5Stk/1/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200117.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- BB-71S/9/2022
- IČS
- 6022200117
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu: New Originals (SK) s. r. o., (do 31.03.2025 pod názvom ALFA BIO s. r. o.), so sídlom: Kremnička 71, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 30223041, právne zastúpený: CEE Attorneys Lišiak Martinák s. r. o., so sídlom: Štefánikova 41, 811 04 Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľ): Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom: Botanická 17, 842 13 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 00156426, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4907/2021-2 zo dňa 16.12.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-71S/9/2022 zo dňa 07. septembra 2023, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-71S/9/2022 zo dňa 07. septembra 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Regionálna a veterinárna potravinová správa Banská Bystrica (ďalej len „RPVS" alebo „správny orgán prvého stupňa") ako príslušný správny orgán podľa § 21 ods. 1 písm. d) a § 23 ods. 5 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov v spojení s § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok") v poradí druhým rozhodnutím č. k. 184/2021-410-0014 zo dňa 24.09.2021, rozhodla, že žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na zákaz umiestňovať na trh potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom, nakoľko informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu, najmä ak ide o vlastnosti potraviny a hlavne jej charakter, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo produkcie podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách a čl.
7 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/ 10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernica Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a Nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej len „Nariadenie (EÚ) č. 1169/ 2011") a to tým, že v predmetnej prevádzkarni vyrábal a umiestňoval na trh potraviny, ktoré boli klamlivo označené, a to „Škvarková rastlinná nátierka 100 g", označenie výrobnej dávky: 06.05.2021, spotrebujte do 06.05.2021, výrobca ALFA BIO s. r. o., Kremnička č. 71, 974 05 Banská Bystrica", nakoľko v názve sú uvedené dva protichodné názvy - škvarková a rastlinná, čo uvádza spotrebiteľa do omylu ohľadom skutočného charakteru potraviny.
Uvedená skutočnosť bola zistená laboratórnym vyšetrením uvedeného výrobku, odobratého dňa 23.03.2021, inšpektormi Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Púchov v prevádzkarni COOP Jednota Krupina, spotrebné družstvo, Supermarket 07-584, Hliny 1412,
017 01 Považská Bystrica. Vzorka bola analyzovaná v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave, Veterinárnom a potravinovom ústave v Dolnom Kubíne, o čom bol vystavený Protokol o skúške č. 436/2021 zo dňa 31.03.2021, podľa ktorého označenie výrobku „Škvarková rastlinná nátierka" nie je v súlade s čl. 7 ods. 1 písm. a) a čl. 17 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia, nakoľko názov potraviny „ŠKVARKOVÁ rastlinná nátierka" uvádza spotrebiteľa do omylu z dôvodu, že škvarky/oškvarky sú definované v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy
pre potraviny živočíšneho pôvodu. Uvedený Protokol o skúške bol odstúpený na došetrenie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Banská Bystrica, ktorá ho vykonala dňa 14.04.2021 v čase od 11.15 hod. do 12.30 hod. v prevádzkarni žalobcu.
2. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách. Za to mu bola podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách uložená pokuta vo výške 200,- eur. 3. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
4. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného na správny súd správnu žalobu, v ktorej namietal nesprávne posúdenie údajnej klamlivosti označenia potraviny, zákona o potravinách a Nariadenia č. 1169/2011, zmätočné odôvodnenie záverov o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu, nesprávnu aplikáciu Nariadenia č. 853/2004, nesprávne hodnotenie dôkazov a nesprávne zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi, a tiež absenciu predpísaných náležitostí rozhodnutia a jeho arbitrárnosti a porušenia princípu predvídateľnosti.
5. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd") napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného č. 4907/2021-2 zo dňa 16.12.2021 podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP") zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti rozsudku. Nad rozsah správnej žaloby skonštatoval, že nezistil vady v postupe a konaní orgánov verejnej správy podľa § 195 SSP.
6. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z právnej úpravy nesporne vyplýva, že názov potraviny je jedným z údajov, ktorý musí byť uvedený v označení na obale potraviny (čl. 9 ods. 1 písm. a) Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011).
