5Stk/14/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200651.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- PO-6S/77/2020
- IČS
- 8020200651
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Jozef Rodanič - FACH, Osikov 114, Osikov, IČO: 33966168, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Sarakovou, advokátkou so sídlom Dlhý rad 16, Bardejov, IČO: 52163971, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, IČO: 00166405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/4675 zo dňa 24. augusta 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-6S/77/2020-80 zo dňa 16. júla 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Inšpektorát práce Prešov (ďalej aj ,,inšpektorát práce“) vykonal u žalobcu inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/ 2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,zákon o nelegálnej práci“), o výsledku ktorej vyhotovil Protokol o výsledku inšpekcie práce č. IPV-39-53-2.4/P-A24, 28-20 z 12.02.2020 (ďalej aj „protokol“). V protokole inšpektorát práce uviedol u žalobcu zistené nedostatky spočívajúce vo využívaní závislej práce fyzickej osoby pána T. bez písomného založenia pracovného pomeru a v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania.
2. Rozhodnutím č. P: 61/2020-R, S/2020/783/7864 zo dňa 15.06.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) inšpektorát práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,- eur z dôvodu porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania upraveného ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci.
Inšpektorát práce uzavrel, že žalobca dňa 31.07.2019 v čase o 09:05 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby pána F. na pracovisku označenom ako „Rekonštrukcia Obecného úradu Kendice“, pričom pán F. mal pre žalobcu vykonávať pomocné stavebné práce i napriek absencii písomne založeného
pracovnoprávneho vzťahu. 3. Žalobca k zisteniam inšpektorátu práce tvrdil, že v čase vykonávania kontroly pán F. ešte nebol jeho zamestnancom a nevykonával závislú prácu a nemohlo preto dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty zákazu nelegálneho zamestnávania. Argumentoval, že kontrolovaná osoba sa nachádzala na pracovisku z dôvodu oboznámenia sa s budúcim pracoviskom, obsahom jeho práv a povinností, a v zmysle ustanovení § 41 ods. 1 Zákonníka práce išlo o súčasť tzv. predzmluvných vzťahov, vzťahujúcich sa na obdobie pred uzavretím dohody o brigádnickej
práci študentov. Dňa 03.03.2020 a 05.03.2020 žalobca predložil inšpektorátu práce potvrdenie o návšteve školy študenta T. F., Dohodu o brigádnickej práci študentov uzatvorenú s pánom F. zo dňa 31.07.2019 a registračný list pána F. zo dňa 31.07.2019, kde rozhodujúci čas prihlásenia bol 11:58 hod. 4.
Inšpektorát práce v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že z inšpekcie bol vyhotovený protokol, ktorý bol dňa 03.03.2020 prerokovaný so žalobcom. K tvrdeniu žalobcu, že dôvodom prítomnosti F. na pracovisku bolo plnenie povinností zamestnávateľa v rámci predzmluvných vzťahov inšpektorát práce poukázal, že sám pán F. uviedol, že na pracovisku je prvý deň, asi od 9.00 hod. a bude na pracovisku, kým sa nedokončí práca, že vykonáva pomocné práce, a že do práce ho zavolal žalobca, on mu prácu zadal, určil mu pracovný čas, prácu vykonáva v jeho mene a zatiaľ nepodpisoval žiadnu zmluvu alebo dohodu. V danom prípade tak bol podľa inšpektorátu práce preukázaný výkon závislej práce pána F. a nešlo o jeho oboznamovanie sa s
pracoviskom. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu inšpektorátu práce podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/4675 zo dňa 24.08.2020 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu práce ako vecne správne potvrdil. Žalovaný uviedol, že v čase príchodu inšpektorov kontrolovaná osoba pracovala, čo je potvrdené zhodne zúčastnenými inšpektormi a svedčí o tom tiež zápisnica o podaní informácie spísaná s pánom F.. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa voľnosti zvolenej formy predzmluvných vzťahov žalovaný uviedol, že obsahom predzmluvných vzťahov je vzájomná informačná povinnosť. Uviedol tiež, že pre odskúšanie zamestnanca a pre zistenie jeho vhodnosti na zvolenú prácu slúži inštitút skúšobnej doby s tým, že Zákonník práce neposkytuje možnosť práce na skúšku, inštruktáž, či zaškolenie bez toho, aby došlo k založeniu
pracovnoprávneho vzťahu. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaný uviedol, že ústne konanie sa vo všeobecnosti nevyžaduje. Žalovaný mal za to, že dôkazy zabezpečené v dotknutom správnom konaní mali povahu jasnú a jednoznačnú a umožňovali inšpektorátu práce správne ustáliť skutkový stav veci.
