5Stk/12/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:1019200309.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 8Sa/16/2019
- IČS
- 1019200309
- Citované
- 12× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., vo veci žalobcu: W.. J. W. F. M., narodený: X. W. XXXX, adresou trvalého pobytu: J. XX, XXX XX Z., zastúpený advokátskou kanceláriou: TMS Legal, s. r. o., so sídlom Šachorová 33, 831 07 Bratislava, IČO: 47252936, proti žalovanému (sťažovateľ): Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrení žalovaného (dvoch blokov na pokutu) a/ 10 eur, séria: S., č. XXXXXXX z 3. januára 2019; b/ 10 eur, séria: S., č. XXXXXXX z 3. januára 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Sa 16/2019-79 z 13. apríla 2022 takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Sa 16/2019-79 z 13. apríla 2022 a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania
1. Podľa tvrdení účastníkov konania uvedených v ich podaniach nachádzajúcich sa v administratívnom a súdnom spise je možné ustáliť tento priebeh administratívneho (priestupkového) konania. 2. Žalobca, pracujúci ako lekár, bol privolaný na poskytnutie akútnej lekárskej pomoci k
detskému pacientovi. V tejto súvislosti dňa 3. januára 2019 zaparkoval na Ul. Gorkého v Bratislave s vozidlom zn. O. T., bielej farby s EČV: Z.XXXV., označeným tiež ako vozidlo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (ale bez udelenej výnimky podľa § 140 zákona č. 8/ 2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov), ktorého prevádzkovateľom bol žalobcov zamestnávateľ, v parkovacom boxe, a to napriek dopravnému značeniu R. XX - B. L. s dodatkovou tabuľou „pre držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BSP PARK a. s. Počet boxov : 24“.
Tým sa mal dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) za porušenie § 25 ods. 1 písm. n) zákona č. 8/ 2009 Z. z. 3.
Vozidlo bolo z predmetného parkovacieho miesta odstránené toho istého dňa o 12.56 hod. V rovnaký deň sa do areálu odťahovej služby dostavil žalobca a uviedol, že vozidlo na vyššie uvedenom mieste zaparkoval on a že je oprávnený ho prevziať. Príslušník mestskej polície
žalovaného žalobcovi vysvetlil, akého priestupku sa dopustil, a uložil mu v blokovom konaní pokutu vo výške 20 eur, ktorú na mieste žalobca zaplatil a prevzal si ústrižky pokutových blokov série S. č. XXXXXXX . (10 eur) a XXXXXXX (10 eur). 4. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že pokutové bloky (ktorých ústrižky priložil k žalobe vo fotokópii) boli vydané v rozpore s ustanovením § 85 ods. 4 zákona priestupkoch, lebo neobsahujú označenie komu, kedy a za aký priestupok sa nimi ukladá pokuta, ani či došlo k spáchaniu priestupku závažným spôsobom na účely zápisu do evidenčnej karty vodiča. Uvedené nedostatky mali spôsobovať nezákonnosť vydaných pokutových blokov a žalobca požadoval ich zrušenie bez vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému. 5. Žalovaný na výzvu súdu predložil fotografický materiál k priestupku, služobný záznam príslušníka mestskej polície žalovaného o udalosti dňa 3. januára 2019, vyhotovený 29. februára 2020, prehľad služby a prehľad udalosti, obe zo dňa 3. januára 2019, ako aj detail záznamu z informačného systému mestskej polície žalovaného. V tomto poslednom zázname
sú uvedené informácie o identite páchateľa priestupku, ako aj o mieste a čase jeho spáchania, ako aj samotnú identifikáciu priestupku. Žalovaný ďalej uviedol, že iným spisovým materiálom k predmetnej veci nedisponuje. 6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým rozsudkom zrušil opatrenia vydané mestskou políciou žalovaného, a to blok na pokutu 10 eur, séria : S., blok č. XXXXXXX z 3. januára 2019, a blok na pokutu 10 eur, séria: S.,
blok č. XXXXXXX z 3. januára 2019 podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
7. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že sa žalobca mylne domnieva, že ústrižky pokutových blokov, ktoré mu boli vydané, majú obsahovať povinné údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bolo pokuta v blokovom konaní uložená. Túto námietku preto vyhodnotil ako nedôvodnú. Poukázal na to, že z fotokópií predložených ústrižkov pokutových blokov , že sa jedná o diely pokutových blokov, ktoré správny orgán odovzdáva páchateľovi priestupku ako potvrdenie o ukončení blokového konania.