V prípade, ak by uplatnenie ostatných ustanovení tohto nariadenia, najmä ustanovené čl. 9, neumožňovalo spotrebiteľom v členskom štáte, kde sa výrobok uvádza na trh, rozpoznať skutočný charakter potraviny a odlíšiť ju od potravín, s ktorými by ju bolo možné zameniť, názov potraviny sa doplní o ďalšie opisné informácie, ktoré sa uvádzajú v blízkosti názvu potraviny. Osobitné ustanovenia o názve potraviny a o údajoch, ktoré ho sprevádzajú, sú ustanovené v Prílohe VI. Podľa tejto Prílohy VI Časť A - POVINNÉ SPRIEVODNÉ ÚDAJE NÁZVU POTRAVINY, ods. 4: Ak ide o potraviny, v ktorých je zložka alebo prísada, ktorých bežné použitie alebo prirodzenú prítomnosť spotrebitelia očakávajú a ktorá bola nahradená inou zložkou alebo prísadou, zložka alebo prísada, ktorá sa použila ako čiastočná alebo celková náhrada sa jasne uvedie na označení popri zozname zložiek: a) v blízkosti názvu výrobku a b) s použitím veľkosti písma, ktorého stredná výška predstavuje najmenej 75 % strednej výšky názvu výrobku, pričom veľkosť tohto písma, nemôže byť menšia
ako minimálna veľkosť písma stanovená v čl. 13 ods. 2 tohto nariadenia. 7. Správny súd ďalej poukázal na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/ 2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (ďalej len „Nariadenie (ES) č. 853/2004"), z ktorého nesporne vyplýva, že škvarky, resp. oškvarky sú definované ako „zvyšky škvarenia, obsahujúce bielkoviny po čiastočnom oddelení tuku a vody", ide tak o živočíšnu komoditu.
Z právnej úpravy podľa názoru správneho súdu nevyplýva, či v názve výrobku rastlinného pôvodu „škvarková rastlinná nátierka" môže byť obsiahnutá živočíšna komodita. 8. Nesprávna aplikácia Nariadenia ES č. 853/2004 z 29. apríla 2004 tak spočíva podľa správneho súdu v tom, že hypotéza právnej normy § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách a čl. 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 predpokladá, že žalobca mal porušiť povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku, dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na zákaz umiestňovať na trh potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom, nakoľko informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu, najmä ak ide o vlastnosti potraviny a hlavne jej charakter, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo produkcie podľa § 6 ods. 5 písm. b)
zákona o potravinách a čl. 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia ES č. 1169/2011. 9. Správny súd zdôraznil aplikáciu zásad, platných v trestnom konaní pri ukladaní správnych sankcií. V oblasti správneho trestania sa analogicky uplatňujú zásady platiace v trestnom procese a podľa § 195 písm. c) a d) SSP je správny súd aj mimo žalobných bodov povinný preveriť dodržanie zásad v trestnom procese. Jednou zo zásad trestného procesu je zásada úplného zistenia skutkového stavu, čo znamená zistenie skutkového stavu v rozsahu a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že sa skutok stal, že ho spáchal obvinený a že sa stal spôsobom, ako je popísaný v rozhodnutí o uložení sankcie.
10. Z administratívneho spisu mal za zrejmé, že správny orgán prvého stupňa uviedol, že vychádzal z dôkazov, a to: záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín zo 14.04.2021, protokol o skúške č. 4361/2021 zo dňa 31.03.2021, vyjadrenie prevádzkovateľa k protokolu zo dňa 14.04.2021, vyjadrenie prevádzkovateľa k upovedomeniu o začatí správneho konania, doplnenie dôkazov k vyjadreniu k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa č. 973/
2021. Z vykonaného dokazovania však nevplynulo, či správne orgány vykonali dokazovanie prostredníctvom internetového vyhľadávania a v akom rozsahu. Výsledky vyhľadávania neboli v administratívnom konaní predložené žalobcovi, ale boli použité ako argument v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí žalovaného, čím došlo k porušeniu § 33
Správneho poriadku. Postupom žalovaného tak došlo k porušeniu zásady in dubio pro reo, pretože dôkazná situácia nenasvedčovala riadnemu zisteniu skutkového stavu a správnemu právnemu posúdeniu veci.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu
11. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ") podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, a teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Kasačnému súdu navrhol, aby rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 12. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nesúhlasil so záverom správneho súdu o porušení zásady in dubio pro reo. Považoval za nesprávne právne posúdenie záveru súdu, že „.
