5Stk/14/2022

1. Žalobca bol rozhodnutím Okresného úradu Košice, Odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-KE-OVVS2-2017/004576 z 15. apríla 2017 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoP“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 7. marca 2016, v čase okolo 16.10 hod., v predajni potravín v Obchodnom dome Tesco na Hlavnej 111 v Košiciach si vložil do tašky tovar - 3 ks Sunar3 Complex 600g - v hodnote 31,47 Eur, s ktorým následne prešiel pokladničnou zónou bez jeho zaplatenia, čím úmyselne spôsobil poškodenému Tesco

Na odvolanie žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Za podstatný dôkaz pre vydanie napadnutého rozhodnutia považoval správny orgán skutočnosť, že zariadenie (bezpečnostná brána) pri prechode obvineného signalizovala neodkódovaný tovar, nakoľko bezpečnostný kód na tovare nebol deaktivovaný.

tvare stojanov, prípadne skryté, sa umiestňujú spravidla k východu z predajne a keď sa v ich dosahu vyskytne ochranný prvok, vyvolajú svetelný a zvukový poplach. Na to, aby sa tovar mohol predať, je potrebné bezpečnostný prvok odstrániť alebo zrušiť jeho činnosť.

predajni mal však opäť krabice pod taškami v nákupnom košíku, no pri odkladaní nákupného vozíka už krabice položené vo vozíku nemal a cez bezpečnostnú bránu, ktorá začala signalizovať, už obvinený prechádzal s taškami a s dáždnikom v ruke a s batohom na chrbte. Na základe predloženého kamerového záznamu je zrejmé, že priestor potravín poškodeného je snímaný viacerými kamerami, ktoré poskytujú útržkovitý sled udalostí, teda nie je k dispozícii celistvý záznam pohybu a konanie obvineného po predajni. Navyše, pri chodení s nákupným vozíkom po predajni obvinený opakovane prechádzal poza širší panel a tento priestor a konanie obvineného za týmto panelom nebol zachytený. 6. Žalovaný však uviedol, že vina žalobcu je preukázaná výpoveďou svedkyne M. B., ktorá vypovedala, že prostredníctvom kamerového systému videla obvineného, ako si v časti predaja vôd tovar, ktorý mal v nákupnom vozíku, z nákupného vozíka vyberal a vložil do cestovnej

O zavinení žalobcu svedčí aj to, že ak mu bol pracovníkom strážnej služby odobratý jeho vlastný tovar, ktorý podľa jeho tvrdenia zakúpil inde už 31. januára 2016, proti jeho odobratiu neprotestoval a nežiadal zaň náhradu.

8. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu. Spochybňoval v nej, že by predmetný tovar bol označený ochrannými prvkami, ktoré následne mali aktivovať bezpečnostnú bránu. Ak aj niečo túto bránu aktivovalo, išlo o puzdro jeho okuliarov, v ktorom mal vložený ochranný prvok pochádzajúci, ako tvrdil žalobca, z kníhkupectva.

11. Žalobca rovnako tvrdil, že sa domáhal vrátenia svojho tovaru, ktorý mu bol odobratý v predajni poškodeného po incidente. Toto jeho vyjadrenie ale zámerne nebolo pojaté do policajného protokolu spísaného 7. marca 2016. 12. Žalobca tiež požadoval preskúmanie ústavnej súladnosti § 89a ZoP, upravujúceho ústrednú evidenciu priestupkov, ako aj to, aby správny súd nariadil žalovanému odstrániť záznam o jeho priestupku v súvislosti s konaním vedeným pod č. OU-KE-OVVS2-2015/ 010770 v ústrednej evidencii priestupkov vedenej podľa citovaného ustanovenia.

