedka a zápisnica o podaní informácie sú

10. Správny súd poukázal na to, že zo žiadneho procesného predpisu nevyplýva, že by správny orgán bol povinný účastníkovi predkladať administratívny spis alebo akékoľvek iné podklady, ktoré sú jeho obsahom, pričom účastník má kedykoľvek v priebehu správneho konania právo nazerať do administratívneho spisu v zmysle § 23 Správneho poriadku.

Správny súd konštatoval, že v konaní nedošlo k vadám v zmysle § 195 písm. a/ až e/ SSP, procesný postup správneho orgánu bol súladný so zákonom, zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, zistený skutkový stav bol v súlade s administratívnym spisom a žalobca žiadnym vecným argumentom ani dôkazom nevyvrátil skutočnosti a skutkový stav zistený správnym orgánom. Žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako účelové, nedôvodné, neopierajúce sa o žiadne vecné argumenty vo vzťahu k meritu veci, ktorý je spáchaniu správneho deliktu.

12. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. V kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, alebo aby zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie

podpísali. Podľa sťažovateľa sa správny súd nevysporiadal s obsahom žalobnej námietky, kedy sťažovateľ tvrdil, že napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne a riadne odôvodnené, žalovaný len konštatoval súlad s právnymi predpismi, ale nevysvetlil, s akými právnymi predpismi je takýto postup v súlade. Z odôvodnenia správneho súdu sa sťažovateľ nedozvedel, či považoval odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ohľadom vyššie uvedenej námietky za dostatočné, presvedčivé a vyčerpávajúce tak, aby napĺňalo požiadavky riadneho a dostatočného

15. Nesprávne právne posúdenie namietal v súvislosti s námietkou nezákonnosti zápisnice o podaní informácie spísanej s F.. V., ako aj postup, ktorý zvolil žalovaný pri dokazovaní správneho deliktu. Namietal, že správny súd použil na odôvodnenie nesprávny právny predpis keď uviedol, že správny orgán postupoval v zmysle v zmysle § 16 ods. 5 zákona č. 125/ 2006 Z. z., podľa ktorých je fyzická osoba na požiadanie inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Podľa sťažovateľa môže v zmysle cit. ustanovenia požadovať správny orgán informácie len od fyzickej osoby, resp. od právnickej osoby, ktoré sú zamestnávateľmi, a nie od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa. Podľa sťažovateľa bolo potrebné postupovať podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 125/2006 Z. z., podľa ktorého inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. Ďalej namietal, že zo zápisnice je zrejmé,

16. Vo vzťahu k oznámeniu o začatí správneho konania namietal, že žalovaný ho mal poučiť o možnosti nahliadnutia do spisu a oboznámiť ho s tým, čo považuje za dôvod konania, resp. či to, čo uvádza pod pojmom dôvod je aj dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom. Ďalej namietal, že žalovaný v oznámení o začatí správneho konania používa len pojem „podklady“, čo je podľa sťažovateľa nekonkrétne a sťažovateľ nepoznal všetky podklady, ku ktorým sa mal vyjadriť, prípadne ku ktorým podkladom mal navrhnúť doplnenie dokazovania.

Uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Oba správne orgány podľa názoru žalovaného dôsledne vyhodnotili všetky skutočnosti zistené počas výkonu inšpekcie práce, rozhodnutia riadne odôvodnili a riadne sa vysporiadali so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami. Pri výške uloženej pokuty zohľadnili všetky zákonné kritériá vyplývajúce zo zákona č. 125/2006 Z. z. aj ďalšie okolnosti, ktoré považovali za relevantné, pričom uložená sankcia zodpovedá všetkým zohľadňovaným skutočnostiam. Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

23. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom kasačnej sťažnosti konštatuje, že sťažovateľ svoju argumentáciu sústredil v prvom rade na procesné námietky a taktiež namietal nedostatočné odôvodnenie zo strany správneho súdu. 24.

Vo vzťahu k adresátovi ide o individuálny správny akt vydaný správnym orgánom príslušným na vydanie rozhodnutia.“ (POTÁSCH, P., HAŠANOVÁ, J., VALLOVÁ, J., MILUČKÝ, J., MEDŽOVÁ, D. Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie.

27. Sťažovateľova námietka nesprávneho právneho posúdenia zápisnice o podaní informácie z dôvodu, že správny orgán postupoval v zmysle § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z., a sťažovateľov výklad, že v prípade cit. ustanovenia môže správny orgán požadovať informácie len od fyzickej osoby, resp. od právnickej osoby, ktoré sú zamestnávateľmi, a nie od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa, je z pohľadu kasačného súdu nesprávny, pretože nezodpovedá ani samotnej dikcii cit. ustanovenia a nemá oporu ani v inom ustanovení a už vôbec nezodpovedá účelu, ktorým je potreba zaobstarania spontánnych, ničím neovplyvnených informácií. Kasačný súd dopĺňa, že ,,moment prekvapenia“ pri zistení nelegálneho zamestnávania a s tým spojené zabezpečenie aktuálnych, presných a neskreslených informácií, ktoré sú zachytené v zápisnici o podaní informácie, bez toho, aby tieto mohli byť následne ovplyvnené napr. uplynutím času (napr. osoba si už nemusí pamätať) alebo vplyvom inej osoby (napr. vo forme ovplyvňovania) je pre vyvodenie zodpovednosti za

F.. V. mal byť realizovaný výsluch svedka, tak kasačný súd poukazuje, že sťažovateľovi nič nebránilo, aby uvedené navrhol v rámci administratívneho konania, pričom sťažovateľ tak neučinil, a preto sa táto jeho námietka javí ako účelová. Taktiež pokiaľ sťažovateľ namietal, že boli kladené kapciózne a sugestívne otázky, tak uvedené by bolo možné namietať pri realizácii výsluchu, ktorý však realizovaný nebol, preto je i táto námietka sťažovateľa nedôvodná.

Z administratívneho spisu nevyplynulo, že by sťažovateľ správnemu orgánu počas administratívneho konania signalizoval, že nerozumie dôvodu začatia konania, alebo že mu nie sú zrejmé podklady, z ktorých správny orgán vychádza, resp. že mu nie je zrejmé, čo všetko považuje za podklady. Na základe uvedeného sa aj táto námietka sťažovateľa kasačnému súdu javí ako účelová.

30. Vo vzťahu k námietke nedostatočného odôvodnenia kasačný súd uvádza, že z odôvodnenia rozsudku správneho súdu je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu sťažovateľa v žalobe, vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľa a vysvetlil, z akého dôvodu tieto neakceptoval. Preto je potrebné považovať napadnutý rozsudok správneho súdu za preskúmateľný a jeho odôvodnenie vyhodnotiť ako dostatočné.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

32. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov nestotožnil s námietkami sťažovateľa voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a contrario a § 168 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a vo vzťahu k žalovanému nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v § 168 SSP. 34. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. októbra 2023