. . .pretože predmetom konania nebolo posúdenie, či potravina rastlinného pôvodu ako je „škvarková rastlinná nátierka" môže obsahovať živočíšnu komoditu, ale naopak, či živočíšna komodita, akou je škvarka, obsiahnutá v názve „škvarková rastlinná nátierka" ako jej určujúca zložka nie je v potravine obsiahnutá a výraz „škvarkový" je zavádzajúci pre spotrebiteľa".
13. Pojem „škvarky" je medzi spotrebiteľmi zaužívaným názvom a v spojení s potravinami predstavujú vyškvarenú slaninu, teda potravinu živočíšneho pôvodu. Potravinová legislatíva potvrdzuje očakávania spotrebiteľa, ktoré má v spojení s takto označenou potravinou tým, že v súvislosti so spracovanými mäsovými výrobkami v Nariadení (ES) č. 853/2004 definuje oškvarky.
14. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti nesúhlasil so záverom správneho súdu o nesprávnej aplikácii Nariadenia (ES) č. 853/2004, pretože správny súd jednostranne vychádzal z tvrdení žalobcu, že posúdenie súladu označenia výrobku bolo vyhodnotené v nadväznosti na Nariadenie (ES) č. 853/2004. Veterinárne a potravinové ústavy po vyhodnotení analyzovanej vzorky posúdia súlad hodnotených znakov s legislatívou. V protokole o skúške č. 4361/ 2021 zo dňa 31.03.2021 VPÚ k hodnotenému výrobku uviedol, že „Označenie nie je v súlade s požiadavkami Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, tak že čl. 7 ods. 1 a) a čl. 17 ods. 1 a 2): názov potraviny „ŠKVARKOVÁ rastlinná nátierka" uvádza spotrebiteľa do omylu, z dôvodu: Škvarky = Oškvarky sú definované v Nariadení (ES) č. 853/2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu". Ústav poukázal na definíciu škvariek, určenú ďalšími predpismi potravinového práva Nariadenie (ES) č. 853/ 2004 z dôvodu, že toto nariadenie obsahuje definíciou škvarky ako jednoznačne živočíšnej komodity.
Poukázal tiež na čl. 17 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 podľa ktorého názov potraviny je jej názov podľa právnych predpisov. Ak takýto názov neexistuje, názov potraviny je zaužívaný názov alebo ak sa zaužívaný názov nepoužíva, uvádza sa opisný názov potraviny.
15. Priamo Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 v ustanoveniach o vymedzení pojmov odkazuje na iné predpisy a nariadenia, napr. Nariadenie (ES) č. 178/2002, Nariadenie (ES) č. 852/ 2004 o hygiene potravín, Nariadenie (ES) č. 853/2004, smernicu č. 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame a ďalšie. Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 nerozlišuje či sa jedná o potraviny rastlinného, živočíšneho alebo zmiešaného pôvodu. Podľa protokolu o skúške č. 4361/2021 z dôvodu, že v názve výrobku boli uvedené škvarky, VPÚ uviedol ich definíciu v zmysle nariadenia. Škvarky (zvyšky škvarenia, obsahujúce bielkoviny po čiastočnom oddelení tuku a vody) sú potravinou, ktorej názov je určený nariadením a túto skutočnosť musia rešpektovať všetky subjekty. Sťažovateľ považoval označenie potraviny „škvarková rastlinná nátierka" za klamlivé a uvádzajúce spotrebiteľa do omylu.