Predmetné výtlačky pokutových blokov neobsahujú predtlačené kolónky určené na vyplnenie povinných údajov. Druhú časť pokutových blokov s predtlačou vypĺňa príslušný správny orgán (resp. ním poverené osoby). Táto časť blokov by mala obsahovať zákonom predpísané náležitosti rozhodnutia vydaného v blokovom konaní podľa ustanovenia § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch, pričom priestupcovi sa nevydáva. Pokutové bloky okrem toho obsahujú aj okrúhlu pečiatku orgánu, ktorý vydal pokutový blok, podpis osoby vystavujúcej blok, označenie série bloku, číslo bloku, nominálnu hodnotu bloku.
8. Správny súd ďalej poukázal na to, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca v priestupkovom konaní nespochybnil, že sa predmetného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustil, tiež nenamietal, že neboli splnené podmienky pre začatie blokového konania a na uloženie pokuty v blokovom konaní. Preto skonštatoval, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený. Rovnako uviedol, že žalobca nespochybnil ani to, že uloženú pokutu v blokovom konaní, celkom vo výške 20 eur na mieste dobrovoľne zaplatil. Mal preto za to, že boli splnené podmienky ustanovené v § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch na to, aby bolo vydané rozhodnutie v blokovom konaní. 9. Správny súd však skonštatoval, že ani jedno z napadnutých rozhodnutí sa nenachádza v administratívnom spise žalovaného, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že okrem predložených dôkazov, iným spisovým materiálom k predmetnej veci nedisponuje, čím de facto i de iure vytvoril prekážku riadneho preskúmania napadnutého rozhodnutia. Teda žalovaný v konaní pred správnym súdom nepreukázal, že žalobou napadnuté pokutové bloky obsahujú zákonom predpísané náležitosti, a to komu, kedy a za aký priestupok bolo pokuta v blokovom konaní uložená dodajúc, že ani žalovaný vo vyjadrení nerozporoval, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú zákonom predpísané náležitosti. 10. Je síce pravdou, že žalovaný eviduje vo svojom informačnom systéme a má zadokumentovaný predmetný priestupok, no správnemu súdu bez akýchkoľvek pochybností vierohodne nepreukázal, že vystavené pokutové bloky, ako individuálne správne akty, boli kompletne vyplnené a obsahovali zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný ani neskôr v priebehu súdneho konania nepredložil originály, príp. overené fotokópie pokutových blokov. Ide tak o vadu, ktorá preto bránila správnemu súdu napadnuté rozhodnutia z dôvodov označených žalobcom preskúmať. Krajský súd dodal, že úlohou správneho súdu nie je vykonávať na základe žaloby objasňovanie priestupku, ale hodnotiť zákonnosť postupu žalovaného a zákonnosť napadnutých rozhodnutí. 11. Súčasne záverom krajský súd uviedol, že samotné zrušenie rozhodnutí neznamená aj zmenu skutkových okolností a konanie majúce znaky priestupku sa bude ďalej prejednávať v riadnom prvostupňovom konaní, v ktorom správny orgán vydá riadne rozhodnutie so všetkými zákonnými náležitosťami
II. Argumentácia účastníkov kasačného konania
12. Žalovaný (sťažovateľ) podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť. Uplatňuje v nej dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, konkrétne, že správny súd mu svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
13. Sťažovateľ poukázal na to, že žalobca sa dopustil porušenia ustanovenia § 25 ods. 1 písm. n) „vodič nesmie zastaviť a stáť na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené“, zákona č. 8/2009 Z. z., a tým splnil podmienku na postup v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 a 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., a to tým, že nerešpektoval dopravné značenie R. XX - B. L. s dodatkovou tabuľou „pre držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BSP PARK a. s. Počet boxov: 24“.
