5Stk/15/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): P.. Q. S.J., O. S. XXXX/X, O., právne zastúpený: JUDr. Jakub Kučerák, advokát so sídlom Námestie Martina Benku 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-27/2020-P zo dňa 21. mája 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.8Sa/78/2020-83 zo dňa 18. mája 2022, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 8Sa/ 78/2020-83 zo dňa 18. mája 2022 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-27/2020-P zo dňa 21. mája 2020. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 S.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV začal dňa 25. októbra 2019 na základe správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 31. augusta 2019, predloženej Oddelením železničnej polície PZ Bratislava, Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave (ďalej aj „OŽP PZ Bratislava“), administratívne/priestupkové konanie. Dňa 14. októbra 2019 vydal podľa §

Bratislave. 3. Na ústnom pojednávaní o priestupku dňa 11. decembra 2019, ktoré bolo odročené za účelom zaobstarania podkladov na riadne zistenie skutkového stavu veci, bol vypočutý žalobca. Dňa 29. januára 2020 bolo dokazovanie doplnené o výsluchy svedkov, príslušníkov OŽP PZ Bratislava, K.. F. S. U. V.V_. I. S., dňa 4. marca 2020 pokračovalo ústne pojednávanie za prítomnosti žalobcu a prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. ORP-P-418/BAIV- ODI1-2019, ktorým bol žalobca podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch vzhľadom na skutočnosť, že ako účastník cestnej premávky svojím konaním porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o cestnej premávke uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a zároveň mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur.

I. S.. Skutkový stav mal preukázaný vykonaním a zhodnotením zákonne získaných dôkazných materiálov, ktoré sú obsahom priestupkového spisu. Nebolo vyhovené návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom vodiča zastaveného príslušníkmi PZ v rovnakom čase na mieste skutku a za potrebné a účelné nepovažoval ani vykonanie ďalších dôkazov, nakoľko by dôkaznú situáciu nezmenili. Pri určovaní výšky uloženej pokuty zohľadnil tiež skutočnosť, že žalobca spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky menej závažným

4. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia po tom, čo popísal účel priestupkového konania, uviedol, že pre preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede príslušníka polície alebo obvineného z priestupku, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu. Mal za to, že

páchania priestupkov. 5. Jednou z námietok vznesených žalobcom bolo porušenie jeho práva na spravodlivý proces, konkrétne práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Správny súd mal za to, že z prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia boli dostatočne zrejmé dôkazné prostriedky tvoriace podklad rozhodnutia, dopravný priestupok zo spáchania ktorého bol žalobca uznaný vinným a správna úvaha, na základe ktorej správny orgán dospel k výške uloženej sankcie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, prečo žalovaný odmietol odvolacie námietky žalobcu a jeho verziu, že do vymedzeného priestoru ŽSR vošiel motorovým vozidlom za účelom podania zásielky na pošte vyhodnotil ako účelovú, nevierohodnú, priečiacu sa skutkovým zisteniam. Ak by jeho tvrdenie malo byť pravdivé, listovou zásielkou by sa preukázal na mieste a túto skutočnosť by uviedol ihneď pri kontrole policajnou hliadkou.

Zároveň mal za to, že nepresvedčivo vyznievalo i vyjadrenie žalobcu na pojednávaní správneho orgánu dňa 11. decembra 2019, keď nevedel konkrétne uviesť, kde a kedy údajnú listovú zásielku podal. V neprospech jeho verzie svedčí aj skutočnosť, že k spáchaniu priestupku (31. augusta 2019) došlo v sobotu, kedy daná pobočka Slovenskej pošty označená ako „Pošta Bratislava 14,“ otváracie hodiny nemala vôbec. Žalobca pritom na pojednávaní dňa 11. decembra 2019 tvrdil, že táto pošta mala dlhodobé otváracie hodiny až do 22.00 hod.