16. Sťažovateľ v súvislosti s dokazovaním poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán výsledky vyhľadávania na internete nepovažoval za dôkaz, na základe ktorého rozhodoval. Účastník konania postup vyhľadávania kľúčového slova „škvarka" považoval za nezákonný. Sám účastník v konaní uvádzal, že vychádzal zo synonymického výkladu pojmu škvarka ako „zvyšok po vyškvarení niečoho" alebo „malý kúsok niečoho" s tým, že výraz „niečo" je nekonkrétny, všeobecný a nevyjadruje žiadnu potravinu alebo zložku potraviny. Podľa sťažovateľa kúsky opraženej cibule nie je možné považovať za škvarky a na základe týchto skutočností považuje označenie „Škvarková rastlinná nátierka" za klamlivé, uvádzajúce spotrebiteľa do omylu.
17. Informácie nájdené na internete sú voľne dostupné pre každého, ide o skutočnosti všeobecne známe, názov „škvarky" je zaužívaný. Nešlo tak o dôkaz, ale o konštatovanie a nemohlo dôjsť k porušeniu § 33 Správneho poriadku. 18. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa s právnymi názormi uvedenými v napadnutom rozsudku správneho súdu.
V súvislosti s vyjadrením sťažovateľa o použití výrazov z internetu žalobca považoval za neprípustné, aby správne orgány uviedli, že tvrdenie o skutkovej okolnosti je faktom, ktorý nepotrebuje oporu v dôkaze. Považoval za neprijateľné, aby sa pri posudzovaní klamlivosti označenia podľa zákona o potravinách a Nariadenia EÚ č. 1169/2011 aplikovali definície pojmov z nesúvisiacich predpisov ako základ zodpovednosti pre správny delikt. Nariadenie č. 853/2004 neupravuje podmienky označovania výrobkov, pretože sa uplatňuje na nespracované a spracované produkty živočíšneho pôvodu. Aplikácia nariadenia je vylúčená čl. 1 ods. 2, podľa ktorého „Ak nie je uvedené vyslovene inak, toto nariadenie sa nevzťahuje na potraviny, ktoré obsahujú produkty rastlinného pôvodu a zároveň aj spracované produkty živočíšneho pôvodu (.
. .)". 19. Podľa žalobcu definície pojmov z Nariadenia (ES) č. 853/2004 nie sú záväzné pri označovaní rastlinných výrobkov a slúžia len na účely nariadenia. Podobné ustanovenie, ktoré by konštatovalo, že definície pojmov z Nariadenia (ES) č. 853/2004 sa majú aplikovať na účely Nariadenia č. 1169/2011, nie je ani v tomto nariadení. Sťažovateľ vychádza z čl. 2 bod 1 písm. f) Nariadenia č. 1169/2011, ale účelovo ho neaplikoval celé. Výpočet pojmov aplikovaných z Nariadenia č. 853/2004 je taxatívny, pričom sa v ňom nespomína bod 7.6 Prílohy I. Nariadenia č. 853/2004, obsahujúci legálnu definíciu oškvarkov. Ani samotná definícia pojmu oškvarky v zmysle nariadenia neobsahuje skutočnosť, že by sa malo jednať o produkt živočíšneho pôvodu. Kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd" ) konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za kasačnú sťažnosť bol uhradený. Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj administratívneho spisu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách sú prevádzkovatelia povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách sú prevádzkovatelia povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Podľa § 9 ods. 1 zákona o potravinách ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka údajmi podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom v oblasti označovania potravín je Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011.
Týmto nariadením sa ustanovujú všeobecné zásady, požiadavky a zodpovednosti, ktoré sa vzťahujú na informácie o potravinách. . . Podľa čl. 7 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011: Čestné informačné postupy ods. 1 písm. a): Informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu, najmä ak ide o vlastnosti potraviny a hlavne o jej charakter, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo produkcie.