14. Argumentoval ďalej, že spolu so svojím vyjadrením k žalobe zo dňa 9. marca 2020 predložil súdu celý administratívny spis, ktorým disponuje a ktorý obsahoval: služobný záznam príslušníka jeho mestskej polície, ktorý riešil priestupok; fotografický materiál o mieste státia predmetného vozidla s dátumom a časom vyhotovenia fotografií; prehľad služby zo dňa 3. januára 2019; prehľad udalosti zo dňa 3. januára 2019; detail z informačného systému mestskej polície sťažovateľa.
15. Uviedol ďalej, že je pravdou, že nepredložil blok na pokutu, ale nie z dôvodu, že by chcel mariť riadne preskúmanie rozhodnutia, ale z nasledovných dôvodov. Zväzok č.: S. XXXXXXX, v ktorom sa nachádzajú bloky na pokutu 10 eur v číslach blokov od XXXXXXX až XXXXXXX, bol ako cenina z Ministerstva financií Slovenskej republiky prevzatý Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto tento zväzok
č.: M.. XXXXXXX vydala dňa 28. decembra 2018 Mestskej polícii Expozitúra Bratislava I, ktorá uvedený zväzok používala v období od 2. januára 2019 do 9. januára 2019, a následne celý zväzok č.: S. XXXXXXX vrátila Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktorá zodpovedá za danú ceninu.
16. Sťažovateľ namietol povinnosť predložiť súdu originál bloku na pokutu, ktorá požiadavka nie je tak jednoducho realizovateľná, pretože predložením celého uvedeného zväzku do podateľne súdu by mohlo prísť k porušeniu ochrany osobných údajov tam uvedených priestupcov, keď uvedený zväzok obsahuje spolu 50 blokov a 48 blokov sa týka iných osôb, ako je žalobca.
17. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľ zároveň pripojil kópie pokutových blokov, ktoré sa týkajú žalobcu, ako aj titulný list zväzku č.: S. XXXXXXX. . 18. Citujúc ustanovenia § 84 ods. 1 a § 85 ods. 1 a 3 zákona o priestupkoch sťažovateľ potom argumentoval, že pri jednej z dvoch foriem rozhodnutia v blokovom konaní obvinený z priestupku svoj súhlas s blokovým konaním (tzv. ochotu pokutu zaplatiť) požadovaný v zmysle § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch vyjadruje konkludentne aktom zaplatenia samotnej pokuty. V druhom prípade svoj súhlas obvinený z priestupku písomne prejaví prostredníctvom podpisu vydaného bloku na pokutu na mieste nezaplatenú. Obidve formy rozhodnutia neobsahujú ani výrokovú časť spolu so skutkovou vetou ani odôvodnenie a čiastočne ani poučenie.
Na rozdiel od minimálneho rozsahu náležitostí rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní, ktoré je vymedzené prostredníctvom § 77 v spojení s § 51 zákona o priestupkoch a § 47 Správneho poriadku, pokutové bloky v zmysle § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch obsahujú iba opisné údaje o osobe páchateľa, o čase spáchania skutku, právnej kvalifikácii priestupku a samotnej pokute. 19.
Sťažovateľ preto požaduje zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie správnemu súdu. 20. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v tom smere, že táto nie je dôvodná. Argumentuje, že žalovaný napriek výslovnej výzve správneho súdu z 30. januára 2020 na č. l. 25 súdneho spisu nepredložil úplný administratívny spis, vrátane úplného vyhotovenia napadnutých rozhodnutí, a takýto svoj postup ani v ďalšom priebehu konania o správnej žalobe ničím nezdôvodnil ani neospravedlnil. Žalobcovi nemôže byť na ujmu, že žalovaný v konaní o správnej žalobe postupoval v rozpore so základnými princípmi správneho súdnictva.