Keďže žalobca vzal na pojednávaní dňa 18. januára 2022 žalobu v tejto časti späť, správny súd konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy v súlade s § 99 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)

17. V danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou pre správny súd bolo, že pri opustení predajne potravín mimo pokladničnej zóny, ktorou žalobca neprešiel, bezpečnostná brána spustila zvukovú signalizáciu, čo odôvodňovalo postup zamestnancov zabezpečujúcich ochranu majetku spoločnosti Tesco Stores SR, a. s., smerujúci ku kontrole žalobcu ako podozrivého zo spáchania predmetného priestupku. Pri tejto kontrole, o ktorej bol vyhotovený protokol strážnej služby dňa 7. marca 2016 o 16.30 hod., bol u žalobcu zaistený tovar-3 ks tovaru Sunar3 Complex 600g v hodnote 31,47 eur, ktorého bezpečnostný kód nebol deaktivovaný a ktorého vlastníctvo žalobca preukazoval pokladničným dokladom, vystaveným časovo skôr v inom obchode. Tento doklad znejúci na sumu vyše 189 eur, ale správny súd nepovažoval za relevantný, keďže vzhľadom na majetkové pomery žalobcu a jeho bezdetnosť je nepravdepodobné, že by uskutočnil jednorazový nákup v takejto výške a s tovarom určeným prevažne pre deti. Žalobca síce pripustil vzťah so ženou s dieťaťom, ale tento odmietol bližšie špecifikovať.

zákonov. 19. Správny súd pokračoval a uviedol, že z kamerového záznamu jednoznačne nevyplýva, ako si žalobca predmetný tovar kládol do nákupnej tašky. Svedok K. sa však vyjadril, že zo stanoviska kamier dostal vysielačkou informáciu o pohybe žalobcu pri regáli so Sunarom a podozrivej manipulácii s ním, čo bolo dôvodom pre jeho kontrolu, a následne o tom, že pri regáli s minerálkami si tovar pravdepodobne vložil do tašky, čo bolo dôvodom, že na žalobcu čakal za pokladničnou zónou.

Logickým je preto záver správnych orgánov, vychádzajúci z vykonaných dôkazov, o tom, že je vylúčené, že by deaktivovaný bezpečnostný prvok po nákupe tovaru a jeho zaplatení v inej predajni, ktorý nespustil signalizáciu pri opustení uvedenej prevádzky, ani signalizáciu na vstupe do prevádzky poškodeného o dva mesiace neskôr, signalizáciu spustil práve pri opustení tejto prevádzky. 22.

administratívneho konania 23. Napokon, uloženú sankciu považoval správny súd za primeranú a primerane odrádzajúcu.

24. Žalobca (sťažovateľ) podal voči rozsudku správneho súdu prostredníctvom ním splnomocneného zástupcu kasačnú sťažnosť, v ktorej uplatňuje dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP. 25. Namieta v nej, že správny súd postupoval jednostranne a s prezumpciou viny voči sťažovateľovi. Nezrušil napádané správne rozhodnutia a neuložil správnym orgánom vykonať dostatočné dokazovanie, no ani sám také dokazovanie nevykonal. Tiež poukázal na to, že správny súd rovnako musel pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku odročiť a písomné vyhotovenie tohto rozsudku mu bolo doručené až 22. mája 2022. Tvrdil, že správne orgány ani správny súd sa nemohli oboznámiť s kamerovým záznamom, ktorý vyvracia závery správnych orgánov, pretože sťažovateľ priamo v kancelárii na správnom súde zistil, že tento záznam nie je funkčný. Sťažovateľ mal sám k dispozícii tento záznam vo funkčnej podobe, ale správny súd ho ako dôkaz nevykonal. 26. Ďalej namietal, že správny súd nevypočul zamestnankyňu prvostupňového správneho orgánu B.. E. J., sám neotestoval signalizačnú nálepku, ktorú mal mať sťažovateľ pri sebe v rozhodnom čase, neprehral sám kamerový záznam, neuznal doklad o skoršom nákupe totožného tovaru sťažovateľom, nevypočul pani M. B. a neodmietol ani svedectvo pána T.. Z. Z. o priebehu kontroly sťažovateľa v predajni. 27. Správny súd rovnako odignoroval aj viaceré návrhy sťažovateľa na podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. 28. Napokon namieta, že v časti smerujúcej k uloženiu povinnosti na výmaz z ústrednej evidencie priestupkov späťvzal svoju žalobu po poskytnutí mylnej informácie, zo strany správneho súdu, o tom, že vec nepatrí do právomoci správnych súdov. Túto časť žaloby mal správny súd vylúčiť na samostatné konanie. 29. Na tom základe požaduje zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie, alebo zmenu napadnutého rozsudku, zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, a vrátenie veci na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu. 30. Sériou viacerých podaní doručených správnemu súdu podal kasačnú sťažnosť i priamo samotný sťažovateľ. Následne sériou ďalších podaní priamo doručených správnemu súdu a aj Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky samotný sťažovateľ rozvíjal svoju argumentáciu.

32. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa 5. septembra 2022 a náhodným spôsobom bola pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. V tomto senáte bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa sudkyňa JUDr. Anita Filová.

33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a postupom podľa § 455 SSP bez potreby nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 34. Úvodom musí kasačný súd uviesť, že zo spisu správneho súdu, ako aj tunajšieho súdu je zrejmé, že podania opísané v bode 30 spísal sám sťažovateľ. Kasačný súd preto neprihliadal na viaceré a rozsiahle podania doručené či už správnemu súdu, alebo kasačnému súdu priamo sťažovateľom, pretože tieto celkom zjavne neboli spísané advokátom tak, ako to vyžaduje § 449 ods. 1 SSP („Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo

Kasačný súd však posudzoval dôvodnosť kasačných bodov uvedených v kasačnej sťažnosti spísanej advokátom prihliadajúc aj na ustanovenie § 195 písm. a) SSP. 35. Úlohou kasačného súdu bolo primárne odpovedať na kasačnou sťažnosťou nastolenú otázku, či správny súd pochybil, ak nevykonal viaceré dôkazy navrhované sťažovateľom.

37. Kasačný súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že skutkový stav tak, ako bol zachytený vo výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, bol zistený správne. 38. Uvedený záver je možné prijať na základe podkladov obsiahnutých v spise, keď správnym orgánom prvého stupňa popísaný priebeh udalostí, zjednodušene to, že si sťažovateľ vložil tovar do svojej tašky a bez zaplatenia s ním vyšiel z predajne, kde prítomnosť tohto tovaru signalizovala bezpečnostná brána, potvrdzuje svedecká výpoveď pani M. B. či pána L. K..

39. Kasačný súd sa oboznámil s kamerovým záznamom, ktorý sa nachádzal na nosiči v spise, pričom je potrebné uviesť, že nie je pravda, že by tento nebol funkčný. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu správneho súdu, že z tohto záznamu nie je zrejmé, čo presne v ktorom časovom úseku sťažovateľ robil v predajni pri policiach s predmetným tovarom (Sunarmi). Avšak z tohto kamerového záznamu je nesporne zistiteľné, že sťažovateľ pri prechode cez bezpečnostnú bránu pri východe z predajne túto aktivoval, teda preukázateľne „pípal“.

41. Rovnako z dokazovania nevyplynulo, že by predmetné brány mali byť nefunkčné, čo potvrdil aj svedok T.. Z. Z.. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že tieto ochranné prvky na tovare nevidel, tak toto je vysvetlené tým, čo uviedol svedok K., a to, že tieto prvky boli umiestnené na spodnej časti krabíc predmetného tovaru.

43. Pokiaľ ide o obranu sťažovateľa tým, že predmetný tovar mal zakúpiť už skôr a disponoval o tom pokladničným dokladom, kasačný súd poukazuje na argumentáciu správneho súdu k tejto obrane (bod 70 napadnutého rozsudku), ktorú považuje za logickú a presvedčivú. Správny súd v tejto súvislosti zastal názor, vychádzajúc predovšetkým z výpovede sťažovateľa na pojednávaní dňa 18.01.2022 (na otázku súdu nechcel uviesť meno ženy, s ktorou mal známosť a ktorá mala jedno dieťa, následne uviedol, že si meno nepamätá), že doklad o zakúpení tovaru v hodnote 189 eur nemožno považovať za nesporný a relevantný dôkaz o tom, že predmetný tovar zakúpil práve sťažovateľ dňa 31.01.2016. Správny súd poukázal jednak na majetkové pomery sťažovateľa a jednak na už spomínanú skutočnosť, že nechcel uviesť meno ženy, ktorá mala mať dieťa a s ktorou mal mať partnerský vzťah.

