5Stk/12/2024

1. Colný úrad Bratislava (ďalej aj „colný úrad“) vykonal v prevádzke žalobcu „Stánok Nuti“ dňa 07.01.2019 miestne zisťovanie, na základe ktorého rozhodnutím č. 224861/2019 zo dňa 17.04.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 6.600,- eur za správny delikt podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o registračnej pokladnici“), ktorého sa žalobca mal dopustiť porušením § 3 ods. 1 zákona o registračnej pokladnici tým, že tržbu prijatú v rámci kontrolného nákupu za tovar v hodnote 5,21 eura nezaevidoval bezodkladne do elektronickej registračnej pokladnice (ďalej aj „ERP“). 2. Proti rozhodnutiu colného úradu podal žalobca odvolanie. Žalobca v odvolaní nespochybňoval zistenia colného úradu o nezaevidovaní prijatej tržby do ERP, ale namietal výšku uloženej sankcie, ktorá by mala byť podľa jeho názoru primeraná, nie drakonická a na porušiteľa pôsobiaca výchovne, nie likvidačne. Rozhodnutím č. 433010/2019/Vi zo dňa 30.09.2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný odvolanie žalobcu zamietol. Vo vzťahu k námietke neprimeranosti výšky uloženej pokuty uviedol, že táto je primeraná z dôvodu, že sa jedná v poradí už o štvrté dopustenie sa správneho deliktu, keď predchádzajúce uložené pokuty vo výške 1.500,- eur, 700,- eur a 2.500,- eur nesplnili svoj účel. Žalovaný mal za to, že colný úrad výšku sankcie v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnil a úvahy, na základe ktorých dospel k uloženej výške sankcie, nevybočili z medzí a hľadísk stanovených § 16b ods. 12 zákona o registračnej pokladnici.

3. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Žalobca navrhoval zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia colného úradu. Alternatívne sa žalobca domáhal zníženia uloženej pokuty aplikáciou sankčnej moderácie súdu postupom podľa § 198 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ,,SSP“) v rámci rozpätia od 660,- eur do 2.000,- eur. 4. Žalobca v správnej žalobe nepopieral svoju zodpovednosť za správny delikt. Namietal výšku uloženej najvyššej možnej sankcie ako neprimeranej a nezodpovedajúcej zákonným požiadavkám podľa § 16b ods. 12 zákona o registračnej pokladnici, keď z predmetného ustanovenia sa pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Uvedené kritériá správne orgány pri ukladaní pokuty podľa žalobcu nezohľadnili. 5. Žalobca mal za to, že vzhľadom na hodnotu kontrolného nákupu (5,21 eura) je závažnosť správneho deliktu nízka, trvanie protiprávneho stavu zanedbateľné a berúc do úvahu uvádzané kritériá, ani následky správneho deliktu nie sú závažné. Podľa názoru žalobcu je nedostatočné argumentovať vplyvom na štátny rozpočet, keď tento argument je síce pravdivý, ale je len paušálnym hodnotením nezodpovedajúcim § 16b ods. 12 zákona o registračnej pokladnici, ktorý prikazuje posudzovať každý správny delikt individuálne s ohľadom na jeho závažnosť, trvanie a následky. 6. Žalobca akcentoval, že pri každom dovtedajšom porušení zákonnej povinnosti zaevidovať platbu sa jednalo vždy o inú prevádzku a iného zamestnanca žalobcu, a z hľadiska spravodlivej a primeranej sankcie nemožno ignorovať ani rozdiel v miere právneho povedomia, praxe a informovanosti na strane zamestnanca a samotného žalobcu - podnikateľa. Výška uloženej sankcie je podľa názoru žalobcu neadekvátna, keď aj vzhľadom na samotné ustanovenie § 16b ods. 2 písm. a) zákona o registračnej pokladnici sa aj pri opakovaných deliktoch počíta s výškou sankcie od 660,- eur do maximálne 6.600,- eur, a preto nie je dostatočné tvrdiť, že opakované porušenie automaticky odôvodňuje uloženie najvyššej možnej sankcie. 7. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-5S/268/2019-55 z 27.02.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd dospel k záveru, že vo veci konajúce daňové orgány sa nedostatočne vysporiadali s námietkou žalobcu o primeranosti uloženej pokuty, o nedostatočnom posúdení závažnosti a následkov konania, ktorým sa žalobca dopustil správneho deliktu ako i o nedostatočnom odôvodnení uloženej pokuty na hornej hranici sadzby, keď žalovaný sa uvedenými námietkami žalobcu v preskúmavanom rozhodnutí nevysporiadal a prebral len všeobecné tvrdenia colného úradu, čo správny súd vyhodnotil ako nepostačujúce. Správny súd skonštatoval, že preskúmavané rozhodnutie neposkytuje odpovede na všetky otázky majúce zásadný význam pre určenie výšky pokuty žalobcovi a nenapĺňa tak požiadavky riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

8. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a z dôvodu, že nedostatočným odôvodnením bolo porušené základné právo účastníka konania na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 9. Sťažovateľ v sťažnostných bodoch poukázal na to, že správny súd opomenul pre správne právne posúdenie danej veci zásadnú skutočnosť, a síce, že colný úrad v prvostupňovom rozhodnutí výšku sankcie odôvodnil (okrem súdom vyhodnoteného) aj závažným následkom vyplývajúcim zo zisteného protiprávneho stavu, konkrétne tým, že predchádzajúce tri právoplatné administratívne rozhodnutia o uložení pokuty vo výške 1.500,- eur, 700,- eur a 2.500,- eur svoj účel nesplnili. Sťažovateľ na túto skutočnosť poukázal v preskúmavanom rozhodnutí a aj vo vyjadrení k správnej žalobe. 10. Podľa sťažovateľa tak ani tri predchádzajúce právoplatné administratívne rozhodnutia o uložení jednotlivých pokút za to isté porušenie zákona, v krátkom časovom úseku od 13.01.2018 do 16.11.2018, ktoré zákon č. 289/2008 Z. z. vo svojom ustanovení §16b ods. 5 ex lege považuje za osobitne závažné porušenie zákona, nesplnili svoj účel. Tento následok zisteného protiprávneho stavu bol podľa sťažovateľa dostatočne objasnený a bola zohľadnená miera závažnosti zisteného protiprávneho stavu na strane žalobcu. Sťažovateľ posúdenie kritéria závažnosti vzhliadol práve v recidíve a správny súd okrem závažného následku konštatovaného v napadnutých rozhodnutiach nesprávne neposúdil uvádzaný závažný následok spočívajúci v tom, že predchádzajúce tri žalobcovi uložené pokuty nemali na rešpektovanie a dodržiavanie zákonných povinností zo strany žalobcu žiaden vplyv. 11. Sťažovateľ zdôraznil, že napadnutý rozsudok nielenže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale z dôvodu, že správny súd sa vôbec nezaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami a nijako ich k meritu veci právne nevyhodnotil, má za to, že správny súd pri svojom rozhodovaní nesprávnym procesným postupom porušil sťažovateľovo právo na spravodlivý proces a napadnutý rozsudok dostatočne neodôvodnil, čo spôsobilo jeho arbitrárnosť. 12. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 26.06.2024 a kasačnú sťažnosť navrhol postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. Doplnil, že nielenže boli žalobcovi uložené drakonické pokuty, ale za to isté bol potrestaný aj druhýkrát tým, že žalovaný dal podnet na zrušenie žalobcovho živnostenského oprávnenia. Sťažovateľ v replike zo dňa 27.09.2024 zotrval na svojom sťažnostnom návrhu.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

15. Z pripojeného administratívneho spisu sťažovateľa kasačný súd totožne so správnym súdom zistil, že sťažovateľ vo vzťahu k výške žalobcovi uloženej pokuty v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia vyhodnotil, že colný úrad v súlade s ust. § 16b ods. 5 zákona o registračnej pokladnici z hľadiska kritéria závažnosti protiprávneho stavu považoval konanie žalobcu, ktorým sa dopustil správneho deliktu podľa §16a písm. a) zákona o registračnej pokladnici za osobitne závažné porušenie zákona, keď z odôvodnenia výšky pokuty tiež vyplýva, že colný úrad prihliadal na následky protiprávneho konania žalobcu, ktorým je znižovanie základu dane s negatívnym dopadom na štátny rozpočet. Colný úrad taktiež uviedol, že v prípade žalobcu sa jedná o opakované (štvrté) dopustenie sa správneho deliktu podľa § 16a zákona o registračnej pokladnici, v dôsledku čoho má sťažovateľ za to, že colný úrad výšku uloženej sankcie v rozhodnutí dostatočne odôvodnil.