21. Ako konštatoval aj správny súd v napadnutom rozsudku, žalovaný sa v priebehu konania o správnej žalobe v podstate nijako nebránil proti tomuto faktu a nerozporoval, že napadnuté rozhodnutia neobsahovali predmetné zákonné náležitosti, čo predstavovalo základnú argumentáciu žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že ešte 25. januára 2019 požiadal žalovaného o nazretie do administratívneho spisu a sprístupnenie celej dokumentácie súvisiacej s predmetným uložením pokuty. Napadnuté rozhodnutia sa však v administratívnom spise nenachádzali, z čoho žalobca v správnej žalobe vychádzal a predložil k nej napadnuté rozhodnutia tak, ako mu ich pôvodne vydal žalovaný.
22. Napokon, žalobca poukazuje na to, že vecnú správnosť napadnutého rozsudku potvrdzujú aj samotné napadnuté rozhodnutia, ako ich žalovaný predložil ku kasačnej sťažnosti. Konkrétne, napadnuté rozhodnutia nie sú objektívne zrozumiteľné už len z dôvodu, že podstatné údaje, ktoré sú v nich vpísané rukou, nie sú čitateľné.
Z napadnutých rozhodnutí takto nie je možné jednoznačne a nezameniteľne zistiť, za aký priestupok mal byť nimi žalobca sankcionovaný. 23. Žalobca súčasne k svojmu vyjadreniu pripojil i žiadosť jeho právneho zástupcu o nazretie do administratívneho spisu žalovaného, datovanú 25. januárom 2019.
III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
24. Vec bola dňa 15. júla 2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“). Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite Filovej. Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 25. Najvyšší správny súd ďalej, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 26. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či bol v danom prípade naplnený dôvod na zrušenie napadnutých opatrení z dôvodu ich nepreskúmateľnosti v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
III. A
Predloženie úplného administratívneho spisu 27. Kasačný súd uvádza, že splnenie si povinnosti na strane žalovaného podľa § 105 písm. c) Správneho súdneho poriadku je inštrumentálne pre ďalší správno-súdny prieskum, pretože umožňuje správnemu súdu riadne preskúmať, či žalovaným vydané rozhodnutie alebo opatrenie má v ňom oporu, rovnako či konanie, ktoré k takému vydaniu viedlo, spĺňa zákonné podmienky, ako aj správnemu súdu dáva možnosť posúdiť si prvky potrebné na ustálenie, či došlo k inému zásahu, ktorý je eventuálne nezákonný, alebo či bol žalovaný orgán verejnej správy nezákonne nečinný. Ak si žalovaný túto svoju povinnosť riadne a včas nesplní, marí tak plnenie úlohy ochrancu subjektívnych práv individuálnych subjektov správnym súdom. 28. Skúmajúc avšak túto vec, kasačný súd musí pripomenúť, že prijatím Správneho súdneho poriadku došlo od 1. júla 2016 k zmene dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy, pričom je potrebné povedať, že zásadnou zmenou, ktorá nastala oproti stavu pred týmto prijatím, je skutočnosť, že správny súd nezrušuje rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené (ako to zakotvoval v minulosti § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
29. Vzhľadom na zmenu paradigmy správno-súdneho prieskumu je potrebné prijať záver, že keďže správny súd nemá už k dispozícii zrušujúci dôvod pre neúplnosť alebo nepredloženie administratívneho spisu, je jeho povinnosťou vyzývať žalovaný orgán verejnej správy, a to aj opakovane, na predloženie spisu prípadne i so špecifikáciou, čo by sa v takom spise malo nachádzať, ak v doposiaľ predloženom spise určitý dokument chýba, no podľa názoru správneho súdu by sa v ňom mal nachádzať. Splnenie tejto povinnosti môže správny súd aj vynucovať a sankcionovať v zmysle § 80 ods. 1 písm. a) SSP.
30. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že pochopiteľne nie je vylúčené, že správny súd môže zrušiť rozhodnutie pre nepredloženie administratívneho spisu alebo pre jeho neúplnosť, avšak až po tom, čo vyčerpá možnosti výziev a následného ukladania pokút podľa § 80 ods. 1 písm. a) SSP a súčasne sa bude domnievať, že mu nepredloženie administratívneho spisu bráni o veci riadne konať a rozhodnúť alebo že mu neúplnosť administratívneho spisu, teda absencia určitých dokumentov v ňom, bráni v takomto postupe, hoci označené listiny sa v spise majú podľa práva nachádzať. V tomto prípade správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP pre absenciu opory v administratívnom spise (či už preto, že tento nie je k dispozícii, alebo nedáva podklad pre vydanie zažalovaného rozhodnutia či opatrenia).
31. Rovnako je potrebné dodať, že i v minulosti zrušovací dôvod podľa § 250ja ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku logicky súvisel s potrebou verifikovať relevantné skutočnosti v administratívnom spise, resp. s potrebou ustáliť si, či nebol žalovaný orgán verejnej správy v dôkaznej núdzi. Zmena, ktorú priniesol Správny súdny poriadok, túto logiku nezmenila, ale zakotvila správnemu súdu povinnosť prijať záver o absencii opory v administratívnom spise pre žalobou napadnuté rozhodnutie či opatrenia, resp. o dôkaznej núdzi žalovaného až po tom, čo na základe výziev a ukladania pokút správny súd skutočne zistil, že nastali takéto skutočnosti. 32.
Je potrebné dodať, že na konanie vyššie opísaným spôsobom môže inštruovať správny súd nižšej inštancie i sám kasačný súd, vymedzujúc požiadavky na obsah administratívneho spisu a na dôkazný štandard v tej-ktorej veci pod kasačným bodom „nesprávne právne posúdenie“ v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
33. V práve posudzovanej veci podľa kasačného súdu nič správnemu súdu nebránilo, aby si predmetné bloky na pokutu od žalovaného vyžiadal, ak sa domnieval, že mu neboli predložené v úplnosti (celosti). Až následne mohol správny súd posúdiť, či tieto bloky majú predpísané náležitosti alebo nie. Závery správneho súdu uvedené v napadnutom rozsudku spočívajú preto na nesprávnom právnom posúdení zrušovacích dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 SSP, a vzhľadom na to, že si správny súd nevyžiadal doplnenie predloženého administratívneho spisu, sú aj predčasné vo vzťahu k uplatneným žalobným bodom.
34. Povedané inak, ako uviedol sám správny súd, jediným dôvodom zrušenia napadnutých opatrení bola skutočnosť, že bloky na pokutu sa v administratívnom spise nenachádzali. Bolo preto povinnosťou správneho súdu si tieto vyžiadať, a závery o žalobných bodoch prijímať až po ich predložení, resp. si vyvodiť príslušné závery z absencie ich predloženia.
35. Záverom je potrebné zdôrazniť, že žalobca nespochybňoval, že sa predmetného priestupku dopustil. V podstate jedinou žalobnou námietkou bola skutočnosť, že opatrenia- pokutové bloky sú zmätočné a nepreskúmateľné, pretože neobsahujú náležitosti ustanovené
zákonom. Touto argumentáciou je správna žaloba podľa názoru kasačného súdu do istej miery špekulatívna.
