5Stk/15/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200666.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-1S/123/2020
- IČS
- 1020200666
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: MMM trans s. r. o., so sídlom Blatnícka 3, Bratislava, IČO: 48340901, zastúpený: Weis & Partners s. r. o., IČO: 47234776, so sídlom Priemyselná 1/A, Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 11200/2020/C221-SCDPK/13495 z 3. marca 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/123/2020-60 z 30. júla 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na úplnú náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Podľa administratívneho spisu bol dňa 15. júla 2019 kontrolórmi žalovaného vykonaný odborný dozor nad žalobcom ako dopravcom, ktorého výsledkom boli v príslušnom protokole zachytené zistenia: (i) nepreukázanie skutočného a stabilného miesta usadenia s priestormi, v ktorých žalobca vedie doklady o podnikateľskej činnosti, (ii) nezabezpečenie plnenia povinnosti o technickej základni dopravcu, (iii) nepreukázanie splnenia všeobecnej povinnosti dopravcu byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare vo vnútroštátnej doprave, (iv) nevypracovanie prepravného poriadku a (v) nezverejnenie prepravného poriadku na webovom sídle žalobcu. 2. Okresný úrad Bratislava, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej „okresný úrad“) rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK1-2019/100948 z 20. novembra 2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 48 ods. 1 písm. n), písm. p), písm. t), ods. 3 písm. a), písm. f) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o cestnej doprave“) pokutu vo výške 7000,- eur. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bolo konštatované porušenie povinností podľa skutočností uvedených v protokole. Zároveň okresný úrad uviedol, že pri určení výšky pokuty prihliadol na závažnosť konania, jeho následky, dĺžku trvania protiprávneho konania ako aj na skutočnosť, že žalobca doložil opatrenia na odstránenie takmer všetkých zistených nedostatkov. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 11200/2020/C221-SCDPK/13495 z 3. marca 2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). V odôvodnení poukázal na to, že žalobca sa dopustil troch správnych deliktov, za ktoré dopravný správny orgán podľa § 48 ods. 1 zákona o cestnej doprave ukladá pokutu od 100,- eur do 15000,- eur. V rámci týchto porušení bolo zistené aj nesplnenie podmienky skutočného a stabilného miesta usadenia, čo je podmienka, ktorú musí podnik splniť podľa nariadenia (ES) č. 1071/2009. Okresný úrad pri učení výšky pokuty uplatnil absorpčnú zásadu. Výška pokuty bola stanovená v sume 7000,- eur, čo bolo v rozpätí od 100,- eur do 15000,- eur. Z tohto dôvodu považoval žalovaný tento postih žalobcu za primeraný. Výška pokuty zohľadňovala aj skutočnosť, že žalobca odstránil niektoré zistené nedostatky až po doručení oznámenia o začatí konania. Podľa žalovaného bola výška uloženej pokuty uložená správne, keďže bola diskrečná právomoc rozhodujúceho orgánu využitá v zákonnom rámci, nijako z nej nevybočil a inštitút správnej úvahy nezneužil. Aj keď bolo zdôvodnenie výšky pokuty okresným úradom pomerne stručné, žalovaný v prvom rade prihliadol pri jej určení na závažnosť konania a počet porušení, pričom išlo aj o porušenie podmienok podľa nariadenia (ES) č. 1071/2009.
II. Konanie pred správnym súdom
4. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“), na základe žalobcovej správnej žaloby vo veciach správneho trestania, rozsudkom č. k. BA-1S/123/2020-60 z 30. júla 2024 (ďalej „napadnutý rozsudok“) preskúmavané rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému úradu na ďalšie konanie. 5. Správny súd uviedol, že okresný úrad sa v prvostupňovom rozhodnutí neriadil pravidlami pre ukladanie úhrnného trestu, teda uložením sankcie za viaceré delikty podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Táto skutočnosť však neušla pozornosti žalovaného, ktorý absorpčnú zásadu v preskúmavanom rozhodnutí aplikoval. 6. Z prvostupňového rozhodnutia bolo správnemu súdu zrejmé, že vo výroku obsahovalo opísané skutky, ktorých sa mal žalobca dopustiť, avšak výrok neobsahoval sankciu, ktorá by bola založená na tzv. absorpčnej zásade. Tento nedostatok sa žalovaný síce snažil konvalidovať v preskúmavanom rozhodnutí, avšak sa opomenul zaoberať vyhodnotením závažnosti každého jednotlivého porušenia zákona tým, že by určil výšku sankcie u jednotlivých deliktov a v závere uložil sankciu, ktorú by v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil tak, že práve toto porušenie považoval za najzávažnejšie a z akého dôvodu. Na jednej strane žalovaný síce uviedol, že podmienka skutočného a stabilného miesta usadenia predstavuje závažné porušenie, na druhej strane však z nej nebolo možné vyvodiť záver o správnej úvahe žalovaného ohľadom závažnosti všetkých spáchaných dopravných správnych deliktov žalobcu.