II. Konanie pred správnym súdom
6. Žalobou podanou na Krajský súd v Prešove sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a zrušenia rozhodnutia inšpektorátu práce. Žalobca namietal, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca namietal i porušenie základných zásad trestného konania vyplývajúcich z Trestného zákona, ktoré mali byť aplikované na správne
trestanie. Mal za to, že správne orgány sa dôsledne neriadili zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pretože dôkazom získaným inšpektormi práce prisúdil väčšiu dôležitosť a právnu silu ako dôkazom navrhnutým žalobcom, a že žalovaný porušil prezumpciu neviny tým, že obranu žalobcu a ním tvrdené skutočnosti označil za účelové. Uviedol, že inšpektori práce zastihli pána F. na parkovisku nepatriacom k pracovisku, kde sa pán F. nachádzal pri aute, na ktorom sa do Kendíc dostavil s p. H. N. J.., a to za účelom oboznámenia sa s budúcim pracoviskom a svojimi právami a povinnosťami.
7. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. PO-6S/77/2020-80 zo 16.07.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej aj „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. Správny súd skonštatoval, že inšpektorát práce sa pri rozhodovaní a hodnotení dôkazov neopieral o jediný, izolovaný dôkaz, ale vychádzal zo sumáru dôkazov (z protokolu spísaného 3 inšpektormi práce, ktorý nemožno a priori považovať za neobjektívny z dôvodu, že ide o dôkaz produkovaný orgánom verejnej správy; zo zápisnice spísanej s kontrolovanou osobou vyhotovenej zákonným postupom v zmysle ust. § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), z obsahu registra Sociálnej poisťovne v relevantnom čase, ako i z obsahu informácií vyplývajúcich zo živnostenského registra), a prípad nemožno kvalifikovať ako stav dôkaznej núdze.
8. K argumentácii žalobcu, spočívajúcej v dôvode prítomnosti kontrolovanej osoby na pracovisku z titulu predzmluvného vzťahu správny súd vyhodnotil, že obdobné tvrdenia musia byť podporené hodnovernými faktami, čo nie je prípad žalobcu. K otázke nenariadenia ústneho pojednávania správny súd poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej orgán verejnej správy nie je s odkazom na § 21 ods. 1 Správneho poriadku povinný nariaďovať ústne pojednávanie, limitovaný je povinnosťou zistiť presne a úplne skutočný stav veci, k čomu v predmetnej veci
došlo. 9. Správny súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, ktorý dôkazy navrhované žalobcom nevykonal, keďže ich nepovažoval za spôsobilé spochybniť skutkový stav ustálený na základe inšpektormi práce zhromaždeného sumáru dôkazov. Tvrdený dôvod prítomnosti z dôvodu zaučenia kontrolovanej osoby orgány verejnej správy odmietli odvolávajúc sa na jasné zistenie stavu inšpektormi práce, ktorí videli kontrolovanú osobu na kontrolovanom pracovisku vykonávať pomocné stavebné prác a samotná kontrolovaná osoba svojím vyjadrením túto skutočnosť potvrdila. Keďže kontrolovaná osoba informáciu o svojej prítomnosti z dôvodu zaučenia sa neuviedla, správny súd vyhodnotil argumentáciu orgánov verejnej správy, v ktorej sa vysporiadali s obhajobou žalobcu a jeho návrhmi na vykonanie dôkazov, ako jasnú a racionálnu, rešpektujúcu skutočný obsah zásady voľného hodnotenia dôkazov.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
10. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, eventuálne aby postupom podľa § 462 ods. 2 napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil.
11. Nesprávny procesný postup sťažovateľ vzhliadol v ním tvrdenom príliš formalistickom postupe správneho súdu, ktorý nevidel dôvody pre doplnenie dokazovania konštatujúc, že i keď žalobca pripojil k správnej žalobe dôkazy (záznam zo stavebného denníka, čestné vyhlásenia), nenaformuloval návrh na ich vykonanie a netrval na nariadení pojednávania. Nesprávny procesný postup sťažovateľ vzhliadol i v nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozsudku, neobsahujúcom podľa názoru sťažovateľa zásadné vysvetlenie pre jeho rozhodnutie. Odôvodnenie rozsudku je podľa sťažovateľa založené na prezumpcii správnosti tvrdení správnych orgánov a prezumpcii nepravdivosti a účelovosti tvrdení žalobcu, keď správny súd uviedol, že objektivita protokolu je účastníkom konania teoreticky spochybniteľná, a práve použitie termínu ,,teoreticky spochybniteľná“ evokuje faktickú nemožnosť vyvrátiť zistenia inšpektorov uvedené v protokole.