36. Žiada sa tiež dodať, že neušlo pozornosti kasačného súdu, že súčasťou administratívneho spisu je tzv. DETAIL záznamu, z ktorého tiež vyplývajú všetky skutočnosti vyžadované ustanovením § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch, a to vrátane evidenčných čísiel bloku. V tomto prípade nemá kasačný súd pochybnosti, že žalovaný mal materiálne aspoň vo vlastnej internej evidencii ustálené, kto spáchal aký priestupok a kedy sa tak stalo, pričom táto evidencia bola daná k dispozícii i správnemu súdu.
III. B
Ostatné kasačné body a záver 37. Pokiaľ ide o kasačný dôvod spočívajúci v odklone od ustálenej rozhodovacej praxe [§ 440 ods. 1 písm. h) SSP], tak kasačný súd uvádza, že sťažovateľ tento sťažnostný bod nevymedzil v súlade s § 440 ods. 2 SSP. Sťažovateľ totiž neuviedol ani jedno rozhodnutie kasačného súdu, ktoré by malo predstavovať jeho ustálenú rozhodovaciu činnosť, od ktorej sa mal správny súd odkloniť. 38. Sťažovateľ uviedol cit.: «Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 14/07 „k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty [(čl. 1 ods. 1 ústavy), napr. PL. ÚS 36/95], ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (mutatis mutandis PL. ÚS 21/00 a PL. ÚS6/04)“. Takýto záver potvrdil citáciu predmetného rozhodnutia Ústavného súdu SR aj Najvyšší súd SR, a to v uznesení z 30. septembra 2015 pod sp. zn. 7 Cdo 155/2014. Odklon od ustálenej judikatúry musí súd dôkladne odôvodniť aj podľa § 139 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, ktorý je touto judikatúrou jednoznačne ovplyvnený.». 39. Kasačnému súdu nie je zrejmé, ako uvedená citácia súvisí s práve rozhodovanou vecou, ani ako by mohli rozhodnutia tam uvedené predstavovať jeho ustálenú rozhodovaciu činnosť vo vzťahu k prejednávanej veci. Kasačný súd preto uvedený kasačný bod neskúmal (podobne napr. rozsudok sp. zn. 5 Sfk 42/2022 z 28. augusta 2023, bod 43). 40. Rovnako sťažovateľ napokon žiadnym spôsobom neuvádza, v čom by malo spočívať porušenie pravidiel spravodlivého procesu správnym súdom na jeho úkor, čím by bol obsahovo vymedzený kasačný bod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Preto ani tento kasačný bod kasačný súd nemohol podrobiť preskúmaniu. 41. Najvyšší správny súd však kasačnej sťažnosti pre dôvody uvedené v časti III.A odôvodnenia tohto rozsudku musel vyhovieť, pretože napadnutý rozsudok správneho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a je predčasný. 42. Po vrátení veci bude úlohou správneho súdu postupovať v súlade s právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku kasačného súdu (§ 469 SSP), a vyžiadať si doplnenie konkrétnych častí administratívneho spisu, o ktorých sa domnieva, že v ňom chýbajú, a to prípadne aj ich originálov, ak to bude považovať za potrebné a to z dôvodu, že žalovaný ku kasačnej sťažnosti už kópie predmetných rozhodnutí predložil. Následne na základe takto doplneného administratívneho spisu o veci správny súd znova rozhodne, zohľadňujúc obsah administratívneho spisu a právne závery kasačného súdu prezentované v tomto rozsudku.
43. Osobitne správny súd posúdi, vychádzajúc zo žalobných bodov, či prípadne doposiaľ predložené alebo po vrátení veci správnemu súdu žalovaným doplnené pokutové bloky (v celku, nie iba ich ústrižky predložené žalobcom ako príloha k žalobe) spĺňajú náležitosti podľa § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch. 44. Vec bola vrátená Správnemu súdu v Bratislave ako súdu, na ktorý podľa § 3 ods. 1 a 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva vo veciach podľa Správneho súdneho poriadku z Krajského súdu v Bratislave. 45. O trovách kasačného konania rozhodne Správny súd v Bratislave podľa § 467 ods. 3 SSP. 46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. septembra 2023