17. Podľa konštantnej judikatúry, napr. rozhodnutia sp. zn. 2Sžp/16/2011 z 30.05.2012 (publikovaného ako R 22/2013 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok.

aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/37/2014 z 22.10.2015 (publikované ako R 38/2016 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky), sp. zn. 10Sžo/133/2015 z 27.07.2016 a iných. 18. V súvislosti s vyššie uvedeným kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného, že správny súd opomenul pre správne právne posúdenie danej veci zásadnú skutočnosť, ktorú správne orgány posúdili a vyhodnotili práve ako závažný následok, a síce ,,recidívu žalobcu“, pretože predchádzajúce tri právoplatné administratívne rozhodnutia o uložení pokuty svoj účel nesplnili. Správny súd sa k uvedenému podrobne vyjadril v bode 32 napadnutého rozsudku kde uviedol, že úmyslom zákonodarcu bolo škálovať rôznu závažnosť a následky aj opakovane spáchaného správneho deliktu a je úlohou orgánov štátnej správy v colníctve posúdiť, či stanovené kritériá odôvodňujú uloženie maximálnej, minimálnej alebo inej sankcie za recidívu príslušného správneho deliktu. Nebolo preto zo strany sťažovateľa a colného úradu dostatočné iba tvrdiť, že opakované porušenie zákona o registračnej pokladnici v súdenej veci automaticky odôvodňuje uloženie najvyššej možnej sankcie žalobcovi. 19. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že samotná recidíva/opakované páchanie správneho deliktu je už obsiahnuté v aplikovanom ustanovení §16b ods. 2) písm. a) zákona o registračnej pokladnici, čo je zrejmé zo zákonodarcom použitého slovného spojenia „pri každom ďalšom zistení porušenia“. Spomínanú recidívu žalobcu nie je preto možné vyhodnocovať izolovane a samostatne ako závažný následok správneho deliktu žalobcu bez jeho individuálneho posúdenia a vyhodnotenia dopadov danej konkrétnej veci na zákonom chránený záujem - záujem štátu na riadnom evidovaní tržieb podnikateľov, zdanení týchto tržieb a v konečnom dôsledku ich vplyvu na štátny rozpočet, čo v preskúmavanom rozhodnutí sťažovateľa i v prvostupňovom rozhodnutí colného úradu absentuje. Sťažnostná námietka sťažovateľa je preto nedôvodná. 20. Kasačný súd nezistil v konaní pred správnym súdom ani také skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o porušení práva sťažovateľa na súdnu ochranu, inú právnu ochranu a spravodlivý proces. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožnil s právnym názorom správneho súdu, nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu. Napadnutý rozsudok správneho súdu obsahuje odpovede na argumenty prednesené účastníkmi konania a úvahy, ktoré viedli správny súd ku konkrétnemu rozhodnutiu, vychádzali z platných právnych predpisov a boli podľa kasačného súdu presvedčivé. 21. Správny súd v napadnutom rozsudku uzatvoril, že sťažovateľ sa dostatočne nevysporiadal s otázkou závažnosti správneho deliktu žalobcu a nevyhodnotil jeho následky. Preskúmavané rozhodnutie sťažovateľa je tak podľa správneho súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k odôvodneniu žalobcovi uloženej pokuty v jej maximálne možnej výške. Sťažnostné námietky sťažovateľa z dôvodov uvedených v tomto rozsudku kasačný súd o nesprávnosti týchto záverov správneho súdu nepresvedčili.