. . Podľa čl. 17 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011: Názov potraviny ods. 1: Názov potraviny je jej názov podľa právnych predpisov. Ak takýto názov neexistuje, názov potraviny je jej zaužívaný názov, alebo ak neexistuje zaužívaný názov alebo sa zaužívaný názov nepoužíva, uvádza sa opisný názov potraviny, ods. 2: V členskom štáte, v ktorom sa výrobok uvádza na trh, sa povoľuje používať názov potraviny, pod ktorým sa výrobok legálne vyrába a uvádza na trh v členskom štáte, kde sa vyrába. Avšak v prípade, ak by uplatnenie ostatných ustanovení tohto nariadenia, najmä ustanovení článku 9, neumožňovalo spotrebiteľom v členskom štáte, kde sa výrobok uvádza na trh, rozoznať skutočný charakter potraviny a odlíšiť ju od potravín, s ktorými by si ju bolo možné zameniť, názov potraviny sa doplní o ďalšie opisné informácie, ktoré sa uvádzajú v blízkosti názvu potraviny.
22. Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa potravín, Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SD EÚ") v rozsudku vo veci C-485/18 (bod 44) zdôraznil, že cieľ Nariadenia č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom vyžaduje, aby tieto informácie boli správne, neutrálne a objektívne. V prípade informácií, akými sú samotný názov potraviny či zoznam zložiek z ktorých sa potravina skladá, SD EÚ považuje za postačujúce, aby sa tieto nachádzali na zadnej strane obalu za predpokladu, že budú vyjadrené presným, jasným a ľahko zrozumiteľným jazykom (C-595/21, bod 32). Podľa názoru SD EÚ „(.
. .) priemerný spotrebiteľ, ktorý je bežne informovaný a primerane pozorný a obozretný, si v prípade, že jeho rozhodnutie uskutočniť kúpu závisí predovšetkým od zloženia predmetnej potraviny, najskôr prečíta zoznam zložiek tejto potraviny." (obdobne viď C-195/14 (bod 37). SD EÚ však doplnil, že v prípade, ak na obale potraviny sú umiestnené slová/údaje/obchodná známka/obchodný názov/obrázkový materiál/symbol, ktoré sa danej potraviny týkajú, pričom niektoré z týchto prvkov sú v skutočnosti klamlivé/mylné/zavádzajúce/rozporné alebo nezrozumiteľné, zoznam zložiek tejto potraviny, hoci správny a úplný, nemusí v niektorých situáciách stačiť na to, aby dostatočným spôsobom napravil nesprávny alebo nejasný dojem spotrebiteľa týkajúci sa vlastností potraviny, ktorý vyplýva z ostatných prvkov tvoriacich jej označenie (C-195/14, body 39 a 40).
23. Podľa rozsudku SD EÚ, C-195/14 „ článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) a článok 3 ods. 1 bod 2 smernice 2000/13/ES EP a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (.
. .), sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby označenie potraviny a metódy tohto označenia mohli vzbudiť na základe vzhľadu, opisu alebo grafického zobrazenia určitej zložky dojem, že táto zložka je prítomná v tejto potravine, hoci v skutočnosti táto zložka prítomná nie je, pričom táto skutočnosť vyplýva iba zo zoznamu zložiek, ktorý je uvedený na obale uvedenej potraviny.
24. Súdny dvor EÚ v rozsudku, C- 595/21, skonštatoval, že „v úzkej súvislosti s týmto cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o právo na informácie, je cieľom nariadenia č. 1169/2011 tiež zabrániť tomu, aby boli spotrebitelia uvedení do omylu informáciami týkajúcimi sa potravín. Na tento účel jeho čl. 7 ods. 1 písm. d) zakazuje, aby sa u spotrebiteľa vyvolával dojem o prítomnosti konkrétnej potraviny alebo zložky na základe vzhľadu, opisu alebo zobrazení v prípadoch, keď prirodzene prítomnú zložku alebo bežne používanú zložku v tejto potravine nahrádza iná zložka".
25. Kasačný súd sa zameral na nosnú kasačnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom. Dôkladne sa pritom oboznámil s celým obsahom administratívneho spisu, ako aj s prvostupňovým rozhodnutím a rozhodnutím žalovaného, ktoré podľa názoru kasačného súdu dostatočne skutkovo a práve objasňujú okolností prejednávanej veci.