Postup správneho súdu tak podľa sťažovateľa vyvoláva dojem, že tvrdeniam a dôkazom správneho orgánu je pripisovaná vyššia váha a dôveryhodnosť. 12. Sťažovateľ poukázal na rozpor v označených dôkazoch, kde správny súd opakovane uvádza, že inšpekciu práce vykonali traja inšpektori, zatiaľ čo správny orgán hovorí o dvoch inšpektoroch.
13. Namieta tiež, že závery plynúce z dôkazov získaných a predložených správnym orgánom mu nebolo umožnené nijakým spôsobom vyvrátiť a všetky tvrdenia, ktoré boli v rozpore s ich obsahom, boli správnymi orgánmi označené ako účelové a nevieryhodné.
Dôkazné prostriedky, ktorými mali byť tvrdenia žalobcu potvrdené, boli rovnako vyhodnotené ako zbytočné. Uvedený postup sa sťažovateľovi javí ako porušenie zásad voľného hodnotenia dôkazov a zásad správneho trestania. Správny súd sa posudzovanou vecou podľa sťažovateľa dôsledne nezaoberal a nevysporiadal sa s jeho podstatnými námietkami.
Správne orgány ani správny súd tak podľa sťažovateľa nemohli ustáliť skutkový stav a dospieť k správnemu posúdeniu veci. 14. Sťažovateľ zopakoval, že v administratívnom konaní vysvetlil prítomnosť p. . na pracovisku, čím si ako zamestnávateľ plnil povinnosť podľa § 41 ods. 1 Zákonníka práce a nikde neuviedol, že by dôvodom prítomnosti kontrolovanej osoby bola potreba jeho zaučenia či zaškolenia podľa § 45 Zákonníka práce, ako to predkladá správny orgán či súd.
Vzhľadom k tomu, že dôvodom jeho prítomnosti boli predzmluvné vzťahy podľa § 41 Zákonníka práce, logicky s ním nebol uzavretý pracovný pomer/obdobný pomer a sťažovateľovi ani nevznikla povinnosť registrácie do Sociálnej poisťovne.
15. Sťažovateľ v dôvodoch kasačnej sťažnosti nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že predzmluvné vzťahy sa realizujú spravidla v rámci prijímacieho pohovoru a že v pracovnej zmluve majú možnosť dohodnúť si zmluvné strany skúšobnú dobu, k čomu sťažovateľ uviedol, že je ponechané na vôli samotných účastníkov, akú formu si zvolia. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Asan/7/2017 z 31.07.2018, v ktorom súd v porovnateľnom prípade konštatoval, že prítomnosť fyzickej osoby na budúcom pracovisku môže mať svoj právny titul aj v predzmluvnom vzťahu, pri ktorom je preukázaná bezprostredná časová súvislosť.
Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil správnemu súdu stavebný denník, z ktorého vyplýva, že dňa
31.07.2019 sa na stavenisku nevykonávali práce, na ktoré bol pán F. zazmluvnený a navrhol vypočuť i viacerých svedkov. 16. Sťažovateľ zhrnul a zopakoval, že ním navrhované dôkazy - obsah stavebného denníka a predovšetkým navrhované výsluchy svedkov mohli hneď na začiatku procesu viesť k odstráneniu sporných skutočností, preukazujúc, že kontrolovaná osoba pán F. sa na kontrolovanom mieste nachádzala za účelom oboznámenia sa s podmienkami budúceho zamestnávania. 17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na dovtedajších vyjadreniach predostretých počas odvolacieho i súdneho konania majúc za to, že správne orgány náležite preukázali výkon závislej práce a porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom. Napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za vecne správny a zákonný.
IV. Konanie pred kasačným súdom a posúdenie kasačného súdu
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
19. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci je rozsudok správneho súdu, ktorý postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu práce.
Prvostupňovým rozhodnutím inšpektorát práce podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce uložil sťažovateľovi pokutu vo výške 2.000,- eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci.