8. V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán verejnej správy priznal výpovediam službukonajúcich policajtov vyššiu dôkaznú silu ako jeho výpovedi, správny súd uvádza, že dôkazy založené na tvrdeniach zasahujúcich policajtov nemajú medzi ostatnými dôkazmi v priestupkovom konaní zvláštne postavenie nielen preto, že sú s ostatnými dôkazmi rovnocenné, ale aj v tom smere, že nie je možné ich a priori považovať za nedostatočné pre posúdenie zodpovednosti podozrivej osoby zo spáchania priestupku. Objasnenie priestupku v doprave nemožno očakávať bez výpovedí zasahujúcich príslušníkov polície, ktorí sú nielen zasahujúcim orgánom, ale i svedkami spáchania priestupku. Výpovede policajtov nie sú v preskúmavanej veci jediným dôkazom o spáchaní priestupku, pretože súčasťou administratívneho spisu sú aj fotografie z miesta jeho spáchania, vyhotovené v čase zhodnom s časom zadokumentovania priestupku policajtmi, ktoré ako ďalší dôkaz dotvárajú celkový skutkový obraz potvrdzujúci výpovede policajtov. Žalobca v administratívnom konaní nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali neobjektívnosť či zaujatosť tvrdení príslušníkov

Krajskému súdu predovšetkým vytýkal, že vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že žalovaný porušil jeho právo na spravodlivý proces zaručené čl. 46 Ústavy SR a garantované čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, konkrétne mal porušiť jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný sa nevysporiadal s jeho argumentmi v odvolaní proti prvostupňovému

Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z obsahu odporu proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok, svedeckej výpovede sťažovateľa na ústnom pojednávaní o priestupku pred správnym orgánom a tiež z výpovede svedka K.. S., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že mu sťažovateľ tvrdil, že ide na poštu.

Tu neobstojí ani poukazovanie krajského súdu na § 34 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko v konaní o priestupkoch je k tomuto ustanoveniu lex specialis ust. § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch. Uplatňovať dôkazy na svoju obhajobu je právom, nie povinnosťou obvineného z priestupku, avšak na druhej strane je príslušný orgán povinný zabezpečiť dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že obvinený spáchal priestupok, ktorý sa mu kladie za vinu. Ďalej uviedol, že k údajnému spáchaniu priestupku došlo dňa 31. augusta 2019 a pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ vypočutý sa konalo dňa 11. decembra 2019, je preto pochopiteľné, že sťažovateľ po takmer štvrť roku nevedel uviesť, kde a kedy listovú zásielku podal. Poznamenal aj to, že zo znenia dodatkovej tabuľky ,,E 12“ nevyplýva, že výnimka z platnosti dopravnej značky ,,B 3“ platí len v čase prevádzkovej doby pošty. Nemožno pritom vylúčiť ani to, že osoba príde na poštu s očakávaním podania zásielky, a pri vchode zistí, že táto je zatvorená.

V danej veci tak vznikla situácia ,,slovo proti slovu“. Zdôraznil, že svedecká výpoveď obvineného má rovnakú dôkaznú silu ako svedecká výpoveď policajtov. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR napr. sp.zn.10Sžd/7/2013 a 1Sžd/39/2012 mal za to, že správny orgán pri hodnotení dôkazov nesmie uprednostňovať výpoveď policajtov a samotná výpoveď policajtov ako jediný dôkaz nemôže postačovať na uznanie viny obvineného z priestupku.

sťažovateľa, ktoré uviedol opakovane aj v kasačnej sťažnosti sa správny súd už v odôvodnení rozsudku kvalifikovane a komplexne vysporiadal. Žiadal preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 11. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).

14. Orgány verejnej správy pri uložení sankcie vychádzali zo skutkového stavu, ktorý ustálili tak, že sťažovateľ dňa 31. augusta 2019 v čase okolo 14.10 hod., nerešpektujúc zvislé dopravné značenie „B 3,“ Zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel, doplnené o dodatkovú tabuľku „E 12“ - s textom OKREM VOZIDIEL S POVOLENÍM ŽSR VJAZD NA 2 VYHRADENÉ STÁTIA KLIENTOM SLOVENSKEJ POŠTY POVOLENÝ. ZÁSOBOVANIE 06.00 - 10.00, vošiel motorovým vozidlom zn. Mercedes Benz, EČ: O. z Námestia F. Liszta do priestoru ŽSR pred Hlavnou stanicou v Bratislave.

vjazdu. Z hľadiska vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti sťažovateľa bolo potrebné posúdiť otázku, či sťažovateľ vošiel do predmetného priestoru ako klient pošty - majúci záujem využiť jej služby, resp. doň vošiel z iných dôvodov, na ktoré sa takáto výnimka nevzťahuje a uplatňuje sa v plnej miere deliktuálna/priestupková zodpovednosť spojená s uložením sankcie.