V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že napriek obsahovo a skutkovo obsiahlym rozhodnutiam správnych orgánov, na úseku veterinárnej a potravinovej správy, a rovnako množstvu žalobných námietok, ktoré sťažovateľ uviedol v správnej žalobe, rozsudok správneho súdu obsahuje v kontraste s týmito pomerne stručné vecné odôvodnenie.
26. Správny súd v napadnutom rozsudku síce obsiahlo citoval jednotlivé ustanovenia zákona o potravinách, ustanovenia SSP, upravujúce rozhodovanie vo veciach správneho trestania, procesné práva účastníkov konania podľa Správneho poriadku ako aj Nariadenia (EÚ) č. 1169/ 2011, Nariadenia (ES) č. 178/ 2002, tieto ustanovenia však v ďalšej časti odôvodnenia dôsledne
nevyložil. Následne správny súd v ďalšej časti odôvodnenia (bod 59) opisuje skutkový stav zistený správnymi orgánmi a uvádza definíciu škvarkov, resp. oškvarkov ako živočíšnej komoditu podľa Nariadenia (ES) č. 853/2004.
27. Zásadné pochybenie správneho súdu kasačný súd vzhliadol v tom, že správny súd v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevysvetlil, hypotéza ktorej právnej normy zo súdom označovaných ust. § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách, resp. príslušných článkov Nariadenia (EÚ) č. 1169/2019 nebola naplnená.
Taktiež správny súd v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevysvetlil a nerozvinul svoje úvahy, ako k tomuto právnemu záveru o nesplnení hypotézy právnej normy dospel, a teda či nedošlo k porušeniu povinnosti na jednotlivých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, alebo nedošlo k porušeniu zákazu umiestňovať klamlivo označené potraviny, potraviny ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom. Správny súd sa v napadnutom rozsudku v podstate obmedzil na konštatovanie nesplnenia znakov hypotézy a nenaplnenia znakov skutkovej podstaty správneho deliktu.
28. Správny súd v závere rozsudku podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP konštatuje ako zrušovacie dôvody skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež, že podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V odôvodnení rozsudku však správny súd v podstate žiadnym spôsobom nevysvetlil, v čom spočívalo nesprávne právne posúdenie veci
žalovaným. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti podrobne zaoberal jednak definíciou pojmu „škvarky" v zmysle potravinovej legislatívy, zaužívaným názvom a súvisiacimi očakávaniami spotrebiteľa tým, že Nariadenie (ES) č. 853/2004 v súvislosti so spracovanými mäsovými výrobkami definuje škvarky. Taktiež poukazoval na jazykový výklad tohto pojmu v Slovníku slovenského jazyka (verejne dostupného). V kasačnej sťažnosti sa zaoberal posúdením označenia potraviny podľa Nariadenia č. 1169/2011 s tým, že na posúdenie potraviny ako zavádzajúcej je potrebné vychádzať z definície škvariek, určenú predpismi potravinového práva - Nariadenia (ES) č. 853/2004, ktoré škvarky definuje ako jednoznačne živočíšnu komoditu. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti rovnako zaoberal vzájomným vzťahom medzi aplikáciou Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, ktoré v časti týkajúcej sa pojmov, odkazuje na iné európske predpisy a nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd v napadnutom rozsudku zrozumiteľne nevysvetlil, v čom spočívalo nesprávne právne posúdenie veci v
rozhodnutí žalovaného, kasačný súd považuje za predčasné sa bližšie zaoberať kasačnými námietkami sťažovateľa, pretože so žalobnými bodmi, zodpovedajúcimi sťažnostnej argumentácii, sa správny súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal.