Prvostupňovým rozhodnutím inšpektorátu práce bola sťažovateľovi uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorého sa sťažovateľ mal dopustiť porušením zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 31.07.2019 o 09:05 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby pána T.Í_ F., ktorý pre sťažovateľa mal vykonávať závislú prácu, a to pomocné práce na pracovisku: Rekonštrukcia Obecného úradu, Kendice, nemajúc s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce.
20. Po preskúmaní veci a po vyhodnotení sťažnostných bodov vo vzťahu k?napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, kasačný súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od?logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Sťažovateľ v podstate opakuje žalobné dôvody, na ktoré správny súd a jemu predchádzajúce rozhodnutia správnych orgánov relevantne odpovedali. Kasačný súd nemá dôvod ich opätovne podrobne uvádzať, pre úplnosť však reaguje na podstatné sťažovateľove námietky.
Právne posúdenie preskúmavanej veci v merite veci správnym súdom pritom považuje kasačný súd za vecne správne a zákonné. 21. Sťažovateľ opakovane namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a jeho následné selektívne vyhodnotenie orgánmi verejnej správy. Otázke tvrdeného nedostatočného zistenia skutkového stavu a selektívneho prístupu a hodnoteniu dôkazov sa venoval správny súd pomerne podrobne v bodoch 41. až 43. a 46. napadnutého rozsudku a kasačný súd má za to, že sa s ňou správny súd vysporiadal dostatočne. Správny súd uviedol a zdôvodnil, že situáciu sťažovateľa nemožno kvalifikovať ako stav dôkaznej núdze a skutkový stav ustálený inšpektorátom práce sa neopieral o jediný izolovaný dôkaz, ale o vyjadrenie priamych aktérov kontroly a zároveň i o spontánne vyjadrenie pána F. (kontrolovanej osoby) zachytené v zápisnici o poskytnutí informácie. Sťažovateľ svojou sťažnostnou námietkou kasačný súd nepresvedčil o nesprávnosti uvedeného posúdenia správneho súdu. Kasačný súd iba dopĺňa, že sama kontrolovaná osoba (pán F.) pomerne jasne uviedla, že na pracovisku vykonáva prácu
pre sťažovateľa už od 9:00 hod. Kasačný súd má za to, že toto vyjadrenie podporujúce zistenia osôb realizujúcich kontrolu, ktorí kontrolovanú osobu pri výkone pomocných stavebných prác priamo videli, bolo v okolnostiach súdenej veci na ustálenie skutkového stavu dostatočné a sťažovateľ svojou sťažnostnou námietkou kasačný súd o opaku nepresvedčil.
22. K námietke nesprávneho procesného postupu a vytýkanému formalistickému postupu správneho súdu, ktorý pre absenciu žalobcovho explicitného návrhu nevykonal dokazovanie napriek tomu, že žalobca označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, kasačný súd dáva do pozornosti, že správny súd posudzuje najmä právne otázky, t. j. zákonnosť napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v rozsahu žalobných námietok posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správny súd v preskúmavanej veci vyhodnotil argumentáciu orgánov verejnej správy, v rámci ktorej sa vysporiadali s obhajobou sťažovateľa a jeho návrhmi na doplnenie dokazovania,
ako náležitú, jasnú a racionálnu, keď orgány verejnej správy odmietnutie dôkazov dostatočne zdôvodnili, rovnako tak sa správny súd náležite v bode 48 rozsudku vysporiadal so sťažovateľovým návrhom na vykonanie dokazovania v konaní pred správnym súdom.
Správny súd uviedol, že žalobca síce vykonanie dôkazov formálne nenavrhol, ale i napriek tomu sa k písomnostiam predloženým sťažovateľom vyjadril - k otázke miesta prítomnosti kontrolovanej osoby uviedol, že táto bola zastihnutá pri výkone prác na pracovisku a na inom mieste (parkovisku) došlo iba k spísaniu zápisnice. Obsah sťažovateľom predloženého stavebného denníka taktiež správny súd vyhodnotil a uviedol, že jeho obsah nie je sám o sebe spôsobilý vylúčiť, že pomocné stavebné práce neboli kontrolovanou osobou na pracovisku vykonávané. S posúdením správneho súdu sa kasačný súd taktiež stotožňuje a konštatuje, že sťažovateľ ho svojou argumentáciou o nesprávnosti tohto posúdenia nepresvedčil. Správny súd nepostupoval formalisticky, sťažovateľom predložené písomnosti vyhodnotil, a svoje úvahy pri ich hodnotení v napadnutom rozsudku dostatočne vysvetlil.