Podľa správneho súdu preto v oboch rozhodnutiach absentovala správna úvaha o uložení výšky a druhu sankcie. 7. Správny súd ďalej poukázal na to, že ak aj žalovaný mal za to, že odôvodnenie výšky pokuty bolo nedostatočné, mohol a mal tento nedostatok odstrániť a uloženie pokuty riadne odôvodniť, zohľadňujúc všetky kritéria na jej určenie. Správne orgány úplne opomenuli vysporiadať sa s dvoma základnými kritériami pre jej určenie, ustanovenými v § 48 ods. 10 zákona o cestnej doprave, a to so závažnosťou konania a dĺžkou protiprávneho stavu. Pokiaľ išlo o závažnosť, žalovaný stručne jednou vetou poznamenal, že okresný úrad pri určení výšky pokuty prihliadal na „závažnosť konania a počet porušení, pričom ide aj o porušenie podmienok podľa nariadenia (ES) č. 1071/2009“. Takéto konštatovanie nepredstavovalo podľa správneho súdu riadne posúdenie závažnosti konania žalobcu a nezohľadňovalo žiadne kritériá, ktoré zákonodarca demonštratívne uvádzal pri prvom kritériu v zmysle § 48 ods. 10 zákona o cestnej doprave. Taktiež nevyhodnotil ani druhé kritérium, ktorým bola dĺžka protiprávneho stavu, nakoľko iba konštatoval, že žalobca odstránil niektoré nedostatky až po doručení oznámenia o začatí konania. Takéto strohé skonštatovanie, bez premietnutia právnych následkov na určenie výšky pokuty, nebolo možné akceptovať. 8. Podľa názoru správneho súdu správne orgány svoje rozhodnutia nedostatočne odôvodnili, a preto správna úvaha pri výške a druhu pokuty nebola použitá v súlade so zákonom.
III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalobcu
9. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý
rozsudok
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd nesprávne právne posúdil vec, keď zrušil preskúmavané rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie pre ich nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov, pričom v rozsudku neuviedol žiadne ustanovenie Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“), na základe ktorého obe rozhodnutia zrušil. 11. Podľa sťažovateľa bola v preskúmavanom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí riadne vysvetlená a odôvodnená výška pokuty i jej primeranosť. Žalovaný aj okresný úrad v rozhodnutiach k výške pokuty riadne uviedli, že žalobca sa dopustil troch správnych deliktov, za ktoré sa mohla uložiť pokuta od 100,- eur do 15000,- eur. Závažnosť porušenia žalovaný vyjadril odvolaním sa na nariadenie (ES) č. 1071/2009 a ďalej citoval časť rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžo/41/2016 o potrebe sankcionovania protiprávneho konania iných správnych deliktov vyplývajúcej z práva Európskej únie. Na základe toho žalovaný zhodnotil a odôvodnil závažnosť jednotlivých porušení, pričom za závažné porušenia je možné považovať práve nesplnenie podmienky skutočného a stabilného miesta usadenia. 12. Ďalej sťažovateľ uviedol, že okresný úrad postupoval pri určení výšky pokuty v súlade s absorpčnou zásadou. Závažným porušením bolo nesplnenie podmienky skutočného a stabilného miesta usadenia. Išlo o porušenie práva Európskej únie. Z tohto dôvodu žalovaný zhodnotil, že bola správne aplikovaná aj absorpčná zásada. Okrem toho žalovaný i okresný úrad zohľadnil aj skutočnosť, že boli spáchané viaceré priestupky a pokuta musela plniť aj preventívny význam. 13. Žalobca sa písomne vyjadril, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich tvrdení a dôkazov predložených v prvostupňovom konaní. Považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a jasne odôvodnený.
IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
14. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“) ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie (§ 11 písm. h/ SSP). Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) v zákonnej lehote (§ 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), vo veci nenariadil pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
15. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd výslovne neuviedol, na základe ktorého ustanovenia SSP zrušil rozsudkom obe rozhodnutia. Tento jeho postreh je správny, ale faktom je, že SSP (na rozdiel od predchádzajúceho Občianskeho súdneho poriadku) výslovne neprikazuje správnemu súdu, aby použité ustanovenie presne označil. Zároveň však § 139 ods. 2 posledná veta SSP prikazuje správnemu súdu, aby dbal na presvedčivosť odôvodnenia rozsudku. Zaiste, ak chce správny súd predísť tomu, že jeho rozsudok bude považovaný za nepreskúmateľný, vhodným postupom bude spravidla aj uvedenie konkrétneho zákonného ustanovenia aspoň v odôvodnení, ako je to v praxi orgánov verejnej moci obvyklé. V súdenej veci je však z bodu 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, že správny súd zrušil rozhodnutia kvôli ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo možno bez ťažkostí podradiť pod zákonný dôvod zrušujúceho rozsudku podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Preto je tento sťažnostný bod nedôvodný. 16.
Kasačný súd ďalej súhlasí so sťažovateľom, že nie je zrejmé, prečo by mal porušiť absorpčnú zásadu, ktorú aplikoval, keď nedošlo k spočítaniu sankcií za jednotlivé porušenia zákona. Zároveň bolo dodržané rozpätie možnej pokuty, ktorú pripúšťal zákon o cestnej doprave. 17.
Sťažovateľ však nijako konkrétne nenamietol proti záverom správneho súdu, že bol pri ukladaní pokuty povinný presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, na aké skutočnosti pri stanovení výšky sankcie prihliadol. Tiež sťažovateľ nevysvetlil, v čom sa mal podľa neho správny súd mýliť, keď uviedol, že riadnym posúdením závažnosti konania žalobcu nie je uvedenie, že závažnosť vyplýva (iba) z toho že išlo o porušenie podmienok podľa nariadenia (ES) č. 1071/2009. Aj bez bližšieho vysvetľovania a uvádzania konkrétnych príkladov je zrejmé, že nie každé porušenie nariadenia (teda práva EÚ) musí byť automaticky závažným porušením povinnosti. Hoci niet pochybností, že zásady ekvivalencie a efektivity vedú spravidla aj k nutnosti sankcionovať takéto porušenie (na základe zákona, v súdenej veci § 48 ods. 1 písm. n/ zákona o cestnej doprave), vyššia závažnosť správneho deliktu musí byť určená s ohľadom na konkrétny zistený skutkový stav, alebo musí vyplynúť z právneho predpisu. 18.
Práve pri tomto ustaľovaní závažnosti konania žalobcu bolo potrebné prihliadnuť na kritériá uvedené v § 48 ods. 10 zákona o cestnej doprave vo vtedy účinnom znení. Kasačný súd súhlasí so správnym súdom, že by sa tak mal zohľadniť napríklad vplyv na pravidelnosť a spoľahlivosť cestnej dopravy, následky na zdravie, majetok či životné prostredie, taktiež bolo potrebné zohľadniť dĺžku trvania protiprávneho stavu. 19.
Kasačný súd poznamenáva, že okresný úrad uviedol, že prihliadol na závažnosť konania, jeho následky, dĺžku trvania protiprávneho konania, ako aj na skutočnosť, že žalobca odstránil, resp. doložil opatrenia na odstránenie takmer všetkých zistených nedostatkov. Sťažovateľ zasa uviedol, že výška pokuty zohľadňuje aj skutočnosť, že účastník konania odstránil niektoré zistené nedostatky až po doručení oznámenia o začatí konania a nereagoval na výzvu na zaslanie písomnej správy o odstránení zistených nedostatkov v lehote do 15 pracovných
dní. Z týchto formulácií tak nie je zrejmé, či teda bola s ohľadom na konanie žalobcu po zistení nedostatkov výsledná sankcia znížená alebo zvýšená, teda či mu bolo odstraňovanie nedostatkov pričítané na prospech alebo neprospech.
20. Vzhľadom na uvedené závery kasačný súd dospel k zisteniu nedôvodnosti kasačnej sťažnosti a preto ju podľa § 461 SSP rozsudkom zamietol. 21. Náhradu trov kasačného konania kasačný súd podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, a naopak žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, ich priznal práve voči neúspešnému sťažovateľovi.
22. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. októbra 2025