17. Je potrebné súhlasiť so sťažovateľom v tom smere, že v sankčnom - priestupkovom konaní je preukázanie porušenia konkrétnej povinnosti - spáchanie priestupku vždy úlohou orgánov verejnej správy. Je tak na príslušných orgánoch verejnej správy, aby si vo veci zaobstarali dostatok dôkazov, spoľahlivo preukazujúcich spáchanie skutku, ktorý sa kladie účastníkovi konania za vinu. Povinnosťou účastníka konania tak nie je predkladať dôkazy svedčiace v jeho neprospech. To však ale neznamená, že účastník konania má zostať v tomto procese pasívny, keď aj ust. § 34 ods. 3 Správneho poriadku predpokladá, resp. vytvára procesný priestor pre účastníka konania na to, aby svoje tvrdenia podporil návrhom/predložením dôkazov (t.j. svedčiacich v jeho prospech), ktoré sú mu známe. Právna úprava pritom výslovne nevyžaduje

Sťažovateľovi nič nebránilo, aby svoje tvrdenie o tom, že v súvislosti s jeho vjazdom motorovým vozidlom do priestoru pred ŽSR sa naňho vzťahovala výnimka zo zákazu vjazdu - z titulu návštevy pošty bližšie ozrejmil, konkretizoval, resp. aj preukázal.

cestnej premávke. Sťažovateľovi mal už v počiatočnej fáze objasňovania priestupku vytvorený priestor na uvádzanie skutočností, resp. predloženie dôkazu svedčiaceho v jeho prospech. 19. Kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil argumentáciu sťažovateľa o tom, že preukázanie ním uvádzanej skutočnosti - vjazd motorového vozidla do priestoru ŽSR z dôvodu podania zásielky vyplýva z toho, že aj samotný príslušník PZ uviedol, že túto skutočnosť mu oznámil sťažovateľ, resp. že aj samotný sťažovateľ na pojednávaní tvrdil, že ide na poštu.

20. Možnosť návštevy pošty sťažovateľom bola zo strany orgánov verejnej správy taktiež vyhodnocovaná aj s ohľadom na to, že dňa 31. augusta 2019 nebolo možné objektívne fyzicky využiť služby pošty, keď bolo zistené, že išlo o sobotu, t.j., deň kedy daná príslušná pobočka Slovenskej pošty otváracie hodiny nemala. Zároveň bolo zistené, že výnimka zo zákazu vjazdu všetkých motorových vozidiel platí pre klientov Slovenskej pošty len v čase jej prevádzkovej

Sťažovateľom namietaná skutočnosť, že z fotografie nevyplýva, že uvedená osoba prišla k sťažovateľovi priamo zo stanice nebola pre posúdenie veci relevantná. Práve naopak uvedené tvrdenie iba nasvedčuje tomu, že skutočným dôvodom vjazdu sťažovateľa na vyhradený priestor nebolo využitie poštových služieb, na ktoré sa odvolával.

uvádzané sťažovateľom boli konfrontované a vyhodnocované s ohľadom na všetky zistenia/ dôkazy obstarané správnymi orgánmi. 23. V súvislosti s otázkou dostatočnosti zistenia skutkového stavu mal kasačný súd za to, že orgány verejnej správy pri vydaní rozhodnutí vychádzali z potrebných podkladov, pri formulovaní svojich záverov sa opierali o dôkazy získané v súlade so zákonom, medzi ktoré patrili okrem iného aj svedecké výpovede policajtov. Tieto výpovede pritom boli hodnotené vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi, napr. fotodokumentácia, ktorá spolu s výpoveďami, ako i ďalšími zisteniami dokresľovala celkový obraz o skutkovom deji. Sťažovateľ síce nenamietal použiteľnosť takto získaného dôkazu v priestupkovom konaní, ale opakovane poukazoval na to, že orgány verejnej správy im priznali vyššiu dôkaznú silu napr. aj oproti ním podanej výpovedi. Kasačný súd zdôrazňuje, že výpovede policajtov v procesnom postavení svedkov neboli jediným a ani nijak osobitným dôkazom, ktorý by viedol k vyvodeniu deliktuálnej zodpovednosti sťažovateľa. Pri hodnotení dôkazov príslušné orgány vychádzali

uvedeného rozhodnutia by aj tvrdenia policajtov, ak sú obsahovo zhodné, mali byť dostatočným dôkazom na preukázanie viny, aj keď si obvinený vinu nepriznáva.

V Bratislave dňa 27. apríla 2023