44. Skutkový stav bol tak v tejto veci zistený nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť a ďalšie dokazovanie už nebolo potrebné a bolo by nadbytočné. 45. Správny súd nepochybil ani v súvislosti s návrhmi sťažovateľa na podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, keď správny súd vo svojom odôvodnení (body 48 až 53 napadnutého rozsudku) vysvetlil, prečo nepovažoval za potrebné taký návrh podávať. Kasačný

46. Kasačný súd ďalej bez akejkoľvek argumentačnej relevancie vyhodnotil tvrdenie sťažovateľa, ktorým poukazoval na to, že správny súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku z dôvodu, že „bolo pre súd prvého stupňa aj tak dosť komplikované a ťažké hodnoverne odôvodniť svoje vlastné výroky“. K uvedenému kasačný súd uvádza, že pokiaľ správny súd využil postup podľa § 116 SSP a po skončení pojednávania oznámil účastníkom konania termín vyhlásenia rozsudku, tak tomuto postupu nie je možné nič vytknúť. Totiž dôvody, pre ktoré tak správny súd môže urobiť, nie sú v SSP vymedzené taxatívne.

47. Správny súd napokon nepochybil ani v tom, že napadnutý rozsudok bol zástupcovi sťažovateľa doručený až 22. mája 2022. Zo spisu správneho súdu vyplýva, že predsedníčka súdu zákonnej sudkyni predĺžila lehotu na vyhotovenie rozsudku podľa § 142 ods. 3 SSP, pričom napadnutý rozsudok bol vyhotovený a daný na opis 2. mája 2022.

Preto postupu správneho súdu nie je ani v tejto otázke čo vytknúť. Kasačný súd v tejto súvislosti podotýka, že konanie vedené pod č. OU-KE-OVVS2-2015/010770 skončilo, ako vyplýva zo spisu, zastavením, teda sťažovateľ nebol uznaný vinným zo spáchania priestupku, a navyše, toto proti sťažovateľovi skôr vedené priestupkové konanie celkom zjavne nijako nesúvisí s práve prejednávanou vecou.

51. Pokiaľ ide napokon o námietku sťažovateľa, že jeho podanie (žaloba) bolo nezákonné odmietnuté, kasačný súd uvádza, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z rôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, pričom ak bolo podanie (žaloba) odmietnuté napríklad pre neoprávnenosť osoby alebo vylúčenie napádaného aktu zo súdneho prieskumu, takéto odmietnutie sa skúma primárne ako otázka správneho právneho posúdenia (rozsudok z 30. septembra 2021 sp. zn. 2 Asan 25/2019, bod 37; uznesenie z 22. júna 2023 sp. zn. 5 Svk 12/2023, bod 28).

V tejto veci však kasačný súd potrebu nariadiť pojednávanie nezistil. Súčasne platí, že nariadenie pojednávania v kasačnej veci je výnimočné, pretože konanie o kasačnej sťažnosti má ťažiskovo písomnú povahu a všetky relevantné skutočnosti takmer výhradne musia vyplývať z písomných podkladov nachádzajúcich sa v spise. Pokiaľ ide o oboznámenie sa s obsahom kamerového záznamu, kasačný súd uvádza, že v tomto prípade postupoval podľa § 452 ods. 1 SSP v spojení s § 124 ods. 3 SSP. Oboznámil sa s dôkazmi založenými v súdnom spise, pričom s týmto dôkazom sa oboznámili aj konajúce správne orgány (prostredníctvom prepisu). Kasačný súd však na tomto mieste opätovne zdôrazňuje zásadnú skutočnosť, že uvedený dôkaz nebol rozhodujúci a relevantný na prijatie záveru, že sťažovateľ sa predmetného priestupku dopustil, ako to už uviedol správny súd (bod 19 tohto rozsudku).