23. Nesprávny procesný postup sťažovateľ vzhliadol v nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozsudku majúc za to, že jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov a je založené na prezumpcii správnosti tvrdení správnych orgánov a prezumpcii nepravdivosti tvrdení žalobcu. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti konštatuje, že neodmysliteľnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná aj vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (Nález ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 143/2020, tiež aj IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04, IV. ÚS 296/09, II. ÚS 578/2015).
Kasačný súd sa s týmito závermi v plnej miere stotožňuje a je toho názoru, že rozhodnutie správneho súdu požiadavky presvedčivosti, logickosti a koherentnosti rozhodnutia spĺňa. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za zrozumiteľný a racionálny a neprisvedčil preto námietke jeho nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti.
Správny súd sa vysporiadal s otázkou dostatočnosti zistení a im predchádzajúcich zabezpečených dôkazov orgánmi verejnej správy a posúdil i splnenie povinnosti vysporiadania sa orgánov verejnej správy s odmietnutím návrhov žalobcu na vykonanie dokazovania a vyhodnotením dôkazov získaných v konaní. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu sťažovateľa v žalobe, vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľa a vysvetlil, z akého dôvodu tieto neakceptoval. Kasačný súd sa so závermi správneho súdu uvedenými v napadnutom rozsudku rovnako stotožňuje.
24. Sťažovateľ kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vidí v nesprávnom právnom posúdení otázky nelegálneho zamestnávania, konkrétne poukazujúc na právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn. 3Asan/7/2017 z 31. júla 2018, týkajúci sa tzv. predzmluvných vzťahov, v rámci ktorých je zamestnávateľ povinný fyzickú osobu oboznámiť s pracovnými podmienkami, za ktorých má prácu vykonať a že prítomnosť fyzickej osoby na budúcom pracovisku môže mať svoj právny titul i v predzmluvnom vzťahu, pri ktorom je preukázaná bezprostredná časová súvislosť.
Správny súd sa s uvedenou námietkou relevantne vysporiadal v bode 44 rozsudku a kasačný súd iba dodáva, že každú jednu vec je potrebné vyhodnocovať s ohľadom na jej špecifiká s tým, že v rámci predzmluvných vzťahov sú obsahom práv a povinností najmä tzv. informačné povinnosti a s tým súvisiace práva na informácie druhej strany v rámci pracovnoprávneho vzťahu, pričom zamestnávateľovi sú tieto predzmluvné informačné povinnosti uložené voči osobe uchádzača o zamestnanie. Zákonník práce v uvedenom ustanovení § 41 v prípade mladistvého uchádzača o zamestnanie rozširuje v rámci predzmluvných vzťahov povinnosti zamestnávateľa v tom, že tento má pred uzatvorením pracovnej zmluvy povinnosť požadovať od mladistvého uchádzača lekárske vyšetrenie a vyjadrenie od zákonného zástupcu mladistvého uchádzača, čo napríklad žalobca v konaní netvrdil a nepreukazoval. Tvrdenie sťažovateľa o tom, že kontrolovaná osoba T. F. sa dňa 31.07.2019 len oboznamoval s pracovnými podmienkami a svojimi právami a povinnosťami tak možno hodnotiť ako účelové, keď zároveň neušlo
pozornosti kasačného súdu, že uvedenú argumentáciu sťažovateľ nepredostrel a neuvádzal vo vyjadrení sa k protokolu, prípadne pri samotnom prerokovaní protokolu, a to i napriek riadnemu poučeniu správneho orgánu. Pán F. zároveň nič o predzmluvnom vzťahu so sťažovateľom neuvádza, ale naopak potvrdzuje výkon práce pre sťažovateľa a to totožne so zisteniami inšpektorov práce.
25. Nezhodujúci sa počet inšpektorov vykonávajúcich kontrolu uvádzaných v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného a rozsudku správneho súdu sa kasačnému súdu javí ako formálny nedostatok, ktorý nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo 06.10.2015).
26. Po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu dospel kasačný súd k názoru, že námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu ani rozhodnutí orgánov verejnej správy, a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Kasačný súd nezistil v konaní pred správnym súdom také skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o porušení práva sťažovateľa na súdnu ochranu, inú právnu ochranu a spravodlivý proces. Rovnako sa kasačný súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ani že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožnil s právnym názorom žalovaného a správneho súdu, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku správneho súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.
VI. Záver a trovy konania
27. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. júna 2025