29. Správny súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku dospel k záveru o porušení trestnoprávnej zásady úplného zistenia skutkového stavu, a teda zistenia skutkového stavu v rozsahu a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti s tým, že v prípade pochybností platí zásada in dubio pro reo. Ďalej svoje úvahy rozvíjal k úprave zisťovania podkladov pre rozhodnutie podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, povinnosti správnych orgánov úplne a presne zistiť skutočný stav veci. Konkrétne z vykonaného dokazovania nemal za zistené, či správne orgány vykonali dokazovanie prostredníctvom internetového vyhľadávania, a v akom rozsahu s tým, že výsledky mu neboli predložené, napriek tomu, že boli použité v odôvodnení rozhodnutí. Takýmto postupom malo dôjsť k porušeniu § 33 Správneho poriadku. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že išlo o informácie voľne dostupné pre každého a ide o skutočnosti všeobecne známe, nešlo tak o dôkaz.
30. Kasačný súd v súvislosti s touto argumentáciou poukazuje na znenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný dať účastníkom možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu zistenia, navrhnúť doplnenie.
V súvislosti s týmto procesným právom účastníka konania kasačný súd poukazuje na s. 23 odôvodnenia rozhodnutia RVPS, v ktorom sa zmieňuje o výsledkoch internetového vyhľadávania správneho orgánu prvého stupňa tým spôsobom, že priemerný spotrebiteľ pri zadaní do vyhľadávača slova „škvarky resp. oškvarky" v prvom momente uvidí názov „domáce škvarky", „domáca škvarená masť a škvarky", „domáce bravčové oškvarky" aj „kačacie oškvarky", čo má v prvom rade poukazovať na hlavnú ingredienciu pri príprave oškvarkov, a to bravčové sadlo, kačacia či husacia alternatíva. Pri zadaní spojenia „škvarková nátierka" v prvom rade dostane informácie o jej príprave z „pomletých bravčových škvariek", „oškvarok", „škvariek", a teda u tohto spotrebiteľa môže dôjsť k omylu vtedy, ak chce nakúpiť škvarkovú nátierku a tento názov si spája s „mäsovými oškvarkami". Kasačný súd v súvislosti s týmto dôkazom považuje za potrebné uviesť, že žalovaný sa k tejto odvolacej námietke vyjadril v rozhodnutí (s. 19) tak, že sa nejedná o nezákonný dôkaz, pretože ide o informácie voľne dostupné pre každého.
Kasačný súd je v súvislosti s hodnotením tejto námietky názoru, že sa v danej veci nejednalo o kľúčový dôkaz, na ktorom správne orgány založili svoje rozhodnutia. Jednalo sa skôr o podpornú argumentáciu v súvislosti s chápaním pojmu „škvarky - škvarková nátierka" u priemerného spotrebiteľa.
31. Taktiež správny súd v napadnutom rozsudku, s výnimkou nepredloženia výsledkov internetového vyhľadávania prvostupňovým správnym orgánom (čo je podľa kasačného súdu irelevantné), riadne nevysvetlil, v čom bolo zistenie skutkového stavu nedostačujúce na riadne posúdenie veci, najmä za stavu, kedy v bode 68 rozsudku poukazuje na viacero dôkazov z administratívneho spisu, a to záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín zo dňa 14.04.2021, protokol o skúške č. 4361/2021 zo dňa 31.03.2021, viaceré vyjadrenia prevádzkovateľa, doplnenia dôkazov k vyjadreniam k upovedomeniu o začatí správneho konania a ďalšie listinné dôkazy.
IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
32. Vzhľadom na vyššie uvedené závery kasačný súd napadnutý rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu, viazaného závermi kasačného súdu, opätovne vec prejednať a odstrániť rozpory svojho odôvodnenia spočívajúce v tom, že správny súd dostatočne a zrozumiteľne nevysvetlil, prečo vidí nesprávnu právnu aplikáciu citovaných nariadení sťažovateľom. Taktiež bude úlohou správneho súdu vysvetliť, kde a či vôbec vidí porušenie zásady in dubio pro reo zo strany žalovaného, keďže kasačný súd prisvedčil kasačnej námietke sťažovateľa, že výsledky internetového vyhľadávania voľne dostupné na internete, nemuseli byť súčasťou administratívneho spisu žalovaného a nie sú nosným dôkazom pre jeho závery v správnom trestaní. 33. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. apríla 2025